Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Kadúc, som veľmi rada, že bez toho, aby sme sa o tom predtým rozprávali, sme sa zhodli na troch hlavných bodoch, ktoré som spomenula aj ja. Myslím si, že dostatočne podrobne som sa im venovala na to, aby sa mohol k tomu niekto vyjadriť aj vecne, a síce je to to, že takisto aj ty si uvedomuješ, že výchova, zdravotná výchova už na školách je veľmi dôležitá ako prevencia detskej obezity. Avšak zrejme niekde je chyba. Buď je nedostatočná, alebo nedostatočne implementujeme programy, ktoré si dala aj vláda, mimochodom, vo svojom programovom vyhlásení vlády. Čiže treba pristúpiť k ďalšiemu kroku.
A ja to opakujem znova, že veľmi vítam túto iniciatívu. Avšak aj ty si si všimol, že tie pomenovania, tie zákazy sú veľmi vágne a legislatívne aj podľa stanoviska legislatívneho odboru Národnej rady nie sú, nie sú dostačujúce a nie sú správne. Čiže aj moje vyjadrenia na zdravotníckom výbore, že to podporujem, stále platia, ale v takejto kvalite keď prijmeme zákon, obávam sa, že bude spôsobovať v praxi viac problémov a minie sa účinku. Môže sa stať, že sa bufety pozatvárajú a nebudú súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu a deti si budú kupovať napriek tomu nezdravé potraviny v obchodoch.
A takisto ešte sa vrátim k pánovi poslancovi Novotnému, ktorý takisto hovoril o kvalite tohto zákona, o tom, že on ako lekár a ja tiež ako lekárka sa s týmto stotožňujem a zdôrazňujem, že problém detskej obezity u nás, v Európe a vo svete je v posledných rokoch alarmujúci.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán predseda, pani predkladateľka, pani podpredsedníčka, pani spravodajkyňa, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja budem pomerne stručný. A o čo mi ide? Hlavne vyjadriť to, čo tu bolo povedané opakovane, a to je, že iniciatíva je veľmi dobrá a treba s ňou súhlasiť a ja s ňou teda súhlasím. Vlastne aj zopakujem to, čo som povedal na, na výbore našom a trošku to možno rozviniem.
Možno argument voči liberálom, ktorým ja teda fandím, ale predsa keď máme stav taký, aký máme, a ten stav je žalostný na tých školách, a nie sú to len bufety, sú to aj jedálne, musí prísť nejaká regulácia. Na výchovu už nie je čas.
Čo ale myslím si, že je potrebné, tak k tej regulácii aj výchovu, proste ísť súbežne, regulácia a výchova. Ak regulácia sa ukáže, alebo ak ukáže spoločnosť, že nie je už potrebná, pretože výchova má svoje výsledky, potom deregulujme. Toto myslím si, že je tá, je tá správna cesta.
Ako som povedal, súhlasím s ideou, nesúhlasím však s technikou. Tento návrh alebo táto právna norma podľa môjho názoru patrí do vyhlášky, patrí do podzákonného právneho predpisu, kde už v zásade je. Nezachytil som nejaký zásadný argument, prečo by to malo ísť do zákona. Iba ak vyhláška by bola nevymožiteľná, čo sa javí, že je, ale potom je problém niekde úplne inde, a to je v kontrolných orgánoch. Čiže cesta je podľa mňa vyhláškou a nie cez zákon. A to je vlastne prvý problém.
A druhý, ktorý vidím, je veľmi vágna formulácia toho, čo sa navrhuje. A hneď to dokazuje prvé písm. a), ktoré hovorí o zákaze doplnkových jedál rýchleho občerstvenia. Pod toto môžete skryť alebo vylúčiť úplne všetko. Ja som zhodou okolností nedávno mal ryžový hamburger s krevetami. Ryžový hamburger. A bolo to teplé, čiže bolo to zrejme tepelne pripravované, bolo to pomerne rýchlo pripravené. Toto sa vylúči? A sú tu grahamové bagety. Môže byť diétna šunka, diétny syr a môže byť zohriata. Patrí to tam, alebo nepatrí to tam? Toto je vec, kvôli ktorej ja nemôžem za tento návrh zahlasovať. A jednak si myslím a som presvedčený, že tento návrh v tejto časti je neurčitý.
Možno krátka vsuvka, že ak Ústavný súd posudzoval niečo ako nesúladné so zákonom, bolo, ak je právna norma neurčitá, nejasná, nezrozumiteľná, bol obídený princíp právnej istoty, pretože adresát právnej normy nevedel, čo má od tej právnej normy očakávať, nevedel, ako sa má správať. A opakovane povedal Ústavný súd, že takáto právna norma nie je v súlade s ústavou, nie je v súlade s princípom právnej istoty. Aj keď nie som Ústavný súd, dovolím si tvrdiť na základe ostatného rozhodovania Ústavného súdu, že toto, táto, minimálne to prvé písmenko je tak nejasné, tak vágne, že je v rozpore s ústavou.
Ja budem rád, ak sa zmení, ak prídeme k argumentom, prečo má byť takáto úprava v zákone. Ja som to povedal na výbore, hovorím to aj verejne teraz: tento návrh je potrebný a ja zaňho rád zahlasujem, pretože situácia na školách je neudržateľná.
Čo mi tam ale ešte chýba, aby to bolo komplexné, myslím si, že je treba riešiť nielen bufety, ale aj školské jedálne. Ja som hovoril s podobnými alebo možno s rovnakými ľuďmi, ako vy, pani podpredsedníčka, na jednej škole, na Spartakovskej. To myslím, že obidvaja vieme, kde je. Tak práve tá kuchyňa, že vraj nie je úplne vágna, že, vábna, pardon. Neviem, ja to teraz, neviem to overiť, tú situáciu, ale čo zachytávam, tak je to úplne bežné. Pozeral som asi pred dvomi týždňami verejnoprávnu televíziu, kde bol môj obľúbený kuchár Jarda Židek, a ten mal "exkurziu" v jednej školskej jedálni, kde aj skúmal, či to tým deťom chutí a čo jedia. Odporúčam túto reláciu si pozrieť. Zistíme, že problém je v byrokracii na ministerstve školstva, pretože pravá ruka nevie, čo robí ľavá. Kuchárky idú podľa metodických pokynov, deťom to nechutí a potom, čo je úplne katastrofálne, väčšina obedov sa vyhadzuje. Deti si nosia svoje obedy. Čiže nie je problém iba v bufete, ale aj v školách. Čiže ak to chceme riešiť, riešme to, prosím, prosím, komplexne.
Z tohto dôvodu ja navrhujem, aby tento zákon bol vrátený na dopracovanie. Určite aby nebol, aby sa nepokračovalo, ale aby nebol vrátený, aby bol vrátený na dopracovanie.
Zároveň by som veľmi rád podporil pani podpredsedníčku v tejto aktivite. A pán Jarjabek ako keby čítal moje, moju prípravu, kedy ja sa veľmi teším z pracovnej atmosféry. Ja som, keď som vstupoval do parlamentu, mal som pocit, že takto to bude vyzerať vždy, že budeme o tom diskutovať, nebude sa tu, alebo bude sa politikárčiť čo najmenej a budú sa dávať argumenty pre vylepšenie toho-ktorého zákona. Myslím, že takto by to malo vyzerať v zdravej spoločnosti, aj v zdravom parlamentarizme. Preto takúto diskusiu podporujem a budem rád, ak tá diskusia bude pokračovať. A nie iba pri zákonoch, ktoré sa týkajú potravín, ale aj pri iných zákonoch, ktoré sú dôležité pre našu spoločnosť.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. No áno, aj tie strašiaky, ktoré tuná odzneli v rámci dnešnej rozpravy, že koľko ľudí príde o prácu. Jedni to hovorili, že je to, mnoho ľudí príde o prácu vďaka prijatiu tohto zákona, iní to vyjadrili aj presne číselne, že je to 700 ľudí. Nemyslím si, že to bude mať až taký negatívny dopad na zamestnanosť. V rámci rozpravy tiež, kolegyňa, to som zabudol spomenúť, ale spomeniem to vo faktickej, že každé dieťa má právo dožiť sa 70 rokov. No tak to je síce krásne právo, ale aj v dnešnej dobe, a musím podčiarknuť aj podotknúť, že zomierajú aj deti, aj deti, žiaľ, zomierajú.
