Videokanál klubu

Ďakujem, pán predsedajúci. Ja vyslovujem úctu a uznanie za takú obrovskú prácu, je to veľká, rozsiahla stavba, ale, bohužiaľ, postavená na vode. Chýba to, tá definícia chýba. Interpretačné pravidlo pre prax, tak ako to tu je uvedené, dáva akurát tak široký priestor pre dezinformácie. Čiže, pre dezinterpretácie. Po druhé, hovorí o tom, uplatňujú sa prístupy zodpovedajúce cieľu vykonávanej sociálnej práce. Akému cieľu? Veď toto tam chýba! Akému cieľu?
Tretia poznámka je možnože preklepom spôsobená, pretože hovorí sa, že "vykonáva vo vzájomnej súvislosti", myslím, že by malo byť "súčinnosti", neviem o akú súvislosť, na čo ste mysleli.
Ešte jedna drobnosť, že neviem, akú úlohu má v tom sociológia a sociológovia, zdá sa mi, že táto profesia je tam vymenovaná nadbytočne, no a predovšetkým sa znovu pýtam, prečo nemohla byť použitá analógia tejto definície "zdravotná starostlivosť je súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci vrátane poskytovania liekov" a tak ďalej "s cieľom zvýšenia kvality života a zdravého vývoja budúcich generácií" a vymenované sú niektoré oblasti. Prečo, to sa budem pýtať stále.
Ďakujem vám.

Ďakujem pekne. Ja by som chcela povedať niečo k tej komore ešte. Ja to cítim, akože to nie je dobrý ťah, aby to bolo zriadené zhora, ale rešpektujem, že je to možno vôľa tých sociálnych pracovníkov, a nechcem, nechcem. Druhá vec je, ktorá sa mi zdá dôležitejšia, je definícia. K definícii hovorím toto, že sociálny pracovník nepracuje sám a to, že nejaké aplikačné pravidlo hovorí o jeho multidisciplinarite, tak rieši iba jeho, nerieši tú tímovú prácu. A ešte chcem povedať to, ako bolo aj v úvode povedané pri predkladaní návrhu, tiež sme sa inšpirovali alebo vychádzali sme aj zo zákona o zdravotnej starostlivosti. Teraz to neviem rýchlo nájsť, o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a o zdravotnej starostlivosti, kde teda sa to dalo nadefinovať na troch-štyroch riadkoch. Prečo sa to nedá tu, ako sa líši sociálna práca od zdravotnej starostlivosti v tomto ohľade? Tam je možné použiť štvorriadkovú definíciu a tu nie? To sa mi nechce veriť. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani kolegyňa, že si vystúpila, vyzerá, že aktívne sa budeš asi zapájať do činnosti, v ktorej si doma. Som rád, že ďalšia odborníčka prišla do nášho parlamentného zboru.
Chcem sa vyjadriť k tomu, čo kolegyňa Erika Jurinová, a síce nejednoznačnosť výkladu zákona, ako reagovala na tvoje vystúpenie. Môžem povedať, že nie ste jediný rezort, kde, žiaľ, nám chýbajú jednoznačné vykonávacie vyhlášky. Aj náš rezort pôdohospodárstva sa s tým borí a musím povedať, že potom je to možnosť vysvetľovania si to nie iba cez pracovníkov, ale cez kraje a okresy a každý okres to ináč mieni, ináč myslí, ináč robí. Takže myslím si, že, nemyslím si, je to asi fakt, že ten všeobecný rámec riešenia musí dať, samozrejme, ten zákon, toho problému, ak ho chceme riešiť, ale všetko ostatné, ako to rozmeniť na drobné, musia byť tie vykonávacie vyhlášky. A bol by som rád, keby to boli vykonávacie vyhlášky, ktoré vyjdú v Zbierke zákonov, nie také nejaké metodické pokyny, lebo pokiaľ by tí pracovníci šli na súd, mám s tým skúsenosti, pokiaľ sa budete oháňať metodickým pokynom, tak, samozrejme, ten metodický pokyn z ministerstva, neviem z akého úradu nič neobstojí. Musí to byť nejaká vykonávacia vyhláška, nejaký predpis, ktorý vyjde v Zbierke zákonov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Povedali mi, že som hovorila potichu, takže budem sa pokúšať byť zrozumiteľná. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Ale už to, čo ste povedali, nemusíte opakovať, len pokračovať.

Šípošová, Janka, poslankyňa NR SR
Nebudem opakovať, ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pán minister, dámy a páni, skončila som v takej etape, keď som chcela zdôrazniť to, že pre mňa je dôležité, aby sa veci diali a aby sa zákony robili tak, aby to pomohlo praxi, životu, ľuďom, a nie, aby sa museli ľudia a problémy napasovať do existujúcich zákonov. Hovorila som o svojej aj profesionálnej histórii, aj chcela som pokračovať a budem pokračovať tým, ako som sa ja dostala k skúsenostiam so sociálnou prácou a sociálnymi pracovníkmi.
Bolo to už dosť dávno, ako mladá psychologička som bola veľmi intenzívne zapojená do budovania poradenskej siete v rezorte školstva. To bolo vtedy, teraz je to známe ako pedagogicko-psychologické poradne, vtedy sa to volalo, ja som pracovala v Krajskej psychologickej výchovnej klinike v Banskej Bystrici ako detská psychologička a zároveň som spolupracovala pri zakladaní okresných psychologických výchovných poradní, veľmi dlhodobo a osobne som tam fungovala napríklad v Žiari nad Hronom, Banskej Bystrici, Považskej Bystrici, Žiline a tak ďalej.
