Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo. Tá druhotná platobná neschopnosť je reálnym problémom, je to hlavne problém tých malých a stredných podnikateľov. A práve tá dnešná právna úprava, akú teraz máme, ich jednoducho nedostatočne chráni pri tom verejnom obstarávaní. Problém je ten, ja si myslím, že práve tí malí a strední podnikatelia, ktorí potom zamestnávajú tých ľudí v tých regiónoch, kde sa tie stavby realizujú, a platia im tie a platia im výplaty a realizujú tú samotnú stavbu, majú potom problém. A naši starostovia si myslím, že by vedeli o tom napísať román, že, a to je právo to, o čom Rišo a Martin rozprával, že keď ten malý subdodávateľ nedostane peniaze, tak nedokončí tú stavbu, a jednoducho ten, ktorý vyhrá to verejné obstarávanie, musí naháňať ďalšieho a proste tie stavby sú, sú nedokončené, sú nedokončené školy, nedokončené rôzne námestia, atď., a tak ďalej.
Takže ja si myslím, že tento zákon je veľmi dobrý a užitočný, lebo ten, ten uchádzač, ktorý vyhrá to verejné obstarávanie, veľakrát jednoducho nie preto neplatí, lebo nemá tie peniaze, ale zneužíva svoje postavenie, lebo on tie peniaze od štátu dostane. To znamená, to je len na ňom. A ja si myslím, že každý subdodávateľ by mal dostať svoje peniaze, lebo oni sú tí najcitlivejší, alebo jak by som to povedal, to znamená, ich treba najviac chrániť. Takže ja si myslím, že tento zákon alebo tento návrh zákona jednoznačne, jednoznačne by mal dostať našu podporu, a keď sú ešte nejaké problémy, tak v druhom čítaní by sa mohli odstrániť.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Chystám sa vystúpiť, ja svoje úvahy rozvediem potom vo svojom vystúpení, ale musím reagovať na predrečníka. Je mi z tejto rozpravy zle, lebo tuto vystupujú ľudia, rozprávajú tak, ako by mali, neviem, 500 rozvodov za sebou, také skúsenosti s rozvodmi, že to robia dennodenne a že vedia o všetkom.
Otázky sudcov, intímne sféry, traumy, ale inštitút rozvodu je veľmi závažný. Neguje základ spoločnosti, čím je manželstvo, rodina. A k tomu nemôžme pristupovať ľahkovážne.
Nemôžme vyňať nejaké negatívne príklady, ktoré sa stali vám jednotlivcom. Ten inštitút treba brať na ohľad ako celý. Stovky, tisíce, ba desaťtisíce prípadov. Tak to treba posudzovať. Vy nemáte šajnu, o čom rozprávate. To, že vám, vy ste sa rozvádzali alebo niekto z vašich blízkych, to ešte nie je dôvod na to, aby sme takto ľahkovážne pristúpili k posúdeniu celého inštitútu. To, úplne iné niečo, že mať nejaké negatívne skúsenosti, a my sme tu nie od toho, aby sme vlastné zážitky, vlastný životný údel riešili cez zákony. Ten zákon píšeme pre 5 miliónov občanov tejto krajiny a tam sú aj iní ľudia, aj iné vzťahy. Treba, treba aj na to brať ohľad.

Dobre. Takže, vážené dámy a vážení páni, súčasná chovateľská legislatíva je doteraz jednou z najignorovanejších právnych noriem. Pre toto moje tvrdenie existuje viacero dôkazov, ktorými sa teraz teda nebudem môcť detailne zaoberať, ale chcem uviesť jediný a podstatný dôkaz, kedy bol nedávno urobený prieskum na obrovskej 12-tisícovej vzorke respondentov, ktorý ukázal, že až 93 % chovateľov zvierat nemá vedomosti o existencií chovateľskej legislatívy a 5 % chovateľov má obmedzené poznatky súvisiace s chovateľskou legislatívou a iba mizerných 2 % chovateľov legislatívnu normu primerane ovláda aj sa ňou riadi.
Navrhujeme preto novelu Trestného zákona, ktorý, ktorá zrejme je jediným účinným prostriedkom, ako prinútiť chovateľov, aby sa oboznámili s platnou chovateľskou legislatívou, pretože keby bola dodržiavaná už súčasná platná chovateľská legislatíva, tak nemôže dôjsť k ohrozeniu osôb, zdravia a majetku osôb.
Vážené dámy a vážení páni, žiadam vás o podporu nášho zákona. Ďakujem.