K tým pokutám som sa zabudol tiež trošku vyjadriť. No som trošku viac tak ako rezervovaný, ale tiež súhlasím. Ja by som sa skôr, pani podpredsedníčka, prikláňal v tomto prípade, aby tá spodná hranica bola nula. Teda od nula do 500 eur a za opakované, nech bude tá vyššia sadzba, ak tí zamestnávatelia by to nedodržiavali, ten zákon. A rovnako zmrzlina, nanuky, ovocné drene, pivo, myslím si, že to nepatrí do, do bufetov školských. Aj keď sa nezdá, zmrzlina naozaj dneska je vyrábaná z tých práškov, a zo zmrzliny a práve aj z tých farebných vôd a z tých, tých nezdravých potravín najviac sa priberá. Áno, aj to obmedzenie tej soli. Soľ viaže na seba vodu a mnoho detí naozaj je dnes obéznych. Ja keď si tak premietnem svoje roky ako detské, možno roky svojej mladosti, tak medzi nami, keď možno z 30 - 40 detí alebo zo 100 detí bol jeden alebo dvaja, ktorí mali nadváhu, ale všetci sme boli štíhli. Ale mali sme prirodzený pohyb, ale aj prirodzenú stravu. Ale kedysi rodičia mali aj viac času venovať sa svojim deťom, žiaľ, teraz dnešná uponáhľaná doba, málo sa venujeme deťom.

Ďakujem za slovo. To bude stále všetko k veci. Vážená pani podpredsedníčka, vážená pani spravodajkyňa, dve štíhle, pekné dámy tu máme, ktoré reprezentujú tento zákon tuná, tak to je fajn. Vážený pán predseda, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov.
No, vidíte, pani podpredsedníčka, ani ste to netušili pred mesiacom, aká veľká debata a diskusia sa strhne okolo tohto zákona, ako k rozpočtu, keď sme pred mesiacom len dvaja kolegovia, pokiaľ si to pamätám, vystúpili, Dodo Hlina a ja, ktorí sme tak aj podporili zároveň v prvom čítaní tento zákon. Ja som ho síce podporil verbálne, ale, žiaľ, hlasovaním som ho nepodporil. Nie preto, že by som s tým nesúhlasil, ale preto, že sme sa opozícia dohodli na predchádzajúcej schôdzi, že hlasovať nebudeme, tak okrem vyhlásenia ku Ukrajine, ja som naozaj nehlasoval za žiaden zákon na predchádzajúcej schôdzi. Ale tentokrát chcem len povedať a vás aj ubezpečiť, že tento zákon podporím aj hlasovaním, nielen takto tuná verbálne, pretože tá idea je veľmi dôležitá a ten problém, ktorý tuná na Slovensku máme, je tiež veľmi vážny.
A kým doposiaľ naozaj Slovensko, teda mám na mysli do 89. roku, lebo po 89. roku akoby nastal taký zlom aj možno s novodobými chorobami, a okrem iného tak aj tá obezita je veľmi vážnym ako problémom. Naozaj, lekári, pediatri, lekári prvého kontaktu stretávajú sa v podstate s deťmi, ktoré majú nadváhu, a dokonca sú to už bábätká, ktoré majú tú nadváhu. Mamičky, keď si myslia, že stopercentným džúsikom budú napájať svoje deti, že aké je to zdravé, aké je to dobré, tak to je veľký omyl, to je veľký omyl.
A to, keď si možno myslíme, že tie bufety to nevyriešia, vyriešia, veľmi dobre to vyriešia. To jak keby som kolegom poslancom povedal, že viete, všetci tí, ktorí ste po štyridsiatke, nepoužívajte výťahy, ale choďte po schodoch, to je zdraviu prospešné. Ale kým pán predseda nezavrie tie výťahy a ich nezamkne, no tak koľkí to budeme napĺňať? A sme dospelí muži, dospelé ženy a neurobíme možno nič pre to naše zdravie. A čo by sme to chceli od detí našich? Deti naše treba formovať a vychovávať a viesť ich. Treba ich viesť. A ja si myslím, že áno, aj prijatím tohto zákona, tak, keď len o trochu a znížime ten problém obezity na Slovensku, tak si myslím, že je to dobré.
Žiaden návrh zákona, ktorý tuná prichádza, nie je dokonalým. Tu som dnes ani netušil, že dnes sa bufetárky zapoja do politického boja, tak ako pred chvíľou, keď sme tuná schvaľovali ústavný zákon, a musím povedať, že do toho ústavného zákona sa tiež premieta, premietol pojem o spotrebných obaloch, čo si myslím, že nemá byť to v ústave. Ja som o tom presvedčený. Ústava je základným dokumentom, to je muster základný, to je základná kostra a na to sa majú nabaľovať ostatné zákony. Rovnako je to aj tuná.
Ja len tak vás chcem povzbudiť, pani podpredsedníčka, aby ste to ustáli a vytrvali tuná v tomto. Tí poslanci, sme to už odprezentovali, ktorí sú rozhodnutí váš návrh zákona podporiť, a nech to teda každý zváži.
To, ako to tu odznelo, naozaj, že toho pohybu je málo ako pre tie deti a mnohé deti naozaj sa ešte aj na tých telesných výchovách vyhýbajú tomu pohybu, nad tým sa treba zamyslieť. Maďari to dali takto, že každý deň majú deti, susedné Maďarsko, krajina, deti každý deň majú povinnú telesnú výchovu, čo je dobré. Ten pohyb tuná chýba. Naozaj žijeme inú dobu, inú uponáhľanú dobu. Rodičia majú problém nachystať tie desiaty. My sme boli generácia, ktorí sme vyrástli bez školských bufetov a sme tuná. Ja si viem aj predstaviť aj takú vec, že by proste možno taký nejaký doplnkový predaj v školách, celkom zrušiť bufety a mali školské jedálne. A školské jedálne a zriaďovatelia škôl, nech tí sú, ktorí dohliadajú na zdravú výživu našich detí.
A čo sa týka možno, tuná myslím, že kolega Lipšic to hovoril, čo sa týka kvality potravín a vo svete sú označované ako béčko, pochopil som to, že tie kvalitnejšie sú ako áčko. No v našej krajine alebo možno medzi našimi občanmi, no bol by to problém, lebo tie áčkové by boli prirodzene drahšie ako tie béčkové, ktoré sú možno akože kvázi menej kvalitné.
Skôr sa zamyslieť, a odznelo to tuná, ale mňa to napadlo hneď v úvode tejto rozpravy, aby sme zrušili, pán predseda, celkom DPH, celkom zrušiť DPH na potraviny, aby sa to pozitívne dotklo našich občanov, našej krajiny. Aj keby na tom, malo to mať negatívny dopad teda dopad na štátny rozpočet, ale zrušiť úplne DPH na potraviny. Myslím si, že potraviny naozaj máme jednak veľmi drahé v našej krajine, veľmi drahé, podčiarkujem, a málo kvalitné. Nízka kvalita je. Keď to len porovnáme so susedným Rakúskom, možno s Nemeckom, Švajčiarskom a podobne, tá kvalita potravín naozaj je veľmi nízka. A to, že v tých bufetoch naozaj sa pije tá Coca-Cola, ktorá je sladená, tak ako kolega to spomínal tuná, z kukuričného cukru, ktorý je geneticky modifikovaný, tam je dvojnásobne negatívny účinok cez tieto nápoje.
Ja tento návrh zákona vítam, že ho tuná máme, a chcem takto tuná v krátkosti v podstate v rámci, v tej rozprave vyjadriť tú podporu a držím vám palce.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne za všetky faktické poznámky, veľmi si to vážim. Pánovi poslancovi Simonovi chcem len povedať, že pani podpredsedníčka podľa môjho názoru nenúti potravinárov, aby zmenili spôsob výroby alebo obsah týchto zložiek, ktoré sú v potravinách nezdravé. Avšak som veľmi rada, že ste to otvorili, lebo to je ďalšia vec, ktorej verím, že sa bude venovať v budúcnosti, že je fakt, že naše potraviny vo všeobecnosti obsahujú vysoký podiel soli. Dali by sa pripravovať pečivá napríklad s nízkym obsahom soli. Keď som sa ja na to pozerala, tak som našla celozrnné buchty, ktoré obsahovali viac ako 1,5 g soli na 100 g podľa hodnotení, ktoré, ktoré boli dostupné. Čiže určite bude treba zmeniť technológie aj vzhľadom na tie napríklad transmastné kyseliny, ktoré som spomínala v iných potravinách. Ak chceme sa dožiť viac a žiť zdravšie, tak toto takisto bude musieť, budú musieť byť tlaky na potravinárov, aby tie technológie zmenili vrátane napríklad problematiky geneticky modifikovaných potravín. Čiže ďakujem za vašu poznámku.
Pán poslanec Érsek, áno, máte pravdu, telesná výchova, pohyb, to ide jedno s druhým. Tu takisto by som sa zastala pani podpredsedníčky v tom, že treba riešiť aj jednu vec, aj druhú vec. Ešte za pána ministra bývalého Čaploviča sa, mám pocit, že sa zmenil počet hodín telesnej výchovy. Je všeobecná snaha, aby sa zvýšil počet hodín telesnej výchovy v rámci povinnej telesnej výchovy, ja toto budem vždy podporovať. A máte úplnú pravdu, že deti málo športujú, sedia za počítačom, nad tabletami a prestávajú spolu komunikovať a šport len veľmi okrajovo. Čiže toto je tiež veľmi dôležité, ale popri tom treba riešiť aj toto stravovanie.
