Videokanál klubu

Ďakujem za slovo. Martin, hovoril si o prideľovaní povolení na prevod a prepravu vodu. Ja by som ťa možno trochu doplnil a dotknem sa aj tej vodnej bilancie, o ktorej si hovoril. Na úvod však poviem, že vypočul som si, respektíve pozrel som si tú tlačovú besedu, ktorej si sa aj ty dotkol vo svojej rozprave, nášho premiéra. Nuž, sú to presne tie isté Ficove drísty, ako aj drísty ministra, o ochrane, a pritom v tom zákone je evidentné, že sa tie prepravy a prevody povoľujú.
Takže k tomu, k tým, prideľovaniu povolení. Žiadateľ si predloží žiadosť na úrad životného prostredia. Tam úradníci formálne prekontrolujú vecné náležitosti, či boli všetky predložené, a preruší konanie, pošle žiadosť na ministerstvo životného prostredia. Do nejakého času vypracuje ministerstvo materiál do vlády, ktorá rozhodne, či udelí súhlas, a ak tento vláda dá, o čom nepochybujeme, že dá, príslušný úrad vydá povolenie na prepravu a prevod vody. To všetko sa deje na základe § 17a ods. 4a bod 6, kde sa aj hovorí o tých náležitostiach. Ale tam sa hovorí o náležitostiach podľa § 21 alebo právo nadobúdateľa podľa § 22. Z toho vyplýva, že žiadosť na prepravu a prevod vody môže podať len ten, kto už má vydané právoplatné povolenie na odber. Ten, kto má prebytky, tak ten môže požiadať o vydanie povolenia na prepravu alebo prevod vody. Ale podľa súčasne platného zákona by takémuto subjektu malo byť zmenené alebo zrušené povolenie podľa § 24 a vydané nové na nižšiu kapacitu. Takže ak získa podľa nového zákona povolenie na prepravu alebo prevod, ostáva mu v platnosti aj to pôvodné? Takto dôjde k rozporu vydaného prvého platného povolenia na odber daného množstva a zároveň druhého na prebytky. No aké to bude mať dopady na bilanciu? Podľa platného zákona musí subjekt nahlasovať odbery do bilancie každoročne, ale v novom zákone nie je vôbec zakotvená povinnosť nahlasovania prepravenej alebo prevedenej vody. Takýmto krokom to bude deformovať celú vodnú bilanciu.

Ďakujem za slovo. Tiež vnímam tu trošku tento problém, že chýba nám taká skutočná analýza, koľko tej podzemnej vody v skutočnosti máme. Chýba relevantná štúdia o množstve a kvalite tejto vody.
Kolega, keď si spomenul ten paragraf 1 navrhovaného zákona, naozaj je to také sporné. Tento zákon upravuje aj využívanie podzemnej vody alebo vody podľa § 3 ods. 5 odobratej zo zdrojov podzemnej vody na prepravu vody dopravnými prostriedkami alebo prevod vody potrubím cez štátnu hranicu z územia Slovenskej republiky. Naozaj, keď tak by som v tejto súvislosti chcel pripomenúť čl. 4 Ústavy Slovenskej republiky, že nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, prírodné, liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky. Je dobré, že sa vedie tuná táto rozprava a že sa aj táto problematika otvorila, lebo naozaj si uvedomujeme skutočnú hodnotu vody. To nie je len ropa a ten biznis, ktorý nás možno tuná obklopuje, ale predovšetkým naozaj, aká vzácna je voda. Vodu treba vnímať, teda vodu a vzduch ako základné ľudské práva a voda je naším prírodným dedičstvom.
