Vážená pani predsedajúca, vážení prítomní poslanci, pán minister, prítomní zástupcovia verejnosti, dovoľte mi hneď v úvode oceniť posun, ktorého sme sa po niekoľkodňovej, možno aj týždňovej rozprave a takom súboji argumentov dočkali v podobe dnešného vyhlásenia ministra životného prostredia. Ja osobne bez toho, aby som mala možnosť skúmať nejaké iné postranné úmysly, to považujem za posun, ktorého sme sa dožili a dočkali, ale nedá mi, aby som pri tomto nezvýraznila to množstvo argumentov, úsilia, námahy, ktoré vykonali jednotliví občania, ktorí sa aktivizovali a v uliciach alebo aj na virtuálnych sieťach formou podpory petičnej akcie postavili za naše národné záujmy, za naše štátne a prírodné bohatstvo. A nedá mi upozorniť tiež, že nebyť toho, že by sa tu zvádzal niekoľkodňový boj argumentov predložených opozičnými poslancami, asi by sme sa nedožili ani tohto verejne daného prísľubu o tom, že sa predaj vody zakáže do zahraničia. Takže v tomto úvodnom štádiu bez poznania, ako vravím, postranných úmyslov ja vítam toto vyhlásenie. A nech je povzbudením tento prejav ministra a vlády toho, že má zmysel organizovať sa či už v petičných akciách legálnym spôsobom, že má zmysel vyjadrovať svoju nespokojnosť, kritiku s tým, ako sa zákony pripravujú do parlamentu, že ľudia majú právo vyjadrovať svoju nespokojnosť s diferenciou medzi tým, čo vládni činitelia a predstavitelia sľubujú a čo v skutočnosti, či už v parlamente alebo pri výkone svojej moci, naozaj konajú.
Napriek tomu mi nedá, rovnako ako tu bolo povedané mojím predrečníkom, pánom poslancom Mikušom, nedá mi upozorniť na to, že okrem pripravovaného zákazu predaja vody do cudziny je potrebné vydať nielen nám opozičným poslancom, ale aj verejnosti dôkaz, dôkaz o tom, že tento zákon bude stiahnutý z rokovania, bude k nemu prerušená rozprava s apelom na vylúčenie tých bodov a tých ustanovení, ktoré pripúšťajú, ani nepoviem prevod a predaj vody, ale privatizáciu vody. Lebo takto som ja tento zákon v svojom ťažisku skutočne poňala ako jeden z posledných klincov do rakvy pochovaného štátneho majetku.
Voda v skutočnosti je vlastníctvom štátu a prístup k vode je ľudské právo, ktoré nemožno zanedbať. Je to nesporný fakt, je to neodškriepiteľná skutočnosť, ktorú potvrdzujú a garantujú všetky bazálne či už národné alebo medzinárodné zmluvy, všetky právne dokumenty. A preto je veľmi smutné, že naozaj v uplynulých dňoch sme museli zvádzať toľko úsilia, či už poslanci alebo aj jednotliví občania, aktivisti pred parlamentom organizujúci sa aj na virtuálnych sieťach, v záujme zachovania samozrejmých vecí. V záujme ochrany pred odpredajom slovenskej vody do zahraničia.
Ja chcem zdôrazniť, že ohrozovať právo ľudí na pitnú vodu a zasahovanie do jej zásob snahou o ich privatizáciu neznamená nič iné ako ohrozovanie strategických a životne dôležitých existenčných potrieb občanov v našej krajine. Chrániť našu vodu znamená aj ochranu našich životov. Ako som si počas minulotýždňovej rozpravy vypočula viaceré diskusné príspevky a postoje väčšiny opozičných poslancov, som veľmi rada, že opozícia sa tak vzácne zhodla a zaujala k predmetnému zákonu jednotný postoj.
Dnes, ako vidím, sa svojím spôsobom k tomu pridáva aj vláda, pridávajú sa k tomu aj vládni poslanci. Postoj, ktorým procedurálne žiadame zrušiť rokovanie o predmetnom zákone. S týmto návrhom sa aj ja teda v plnej miere stotožňujem. Dávam to do pozornosti aj spravodajcovi bez akýchkoľvek siahodlhých úvah, aj na základe toho, čo som si mala možnosť vypočuť ako argumentáciu z úst ministra životného prostredia.