Vtedajšie sociálne pracovníčky, my sme ich vtedy volali sociálne sestry, boli neobyčajne dôležitou súčasťou našej práce. Ony boli zodpovedné za kontakt s rodinami detí, ktoré boli našimi klientami, viedli dokumentáciu aj o našej práci a museli, samozrejme, sa vyznať a rozumieť tomu, čo je psychologické výchovné poradenstvo. Vtedy existovalo nadstavbové štúdium sociálnoprávne, ktoré ich malo pripravovať alebo začínalo pripravovať, ale veľmi radi sme využívali a zamestnávali aj zdravotné sestry, predovšetkým pre ich pracovitosť, systematičnosť a mimoriadnu zodpovednosť, ktorú v nich pravdepodobne v rámci stredoškolského štúdia vypestovali. Ale tým chcem len povedať to, že dôležité je to - pripraviť sa na tú prácu, ktorú budú vykonávať.
O 30 rokov neskôr po tomto čase som založila organizáciu Pomoc obetiam násilia. Tá existuje dodnes a hlavné profesie, ktoré v nej fungujú, sú psychológovia, právnici a sociálni pracovníci. Tí sociálni pracovníci sú kostrou tohto systému. Ja sama som psychologička, ale viem o tom, že tá práca psychologická v tejto, v tejto oblasti nie je tou ťažiskovou. Tí sociálni pracovníci sú kostrou toho systému, sú najdôležitejší preto, lebo potrebujú, musia vedieť posúdiť situáciu aj potreby každého individuálneho klienta a rozhodnúť o prizvaní ďalších odborníkov, právnikov, psychológov v tomto prípade a k tomu ešte vlastne musia poskytovať alebo hlavne musia poskytovať sociálne poradenstvo a špecializované sociálne poradenstvo a pomoc tým ľuďom a ich rodinám.
Čo tým chcem povedať? Chcem tým povedať, že sociálna práca je nesmierne dôležitá a zaslúži si aj dobrý zákon, ale, pán minister, prepáčte, tá definícia tam predsa mi len chýba a podľa mňa sa nedá nahradiť aplikačným pravidlom. A chcela by som povedať aj moju naozaj veľmi nedávnu skúsenosť s tým, ako sa zákony vykladajú, keď nie sú jasne, keď nie sú zrozumiteľné každému, kto s nimi musí pracovať. Ja som stále odborný garant a štatutárny zástupca organizácie Pomoc obetiam násilia. Naša organizácia je zaregistrovaná ako poskytovateľ sociálneho poradenstva a ďalších aktivít v Bratislavskom samosprávnom kraji. Máme rozšírenú registráciu na ďalšie kraje. Prišlo k tomu, že teda sme sa nejako obnovovali, tie zápisy, a pracovníčka, ktorá to má na starosti, mi povedala, že oni nás budú musieť vyškrtnúť z tých poskytovateľov sociálneho poradenstva, lebo ja nespĺňam kvalifikačné predpoklady, pretože nie som sociálny pracovník. Ja ako štatutár! Takže ešte ani zákon neplatí, už si ho začali nejako interpretovať, preto sa mi zdá veľmi dôležité, aby všetko bolo veľmi zrozumiteľné, jasné a rukolapné aj v tých zákonoch.
Musím ale povedať, že ja si veľmi, veľmi vážim prístup vášho ministerstva, pán minister, v tejto otázke a v tomto prípade a tú snahu nájsť kompromis. A rovnako si veľmi vážim postoj a prácu pani poslankyne Šedivcovej a tiež aj pani poslankyne Vaľovej, ktorá tu teraz nie je, keďže ona bola spravodajkyňa a veľmi intenzívne vystupovala aj v diskusii. Ja som tú diskusiu sledovala. Ja som naozaj nečakala, že potom, potom, čo som vlastne počula, že sa takto postaví k veci a postaví sa a zasadí sa za to, aby ten zákon, ten návrh zákona sa naozaj vylepšil. Takže, pani poslankyňa Šedivcová, vy ste tu, tak aspoň vám takto osobne úprimne ďakujem.
Zároveň vás ale prosím, aby ste sa snažili pochopiť, čo sme mysleli tým naším návrhom zákona. Prosím vás, aby ste zvážili, aby ste ho prijali. Ten návrh nechce nič iné len to, aby podmienky sociálnej práce, podmienky sociálnych pracovníkov boli upravené čo najlepšie. Tak, aby naozaj nedochádzalo ku komplikáciám, aby sa nemuseli presviedčať navzájom úradníci a sociálni pracovníci, prípadne ďalší poskytovatelia o tom, kto má pravdu vo výklade zákona. A ešte lepšie a do budúcnosti komplexnejšie, ja teda veľmi by som rada privítala zákon o pomáhajúcich profesiách.