Čo sa týka toho zavlažovania, ja som to tak spomínal, aj keď sa zavádza len síce symbolicky poplatok za zavlažovanie, ale nemôžem s ním súhlasiť, že zaťažujeme prvovýrobu a tých poľnohospodárov, keď by to bolo aj pol eura na jeden hektár. Treba naozaj s tou Európskou komisiou ešte vyjednávať. Keď aj to okolité krajiny, že to budú zavádzať, nech to u nás, v našej krajine to nie je, máme čím operovať. V sebestačnosti naša krajina je len na úrovni nejakých 40 %, čo vnímam ako naozaj tiež, aj zo strategického pohľadu, čosi mínusové, rovnako ako voda je strategickou surovinou.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pán kolega Mikuš, hovoril si teda aj ty o tom, že teda má byť ochrana vody, teda vývoz vody do zahraničia zakotvený v ústave. No mňa by zaujímalo to znenie zmeny ústavy, lebo ja som konkrétne znenie nepočul, alebo teda nevidel ani napísané. Počul som len podobné vyjadrenia ako pán minister o ochrane a ktorý zavádza nové pojmy o preprave a prevode do zahraničia. Ani premiér Fico sa nevyjadril o tom, že ako chce tú vodu zakázať vyvážať cisternami alebo potrubím do zahraničia. Takže neviem ešte konkrétne znenie, ale bude pripravené až vtedy, keď tento sporný zákon prejde do druhého čítania. Takže bude to naozaj veľmi zaujímavé, že najprv týmto zákonom povolíme predaj do zahraničia a potom ho ideme ústavou zakázať. To je trošku zvrátený proces.
No a keď ste hovorili o vodohospodárskych službách, tak mňa hneď napadlo, že ľudia sa pýtajú, že prečo sú rozdiely v cene za obstaranú vodu v jednotlivých vodárenských spoločnostiach. Čiže tí na východe platia inak, tí, čo platia v Bratislave a tí na severe platia úplne inú sumu, ako tí na juhu. Nuž, lebo v jednotlivých vodárenských spoločnostiach sú náklady regulované ÚRSO, teda Úradom pre reguláciu sieťových odvetví, ale tieto náklady deklaruje vodárenská spoločnosť zaplatenými faktúrami, ktoré im, teda niektorým, vystavujú ich dcérske spoločnosti, ktoré pre ne robia kvalitný, ale aj kvalitne zaplatený servis a údržbu. A takýmto spôsobom sa potom tuneluje vodárenská spoločnosť dcérskymi spoločnosťami, a preto má vyššie náklady, ktoré musia potom zaplatiť občania pri tom, že platia za dopravu vody k nim do domácnosti. Takže vodohospodárske služby sú síce regulované, ale keďže sú takýmto zaujímavým spôsobom tunelované, niektorí občania na Slovensku majú cenu vody vyššiu a niektorí ju majú nižšiu.

Ďakujem za slovo. Kolega Kaník, áno, prichádza ústavná ochrana predaja vody do zahraničia. Predpokladám, že to bude nejaký, nejaký slogan alebo teda, že do ústavy sa dostane klauzula podobného znenia, že štát nemôže predávať vodu do zahraničia. S tým kto by nesúhlasil? Áno, štát nemôže predávať do zahraničia, ale nezakáže sa predaj vody domácim hráčom. A tí ju kľudne cez druhú, tretiu, štvrtú osobu môžu predať kdekoľvek, aj do zahraničia a ani ústava im v tom nezabráni.
Keď ste hovorili o tom, že súčasný zákon naozaj neumožňuje predávať vodu do zahraničia alebo vyvážať alebo akýmkoľvek spôsobom s ňou nakladať tak, aby sa dostala mimo, tak dovolím si, alebo teda mohli ste pánovi ministrovi dať do pozornosti, prípadne mu aj prečítať § 74 v 11. časti Zodpovednosť za porušenie povinností, teda správne delikty čl. 1: "Orgán štátnej vodnej správy uloží pokutu právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorá a) odoberie povrchové vody bez povolenia orgánov štátnej vodnej správy alebo v rozpore s ním", teda podľa § 21 ods. 1 písm. a) prvý bod, ktorý ste citovali, alebo "b) odoberie podzemné vody bez povolenia orgánov štátnej vodnej správy alebo v rozpore s ním," čiže podľa § 21 ods. 1 písm. b) prvý bod. Na toto ste poukázali. Podľa tohto by už mal niekto dostať sankciu. Tak ak pán minister vie o takomto kroku, to znamená, že v prvom rade štátna vodná správa už mala konať a mala uložiť sankciu. Ak pán minister o tom vie a ministerstvo životného prostredia o tom vie a štátna vodná správa o tom vie a nekoná, tak sa stávajú spolupáchateľom.