Pán poslanec Gašparovič, ja som hovorila o tom, dobre ste to pomenovali, áno, máte pravdu, ale asi ste nepočúvali tú druhú časť, tú kritickú, ktorá ma mrzí, že som musela byť tak kritická, ale to sú fakty. Keď sa vyjadríte k tým faktom, ktoré, ktoré som pomenovala, a vyjadríte sa, že som nemala pravdu, tak potom budem akceptovať tú vašu poznámku. A pán... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie kolegyne, páni kolegovia, dovoľte mi teda pokračovať, dokončiť už v krátkosti, dúfam teda, že sa mi podarí do nejakých desať minút skončiť rozpravu k tomuto zákonu. Skončila som teda, hovorila som o tom, ktoré potraviny sa v bufetoch zakazujú, hovorila som o tom, že chýba vlastne samotná veta o zákaze týchto potravín, ktorá sa tam vlastne doplnila na zdravotníckom výbore.
Vrátim sa teda k bodom, ktoré pani podpredsedníčka parlamentu zakazuje. Čiže zakazuje doplnkové jedlá typu rýchleho občerstvenia. Tu treba ešte raz zdôrazniť, že môžu tam byť okrem hamburgerov, hotdogov, hranoliek, ktoré mala asi pani podpredsedníčka na mysli, aj jedlá, ktoré sú zdravé, miešané ovocné... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška Pavol, predseda NR SR
Prepáčte, prepáčte, pani poslankyňa. (Zaznievanie gongu.)
Pani poslankyne, páni poslanci, pokračujeme v rozprave.
Nech sa páči. (Zaznievanie gongu.)

Horváthová, Eva, poslankyňa NR SR
Ďakujem pekne. Môžu tam byť napríklad aj syrový hamburger, krevetový, bez prídavkov akýchkoľvek ďalších vecí, čiže čokoľvek, na čo si spomenieme. Môže tam byť celozrnná bageta so šunkou, nízkotučným syrom, zeleninou, šalátom. Čiže toto všetko sa dá chápať ako jedlo rýchleho občerstvenia, bola by škoda, keby sa to v tom bufete nemohlo predávať.
Ďalej potraviny s obsahom soli nad 1,5 gramu na 100 gramov hmotnosti. Áno, v literatúre sa uvádza, že takýto obsah soli, jedlá s takýmto obsahom soli patria k jedlám s vysokým obsahom soli. Avšak treba povedať, že mnohé jedlá, keď si nájdete niekde zoznam a obsah nejakých základných potravín, majú vyšší obsah soli, napriek tomu, keď sa jedia rozumne, s rozumnou mierou, neškodia deťom. Príklad vám uvediem, všetky tavené, tvrdé syry, údené, neúdené, všetky majú obsah soli okolo 2 gramov na 100 gramov, tie potraviny, to znamená, že zakázali by sme Bambino, Syrokrém, mäkké syry akékoľvek, ďalšie tvrdé syry a tak ďalej. Čiže nemyslím si, že toto je správna cesta zakázať syry deťom predávať v bufetoch. V podstate by si to dieťa nemohlo kúpiť ani rožok so Syrokrémom, hej, lebo obložený chlebík mu zakazujeme, ak teda budeme ho považovať za potravinu rýchleho občerstvenia, nie som si celkom istá, či áno alebo nie, či sú to len tie zlé hamburgery a hranolky, a teda keď si bude chcieť kúpiť rožok so syrom, tak tiež to nebude môcť urobiť, hej. Čiže toto si myslím, že neni, neni správny krok. Aj sme o tom diskutovali. Navrhovala som niečo pani podpredsedníčke, neviem, či to bude prijaté, akceptované, alebo nie. Hovorím s takýmto, takýmto, touto cestou asi neni dobré smerovať.
Ďalším bodom sú sladké pekárenské a cukrárenské výrobky s nižším ako tretinovým podielom ovocnej alebo mliečnej zložky. Dovolím si tvrdiť, ak majú vyšší podiel ovocnej alebo mliečnej zložky, tak v tej ovocnej, mliečnej zložke je toľko cukru, že sú energeticky oveľa bohatšie ako s nižším obsahom ovocnej a mliečnej zložky, hej. Na tomto by sme sa tiež mali zamyslieť, že čo je lepšie, či ten benefit tej ovocnej, mliečnej zložky preváži nad tým, že sú oveľa sladšie tieto buchty alebo rôzne cukrárenské, pekárenské výrobky. Dovolím si tvrdiť, že často ovocná zložka, ktorá je tepelne upravená, okrem toho, že má nejaké množstvo vlákniny, tých vitamínov tam veľa nie je, ale je tam zato cukru dostatok.
V ďalšom bode zakazuje cukrovinky a znova cukrárenské výrobky, namiesto cukrárenských píše o cukrárskych. Čiže to si tiež myslím, že do zákona nepatria takéto nejednoznačné vyjadrenia. Balených alebo voľných, s týmto sa viem stotožniť, cukrovinky to dieťa nepotrebuje k životu. Aj to je diskutabilné, že keď si dá cez prestávku celozrnnú tyčinku bez obsahu cukru napríklad, či je to škodlivé preňho alebo nie. Ale v rámci dobrého cieľa zakázania ostatných nezdravých, ktoré obsahujú rôzne margaríny, transmastné kyseliny, veľmi nezdravé, ináč, mimochodom, v súčasnosti sú odporúčania na európskej svetovej úrovni a je nulová tolerancia týchto transmastných kyselín, ktoré sú vo všetkých sladkostiach obsiahnuté a sú vyslovene zdraviu škodlivé.
Ďalej zakazuje zmrzliny, nanuky, mrazené ovocné drene. Je tiež na zváženie, či je mrazená ovocná dreň, kde obsahuje vysoký obsah ovocia, zmrazeného, či a aké druhy zakázať.
Ďalej alkoholických nápojov a piva. To je vec, ktorá, pivo je alkoholický nápoj a alkoholické nápoje, ako sme hovorili, sú už zakázané niekde inde, čiže je to podvojná vec, ale budiš. Nápojov kolového charakteru alebo nápojov s obsahom chinínu, čiže všetky kofoly, kokakoly, toniky. Ďalej tam má sýtené energetické nápoje a energetické nápoje, takisto podvojná vec, tak buď sú to energetické a do toho patrí aj sýtený, nie je to tam treba opakovať dvakrát, vrátane minerálnych vôd ochutených s pridaním cukru. V podstate, keď sa nad týmto zamyslíte, zistíte, že Fanta, Sprite, všetky džúsy, nestopercentné, sú tam, hej. Čiže čo sme zakázali, pár sme vybrali, ale môže sa stať, že tie bufety budú predávať Fantu a Sprite. To sme nezakázali.
Ďalej nápoje s obsahom kávy alebo náhrady kávy a dekofeínových nápojov. Náhrady kávy, to je, môže byť rastlinná káva, biela káva, ktorú sme ako deti, verím, že veľa z nás rado pilo. Takisto neviem, či toto je ten správny krok zakázať dekofeínové nápoje. Nijako neškodia dieťaťu. A takisto nápoj s obsahom kávy napríklad pre pätnásťročných adolescentov nemusia byť zdraviu škodlivé. Dokonca sa, sú štúdie, ktoré poukazujú na to, že káva v malom množstve niekoľkokrát denne je dokonca zdraviu prospešná. Nehovorím, že to patrí adolescentom do každodenného života, ale keď si dá tú kávu, takisto to nie je škodlivé. Chápem, na základnej škole, budiš.
Ďalej tabaku a výrobkov z nich, to je jasné. To je zakázané v zákone o ochrane nefajčiarov, hej.
Čiže zámer pekný, niektoré veci sú rozumné, ale ako vidíte, ku každému jednému mám nejaké pripomienky, ktoré som aj konzultovala s odborníkmi, ktorí možno konzultovali, pani podpredsedníčka, ale myslím si, že mnohí z nich nevideli ten návrh zákona, že netušia, čo tam presne je dané a možno by sa to dalo naformulovať inak. Preto som na začiatku spomínala, že by bolo možno dobré to otvoriť ako vládny návrh zákona s medzirezortným pripomienkovaním, nech to má takú formu, ako to má mať. A je väčšina v parlamente, to znamená, že schváli sa ten zákon a možno by bol oveľa kvalitnejší a neminul by sa účinku. Takto sa obávam, že pokiaľ to bude scenár taký, že sa prijme tento zákon, pôjde do praxe, bufetári sa nahnevajú, povedia, že oni nebudú vyberať, oni sa nebudú triasť, či dostanú pokutu alebo nedostanú pokutu, o ktorej budem ešte dneska hovoriť, a povedia si, že zavrú ten bufet, hej. Nemyslím si, že je to dobré riešenie, hej, lebo ten bufet by mal tie deti istým spôsobom edukovať. Čiže ony to, čo sa naučia v škole, mali by prísť do toho bufetu a povedať si áno, sú tu tieto zdravé potraviny a vyberiem si. A keď bude ozaj chcieť, tak si ozaj vyberie. Možno klesnú dočasne príjmy tých bufetárov, ale verím tomu, že pokiaľ budú mať dostatok fantázie, že si dokážu tam nájsť potraviny, ktoré budú pre tie deti zaujímavé, cenovo nebudú také nedostupné pre tie decká, že si kúpia to, čo bude ich zdraviu prospešné.