Ešte som v prvej časti môjho vystúpenia hovorila aj o tom vzdelávaní a o tom, prečo sa tu rôzne rozprávalo o biznisoch a možnostiach a neviem čom. Pri, urobila som si taký súkromný malý prieskum, v úvodzovkách povedané, v teréne. Teda u zamestnávateľov, poskytovateľov sociálnych služieb, ktorí zamestnávajú sociálnych pracovníkov a ja neviem, možnože to aj viete, určite je to verejné tajomstvo, ale ja si to dovolím povedať aj nahlas. Dozvedela som sa dve veci. Najprv poviem tú negatívnu možno. Že oni keď dostávajú žiadosti od sociálnych, od uchádzačov o zamestnanie na miesto sociálnych pracovníkov, si robia dve kôpky. Nebudem teraz hovoriť, čo povedali, na ktorú kôpku dávajú ktoré školy, ale jednoducho jedna kôpka je, že týchto neberieme, pretože absolvovali tam, kde absolvovali, a z tých druhých si vyberajú.
Druhá moja otázka bola, pretože som mala trochu pochybnosti o tom, či zriaďovanie komory takto, jednoducho povedané, "zhora" je dobré. Ja mám pocit, že je dobré, keď tá profesia je taká vyzretá a tí odborníci sami cítia potrebu sa organizovať a urobiť si orgán, ktorý bude v podstate určovať štandardy a kvalitu ich práce. Ale pri tom mojom súkromnom prieskume som zistila, že, že v teréne akoby toto očakávajú a že myslia si, že to zriadenie komory, aj keď bude zriadené ministerstvom, je dobré, takže ja dávam na ich názor a nebudem k tomu viac sa vyjadrovať.
Ešte k tomu, k tomu obmedzeniu zákona alebo, k obmedzeniu, k tomu, že sa jedná len o jednu profesiu, len o tú sociálnu prácu. Tak by som chcela povedať, že z toho, čo ja som v živote už profesionálnom videla, robila a s kým som pracovala, ale aj z iných súvislostí, ja som si úplne istá, že veci sa nedajú oddeliť a nedajú sa robiť medzi nimi prísne hranice a povedať, že toto bude sociálny pracovník, toto bude psychológ, ten môže robiť len to, musí mať takú školu a takú školu. Ja nehovorím, že tie kvalifikačné predpoklady netreba určiť. Treba ich určiť a tieto aj prijímame, ale ja sama som vyštudovala psychológiu a v poslednom období som pracovala teda najmä v oblasti pomoci obetiam trestných činov, dopravných nehôd, katastrof, všetkého možného, terorizmu. Nedá sa to robiť jednou profesiou. Dokonca napriek tomu, že ja som psychologička, nemyslím si, že v tejto oblasti je najdôležitejšia profesia psychológ.
Dokonca uznávam aj psychologické a psychoterapeutické efekty práce právnikov, keď žene, ktorú, ktorá, ktorú brutálne znásilnili, a poviete jej, už je aj dosť ďaleko od toho času, kedy sa to stalo, a ona je vo veľmi zlom stave psychickom a nemôže pracovať a tak ďalej a poviete jej, že tu vám dávame právnika a ten právnik advokát, ten vás bude zastupovať, odovzdáte mu všetky vaše dokumenty, nemusíte sa o to starať, už aj to je aj psychoterapia, aj sociálna práca. Ale to nehovorím preto, že by som chcela priznávať status sociálneho pracovníka právnikom, len chcem povedať, že tie profesie sa nedajú oddeliť. Najdôležitejšie teda je pracovať v tíme, nie tak, že príde klient na jedno pracovisko, kde sa mu bude venovať právnik a ten ho pošle za psychológom alebo niekde inde. Musia byť v tíme a musia byť na jednom mieste. My tých ľudí nemôžeme posielať naozaj od Kajfáša k Pilátovi, im treba pomôcť a treba hľadať spôsob, ako sa im pomôže. A ja sa preto veľmi prihováram za zákon o pomáhajúcich profesiách a dovolím si povedať, keby sme také niečo pripravili, že by sme boli svetoví, pán minister.
Ja vám ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predseda, dámy a páni, ja som naozaj s veľmi veľkou pozornosťou od začiatku sledovala ten celý proces prípravy a rokovania o návrhu zákona o sociálnej práci predovšetkým preto, lebo som tejto oblasti venovala veľkú časť svojho nielen pracovného života, teda profesionálneho života. Od prvej chvíle, ako som prvýkrát prečítala ten návrh zákona, mi predovšetkým vadila naozaj tá skutočnosť, a to napriek tomu znovu mi ešte stále vadí, aj napriek tým všetkým vysvetleniam a rozpravám a diskusiám, že neobsahuje definíciu toho, o čom predovšetkým pojednáva a čo vlastne tvorí podstatnú časť názvu zákona. Prepáčte mi také prirovnanie, ktoré mi napadlo, ale pripadalo mi to, ako keby sme robili dokument o obuvníctve a vzpierali by sme sa povedať na samom začiatku, čo je to obuvníctvo a kto je obuvník. Že obuvník nie je ten, kto absolvoval učebný odbor obuvník, ale obuvník je ten, ktorý vyrába, opravuje a neviem čo všetko ešte s tou obuvou robí. A že to obuvníctvo nie je to, čo vykonáva obuvník, ale zase zadefinovaním toho, čomu sa venuje. Pri tých zanietených diskusiách som aj chvíľami strácala presvedčenie, že tomu rozumiem. Upokojilo ma stanovisko odboru legislatívy, ktoré hneď v prvej vete upozorňuje na rovnakú skutočnosť, keď uvádza, že aj keď má byť zákon primárne venovaný sociálnej práci, neobsahuje žiadne definovanie sociálnej práce. To, že je tých definícií veľa a sú rôznorodé a sú také a onaké, nemôže byť dôvodom na to, aby sme nepovedali, o čom ten zákon pojednáva. A keď to povieme, možnože nie celkom ideálne, ale povieme to aspoň nejako prijateľne, tak sa to predsa asi bude dať ešte do budúcnosti vylepšovať. Ale nepovedať nič a hovoriť v celom zákone o niečom, čo nebolo určené, sa mi zdá veľmi čudné. Možno preto, že som časť života strávila aj ako vedecký pracovník a mám možno také trošku nároky na systém a systematičnosť.