No a ešte na dôvažok by som chcel doplniť, že ste sa dotkli aj Environmentálneho fondu, a je to dobré, pretože je dôležité dotknúť sa aj výstavby ochranných priehrad. Napríklad taký Tichý Potok, by ma zaujímalo, alebo teda mohli ste sa pána ministra opýtať, ako to bude fungovať. Štát bude Vodohospodárskej výstavbe platiť za priehradu, lebo chráni občanov? Z envirofondu?

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Ďakujem aj pánovi poslancovi Kaníkovi za to, že nám pripomenul kolobeh vody v prírode. Tu chcem len zase pripomenúť ja, že každý spôsob zadržania vody v krajine je dobrý, takže a priori zabojovať voči samotným priehradám a vidieť riešenie v prehrádzkach by nebolo to pravé orechové, pretože keby sme nemali tú spomínanú Starinu, tak východné Slovensko by malo veľké problémy, a Starina bola požehnaním pre celé východné Slovensko.
Ale to podstatné, čo chcem povedať a čo sa chcem potešiť úplne s tým, aby som bol, ako je to v tomto sneme bežné hovoriť, aby som bol konzistentný, je to, že som dosiahol celkom historický úspech. Minulú stredu som navrhol, aby vláda prijala ústavný zákon, ktorý zakáže vývoz pitnej vody cez hranice Slovenskej republiky, a druhý ústavný, ktorým to bude možné v prípade potreby odblokovať, a, hľa, máme tu utorok a zákon, respektíve návrh ústavného zákona je tu. Takže bez toho, aby som chcel byť zbytočne detinský, vzťahovačný a vykúpať sa v radosti, že ma pán premiér a pán minister poslúchol, myslím to úplne vážne. Teším sa z takéhoto návrhu a ak príde, tak ja budem ten, kto ho potvrdí, pretože aby sme v tejto veľkej rozprave nevyliali náhodou s vaničkou aj tú podstatu, a to je to, že voda je naozaj dôležitá surovina, je dobre pomenovaná aj v návrhu zákona. A som presvedčený, že ak slnko zapadá pomaly nad ropnými produktami tohto sveta, práve s takou istou intenzitou vychádza nad vodou. Takže všetko, čím budeme vodu chrániť, je vítané. A preto ja tie ústavné návrhy považujem za hodné podpory.
Ďakujem.

Dovoľte mi reagovať na ten úvod pána poslanca Kaníka. Chcem ho totižto ubezpečiť o tom, že nie som naivným dievčatkom, hoc ja viem, že nie je príliš obvyklé, že žena na politickej scéne sa vyjadruje k strategickým podnikom. Nemám potrebu sadať na lep ani vládnym, ani opozičným poslancom. Som svojprávnym slobodným človekom a poslancom, ktorý má jednoduchú snahu vidieť veci a dianie na politickej scéne v objektívnom svetle. Takže ubezpečujem vás o tom, že nie som človekom ani poslancom, ktorý podlieha jednostranným postojom, jednostranným názorom, nadhľadom, prípadne manipuláciám.