No na zdravotníckom výbore vlastne prišiel pozmeňovák, bod 3 a bod 4 do tohto zákona. V bode 3 sa navrhuje: "Orgán kontroly určený na dodržiavanie ustanovení v ods. 2 tohto zákona je orgán miestnej štátnej správy školstva alebo vo svojej územnej pôsobnosti." Čiže predpokladám, že reakcia na to, že niekto musí tieto veci, zakázané, kontrolovať. V bode 3 sa hovorí, že sa vkladá nový ods. 3 v tom § 152 ods. 4, ktorý hovorí: "Za porušenie ustanovení v ods. 2 uloží orgán kontroly pokutu od 50 do 500 euro, pričom prihliada na závažnosť a rozsah porušenia. Orgán kontroly uloží pokutu opakovane až do odstránenia nezákonného stavu a je splatná do tridsať dní." Tu ak sa zamyslíte nad tým, čo som teraz čítala, takisto vyvstáva otázka, komu bude tá pokuta uložená, či zriaďovateľovi, teda riaditeľovi školy, alebo obci, alebo samosprávnemu kraju. Komu, keďže orgánom kontroly je orgán miestnej štátnej správy? To mi tam tiež celkom nesedí. Čiže komu sa bude tá pokuta, či to bude bufetár, alebo to bude riaditeľ. Lebo ak to bude riaditeľ alebo dokonca zriaďovateľ, no tak ten zriaďovateľ bude musieť ísť do tej školy a tomu bufetárovi povedať, že ty tu máš toto. Čiže on bude vlastne musieť kontrolovať ten bufet, čo tam je, alebo čo tam nie je, lebo ten bufetár bude z toho mimo. To tam, neviem, možno sa mýlim, mne to nie je jasné, že kto dostane tú pokutu. No a od 50 do 500 euro, ja si myslím, že keď navrhujeme nejakú takúto vážnu zmenu, mala by tam byť možnosť, že tú pokutu neudelí prvýkrát, hej. Keď už dá, povedzme si, že 50, nie je to veľa, pre niekoho to môže byť veľa, pre niekoho nie, ale už môže do 500 a môže opakovane. Neni napísané, že ako opakovane. To znamená, že o dva dni príde znovu na kontrolu, neni napísané, dokedy musí odstrániť tú príčinu, to pochybenie, teda zakázané potraviny, ktoré tam napríklad má, či on ich neodstráni. Hovorím extrémnu situáciu, berte to s rezervou, ale môže sa to stať podľa návrhu tohto zákona. Čiže príde kontrola o týždeň, nebude odstránené to, čo má byť, bude ďalšia chyba, tak orgán môže znova dať, znova môže dať pokutu. To znamená, že toto tam nie je presne stanovené. Na to, aby zaplatil pokutu, má tridsať dní, ale nevylučuje toto, že tá pokuta môže byť opakovane a môže byť za ten istý priestupok, ktorý nebol včas odstránený.
To, že zrejme, asi hovorím pravdu, svedčí aj to, že na školskom výbore prešiel pozmeňujúci návrh od pána podpredsedu výboru Petráka, ktorý riešil túto situáciu. A riešil ju správnym spôsobom, tie pokuty, v inom zákone, kde sa pokuty riešia, pretože školský zákon, významovo tam sa vôbec neriešia pokuty. Rieši sa to, čo sa v školách deje, čo sa má vyučovať, čo je to proste systematicky úplne iný zákon. A pokuty za všetky porušenia v tomto zákone sú v zákone č. 596/2003 o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, kde sa navrhovalo, a predpokladám, že to príde aj sem, keďže ten pozmeňovák nebol schválený, že v § 37a sa uloží pokuta, hej. Takisto neni z tohto paragrafu zjavné, komu sa tá pokuta uloží a kto vlastne bude musieť tieto stavy v školských bufetoch kontrolovať.
Čiže keby som to tak zhrnula, v podstate každý bod, ktorý bol, či už priamo vo forme predloženia zákona alebo vo forme pozmeňováku daný, nebol dobrý, opravuje sa alebo sa opraví Dúfam, že sa opraví, pretože nebude to dobre urobené.
Záverom chcem sa možno ospravedlniť, nie možno, ale určite sa chcem ospravedlniť za možno takú prílišnú kritiku, ale jednoducho mi to nedá. Dala som si tú námaha, konzultovala som tých odborníkov, pozrela som sa, aj s právnikmi som sa radila, či predsa to len nebude vykona..., neni to proste dobre pripravené, aj keď idea je dobrá. Opakujem, stotožňujem sa s tým, že niečo s tou obezitou robiť musíme.
A môj návrh, ktorý som avizovala v tej faktickej poznámke, je, možno zaradiť ambulantný predaj v školách, ako sú školské bufety a automaty. Lebo ani automaty, ktoré predávajú mliečne výrobky, nie sú zlé na tých školách. Zlé sú tie, ktoré majú sladkosti a sladké vody, keď si chce dieťa kúpiť minerálku, tak v tom automate nie je v ponuke. To je, to je veľmi zlé, to uznávam. Ale možno zaradiť aj tento ambulantný predaj v školách medzi systém školského stravovania. To znamená, že pokiaľ by bol zaradený sem a dopredu by vedeli aj tí bufetári, ktorí si bufet otvoria v škole, že je to v systéme školského stravovania, tak by sa vzťahovali všetky zákony a podzákonné normy, vyhlášky aj na tieto bufety, aj na ambulantný predaj.
Myslím si, že by to elegantné riešenie a mohli by sme sa zhodnúť na tom, že by sme zadefinovali, ktoré typy potravín, aj keď je to veľmi ťažké, musím povedať, lebo sama som nad tým rozmýšľala, ako jednak upraviť tento návrh, aby to bolo pre mňa prijateľnejšie a možno aj pred odbornú verejnosť, alebo skôr by som išla na to odporučiť tie, ktoré sú zdravé alebo zdraviu prospešné. Čiže majú nejakú časť v sebe a sú pre tie deti nejakým spôsobom zdraviu prospešné a v určitom množstve neprispievajú k nárastu obezity u detí. Čiže skôr takto by som si predstavovala, čo znamená skôr motivačne ako zákazom, pretože ja chápem, že pani predkladateľka mala veľmi ťažkú úlohu, lebo ako určiť, ktoré potraviny áno a nie, s tým sa borí Európa už dlhé roky a neni to presne stanovené. Preto sú stanovené len odporúčané výživové dávky, odporúčané zdravé potraviny. A navyše tie štúdie, ktoré sa robia, že ktoré potraviny sú zdravé, nezdravé, ktoré by mali tvoriť tú bázu potravinovej pyramídy, ktoré by mali byť vo väčšom množstve, v menšom, sa rôznia a vlastne s rokmi sa aj menia.
Viete veľmi dobre, že v poslednej dobe narastá ochorenie celiakia, čo je precitlivenosť na určitú súčasť lepku. A uvažuje sa aj o tom, že mohlo by to súvisieť s vysokou spotrebou bieleho pečiva alebo vysokou spotrebou obilnín a chleba a teda rôznych typov pečiva. A neni to samozrejme dokázané, ale vlastne toto je odporúčané v tých odporúčaných dávkach ako báza tej potravinovej pyramídy. Takže aj týmto smerom treba prehodnotiť naše myslenie. A možno, že sa to časom bude meniť. To znamená, že asi najlepšie by to bolo urobiť ozaj vo vyhláške, nie priamo v zákone, a priebežne ju aktualizovať, pokiaľ to bude treba podľa normy.
Čiže záverom, podľa Európskej charty zdravia srdca z roku 2000 každé dieťa narodené v novom miléniu má právo žiť najmenej sedemdesiat rokov bez utrpenia spôsobeného chorobami obehovej sústavy, ktorým sa dá predísť. Je nevyhnutné, aby sa podpora kardiovaskulárneho zdravia začala už v detstve.
Nebolo tu ešte spomenuté, že vzťah k zdravej výžive, k zdravému životnému štýlu sa formuje predovšetkým v rodine. A každé dieťa robí to, čo vidí robiť svojich rodičov. Avšak v školskom prostredí, niekto tu spomenul, že trávi šesť hodín, ja si dovolím povedať, že trávi i viacej času, potom poobede je v družine. A okrem rodiny je to ďalšie miesto, kde musíme to dieťa edukovať, hej. Aj keď sa v rodine, možno má nejaké dobré základy, vie, čo sa má stravovať, príde do školy, je s rovesníkmi, ktorí sa stravujú zle, keď sa nestravuje tak ako oni, nie je "in", vypadáva z kolektívu. Čiže ten rozmer výchovy v škole je veľmi veľký a jednou z tých možností výchovy by mali byť aj zdravé potraviny v bufetoch.