Tá druhá významná okolnosť, ktorá ma vyrušovala a podľa priebehu rozpravy asi aj viacerých, bolo také prílišné, jednoznačné zameranie a zdôrazňovanie toho vzdelávania a definovanie vlastne aj sociálneho pracovníka vzdelaním, nie obsahom práce. Ja nemám, samozrejme, vôbec nič proti vzdelávaniu, naopak, zdá sa mi, že veľmi veľa, až príliš veľa vecí robíme bez náležitej odbornej prípravy. A nazdávam sa, že keď sa niečo volá kvalifikačný predpoklad, to ešte v skutočnosti nemusí kvalifikovať na efektívne, účelné, zmysluplné a užitočné vykonávanie odborných činností. Tento fakt možno vyrušoval aj iných, a preto sa v pléne možno ozývali hlasy, ktoré hovorili o biznise a obavách zo zneužitia zákona na takéto ciele. Ja som ale z tej rozpravy v prvom čítaní mala dojem, ako keby všetci alebo teda jednotlivé strany opakovali svoje tvrdenia alebo svoje mantry, ak chceme, ale navzájom si skutočne neodpovedali a nereagovali na to, čo hovoria. Preto mám tú potrebu sa o tom ešte raz zmieniť. Ten biznis, v úvodzovkách, ja som to tak nenazvala, ale by som možno videla v tom, keby to zostalo tak, ako bol ten pôvodný návrh, že vlastne z toho zákona vyplývalo, že ani nejde o to, aby sociálni pracovníci mali lepšie uplatnenie a ohodnotenie, ale doslova naozaj len o to, aby školitelia, respektíve školiace pracoviská mali koho školiť stále a čím najdlhšie.
Zhodou okolností som dnes zachytila takú veľmi podobnú úvahu z Českej republiky. Netýka sa ani sociálnej práce, ani rezortu sociálnej práce, ale hovorili o kontinuálnom vzdelávaní učiteľov a vlastne o celoživotnom traumatizovaní učiteľov tým, že neustále sú predpisované nejaké absolvovania školení a skladania skúšok a potom vlastne tým sa podmieňuje ich kariérny postup, a majú nejaký vymyslený návrh, ako by sa to dalo riešiť inak. Tým sa nechcem zapodievať, len chcem zdôrazniť to, že ten zákon naozaj toto veľmi pripomínalo.
Je jedno, že vypustíme ročne tisíce absolventov. Vôbec nevieme, kde pracujú, alebo tušíme, kde pracujú. Nepracujú v oblastiach sociálnej práce, ale ako keby sme chceli, aby sme ich mohli naďalej produkovať viac a viac len preto, aby sme ich učili, nie preto, aby sa uplatnili v sociálnej práci. V rozprave, aj v tej v prvom čítaní, odznelo mnohokrát, že treba zvýšiť status sociálnych pracovníkov. Pre mňa je viac ako isté, že prostým absolvovaním vysokoškolského štúdia a ďalších školení a preškoľovaní sa to dosiahnuť nedá. Možnože nie všetci vedia, čo a načo je tá sociálna práca. Ani ja určite nepoznám všetky oblasti, špecifiká a nároky na sociálnu prácu a sociálnych pracovníkov, ale dovolím si k tomu diskutovať práve preto, že som s profesiou sociálneho pracovníka nielen prišla do styku, ale som aj spolupracovala a spolupracujem dodnes, ale aj... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Pani poslankyňa, ja sa ospravedlňujem, že vás prerušujem. Je 12.00 a evidentne vaše vystúpenie potrebuje ešte viac času. Takže budete pokračovať potom o 14. hodine. Dobre?

Šípošová, Janka, poslankyňa NR SR
Jasné.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Mne ste pripomenuli, pán poslanec Csicsai, jednu vec, ktorá zrejme priamo nesúvisí s tým, čo ste predniesli, ale zase je to taký istý rozšírený efekt a vy vlastne svojím návrhom do istej miery obohacujete krajinu. Spomenuli ste totižto konské trhy. To je niečo, s čím sa na Slovensku už človek nestretne, a pritom koník ako zviera, ktoré pre lesy a lesníkov bude ešte dlhé desaťročia, stáročia veľmi dôležitým prostriedkom, je naozaj zviera, ktoré jednoducho si zaslúži mať aj konské trhy. A ja som musel v spomienkach zablúdiť do jedného členského štátu Európskej únie, nového, a to do Rumunska, kde také konské trhy sú nesmierne nielen obohacujúce, možnosť výmeny medzi kupujúcimi a predávajúcimi, ale doslova aj tú krajinu, konský trh v Rumunsku je niečo, čo má svoje nesmierne čaro, tak ja aj z tohto pohľadu, aj keď uznávam, nie veľmi podstatného, sa hlásim k tomu, aby prekážky, ak tu nejaké existujú a vy ich chcete riešiť, aby teda neexistovali, sa skutočne odstránili.