A jednoducho stojím si za tým, ako som smutná z toho, že sa privatizujú podniky a strategické zdroje dnes, rovnako som bola smutná, vtedy som nebola aktívnou poslankyňou, národnou poslankyňou, z toho, keď som bola svedkom toho, čo je neodškriepiteľným faktom, ako sa za vlády Mikuláša Dzurindu privatizovali, uzatvárali akcionárske zmluvy so vstupom zahraničných akcionárov do strategických odvetví s väčšinovou účasťou do takých podnikov, ako SPP, 51-percentný podiel, Slovenské telekomunikácie, 51-percentný podiel zahraničných akcionárov, Slovenské elektrárne, 66-percentný podiel zahraničného akcionára. Boli to privatizačné akcie, akcionárske zmluvy, ktoré boli zjavne nevýhodné pre štát, vďaka ktorým si títo zahraniční akcionári, v úvodzovkách poviem, investori vyniesli niekoľkostámiliónový, miliardový kapitál za naše hranice.
Takže skúsme byť objektívni a neohradzujme sa voči tomu, čo je nesporným, neodškriepiteľným faktom. Jednoducho za svojím postojom si stojím. Strategické odvetvia, ako aj skúsenosť ukázala, minulosť ukázala, nie sú správnym prístupom k strategick... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Poslancov, ktorí reagovali na moje vystúpenie, chcem ubezpečiť, ako pána Rašiho, pána Puciho, že nekonám pod vplyvom prehnanej emócie, ale lásky, v mene ochrany našich národných hodnôt, nášho prírodného bohatstva, v štádiu, keď sme svedkami toho, že sa s ním nenakladalo tak, ako sa na zástupcov našej krajiny patrí.
Nekonám, pán Hlina, ani, pán Hraško, s nejakou naivnou predstavou, nevyjadrujem sa s nejakým očakávaním a nasadenými ružovými okuliarmi na očiach. Ale napriek tomu považujem tento prísľub o zákaze vody do zahraničia za vážny a budem mu pripisovať význam dovtedy, kým to naozaj vláda a minister nepotvrdí prerušením rozpravy k danému zákonu, pretože toto bude pre mňa skutočne dôkazom toho, že ten prísľub o zmene ústavy myslí vážne.
A tie upozornenia na to, že pred tým to nebolo riešené, nebolo to kontrolované. No áno, nemuselo to byť kontrolované, lebo asi nikoho z nás nenapadlo, že tak strategická surovina, existenčne potrebná, nevyhnutná pre naše obyvateľstvo, sa bude predávať do zahraničia. Obzvlášť nie v situácii, keď ku mne prichádzajú informácie z odborných kruhov, že ten úbytok vody vo výške 200 mil. metrov kubických na Slovensku už je skutočnosťou. Je to takáto informácia z odborných kruhov. Nedá sa ju podceniť. A je to jedno, či bude pri vláde SMER alebo bola to strana SDKÚ, ktorá privatizovala. Vždy, aj keby som bola vtedy v opozícii a bola by som v parlamente, určite by som privatizáciu akýchkoľvek strategických podnikov a zdrojov kritizovala. Dnes ste pri vláde vy, takže, samozrejme, tú kritiku ako aktuálna poslankyňa smerujem dnes k súčasným predstaviteľom vlády.

Ďakujem za slovo. Helenka, vieš, ja už neverím smerákom ani nos medzi očami. Oni tu už rozprávali naozaj veľa kvetnatých rečí, čo všetko chcú zlepšiť, akým spôsobom, a zistili sme, že naozaj väčšina zákonov bol podvod na občanoch a priniesol im stratu, nie úžitok. Úžitok to bol len pre vybrané skupiny.
Ale možno si sa mohla teda ešte aj opýtať pána ministra na čl. 11 Rámcovej smernice o vode, ktorý hovorí, že, priam prikazuje štátu, že musí zabezpečiť aktualizácie registra a preverovanie vydaných povolení a realizovaných odberov. Súčasný zákon hovorí teda, že je možnosť odobrať takéto povolenie, konkrétne teda na základe ustanovení § 24 ods. 1 existujúceho vodného zákona. "Orgán štátnej vodnej správy môže ním vydané povolenie na osobitné užívanie vôd zmeniť alebo zrušiť. Podľa ustanovenia písmena c) predmetného paragrafu to môže urobiť aj v prípade," – a teraz počúvaj – "ak rozsah vydaného povolenia na osobitné užívanie vôd dlhodobo presahuje skutočnú potrebu oprávneného." To znamená, že toho daného vodohospodárskeho subjektu, teda vodární.