Chcem poukázať na bezvecnosť, nesúrodosť, protirečivosť až nelogickosť mnohých prednesených argumentov ministra, ktorými sa legalizáciu prevodu a predaja vody do zahraničia snažil márne obhájiť.
Áno, áno, procedurálny návrh na stiahnutie zákona a vylúčenie sporných ustanovení (reakcia na otázku spravodajcu), na ktoré sme aj v priebehu rozpravy konkrétne poukázali. Tak stiahnutie zákona ako procedurálny návrh.
Nenašli sa teda správne argumenty, ktorými by bolo možné tento neodškriepiteľne neopodstatnený a, dovolím si povedať, až nemravný a proti ochrane spoločných hodnôt postavený návrh obhájiť. Predložený návrh zákona naozaj vnímam v príkrom rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, s vodným zákonom, ako aj s programovým vyhlásením vlády a napokon aj so sľubmi poslancov a ministrov o ochrane spoločných národných hodnôt a spoločného prírodného bohatstva. A odsúhlasenie privatizácie vody poslancami by pre mňa nebolo ničím iným ako jednoznačne konaním v rozpore s ich svedomím a vedomím, pretože každému z nás je jasné, že voda ako strategická surovina je výlučným majetkom štátu, a preto úžitok z nej si nemôže nik privlastniť. Patrí nám všetkým, patrí občanom Slovenska.
Predkladanie a schvaľovanie tohto sporného zákona v situácii, keď nie sú známe a potvrdené objemy prebytočných zásob pitnej vody, považujem za nenáležitý, absurdný a nezodpovedný prístup vlády. Vývoz predpokladaného množstva pitnej vody do 274 mil. metrov kubických predstavuje až 80% celoročnej spotreby vody na Slovensku. A ja si neviem predstaviť, čo by sa dialo v prípade, ak by sa vodná bilancia Slovenska zhoršovala, ak by sa znižovala. Akým spôsobom by kto bol postihovaný za to, že by boli ohrozené tak vážne existenčné zásoby? Je nepredstaviteľné, aby si toto uvedené množstvo vody 274 mil. metrov kubických a dispozíciu jej masívneho odpredaja prostredníctvom ministerstva životného prostredia privlastnili vybrané súkromné podnikateľské subjekty na koristníckej, netransparentnej a nekalej báze. Takto ide o naozaj presadzovanie neskrývaných záujmov obohacovania sa na úkor spoločenských potrieb, na úkor národného a prírodného štátneho bohatstva. Z pohľadu ochrany verejného záujmu takéto správanie je absolútne neprípustné a neakceptovateľné. Je priam odsúdeniahodné. K takémuto správaniu a postupu nám občania, nikomu z nás nedali mandát, ani svoju dôveru. Niet takých argumentov, ktorými by bolo možné privatizáciu vody obhájiť. A to, že naši občania, zápasiaci o každodenné prežitie, nemajú záujem sa až natoľko angažovať a sledovať aktuálny politický vývoj a dianie, o to viac, že pre jeho objektívne poznanie musia v podmienkach dnešnej mediokracie a skresľovania informácií vyvinúť nesmierne úsilie, neznamená, že ich má právo niekto okrádať a ožobračovať.
Viac ako 60 000 občanov do dnešných dní vyjadrilo svoj nesúhlas s takýmto prístupom a postupom vlády a s takýmto rozhodovaním o privatizácii vody v petičnej akcii. A ja som veľmi rada a dúfam, že podnetom pre dnešné vyhlásenie ministra, ktorým sa pripraví zákaz predaja vody do zahraničia, tým stimulom bola aj petičná akcia, aj tento relatívne masívne vyjadrený protest a nespokojnosť občanov v petičnej akcii. Dnes už naozaj ochranu strategických hodnôt nestačí iba sľubmi a slovami deklarovať, nemožno ľudí ustavične klamať frázovitými sľubmi a falošnými proklamáciami. Ak naozaj vláda aj vy, pán minister, vládni poslanci, chcete dať verejnosti a nám, poslancom, skutočný dôkaz o tom, že vodu považujete za strategickú surovinu, tak to, prosím, dokážte nielen týmto verejným vyhlásením, ale aj prerušením rokovania o zákone o vode.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