Ale hovorím ešte raz, ten spôsob, akým je to teraz upravené sa mi nezdá najšťastnejší. To znamená, že ak mi bude vedieť pani podpredsedníčka vyvrátiť niektoré, alebo argumentačne mi vysvetliť tie veci, ktoré som jej hovorila, možno príde s nejakým pozmeňovákom, kde sa upravia tie veci, čo som hovorila, budem uvažovať aj o možnej podpore. Ale zrejme za týchto okolností sa budem musieť zdržať napriek tomu, že si myslím, ešte raz opakujem na záver, že tá idea bola veľmi dobrá.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážená pani podpredsedníčka, vážená pani spravodajkyňa, milé kolegyne, kolegovia. Dovoľte mi krátko vystúpiť k tomuto návrhu zákona, niečo som načrtla už vo faktických poznámkach, teraz sa tak komplexnejšie pozriem na tento zákon a možno navrhnem nejaké východisko z toho, o čom sú tu vlastne najväčšie debaty a najväčšie polemiky.
Takže v úvode chcem povedať, že už keď pani podpredsedníčka, pani Zmajkovičová, niekedy v máji alebo v júni avizovala v médiách, že sa chce venovať tejto problematike, tak som sa veľmi potešila, že niekto z vládnej strany otvára túto problematiku. Aj keď celkom dobre nerozumiem, prečo sa vlastne už vtedy nespojila s vládnou stranou a nevytvorili možno vládny návrh zákona, lebo ja považujem, podobne ako ona, túto tému za veľmi dôležitú.
Ale prišla s touto tematikou sama, tak som predpokladala, že keď s ňou príde, že bude veľmi dobre pripravená táto problematika, tento návrh zákona. Takisto sa odvolávala na niektoré zmeny zákonov alebo vyhlášok, ktoré sú realizované v tomto čase v Českej republike. Zrejme aj oni majú nejakú úpravu, ktorou sa snažia tento problém narastajúcej detskej obezity riešiť. Avšak s kvalitou zákona, s ktorou prišla, som, moja tá radosť z toho, že sa táto problematika otvára, pominula.
A dovolím si pomenovať, vrátim sa vecne k tomu zákonu, niektoré vecné chyby, ktoré tam sú. A nikdy som si nemyslela, že ako lekár budem upozorňovať na legislatívne chyby právničky, ktorá priniesla takýto legislatívny návrh do Národnej rady. Ale hovorím to so všetkou úctou k pani podpredsedníčke, možno v snahe, aby sme sa v budúcnosti vyhli takýmto elementárnym chybám. A nemyslím si, že zákony v Slovenskej republike by mali byť v takejto forme a v takejto kvalite, ako sú tu teraz predložené.
Podobne ako pani podpredsedníčka vnímam problematiku narastajúcej detskej obezity ako veľmi vážnu. Ja som vystúpila aj na zdravotníckom výbore, kde sa prediskutovával tento zákon, kde som ju podporila. Povedala som jej konkrétne, že podporujem istým spôsobom reguláciu alebo výber potravín, ktoré sa budú v bufetoch predávať. To som ešte netušila, aký pozmeňujúci návrh pani podpredsedníčka do zdravotníckeho výboru priniesla. Možno neviete všetci o tom, bol tam pozmeňujúci návrh, kde trošku upravila niektoré potraviny a v druhom bode zaviedla pokuty a uviedla vlastne orgán, ktorý bude dozorovať nad tým, čo sa v bufetoch predáva.
Obidva tieto body mali problém. A to, že mali problém aj tieto body a že mal problém aj tento bod, ktorý je vlastne jediným bodom, ktorý je v tomto návrhu zákona, bolo potvrdené aj na školskom výbore, kde, mám ho tu a teda dovolím si vám prečítať hodnotenie legislatívneho odboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý podľa môjho názoru, tak ako som ho ja prečítala, ako som ho pochopila, je, kompletne má negatívne stanovisko, teda kritizuje presne to, čo napadnem aj ja, a síce nejednotnosť niektorých týchto zákazov a takisto nevhodnosť zavedenia pokút, ktoré boli na zdravotníckom výbore zavedené.
Domnievam sa, že pán poslanec Petrák, ktorý pôjde v rozprave za mnou, prinesie pozmeňujúci návrh, pretože tento návrh bol už predložený v školskom výbore a nebol prijatý, bol teda piatimi poslancami prijatý, piati sa zdržali alebo boli proti. Takže nebol dostatok hlasov, ale verím teda, že zrejme prijatý bude. A takisto som komunikovala, treba po pravde povedať, aj s pani podpredsedníčkou niekoľkokrát, kde som jej navrhla možné úpravy, pretože zabudla na vyslovene niektoré škodlivé potraviny a, naopak, niektoré potraviny, ktoré by nemali vymiznúť z bufetov, sú tam teraz zahrnuté. Takže nechám sa prekvapiť, čo z tohto sa podarilo. Nehovorím, že to bol môj nápad, alebo že by to prebrala, alebo, nedajbože, to by som si nikdy nedovolila, je to proste práca spoločná. Takisto sa ja tejto problematike venujem, takisto aj ona má určite veľa poradcov aj z radov odborníkov, ktorí k tomuto sa vedia vyjadriť. Niektorých som kontaktovala aj ja, takže vám potom poviem bližšie o tom.
V prvom čítaní sa mi nepodarilo vystúpiť, bolo to tak ku koncu rokovacieho dňa, takže dovolím si teraz aj pár faktov z jednej štúdie, ktorá sa realizovala v Bratislavskom samosprávnom kraji. Bolo do tejto štúdie zahrnutých viac ako 4,5-tisíc detí, boli to vlastne – pred dvoma rokmi sa robila štúdia podobná na základných školách, a teraz sa robila štúdia na stredných školách – z tejto teda druhej spomínanej bolo zahrnutých 4,5-tisíc detí z rôznych škôl. Myslím, že tam bolo cez 40 škôl, boli to učilištia, stredné školy, gymnázia. A štandardnou technikou, pri metodike tejto štúdie som bola, teda mala som to šťastie byť aj ja, zodpovednou riešiteľkou bola pani doktorka Zora Gerová, ktorá za všetko zodpovedala, a vlastne boli dodržané aj medzinárodné odporúčania na meranie hmotnosti, meranie výšky, meranie kožných rias, vypočítavanie obsahu tuku týchto detí. Vypĺňal sa desaťstranový dotazník, kde veľmi podrobne sa rozoberali mnohé faktory zo života tejto stredoškolskej mládeže vrátane stravovania v školských bufetoch. No a hodnotila sa vlastne pohybová aktivita, či už v školách, koľko detí bolo napríklad oslobodených od telesnej výchovy, a takisto stravovacie návyky, koľko detí sa stravuje v školských jedálňach, koľko si chodí kupovať do tých bufetov, čo si hlavne kupujú a podobne.
Čiže vlastne aj táto štúdia sa dotýkala priamo toho, čo my teraz upravujeme. Ešte stále nie sú tie výsledky úplne spracované, ale sú niektoré opisné, existuje už taká prvá publikácia, ktorá bola vydaná, kde sa vlastne opisujú čisto faktograficky, koľko detí bolo vyšetrených, teda nejaké údaje od tých detí, koľko bolo dievčat, chlapcov a tak ďalej.
Ale čo sú zaujímavé, ešte zatiaľ sa nehľadali nejaké možné vplyvy na výskyt obezity, ale úplne alarmujúce boli prvé výsledky, ktoré sú teda už opublikované, a to výskyt vysokého tlaku krvi u týchto detí a obezity, pričom prehypertenzia, to znamená, že tlak krvi je mierne zvýšený nad normu, nedosahuje ešte hypertenzné hodnoty, čiže treba byť obozretný. A ešte raz podotýkam, že ten tlak bol meraný podľa štandardov, teda je porovnateľný aj s inými výsledkami. Tak tá prehypertenzia sa objavila takmer u 45 % chlapcov a 11,2 % dievčat, čo, uznáte sami, je alarmujúce číslo.
Obezita hodnotená podľa body mass indexu vzhľadom na vek sa objavila u 18 % chlapcov ako nadhmotnosť, čiže mierna nadváha, a takmer u 15 % dievčat. Obezita už definovaná podľa veku podľa body mass indexu bola u viac ako 17 % chlapcov a 10 % dievčat.