Kontrola nie je, lebo na to kedysi neboli peniaze, a doteraz táto kontrola chýba. Aký je teda skutkový stav? To nám pán minister nepovedal. Ktoré vodárne čerpajú podlimitne a ktoré by mohli prísť o oprávnenie odoberať dané množstvo vydané v povolení? Opýtal by som sa aj ministra, či existuje register vydaných povolení na odber vody? Kedy bol naposledy aktualizovaný? A kde sa nachádza? Lebo ani za osem minút som ho nenašiel, ani na stránke SHMÚ, ani na stránke ministerstva vnútra, pod ktorý spadá štátna vodná správa, ani na stránke, čuduj sa, ministerstva životného prostredia. Rozhodnutia vydávajú okresné úrady, ale snáď má ministerstvo niekde zverejnený teda prehľad, teda register, aby aj občania si mohli skontrolovať, kto a ako nakladá s našou vodou.

Vážená pani predsedajúca, vážení prítomní poslanci, pán minister, prítomní zástupcovia verejnosti, dovoľte mi hneď v úvode oceniť posun, ktorého sme sa po niekoľkodňovej, možno aj týždňovej rozprave a takom súboji argumentov dočkali v podobe dnešného vyhlásenia ministra životného prostredia. Ja osobne bez toho, aby som mala možnosť skúmať nejaké iné postranné úmysly, to považujem za posun, ktorého sme sa dožili a dočkali, ale nedá mi, aby som pri tomto nezvýraznila to množstvo argumentov, úsilia, námahy, ktoré vykonali jednotliví občania, ktorí sa aktivizovali a v uliciach alebo aj na virtuálnych sieťach formou podpory petičnej akcie postavili za naše národné záujmy, za naše štátne a prírodné bohatstvo. A nedá mi upozorniť tiež, že nebyť toho, že by sa tu zvádzal niekoľkodňový boj argumentov predložených opozičnými poslancami, asi by sme sa nedožili ani tohto verejne daného prísľubu o tom, že sa predaj vody zakáže do zahraničia. Takže v tomto úvodnom štádiu bez poznania, ako vravím, postranných úmyslov ja vítam toto vyhlásenie. A nech je povzbudením tento prejav ministra a vlády toho, že má zmysel organizovať sa či už v petičných akciách legálnym spôsobom, že má zmysel vyjadrovať svoju nespokojnosť, kritiku s tým, ako sa zákony pripravujú do parlamentu, že ľudia majú právo vyjadrovať svoju nespokojnosť s diferenciou medzi tým, čo vládni činitelia a predstavitelia sľubujú a čo v skutočnosti, či už v parlamente alebo pri výkone svojej moci, naozaj konajú.
Napriek tomu mi nedá, rovnako ako tu bolo povedané mojím predrečníkom, pánom poslancom Mikušom, nedá mi upozorniť na to, že okrem pripravovaného zákazu predaja vody do cudziny je potrebné vydať nielen nám opozičným poslancom, ale aj verejnosti dôkaz, dôkaz o tom, že tento zákon bude stiahnutý z rokovania, bude k nemu prerušená rozprava s apelom na vylúčenie tých bodov a tých ustanovení, ktoré pripúšťajú, ani nepoviem prevod a predaj vody, ale privatizáciu vody. Lebo takto som ja tento zákon v svojom ťažisku skutočne poňala ako jeden z posledných klincov do rakvy pochovaného štátneho majetku.
Voda v skutočnosti je vlastníctvom štátu a prístup k vode je ľudské právo, ktoré nemožno zanedbať. Je to nesporný fakt, je to neodškriepiteľná skutočnosť, ktorú potvrdzujú a garantujú všetky bazálne či už národné alebo medzinárodné zmluvy, všetky právne dokumenty. A preto je veľmi smutné, že naozaj v uplynulých dňoch sme museli zvádzať toľko úsilia, či už poslanci alebo aj jednotliví občania, aktivisti pred parlamentom organizujúci sa aj na virtuálnych sieťach, v záujme zachovania samozrejmých vecí. V záujme ochrany pred odpredajom slovenskej vody do zahraničia.