Ďakujem.

Viete, ja keď som si tak vypočul tých predrečníkov, no ja si viem aj predstaviť, že by aj takého býka sa predávalo na Miletičovej tuná v Bratislave, si predstavte, že áno. Poliaci; do Nowého Targu keď pôjdete vo štvrtok, tak tam ten trh funguje. Naozaj ten trh treba podporiť, pán kolega, ja súhlasím s tým, aby, áno, sa ten dobytok mohol tuná predávať. Áno, môže to byť vnímaná ako tá konkurencia tým veľkým zväzom a robíme len byrokratické prekážky.
Ja vám uvediem takýto príklad, a je to väčšie mesto, ako je Bratislava, v takom Zürichu a tak dosť často tam aj teraz posledné roky chodím a tam sa pasú na periférii tohto mesta, veľkého mesta, kravy. Je tam aj kravín, hneď je vedľa automat na mlieko, je to úplne super, je to čosi delikatesné. Tu som na okraji nášho hlavného mesta nevidel ešte, že by sa pásli kravy, ale viem si to predstaviť, že by to aj tuná bolo.
A dávať také tie rôzne obmedzenia, nepáči sa mi to. A naozaj, tí súkromne hospodáriaci roľníci veľmi ťažko pracujú na svojej pôde, na svojich poliach a takisto aj pri dorábaní aj mäsa a takisto aj tých poľnohospodárskych zvierat, treba im vychádzať v ústrety a nehádzať im polená pod kolená. Áno, kedysi to tak bolo, že na vôdzke, na reťazi, ja to poviem takto, gazda prišiel a išiel, šikoval svoju kravu alebo svojho býka, aby ho mohol predať. Dneska len hľadáme samé byrokratické prekážky, rôzne papiere a polená hádžeme tým roľníkom pod nohy. Nepáči sa mi to, v podstate toto je všetko, čo brzdí rozvoj jednak nášho vidieka, našej krajiny a jednoducho treba vychádzať v ústrety ako týmto ľuďom a zvlášť súkromne hospodáriacim roľníkom, ktorých ja si vysoko vážim, lebo tvrdo cez svoje mozole dorábajú chlieb pre túto krajinu.

Dobrý deň. Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, mimochodom, všetko dobré vo vašej funkcii, nech vám zdravie slúži a rozhodnutia padajú dobré.
Mne moja manželka občas zvykne povedať, že človek má robiť iba to, čo robiť vie, a má asi svoju pravdu. Ona to hovorí obyčajne vtedy, keď si dovolím zaspievať niekde v kúpeľni a keďže spievať absolútne neviem, tak logicky ju to vyruší. A ja zase hovorím, že by som si v živote ani nezaspieval, keď by som si ani len tu. Takže niekedy musíme robiť aj to, čo nevieme, ale to by sme naozaj nemali tu ako poslanci Národnej rady.
Hovorím to preto, aby som zdôraznil fakt, že idem predniesť pozmeňovací návrh, ktorý nevyplýva z nejakého rozhodnutia politického klubu, kde si povedal, no do tohto by sme mali zasiahnuť, aj keď je to legitímne rozhodnutie, ale vyplýva z hlbokých životných poznatkov, skúseností a presvedčenia mojej kolegyne pani poslankyne Heleny Mezenskej, ktorá to, ako viete, a ja to iba letmo zdôrazním, naozaj svoj profesný život predtým, ako nastúpila do plnenia mandátu poslankyne Národnej rady, tak sa dlhé roky venovala ochrane práv spotrebiteľa a riešila práva spotrebiteľa tak, aby došla k funkčnému záveru. To znamená, aby neboli to len riešenia pre riešenia, aby fungovala nejaká kancelária, ale aby ľuďom reálne pomáhala. To som si dovolil povedať na úvod len kvôli tomu, že pozmeňovací návrh, ktorý idem predložiť, je spoločným dielom formálne nás dvoch, ale ja sa úprimne skláňam práve pred jej skúsenosťami a presvedčením, ktoré mnohokrát prezentovala tu v sieni zákonnosti a ktoré vložila aj do tohto pozmeňujúceho návrhu. Ja som sa s ním zoznámil, hlboko s ním súhlasím, a preto ho teraz, vážené kolegyne a kolegovia, prednesiem.
Je to pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Heleny Mezenskej a Jána Mičovského k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 o priestupkoch v znení neskorších predpisov, o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov. Je to tlač 1087.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady o priestupkoch v znení neskorších predpisov sa dopĺňa takto:
1. V čl. I sa vkladá nový bod 1, ktorý znie:
"1. V § 2 sa za písmeno a) vkladajú nové písmená b) a c), ktoré znejú:
"b) zraniteľným spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá je ťažko zdravotne postihnutá, fyzická osoba v dôchodkovom veku, fyzická osoba vo veku nižšom ako pätnásť rokov a fyzická osoba, ktorá poberá dávku v hmotnej núdzi,
c) priemerným spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá je bežne informovaná a primerane pozorná a obozretná,"."