Takže, vážení páni poslanci, po tom, čo pred dvomi mesiacmi bola búrlivá diskusia niekoľkohodinová na tému zákona, ktorý predložil pán minister pôdohospodárstva, ktorý sprísňuje podmienky držania a chovu psov, proti ktorým ostro vystúpila nielen opozícia, ale hlavne, a čo je dôležité, proti tej novele zákona z dielne ministerstva pôdohospodárstva ostro vystúpili odborné organizácie ako štátna veterinárna správa a Slovenská kynologická jednota, ktorí boli proti tomu, aby sa trestali psi, nevinní psi za svoje správanie, za ktoré nemôžu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Vážená pani predsedajúca, vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám predložil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.
Návrhom zákona sa do Trestného zákona dopĺňa nová skutková podstata trestného činu ublíženia na zdraví, ktorej cieľom je postihnúť páchateľov v postavení osôb zodpovedných za psa, následkom konania alebo opomenutia ktorých dôjde k ublíženiu na zdraví inej osoby tým, že nimi držaný alebo vedený pes pohryzie alebo poraní inú osobu bez toho, aby bol tento pes sám napadnutý alebo vyprovokovaný.
V zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 282/2002 Z. z. ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov v znení neskorších predpisov za psa vždy zodpovedá držiteľ psa alebo osoba, ktorá psa vedie alebo nad psom vykonáva dohľad. Uvedený zákon upravuje povinnosti držiteľov psov alebo osôb, ktoré psa vedú alebo nad psom vykonávajú dohľad, a to osobitne aj v prípade nebezpečných psov, avšak žiadnym spôsobom nerieši hlavný problém, ktorým je zodpovednosť osôb zodpovedných za psa, za agresívne a nekontrolované chovanie psov, ktoré ohrozujú svoje okolie.
Návrh zákona vychádza z akútnej potreby vyvodenia zodpovednosti osôb zodpovedných za psov v prípade napadnutia človeka, spoločenského zvieraťa alebo hospodárskeho zvieraťa a reaguje na prípady, ktoré sa stali v minulosti. Skutočnosť, že osoby, ktoré sú za psa zodpovedné, v zmysle príslušných právnych predpisov nenesú trestnoprávnu zodpovednosť za porušenie ustanovených povinností, vedie k ľahostajnému postupu týchto osôb k plneniu uvedených povinností napriek tomu, že takéto správanie vedie k škodám na zdraví a majetku.
Návrh zákona odkazuje na povinnosti upravené zákonom číslo 282/2002 Z. z., pričom pojem spoločenské zviera je definovaný vyhláškou Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky číslo 123/2008 Z. z. o podrobnostiach o ochrane spoločenských zvierat a o požiadavkách na karanténne stanice a útulky pre zvieratá a pojem hospodárske zviera je definovaný zákonom č. 194/1998 Z. z. o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Prijatie návrhu zákona a jeho aplikácia v praxi si nevyžaduje zvýšené výdavky zo štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí a vyšších územných celkov.

Ďakujem pekne. No, pán kolega Mičovský, hovorili ste o tom, či lesy majú byť založené na ekonomiku, na biznis, alebo nie. Osobne si myslím, že je potrebné vykonať rozdelenie prístupu. Lesy majú byť ekonomicky efektívne a majú produkovať zisk a štát si má objednať to, čo niekto mu vykonáva vo verejnom záujme. V prípade štátnych lesov, že spravuje aj drobné vodné toky, ktoré nemajú nič s hospodárením v lese, ale to je nad rámec, alebo spoločenské veci, ktoré zabezpečujú údržbu ciest do malých obcí a podobne, lebo aj takých, takých jesto, ale to treba zadefinovať a potom za to nech štát zaplatí. To znamená, že nech lesy sú ekonomicky ziskové, ale konečne by sme mali povedať aj to, že štát koľko zaplatí za tieto veci? Pretože to sa v tom veľkom balíku kdesi stráca.
Ale taktiež je treba povedať, že len takáto zmena zákona nestačí na to, aby štátne lesy hospodárili správne. Skúste mi povedať, že keby táto novela platila, čo by zabránilo tomu, aby štátne lesy dali firme Smrečina nad úverový limit 600-tisíc eur dreva bez zaplatenia, pretože štátny podnik darmo vykazuje zisk, keď peniaze na účte nie sú.