Čo je ešte možno také zarážajúce, je, že do tejto štúdie bol samozrejme vstup tých detí dobrovoľný, takisto mali niektoré laboratórne odbery realizované, takže museli súhlasiť, museli podpísať informovaný súhlas. A to, čo aj moji študenti, ktorí chodili na tieto merania, ktorí boli zapojení do tejto štúdie, hovorili to, že väčšina obéznych, viditeľne obéznych detí sa nezapojila, pretože sa hanbila, hej. Dievčatá, ktoré boli v tomto adolescentnom, háklivom veku, sa jednoducho nechceli zapojiť. Takže môžeme povedať, že tieto výsledky budú možno ešte podhodnotené, hej? To je situácia v Bratislavskom samosprávnom kraji. No a určite by bolo zaujímavé sledovať možno situáciu, možnože na východe nie je taká zlá situácia. Ktovie. Možno sa podarí takéto niečo podobné realizovať na celom Slovensku.
V tomto sa s pani podpredsedníčkou zhodneme, že tá situácia je alarmujúca, hej. Keď som mala možnosť byť v niektorých západných krajinách na stážach už niekoľko rokov dozadu, tak ten problém obezity narastal plíživo všade. Mala som možnosť byť na jednej stáži na juhu Talianska v takej chudobnejšej komunite, kde som bola prekvapená z toho, koľko mladých ľudí bolo obéznych a spôsobu vlastne života, ktorý viedli. Tam do deviatej jednoducho boli všetky reštaurácie pozatvárané, ľudia pracovali, po poobedňajšej sieste, o deviatej sa to otvorilo. Prišli sme do reštaurácie, pizze, takú veľkú pizzu, ako tam deťom predávali, som na Slovensku nevidela. Čiže obrovský tanier cez pol stola a ako predjedlo boli hranolky s kolou, hej. To tam všetky tie decká, tie školopovinné, sa tým napchávali a zjedli to, hej? My sme mali problém tú jednu pizzu, polovicu z toho zjesť, ale za tri mesiace sme si zvykli, hej. Čiže to je to, ako sa človek dokáže prispôsobiť, keď nemá inú možnosť.
Čiže týmto chcem poukázať na to, že aj niečo vytiahneme z dôvodovej správy, v ktorej uvádza veľmi správne pani podpredsedníčka, že máme mnohé programy podpory zdravia, prevencie výskytu kardiovaskulárnych chorôb, ale konkrétne kroky z môjho pohľadu, ktoré by sa realizovali v praxi, chýbajú.
Ako sama tvrdíte v tej dôvodovej správe, tak vláda Slovenskej republiky schválila viacero koncepcií programu, ktoré súvisia so zdravím a životným štýlom mladých ľudí, napríklad koncepcia Štátnej politiky zdravia našej krajiny, Národný program starostlivosti o deti a dorast v Slovenskej republike, ktorý bol vytýčený na roky 2008 až 2015, Národný program podpory zdravia, ktorý som už spomínala aj vo faktickej poznáme, Podpora zdravia v 21. storočí, Národný program prevencie obezity a iné dokumenty a všetky tieto dokumenty musíme zavádzať a mali by sme zavádzať a sú aj obrazom implementácie európskej stratégie v tejto oblasti a stanovujú úlohy štátu, napríklad EÚ akčný plán detskej obezity na roky 2014 až 2020.
O tom, že ten zdravotný stav detí a školopovinnej mládeže sa zhoršuje, že obezita narastá, že sa presúva výskyt obezity do mladších vekových skupín, už vlastne na základnú školu, kde môžeme vidieť obézne detí, a, samozrejme, na strednú školu, o tom niet pochýb, o tom sa nemusíme baviť. Spomenula som teda aj niektoré konkrétne výsledky, aj keď teda len z určitej časti Slovenska, ale podobné štúdie sú robené aj v rámci Európy, hlavne v rozvinutých krajinách, kde majú takisto s obezitou problém.
Ako som už spomenula, v Čechách sa snažia túto situáciu nejakým spôsobom riešiť, takisto pomerne razantne. V severských krajinách je neakceptovateľné, aby sa predávali v školských bufetoch potraviny, ktoré vplývajú na vznik obezity, sú teda týmto spôsobom nezdravé, čiže obmedzujú sa. Vo Fínsku je napríklad zvykom, že sa je sladkosť raz do týždňa, hej. Tie deti cez týždeň nejedia sladkosti, dajú si v nedeľu koláč alebo nejakú sladkosť a fungujú. Čiže asi by som to definovala tak, keď tá spoločnosť vie nájsť spôsob ako. Samozrejme, tá zdravotná výchova je najdôležitejšia, edukovať rodičov detí a funguje to, to je super, takto by to malo byť. Ale zjavne to u nás niekde nefunguje, niekde je chyba. A nehovorím, že tým, že zakážeme v bufetoch isté potraviny, sa tá situácia naraz zlepší. Dovolím si tvrdiť, že ani zámerom pani podpredsedníčky parlamentu Národnej rady Slovenskej republiky nebolo zrušiť bufety, alebo zakázať deťom jesť Horalky, alebo napiť sa sladkého nápoja. Ale takisto ako ju určite trápi to, že v škole na hodinách možno absentuje zdravotná výchova, možno by mala byť ako osobitný predmet, mohli by sme sa nad zamyslieť spoločne, že by sa dostala napríklad do osnov výchovno-vzdelávacieho procesu. Ale každopádne v rámci iných hodín niečo tie deti učíme a potom vyjdú za dvere triedy a majú bufet, kde môžu mať niečo zdravé v kútiku na spodnej poličke, ale ovalí ich vlastne spektrum nezdravých potravín, ktoré si kúpia, lebo majú na to chuť. Aj ja ich ľúbim, ja si ich tiež kúpim, aj deťom svojim ich kupujem.
Ale možno,v závere poviem takú filozofiu, možno, ako by sme to mohli riešiť. A každopádne si myslím, že je to tak závažná téma aj z hľadiska možno liberálov, ktorí majú na to svoj pohľad, a ja ho beriem, je zaujímavý a niečo pravdy majú, ale nerieši to nič na tom, že tá situácia je vážna a nijako sa to podľa môjho názoru nelepší. Takže niečo treba určite robiť. Ale každopádne nejakým zákazom a ešte takýmto spôsobom a takouto kvalitou zákona myslím si, že v tomto momente je skôr prehrou ako výhrou.
Teraz sa budem venovať vecne návrhu zákona. Dúfam, že sa nenahneváte, keď to trošku bude trvať. Skúste sa zamyslieť nad tým, neviem, či ste všetci čítali tie body, čo sa vlastne zavádza, vyjadrím sa ku každému bodu zvlášť a verím, že tí, ktorí sú odporcovia tohto zákona, že sa chytia týchto chýb, ale nie je mojím zámerom potopiť celý zákon. Ešte raz opakujem, tá idea je dobrá, ale nemôžem sa zmieriť s tým, že sa podáva legislatívne nekvalitnou formou takou, že nebude aplikovateľná v praxi. To proste moje svedomie mi nedá, takže dovoľte, aby som sa k tomu vyjadrila.
Takže bol tu predložený vlastne návrh zákona, kde sa upravuje školský zákon. V § 152 bol neoznačený odsek, sa označil ako ods. 1 a zaviedol sa vlastne ods. 2, hej. Keď si pozriete ten § 152, čo vlastne rieši ten paragraf v školskom zákone, tak je to paragraf, ktorý sa zaoberá bezpečnosťou a ochranou zdravia vo výchove a vzdelávaní. To máte ako BZP pri práci, čiže to nesúvisí nijako so školským stravovaním. A tu vlastne predkladateľka sa rozhodla, že to upraví, toto školské stravovanie, podľa môjho názoru v paragrafe, ktorý fakticky nesúvisí so školským stravovaním.
Mali sme spolu debatu, hovorili sme o tom, že sú tam §§ 139 až 142, ktoré sa zaoberajú školským stravovaním, avšak týka sa toto stravovanie len školských jedální a výdajových školských jedální. Avšak je tam § 142, ktorý, dovoľte mi zacitovať, hovorí: "Ministerstvo školstva ustanoví všeobecným záväzným právnym predpisom spôsob organizácie a prevádzky zariadenia školského stravovania, určovania počtov zamestnancov, kontroly kvality podávaných jedál, materiálno-technické zabezpečenie školských jedální, podrobnosti o predaji doplnkových jedál v školských bufetoch.". Čiže tento paragraf nás odvoláva na vyhlášku a v tej vyhláške sa, to vám teraz za chvíľočku zacitujem, sa dozvieme, že čo sa v tých bufetoch má predávať. To, že sa odporúča, že najmä zdravé potraviny a sú tam, mimochodom, vymenované tie zdravé potraviny, to, že sa to nedodržuje, to je fakt. Čiže tu by som nedávala svoju kritiku, že sa rozhodla pani podpredsedníčka prísť s týmto návrhom zákona, lebo zjavne sa táto vyhláška nedodržuje. Otázka je, či je správne časť problematiky upravovať vo vyhláške, časť v jednom paragrafe, úplne inú časť v druhom paragrafe, a ešte máme jednu vyhlášku, ktorú tiež budem citovať, kde je tiež upravená problematika školského stravovania aj v ambulantnom predaji.