Poznámky pod čiarou k odkazom 1 až 1b znejú:
"1) § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
1a) § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 252/2012 Z. z.
1b) § 10 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov."
Doterajšia poznámka pod čiarou k odkazu 1 sa označuje ako poznámka pod čiarou k odkazu 1c.
Doterajšie písmená b) až zd) sa označujú ako písmená d) a zf).
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: Pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom sa do zákona č. 250 o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady o priestupkoch v znení neskorších predpisov dopĺňa a rozširuje definícia spotrebiteľa o pojmy zraniteľný spotrebiteľ a priemerný spotrebiteľ. Hoci sa pojem priemerného spotrebiteľa viackrát vyskytuje v samotnom texte zákona, nie je tento pojem zadefinovaný. Toto zadefinovanie a delenie je nevyhnutné z hľadiska aplikačnej praxe, nakoľko nemožno hľadieť na každého spotrebiteľa rovnako. V jednotlivých jazykových verziách sa však vymedzenie pojmu priemerný spotrebiteľ mierne odlišuje. Kým české a francúzske verzie citovaných rozsudkov používajú pre vymedzenie pojmu priemerný spotrebiteľ formuláciu "bežne informovaný", tak rozsudky v anglickom jazyku používajú pojem "dobre, riadne informovaný". Slovenský preklad je v tomto nejednotný a vo svojej terminológii používa všetky tri pojmy. Navrhovatelia sa pri formulácii predmetnej definície pridŕžajú terminológie, ktorá je v slovenskej jazykovej verzii citovaných rozsudkov najfrekventovanejšia a zároveň najviac vystihuje obsah pojmu, ktorý sa má využívať na účely zákona o ochrane spotrebiteľov.
Takže v tomto je snaha upresniť terminológiu, ktorá je pre zákon dôležitá a v úvode sa ňou zaoberá.
2. V čl. I sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:
"2. V § 2 sa za písmeno zd) vkladá nové písmeno ze), ktoré znie:
"ze) mimosúdnym riešením sporu činnosť upravená osobitným predpisom."."
Tento bod nadobúda účinnosť 10. júla 2015, čo sa premietne do ustanovení o nadobudnutí účinnosti.
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie tu vyplýva z toho, že bola prijatá smernica Európskej únie, ktorá umožňuje takéto riešenie, a považujeme za vhodné, aby takáto možnosť bola v zákone taxatívne spomenutá.
3. V čl. I sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:
"2. V § 4 ods. 6 prvej vete sa na konci pripájajú tieto slová: "a zakotviť do týchto podmienok mimosúdne riešenie sporu ako predvolenú možnosť riešenia vzťahu medzi predávajúcim a spotrebiteľom, ak spotrebiteľ nie je spokojný s vybavením reklamácie alebo mu bola spôsobená škoda; túto možnosť však môže spotrebiteľ odmietnuť."
Odôvodnenie: Alternatívne riešenie sporov (napr. mediácia) aj v zmysle smernice Európskeho parlamentu ponúka jednoduché, rýchle a nízkonákladové riešenie sporov medzi spotrebiteľmi a obchodníkmi. Takže sme sa teda zjednotili na tom, že takáto možnosť by mala byť tu takýmto spôsobom uvedená.
4. V čl. I sa vypúšťajú body 3 a 5.
Odôvodnenie: Tieto body riešili zrušenie tých paragrafov, kde je špecifikovaný zákaz klamania spotrebiteľa a zároveň kde je riešené aj informovanie o cene výrobku alebo služby. Aj keď navrhovateľ zákona predložil riešenie, ktoré podľa neho je dostačujúce, nakoľko by išlo opäť podľa neho k duplicite, myslíme si, že ponechanie a zdôraznenie definície, čo je zákaz klamania spotrebiteľa, a povinnosti informovať o cene výrobku, je účelné, a preto navrhujeme, aby tieto body vypustené neboli.
Rímska, nie rímska, arabská päťka, teda piata zmena, doplnok: V čl. I sa za bod 4 vkladá nový bod 5, ktorý znie:
"5. V § 11 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: "V prípade zraniteľného spotrebiteľa je predávajúci povinný pri predaji obsah informácií prispôsobiť veku, zdravotnému postihnutiu a sociálnemu postaveniu tohto spotrebiteľa a rovnakým spôsobom upraviť aj informácie uvedené v priloženom písomnom návode."."
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: V praxi často dochádza k situácii, kedy osoba zraniteľného spotrebiteľa vstúpi do obchodného vzťahu z dôvodu zlej informovanosti alebo klamlivých či neúplných informácií zo strany predávajúceho. Nakoľko sa jedná o osobu, ktorá si vyžaduje vyšší stupeň informovanosti a odbornej starostlivosti o zákazníka ako priemerný spotrebiteľ, predávajúci by mal povinnosť prihliadnuť na túto skutočnosť a zabezpečiť lepšiu informovanosť takejto osoby, aby nedochádzalo k situácii, kedy takáto osoba uzavrie obchodný vzťah z dôvodu nedostatku informácií alebo pre ňu zle podaných informácií, a to nielen pri samotnom predaji, ale aj v priloženom písomnom návode k výrobku.