Ja chcem zdôrazniť, že ohrozovať právo ľudí na pitnú vodu a zasahovanie do jej zásob snahou o ich privatizáciu neznamená nič iné ako ohrozovanie strategických a životne dôležitých existenčných potrieb občanov v našej krajine. Chrániť našu vodu znamená aj ochranu našich životov. Ako som si počas minulotýždňovej rozpravy vypočula viaceré diskusné príspevky a postoje väčšiny opozičných poslancov, som veľmi rada, že opozícia sa tak vzácne zhodla a zaujala k predmetnému zákonu jednotný postoj.
Dnes, ako vidím, sa svojím spôsobom k tomu pridáva aj vláda, pridávajú sa k tomu aj vládni poslanci. Postoj, ktorým procedurálne žiadame zrušiť rokovanie o predmetnom zákone. S týmto návrhom sa aj ja teda v plnej miere stotožňujem. Dávam to do pozornosti aj spravodajcovi bez akýchkoľvek siahodlhých úvah, aj na základe toho, čo som si mala možnosť vypočuť ako argumentáciu z úst ministra životného prostredia.
Chcem poukázať na bezvecnosť, nesúrodosť, protirečivosť až nelogickosť mnohých prednesených argumentov ministra, ktorými sa legalizáciu prevodu a predaja vody do zahraničia snažil márne obhájiť.
Áno, áno, procedurálny návrh na stiahnutie zákona a vylúčenie sporných ustanovení (reakcia na otázku spravodajcu), na ktoré sme aj v priebehu rozpravy konkrétne poukázali. Tak stiahnutie zákona ako procedurálny návrh.
Nenašli sa teda správne argumenty, ktorými by bolo možné tento neodškriepiteľne neopodstatnený a, dovolím si povedať, až nemravný a proti ochrane spoločných hodnôt postavený návrh obhájiť. Predložený návrh zákona naozaj vnímam v príkrom rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, s vodným zákonom, ako aj s programovým vyhlásením vlády a napokon aj so sľubmi poslancov a ministrov o ochrane spoločných národných hodnôt a spoločného prírodného bohatstva. A odsúhlasenie privatizácie vody poslancami by pre mňa nebolo ničím iným ako jednoznačne konaním v rozpore s ich svedomím a vedomím, pretože každému z nás je jasné, že voda ako strategická surovina je výlučným majetkom štátu, a preto úžitok z nej si nemôže nik privlastniť. Patrí nám všetkým, patrí občanom Slovenska.
Predkladanie a schvaľovanie tohto sporného zákona v situácii, keď nie sú známe a potvrdené objemy prebytočných zásob pitnej vody, považujem za nenáležitý, absurdný a nezodpovedný prístup vlády. Vývoz predpokladaného množstva pitnej vody do 274 mil. metrov kubických predstavuje až 80% celoročnej spotreby vody na Slovensku. A ja si neviem predstaviť, čo by sa dialo v prípade, ak by sa vodná bilancia Slovenska zhoršovala, ak by sa znižovala. Akým spôsobom by kto bol postihovaný za to, že by boli ohrozené tak vážne existenčné zásoby? Je nepredstaviteľné, aby si toto uvedené množstvo vody 274 mil. metrov kubických a dispozíciu jej masívneho odpredaja prostredníctvom ministerstva životného prostredia privlastnili vybrané súkromné podnikateľské subjekty na koristníckej, netransparentnej a nekalej báze. Takto ide o naozaj presadzovanie neskrývaných záujmov obohacovania sa na úkor spoločenských potrieb, na úkor národného a prírodného štátneho bohatstva. Z pohľadu ochrany verejného záujmu takéto správanie je absolútne neprípustné a neakceptovateľné. Je priam odsúdeniahodné. K takémuto správaniu a postupu nám občania, nikomu z nás nedali mandát, ani svoju dôveru. Niet takých argumentov, ktorými by bolo možné privatizáciu vody obhájiť. A to, že naši občania, zápasiaci o každodenné prežitie, nemajú záujem sa až natoľko angažovať a sledovať aktuálny politický vývoj a dianie, o to viac, že pre jeho objektívne poznanie musia v podmienkach dnešnej mediokracie a skresľovania informácií vyvinúť nesmierne úsilie, neznamená, že ich má právo niekto okrádať a ožobračovať.