No táto vyhláška má č. 330 z roku 2009, okrem iného, ako som spomínala, zaručuje zdravé potraviny, a to konkrétne v § 2 ods. 1 písm. a), kde v bode 1 hovorí: "V zariadeniach školského stravovania podľa § 139 až 141," to jest sú tie, ktoré som vám spomínala, "sa zabezpečuje najmä a) zdravá výživa detí a žiakov v čase ich pobytu v školách alebo v školských zariadeniach, b) diétne stravovanie detí a žiakov v čase ich pobytu v školách alebo v školských zariadeniach, stravovanie detí a žiakov zúčastňujúcich sa na výchovno-vzdelávacích aktivitách a športových aktivitách, celospoločenské programy podpory zdravia". Čiže bufety by mali byť zakomponované do týchto programov podpory zdravia, zjavne nie sú. Ja verím pani predkladateľke, že bola v tých školách, že to videla, a verím, že toto bol ten hlavný impulz, ktorý, ktorý ju teda podnietil k tomu, že dala takýto návrh zákona. Ďalej stravovanie zamestnancov škôl alebo školských zariadení je tam upravené a tak ďalej, stravovanie detí počas školských prázdnin a tak ďalej.
Zariadenia školského stravovania, ako som vám spomínala, sú školská jedáleň a výdajná školská jedáleň, ale okrem toho, že je to upravené v týchto dvoch komoditách, je to upravené aj v školských bufetoch podľa § 5 ods. 1 vyhlášky. A tam je napísané, že "ak stravovanie detí a žiakov nemôžu zabezpečiť prostredníctvom zariadenia školského stravovania, môžu tieto služby poskytovať školské bufety na základe zmluvy uzatvorenej medzi zriaďovateľom a prevádzkovateľom bufetu" a odkazom na tieto služby, ktoré sa tam uvádzajú, sa dáva povinnosť aj školským bufetom, aby zabezpečovali zdravú stravu podľa § 2 ods. 1 písm. a) vyhlášky. To znamená, že dá sa to z tejto vyhlášky vyčítať. To, že sa to v praxi nerealizuje, to je holý fakt.
Podľa § 5 je napríklad v ods. 2 napísané, že školský bufet môže zabezpečovať aj plnenie celospoločenských programov podpory zdravia. Doplnkové jedlá v školských bufetoch sú najmä, to je vo vyhláške, ovocie a zelenina v čerstvom stave, celozrnné a cereálne výrobky, mlieko a mliečne výrobky so zníženým obsahom tukov a nápoje a prírodné šťavy bez konzervačných prípravkov a so zníženým obsahom cukru. Čiže to, čo by tam malo byť, to je vo vyhláške. To, že to tam nie je, alebo je to tam niekde schované alebo v menšom percente, ako by mohlo byť alebo malo byť, to je tiež holý fakt. Je v tej vyhláške tiež šalamúnsky napísané, že najmä takáto strava by sa mala realizovať.
Existuje zákon o štátnej správe v školstve a školskej samospráve č. 596/2003, kde je vlastne systém kontroly školského stravovania. Je tam § 6 ods. 8 písm. a) a b), kde obec vo veciach výchovy a vzdelávania v školách a školských zariadeniach, ktorých je zriaďovateľom, kontroluje dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti výchovy a vzdelávania a kvalitu podávaných jedál v školských jedálňach. Ďalej v § 9 ods. 8 písm. a), b): Samosprávny kraj v oblasti výchovy a vzdelávania (zaznievanie gongu) kontroluje dodržiavanie všeobecných záväzných právnych predpisov a tak isto kontroluje kvalitu podávaných jedál v zariadeniach školského stravovania. Mám za to, že sa takéto dodržiavanie, kontrola toho, čo sa predáva aj v rámci ambulantného predaja, mala by to obec alebo samosprávny kraj kontrolovať. Samozrejme, že zrejme tie kontroly nie sú dostačujúce, keďže tie potraviny tak, ako boli teraz spomenuté, odporúčané, sa v týchto bufetoch nepredávajú.
Dovoľte mi teraz, keďže na školskom výbore sme nejak nemali priestor sa viac baviť s pripomienkami, pripomienkami, stanoviskami legislatívneho odboru Národnej rady Slovenskej republiky, dovoľte mi z neho zacitovať pár viet. "Z hľadiska úpravy zákazu predaja niektorých v návrhu určených výrobkov v školách a školských zariadeniach a z hľadiska režimu stravovania v zariadeniach pre deti a mládež dávame do pozornosti viaceré platné právne predpisy upravujúce túto problematiku. Podrobnosti o požiadavkách na zariadenia pre deti a mládež upravuje na základe splnomocneného ustanovenia v § 62 písm. i) zákona č. 355/2007 o ochrane, podpore, rozvoja verejného zdravia vyhláška ministerstva zdravotníctva č. 527/2007, to je tá druhá, ktorú som spomínala, kde v tej, podľa tejto vyhlášky v zariadení pre deti a mládež musí prevádzkovateľ zabezpečiť, aby sortiment tovaru v bufetoch, automatoch a iných formách ambulantného predaja zriadeného v rámci zariadenia pre deti a mládež, ktorý je dostupný žiakom a deťom, bol výživovo hodnotný a neobsahoval najmä alkoholické nápoje, nápoje s obsahom kofeínu a chinínu, tabakové výrobky. Podľa § 6 ods. 1 zákona 377 o ochrane nefajčiarov sa zakazuje predaj tabakových výrobkov, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak, v predškolských zariadeniach... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pani poslankyňa, chvíľočku.
Poprosím vás, páni poslanci, o pokoj, necháme, nech pani poslankyňa dokončí svoj príspevok aj po sedemnástej hodine.
Takže nech sa páči, nebudeme vás prerušovať.
A poprosím vás, počúvajme pani poslankyňu.

Horváthová, Eva, poslankyňa NR SR
Čiže zakazuje sa fajčiť na predškolských zariadeniach, na detských ihriskách, základných školách, stredných školách, školských zariadeniach, na vysokých školách a tak ďalej. A takisto sa odvoláva na § 142 školského zákona, ktorý som vám citovala a v ktorom je vlastne napísané, kde vo vyhláške nájdeme to, čo tie bufety majú obsahovať.
Ďalej hovorí aj o vykonávacom predpise, o vyhláške 330/2009, kde doplnkové jedlá v školských bufetoch takisto citujú podobný paragraf, ako som vám citovala ja.
Čo záverom odporučili? Upozorňujú, že návrh zákona nespĺňa niektoré zo základných požiadaviek kladených na zákonom, upravené v čl. 4 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Cieľom návrhu novely je ustanoviť zákaz predaja určených výrobkov, Dávajú do pozornosti, že uvedená skutočnosť vyplýva len z osobitnej časti dôvodovej správy, tomu sa budem ešte podrobnejšie venovať, avšak nie zo samotného návrhu zákona vzhľadom na absenciu logickej štruktúry právnej normy. Zákon musí byť terminologicky presný a jednotný, napríklad pre doplnkové jedlá typu rýchleho občerstvenia z hľadiska možnosti pomerne širokého výkladu môže zahŕňať aj jedlá, ktoré nemusia predstavovať rizikový faktor výživy. To znamená, predaj šalátov z čerstvej zeleniny alebo ovocia, miešaných šalátov. Možnosť širokého výkladu navrhovaného pojmu môže spôsobiť aplikačné problémy najmä v kontexte výkonu uložených povinností (ruch v sále) a ukladania sankcií za ich porušenie. Je tiež potrebné ustanoviť kontrolný a sankčný mechanizmus. Vo vzťahu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pani poslankyňa, chcem sa opýtať, aký máte ešte? Ešte desať minút?
Necháme, nech pani poslankyňa dokončí svoje vystúpenie? Áno. Nech sa páči, dokončí svoje vystúpenie. Nie? Nie? Pýtala som sa, či umožníme pani poslankyni aj keď je sedemnásť hodín, aby vystúpila. (Reakcie v sále.) Áno. Áno. Nebudeme hlasovať.
Nech sa páči, pokračujte.

Horváthová, Eva, poslankyňa NR SR
To znamená, že legislatívny odbor upozornil na to, že nie je kontrolný a sankčný mechanizmus. To znamená, že keď chceme niečo zakázať, pokiaľ to nebudeme kontrolovať a dávať za to sankcie, tak to nemá význam. To uznáte asi všetci. Pričom sa javí ako potrebné upraviť aj zákon 596/2003 o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z dôvodu novelizácie školského zákona, a to § 152, ktorý nebol členený na odseky, je potrebné vykonať ďalšie legislatívno-technické úpravy. Vzhľadom na charakter uvedených pripomienok návrh na ich riešenie patrí do pôsobnosti navrhovateľa. Čo to znamená? Vždy legislatívny odbor sa snažil upraviť chyby, ktoré v tom návrhu zákona boli, tak, aby ten zákon bol aplikovateľný do praxe a dobrý. Tuná tie úpravy neurobili, pretože podľa môjho názoru nevedeli ako, pretože ten zákon bol a priori aj z ich pohľadu podľa mňa nerealizovateľný. Je to môj taký záver z toho, čo som si prečítala. Nechám na vás, ako si tieto pripomienky legislatívneho odboru vyložíte vy.