Ja sám som si pri debate o tejto časti nášho pozmeňujúceho návrhu uvedomil niekoľko mojich rozhovorov so staršími ľuďmi, ktorí dostali rôzne ponukové letáčiky na rôzne dodávky energií a ktorí ma žiadali o pomoc potom, keď zistili, že urobili obchodné zmluvy, podpísali, ktoré sa ukázali ako krajne nevýhodné. Naozaj, bol som svedkom sám na sebe, že som bol nútený prehrýzať sa textom, ktorému som napriek tomu, že sa domnievam, že ešte stále dokážem čítať s porozumením a rozumiem slovenskému jazyku, mal problémy pochopiť, čo vlastne predávajúci ponúkol a akým spôsobom kupujúceho zaviazal k tomu, ako má následne konať, resp. aké možnosti na jeho konanie mu v ďalšom čase ponecháva. Preto som presvedčený, že ak sa zaoberáme v tejto chvíli tým, že nie každý zákazník je rovný a že naozaj existujú skupiny zraniteľných zákazníkov, ktorým je potrebné podať informácie zrozumiteľnejšie, podrobnejšie, tak že je dobré, keď takáto zmena je k tomuto zákonu navrhnutá. Pretože v opačnom prípade sa môžme potom dostať do situácie, že oponent mi povie, no v prípade pochybností musíme hájiť práva predávajúceho, ktorý by nikdy nevedel zvoliť ten správny stupeň zvolenia informovanosti a podrobnosti textu, ktorý je potrebný. No a kto nevie, no tak nech zvolí ešte podrobnejší, než sa domnieva, že je nutný. Pretože v opačnom prípade, a to teda ponúkam ako pocit, ktorý, a skúsenosť, ktorú určite máte mnohí, sa dostaneme k tomu, že sa naši susedia, priatelia, rodinní príbuzní budú obracať na nás so zmluvami, ktoré v dobrom úmysle a v dobrej viere podpísali a ktoré ich dohnali do situácií, ktoré naozaj nemožno považovať za konštantné, štandardné a primerané. Takže prosím, keby ste aj na tento návrh, kde viem, že môže vzniknúť polemika o tom, že do akej miery teda je povinný dodávateľ informovať spotrebiteľa, zvážili tú skutočnosť, že ak tu existuje miera neistoty, tak potom voľme rozhodnutie, ktoré je v prospech tej zraniteľnej osoby.
V arabskej šestke, to je teda poradové číslo ďalšej zmeny, je text nasledovný: V čl. I sa za bod 5 vkladajú nové body 6 a 7, ktoré znejú:
"6. V § 18 ods. 6 v prvej vete pred bodkočiarkou sa za slová "odborného posúdenia" vkladá čiarka a slová "ktoré je predávajúci na žiadosť spotrebiteľa povinný vykonať u príslušného znalca určeného spotrebiteľom alebo u príslušnej autorizovanej notifikovanej alebo akreditovanej osoby".
7. V § 18 ods. 7 v prvej vete sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "takýmto odporučením osoby, ktorá reklamáciu vybavila, nie je spotrebiteľ pri výbere osoby, ktorá vykoná odborné posúdenie viazaný."."
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: Cieľom navrhovanej úpravy je umožniť spotrebiteľovi, aby si mohol vybrať, u ktorej osoby z osôb uvedených v § 2 písm. n) zákona sa vykoná odborné posúdenie za predpokladu, že takáto osoba je v danom prípade odborne príslušná vec posúdiť. Rovnako spotrebiteľ nie je viazaný zoznamom osôb, ktorý mu navrhne osoba vybavujúca reklamáciu, ale môže sa obrátiť na ktorúkoľvek z osôb uvedených v § 2 písm. n) zákona s tým, že bezplatné posúdenie má po dvanástich mesiacoch aj naďalej len v prípade, ak sa obráti na predajcom určenú osobu.
Opäť je to návrh, ktorý sleduje záujem zákazníka, kde zo zoznamu tých autorizovaných znalcov a posudzovateľov má právo on si vybrať. A nie je to samoúčelné, nie je to vymyslené kvôli tomu, aby ten pozmeňovák mal toľko bodov, ale vychádza to zo skúseností, ktoré hovoria, že mnohokrát je osoba, ktorá sa vyjadrí ku sporu, v istom vzťahu k dodávateľovi služby. Takže vzniká tu oprávnené podozrenie, že aj verdikt, ktorý takáto osoba napokon vypovie, nie je úplne nestranný a sleduje záujem nie nájsť pravdu, ale pomôcť dodávateľovi vyviniť sa z jeho záväzku uznať si svoju chybu. Preto tu navrhujeme to, čo vlastne zaznelo, aby aspoň v tej lehote prvého roka 24-mesačnej záručnej doby mal možnosť spotrebiteľ sa rozhodnúť pre výber posudzovateľa on a nie dodávateľ. Nemusí ho akceptovať.
Zmena pod číslom 7. V čl. I sa za bod 5 vkladá nový bod 6, ktorý znie:
"6. V § 18 ods. 13 sa na konci pripája táto veta: "Tomuto konaniu o náhrade škody môže predchádzať mimosúdne riešenie sporu, ak spotrebiteľ nie je spokojný s vybavením reklamácie alebo mu bola spôsobená škoda."."
Tento bod nadobúda účinnosť 10. júla 2015, čo sa premietne do ustanovení o nadobudnutí účinnosti.