Viac ako 60 000 občanov do dnešných dní vyjadrilo svoj nesúhlas s takýmto prístupom a postupom vlády a s takýmto rozhodovaním o privatizácii vody v petičnej akcii. A ja som veľmi rada a dúfam, že podnetom pre dnešné vyhlásenie ministra, ktorým sa pripraví zákaz predaja vody do zahraničia, tým stimulom bola aj petičná akcia, aj tento relatívne masívne vyjadrený protest a nespokojnosť občanov v petičnej akcii. Dnes už naozaj ochranu strategických hodnôt nestačí iba sľubmi a slovami deklarovať, nemožno ľudí ustavične klamať frázovitými sľubmi a falošnými proklamáciami. Ak naozaj vláda aj vy, pán minister, vládni poslanci, chcete dať verejnosti a nám, poslancom, skutočný dôkaz o tom, že vodu považujete za strategickú surovinu, tak to, prosím, dokážte nielen týmto verejným vyhlásením, ale aj prerušením rokovania o zákone o vode.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Ja možno na rozdiel od svojich kolegov, pán minister, ja nemám až taký veľký problém s týmto zákonom. Ale poviem vám, v čom mám výhrady. Vy ste tu neboli minulý týždeň, ja som to tak si dovolil aj povedať, ja mám problém s jednou, predsa len, vecou, aj keď ste to, ja som vás pozorne aj počúval, ale zavádza sa poplatok za zavlažovanie, t. j. tá povrchová voda. A to je tá voda, ktorá v podstate odíde dolu Dunajom do Čierneho mora. Ale máme aj sever Slovenska, tak zase ide aj hore kopcom, ide tá voda, ide hore Dunajcom do Visly a do Baltického mora. Myslím si, že to zavedenie poplatku, aj keď ste povedali, v podstate ste to tak nadľahčili, že ako by skôr bol len symbolický ten poplatok 0,01 centa za meter kubický, odvolávajúc sa na Európsku komisiu. Ja by som tak vás aj vyzval, možno aj vládu, aby ste tuná využili tento priestor a vyjednávali, ale aby pre poľnohospodárov pri zavlažovaní bola bezplatná tá voda.
Prečo to hovorím? Produktivita potravín u nás na Slovensku je kdesi na úrovni 40 percent. My nemáme zaťažovať podnikateľské prostredie v prvovýrobe u nás, u poľnohospodárov, ale, naopak, ich máme podporovať. Ak tá voda má dolu Dunajom odtiecť alebo dolu Dunajcom, je vždycky lepšie, keď tí poľnohospodári zavlažujú svoje poľnohospodárske produkty, dorábajú tuná zdravé ekologické potraviny, ale aby nemuseli mať túto vodu spoplatňovanú. Voči tomu mám naozaj problém.
Čo sa týka tých licencií, ja v zásade nemám ten problém tuná, lebo dneska je to vláda Roberta Fica, zajtra to bude zase iná vláda. Takže to sa sprísni, ja s tým naozaj nemám problém. A naozaj si to viem aj predstaviť, že by to bolo takto kontrolované. V podstate je problém s tým, aby my sme vedeli, koľko vody môžme, my naozaj, naozaj máme ako nadproduktivitu, ktorú mohli by sme predávať. Ak vieme pomôcť aj okolitým krajinám našou vodou, prečo nie?