A na základe aj týchto pripomienok bol do zdravotníckeho výboru z 24. septembra prinesený vlastne pozmeňujúci návrh, kde pani podpredsedníčka parlamentu vkladá prvú vetu do druhého odseku § 152, kde sa vlastne dozvedáme, že chce zakázať tie potraviny. A síce vkladá sa odsek, že v školách a v školských zariadeniach sa v rámci ambulantného predaja zakazuje. To tam nebolo, hej. Čiže zákon pripravovaný niekoľko mesiacov nemal takúto prvú časť, pani podpredsedníčka. (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Páni poslanci, poprosím vás, ešte vydržme chvíľočku. Páni poslanci zo SMER-u, poprosím vás o pokoj.
Nech sa páči.

Horváthová, Eva, poslankyňa NR SR
Mrzí ma to, že vás takto zdržujem, zjavne chcete všetci odhlasovať a možno máte nejaké iné povinnosti, ale myslím si, že možno je to aj dobré, že sa porozprávame možno aj o istých bodoch, ktoré tam sú, pretože ide o zdravie našich, našich detí. A myslím si, že si ten návrh zákona zasluhuje pozornosť. Aj keď teraz som možno príliš kritická, ale nemyslím to zle, verte mi.
Takže poďme teraz k tomu, čo sa zakazuje. Čiže v školách a školských zariadeniach sa v rámci ambulantného predaja zakazuje za a) predaj, zakazuje sa predaj doplnkových jedál typu rýchleho občerstvenia. To som aj vlastne z legislatívneho odboru pripomienku uviedla. Sami uznáte, ja som sa aj pozerala na definície, či nájdem niekde, čo to je jedlo rýchleho občerstvenia. Je to jedlo, ktoré sa spracuje zväčša tepelnou úpravou, rýchlym spôsobom, je určené na rýchle použitie. To znamená, že môže to byť od hamburgerov, hranoliek, cez hotdogy a podobné jedlá, ale aj cez miešaný zeleninový šalát, miešaný ovocný šalát bez prídavkov, akýchkoľvek, môže to byť majonézové, čokoľvek, hej. Čiže podľa môjho názoru, keď nezadefinujeme, čo presne to je, môžme zakázať aj tie zdravé potraviny. Možno si poviete, však zakážme aj tie zdravé, však budú tam nejaké iné, neni zakázané jablko, hruška do ruky, ale nemyslím si, že to je dobrý postoj. Navyše, ako som už spomínala, to môže robiť problém v aplikačnej praxi. To znamená, že ten bufetár dostane tento zákon do ruky, bude sa chcieť podľa toho zariadiť, bude mu hroziť nejaká pokuta, nebude vedieť, čo z toho má vyradiť. Hej? Tak keď to preženiem, tak sa bude báť, že dostane nejakú pokutu, tak radšej ozaj potom zavrie ten bufet. Nemyslím si, že riešenie – zavretie bufetov je správna cesta. Myslím si, že bufety by mali byť súčasťou školských zariadení a mali by ponúkať zdravú stravu. Avšak podľa tohto si asi nebudú vedieť, celkom dobre sa zariadiť, čo by tam malo patriť.
Po b) zakazuje sa potraviny (ruch v sále) s obsahom soli nad jeden a pol gramu na sto gramov hmotnosti. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pani poslankyňa, naozaj je to nedôstojné, vystupujete kvalifikovane, páni poslanci vás nepočúvajú, tak neviem, či, či nespravíme krátku prestávku a budeme hlasovať. Asi áno. Takže vyhlasujem krátku prestávku do, trojminútovú, a budeme pokračovať. Máme jedno hlasovanie.

(Trojminútová prestávka.)

(Po prestávke.)

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Poliačik, dotkol si sa dvoch vecí, na ktoré chcem reagovať. Aj keď možno v tej filozofii sa úplne nezhodneme, ale pokúsim sa vysvetliť svoj postoj v rozprave, možno nájdeme nejaké spoločné riešenie, ale dotkol si sa stravovania v školských jedálňach a vo výdajových školských jedálňach. Áno, z toho mediálneho priestoru, ktorý vlastne teraz vznikol okolo týchto potravín v bufetoch aj v školách, som našla aj postoj ministerstva školstva, ktoré má snahu zmeniť aj školské stravovanie, aj niektoré typy jedla, ktoré sa budú podávať v školách. A takisto avizovalo, že sa chce zaoberať aj stravou v bufetoch. Čiže toto sa bude zrejme komplexne riešiť. Dúfam teda, že sa bude, pretože niektoré tie odporúčania sú zastarané.
Aj na mňa sa obracia veľa ľudí, ktorí sa výživou zaoberajú, a je fakt, že tá strava v školách síce spĺňa určité požiadavky, ktoré máme vo vyhláškach stanovené, ale nie je optimálne. Deti nemajú možnosť si vybrať z viacerých druhov jedál. Samozrejme je tam nejaké finančné obmedzenie, iste, ale sú aj nové výživové odporúčania, nové trendy, ktoré sa dajú istým spôsobom prispôsobiť deťom a dať im do škôl zaujímavejšiu a výživovo možno hodnotnejšiu stravu. Čiže toto sa riešiť bude, to máš úplne pravdu.
A čo sa týka toho, čo si spomenul, čo pani podpredsedníčka parlamentu zakazuje, tak máš úplnú pravdu, že alkohol, tabak je zakázaný už inde, a to, čo ostatné zakazuje, je veľmi, veľmi vágne zadefinované, až tak, že skutočne tí bufetári nebudú vedieť, ako majú tento zákon realizovať v praxi. Nebudú si vedieť zistiť obsah mnohých potravín. A viac poviem o tom potom vo svojej rozprave.

No, Maťo, nedá sa, možnože si to mal dať na viacerých príkladoch. A absolútne súhlasím s tým, že za ambíciou robenia všeobecného zákonodarstva, kde do školského zákona ideme narvať živnostenské podnikanie. Neviem, či už to tu niekto hovoril predo mnou. Som zvedavý, že či už sme niekde našli v živnostenskom zákone, ja to tam teda neviem nájsť, podnikanie v bufetoch, školských bufetoch v tomto prípade, pretože buď sú to nejaké zariadenia verejného stravovania, alebo to bude nejaký maloobchodný predaj alebo čosi. Ja som zvedavý, že tí prevádzkovatelia, keď túto vec prijmeme, čo urobia, ak to teda nechceme nechať na riaditeľoch, školských radách, rodičoch, alebo to nenecháme, a netreba zriaďovať žiadne komisie, a nenecháme to na vyhlášku, či už ministerstva zdravotníctva alebo ministerstva pôdohospodárstva ohľadom potravín. Pretože potraviny, ak sú nie zdravé pre školské bufety, predpokladám, že nebudú zdravé ani pre bufety, ktoré sú oproti školám, a akékoľvek iné bufety. Čiže sa prihováram aj za to, keď to tá vyhláška by mohla vzniknúť, tak minimálne by sme to mohli označovať.
Čo si ale na druhej strane myslím, toto nie je rezignácia, toto je absolútne parádny marketingový ťah, lebo sú tu spojené dve entity – potraviny, lebo však jesť sa musí, a deti. A chcem sa tomu troška povenovať potom v rozprave, ale myslím si, že tu by sme sa mohli aj viacerí učiť, že toto je supermarketingová téma pre plénum parlamentu, navyše ak je to podpredsedníčka parlamentu a vládna poslankyňa, pretože spájať to, čo všetci jeme, s deťmi môže priniesť aj to, že sa ako keby naozaj bavíme o reálnom probléme a pritom dépeháčka na potraviny je stále 20 percent.

Ďakujem pekne za slovo. Alojz, ja som, ak som ťa správne pochopil, a snažil som sa ťa pochopiť v tom pozitívnom slova zmysle, povedal si, že je zlé alebo že ti vadí, alebo že nesprávne je, proste je negatívne, ak poslanec opozície uplatňuje svoje právo vyplývajúce mu z ústavy aj z rokovacieho poriadku hovoriť k veci a hovoriť, koľko v zásade chce. Toto som, myslím, z tvojho vystúpenia pochopil. Len dovoľ mi, prosím ťa, pripomenúť jednu vec, že myslím, že ty si dôkazom toho, že sa dá rozprávať o čomkoľvek koľkokoľvek a akokoľvek. A nepozerám na tú kvalitu, ktorá je často dobrá, ale nekritizujem ani nechválim, proste nechám ťa hovoriť. Tak ešte raz, či som ťa pochopil správne. Je toto ten problém, že hovoríme, koľko je treba alebo koľko si myslíme, že je treba?