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: Alternatívne riešenie sporov (napríklad mediácia) aj v zmysle smernice Európskeho parlamentu ponúka jednoduché, rýchle a nízkonákladové riešenie sporov medzi spotrebiteľmi a obchodníkmi. S cieľom zaviesť ho do praxe a poskytnúť spotrebiteľom túto možnosť vybavenia reklamácie alebo náhrady škody je žiaduce, aby predchádzalo súdnemu riešeniu sporov, ak si to obe strany želajú, keďže alternatívne riešenie sporov je založené na dobrovoľnom a nie povinnom základe.
Tu sa len zdôrazňuje možnosť, ktorá, si uvedomujeme, existuje aj doteraz, len priamo by sme chceli, aby bola zákonom ponúknutá, že mediácia je tá verzia riešenia sporov, ktorá sa považuje za výhodnú, keď sa na tom zhodnú obidve strany, a preto by bolo dobré, keby boli aj zákonom obidve strany akýmsi spôsobom upozornené alebo postrčené k takémuto riešeniu, pretože iste sa zhodneme na tom - a neraz to tu zaznelo -, že naše súdy sú veľmi zaťažené, a možno aj toto je spôsob, ako ich odľahčiť. Napokon, pokiaľ som si zisťoval, o mediáciu z hľadiska poskytovania tejto služby je záujem hlavne medzi právnikmi pomerne veľký, takže možno sa netreba obávať toho, keď to takýmto spôsobom aj v tejto súvislosti pri tomto zákone zdôrazníme a čitateľom zákona a tým, ktorí podľa neho majú konať, ponúkneme.
Posledná zmena a doplnok, ktorý navrhujeme k tomuto zákonu s pani poslankyňou Mezenskou, znie nasledovne:
8. V čl. I sa za bod 5 vkladá bod 6, ktorý znie:
"6. V § 18a sa odsek 1 dopĺňa písmenom f), ktoré znie:
"f) odôvodnenie"."
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie je úplne jednoznačné: Doteraz bolo postačujúce, aby zaznel verdikt a nemusel byť odôvodnený, čo teda je dosť nepochopiteľné a myslím si, že veľmi ľahko sa zhodneme na tom, že keď už niekto vydáva verdikt o posúdení toho, či tie šaty sa zle prali, alebo či sa nejakým spôsobom spotrebiteľ dopustil prehrešku voči produktu, ktorý si kúpil, no bolo by veľmi dobré, keby sa mohol z toho rozhodnutia, z toho verdiktu dozvedieť, aj akým spôsobom k tomuto záveru autorizovaná organizácia dospela.
Ďakujem pekne, toto je návrh, ktorý v tejto súvislosti k zákonu vlády o ochrane spotrebiteľa predkladáme.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Ja súhlasím v podstate s tým, čo ste, pán poslanec, povedali, Csicsai, akurát by som len mal pocit, že niekto by mohol z toho urobiť záver v niektorej, jednej časti vášho vystúpenia, že ten kolobeh je večný a nezraniteľný, takže akosi tento perpetuum mobile nie je ohrozený. Ja len upozorňujem, že naozaj doteraz to fungovalo, ale záruka, že budeme mať navždy tento kolobeh nenarušený a funkčný, tu neexistuje. A preto opatrnosť aj táto debata je úplne namieste.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Keď tak obrazne alebo reálne sa tá rozprava končí, ona sa v skutočností nekončí, pán kolega, chcem povedať, to je nevyčerpateľná téma - voda. A myslím si, že v tej súvislosti ma napadla tiež jedna veľmi taká dôležitá vec a chýbajú nám také preventívne opatrenia naozaj, ako tú vzácnu tekutinu si viac vážiť a robiť aj naozaj preventívne opatrenia, aby z našej krajiny sa tá voda nevytrácala. Ja keď sa pozerám za posledné roky aj ten nie minulý, ale predminulý rok a leto, u nás tatranské potoky sú naplnené, obyčajne plno vody, stále ako tečie tá voda, zurčí a tak buráca, ale ja som po päťdesiatke, ale nevidel som tak spadnúť hladinu vody rieky Poprad, možno Bielej vody, Skalnatého potoka, stráca sa tá voda. My sa zbavujeme tej vody, samozrejme, aj v minulosti, keď sa urobili tie opatrenia protipovodňové, zregulovali sa potoky, ale my sa tej vody zbavujeme. Zrobili sme jednu veľkú strechu z našej krajiny a tá voda uteká preč.
No čo sa týka toho spoplatňovania, aj mňa to veľmi mrzí, ja som už v rozprave nevystúpil, a preto som aj opakovane vo faktických poznámkach vystupoval, aj som toto tiež povedal, že, naopak, my poľnohospodárov aby sme dotovali za to, že zavlažujú, veď my máme problém aj v produktivite potravín. Tá voda sa nestráca. Z potoka, keď sa bude čerpať tá voda a zavlažovať sa bude to pole, tak sa budú napĺňať naozaj aj tie podzemné vody. Tá voda sa nestráca. Naopak, poľnohospodárov tým 0,01 centom treba dotovať, aby to zavlažovali.
Pán minister, keby ste sa k tomu ešte vyjadrili, lebo však ste povedali, že v roku 2013 poľnohospodári nezavlažovali. Oni nevykazovali zavlažovanie, ale oni sto percent zavlažovali, lebo však ja som tých poľnohospodárov videl, že zavlažujú a vďakabohu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)