Ja si myslím, že problém je s tým ako dosť obrovský, a nechápem, že prečo sa dívame na teoretických investorov a teoretických kupujúcich majoritných častí ako na niečo zlé. V mnohých prípadoch ide o záchranu niektorých podnikov, lebo už sú v takom stave, v takej kondícii, že buďto dôjde k exekúcii, alebo vôbec a keď sa nájde nejaký investor, tak mnohokrát môže byť odvedený skrz to, lebo, povedzme si na rovinu, poľnohospodárska pôda je základný pracovný prostriedok. To znamená, že bez pôdy kupovať podnik nemá žiadny zmysel. Akonáhle začneme im robiť nejaké naprieky, tak oni si to môžu dvakrát rozmyslieť a oproti tomu, že by mohli ten podnik uzdraviť a tú poľnohospodársku výrobu brať ďalej, najprv dôjde k fatálnej záležitosti, to znamená, že k zrušeniu podniku, potom sa to zase znova rozoberie, každý, čo je na okolí, a potom znova sa začne skladať. Ja to z praxe hovorím, že to, je to, je to veľmi ťažké a myslím, že treba si tento návrh zákona ešte raz premyslieť.
Ďakujem.

Dobrý deň, vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy a páni, ja len v krátkosti. Tá prvá časť návrhu zákona, aby do pol roka, respektíve povinnosť oznámiť každému vlastníkovi zmenu majoritného vlastníka, ja si myslím, že to je, na jednej strane myšlienka je dobrá, ale myslím, že prakticky veľmi ťažko realizovateľná vzhľadom na to, že úplne realita hociktorý podnik, ktorý má tisíc, dvetisíc hektárov, má prenajatú pôdu väčšinou minimálne okolo tých päťtisíc ľudí. Takže tento zákon, respektíve tento návrh by nútil tie podniky oznámiť päťtisíc ľuďom, nehovoriac o tom, že aj tých, ktorí nemajú ešte dokončené, nemajú dokončené majetkoprávne vzťahy ohľadom tých, ohľadom pôdy. Takže myslím, že je to neprimerane veľká záťaž pre tieto podniky a nehovoriac o tom, že môže byť potom v budúcnosti predmetom rôznych právnych vzťahov alebo právnych, napadnuteľné právne, že ohlásil som, neohlásil som a zároveň to dopadne. Takže tam potom už je to veľmi ťažké vzhľadom praktického poľnohospodára.
Ďakujem, len toľko.

Ďakujem, ďakujem za slovo. Myslím si, že súhlasím, čo povedal môj predrečník, že tých 30 euro nevyriešia určite tieto kredity učiteľov. Buď je to učiteľ schopný a samovzdelávanie je tiež forma, ktorá, ktorú si vyžaduje doba, pretože aj v tejto časti môžem povedať na športový príklad. Tí tréneri, ktorí nedržia trend so svetom a nie, samoštúdium nerobia, alebo nepracujú na sebe, tak nikdy nemôžu dosahovať také výsledky. A toto, myslím si, že je takisto aj v školstve a ostatných výukách, nie som tam veľký odborník, ale myslím si, že ak pani predkladateľka v druhom čítaní bude akceptovať naše požiadavky, tak, samozrejme, na výbore môžme ich predniesť a budeme schopní tento zákon podporiť. Pokiaľ nie, tak aj my s tým máme problém.
Ďakujem.

Ja skôr teda zareagujem na slová Richarda Sulíka, no nezdieľam úplne ten názor, že z každého, zdôrazňujem, z každého príjmu sa majú platiť dane a odvody, pretože jednoducho sú niektoré tradičné oblasti, ktoré sa tradične nezdaňujú alebo sa nezodvodňujú bežne vo svete. A podľa mňa táto honba, že zdaniť a zodvodniť všetko, čo sa hýbe, v úvodzovkách, vlastne tým sme vypustili džina z fľaše. A potom, kto vlastne prevzal tú moc, tak jednoducho toto, tie zdravotné odvody doviedol do ad absurdum. To znamená, možno skutočne treba, treba zvážiť to, že ak to má byť takto, tak radšej nech tie zdravotné odvody jednoducho nie sú v tých dividendách.
A možno ešte jednu vec chcem povedať, že nerobíme akékoľvek opatrenie na nejakej zelenej lúke, ale vždy proste ľudia porovnávajú to, čo bolo, a to, čo je. To znamená, to bývalé status quo s tým súčasným stavom. A jednoducho, keď to, keď to príliš výrazne zmeníte, v tomto prípade príliš zvýšenie daňového a odvodového zaťaženia pre podnikateľov, jednoducho tí ľudia sú homo ekonomikus, oni sa prispôsobia a jednoducho nakoniec to môže dopadnúť tak, a robia to, že teraz napr. nevyplácajú si dividendy. To znamená, z čoho budú sa potom tie zdravotné odvody platiť, pretože tí ľudia budú motivovaní nevyplatiť si to.
Ďakujem.