Videokanál klubu

Ďakujem pekne. No, pán poslanec Poliačik, ja by som povedala, že ten Istanbulský dohovor, to už je mýtus a že on sám osebe, či ratifikovaný bude alebo nebude, nás nevytrhne, že treba tu iné opatrenia robiť. Mne trošku vadí, že sa z toho robí taký problém alebo taký nástroj nejakého boja. V podstate je to deklaratórny a politický text. To nie je návod na pomoc obetiam. Možnože je veľmi dôležitý pre krajiny tretieho sveta. Iné je násilie na ženách v Indii ako u nás a naliehavosť riešenia. A Istanbulský dohovor je o násilí na ženách, nie o domácom násilí. Takže presadzovanie Istanbulského dohovoru nie je ani prevenciou kriminality, ani prevenciou domáceho násilia a už vôbec nezabezpečí pomoc tým ohrozeným osobám.
A čo mi veľmi vadí v Istanbulskom dohovore, je, že veľmi stavia a zdôrazňuje to, že násilie na ženách je výlučne násilne rodovo podmienené, s čím súhlasiť nemôžem. To je všetko, ďakujem.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Som rada, že ste teraz prišli vy, lebo vy sa budete pamätať na to, o čom teraz budem hovoriť. Na začiatku alebo v prvej časti svojho vystúpenia pán poslanec Lipšic hovoril o tom, že chránené osoby pri domácom násilí, týkalo sa to domáceho násilia, nie sú dostatočne chránené. Ale ja chcem doplniť niečo, čo sa týka nielen trestov pre páchateľov, lebo to budem hovoriť v rozprave, prečo to nie je úplne všetko, čo potrebujeme v tomto prípade, lebo ide o to, že máme aj opatrenia, ktoré sú, ja to nazvem, hybridom, hybridom normálneho prístupu k veci. A to je stále ešte inštitút vykázania, ktorý je v zákone o Policajnom zbore. A keď sa tento inštitút prijímal s veľkou slávou, tak vlastne získal alebo bol prijatý vo fazóne vtedajšieho ministra spravodlivosti pána Harabina. A síce tá konkrétna okolnosť sa týka toho, že vykázaná osoba je vykázaná na 48 hodín bez toho, aby boli zabezpečené akékoľvek vedľajšie služby pomoci obetiam, zabezpečenie ďalšieho správania tých páchateľov potom, ako uplynie táto lehota a tak ďalej. Musím povedať, že Generálna prokuratúra aj vtedy vzniesla zásadnú pripomienku proti tomuto. Žiaľ, nebolo to rešpektované. Bol takýto inštitút a takáto forma tohto inštitútu prijatá. A myslím si, že treba sa zamyslieť aj nad tým, dnes v reáli to vyzerá tak, že môžem povedať, že pokiaľ prokuratúra je zapojená do toho-ktorého prípadu, tak beží to ako-tak dobre, ale, žiaľ, polícia, policajti nie celkom dobre rozumejú, nie celkom dobre postupujú. Je to čím ďalej od Bratislavy, tým horšie, a to najmä preto, že nie sú pripravení.

Pán poslanec Hlina, vy ste hovorili o nejakých rozdieloch v štatistikách kriminality ministerstva vnútra či ministra vnútra a Generálnej prokuratúry. Možnože by sa tam dalo nájsť vysvetlenie, či vychádzajú z tých istých čísiel a z tých istých základov. Ale ja len k tomu chcem poznamenať to, že možno tá dobrá či lepšia štatistika pána ministra Kaliňáka vedie k tomu, že podľa jeho odpovede na moju otázku na minulej schôdzi doteraz nerozdelil štátnu dotáciu určenú na projekty prevencie kriminality na rok 2014, je už skoro november, myslím, že ju ani nerozdelí, ak ju rozdelí, tak tým subjektom, ktoré ju žiadajú a naozaj ju vedia zmysluplne použiť, už bude nanič. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Áno, ten register firiem sa dá nielen ako založiť skrze ten Obchodný register, ale, áno, je to na nás, na poslancoch, že nakoľko sme my ochotní prijať tuná zákon. Jeden zo spôsobov by mohol teda byť. A je to veľký problém našej spoločnosti, lebo národným športom sa stalo neplatenie faktúr a následne krachujú práve drobní živnostníci a malé firmy. Tým veľkým firmám sa nestane nič. Dnes to tuná bolo aj spomenuté. Prebieha reštrukturalizácia firmy a za tým sa skrýva naozaj taký nekalý krok, ako nevyplatiť v podstate svojich subdodávateľov.
Ale dá sa to, dá sa založiť taký register, dalo by sa a je to hodné naozaj zamyslenia, aby takíto podvodníci, lebo sú to podvodníci na tom trhu, boli registrovaní, ale podľa rodných čísel. Podľa rodných čísel. Tak ako kolega Mikloško to tu spomínal, že v podstate potom0 aby to manželky, rodinní príslušníci, ale ten konkrétny človek, ktorý páchal takúto trestnú činnosť alebo nekalú činnosť, nezaplatil faktúry, je dlžníkom, aby bol evidovaný v registri dlžníkov, neplatičov, ale podľa rodného číslo. Nie podľa IČO, ale podľa rodného čísla a jednoducho aby takýto, kým nevyplatí takúto dlžobu, nemohol založiť ďalšiu firmu.
A tá dekriminalizácia drog. Ja som aj pochopil, pán generálny prokurátor, a súhlasím s ňou. Lebo v živote človek sa môže potknúť a to prvé pošmyknutie nebolo, hej, zveličované a si nejaký kriminálnik. Ale pri recidíve, tak ako ste to správne povedali, tak pri tej recidíve treba už potom konať a pristupovať k tým ľuďom naozaj ako inak. Ja som tiež veľkorysý a chcem byť tolerantný voči hriešnikovi, ale aby sme neodsúdili... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Kolega Novotný, ďakujem, že ste priniesli trošku iný pohľad na tento predložený zákon. A tak, ako je už tuná zvykom, SMER vždycky prichádza s riešeniami dôsledkov. Nie s riešením príčin a odstránenia týchto príčin, ale už len s riešením dôsledkov. A tuná koniec koncov aj kolega Duchoň to potvrdil, vznikli súkromné ambulancie. No prečo vznikli súkromné ambulancie? No pretože tie štátne akosi sa nevedeli vymotať z toho, aby poskytovali kvalitné služby za zdravotné odvody, ktoré odvádzajú úplne všetci občania na Slovensku. Úplne všetci občania odvádzajú odvody do zdravotných poisťovní, z ktorých by mali byť platené služby v zdravotníctve a občania by tým pádom nemali prečo platiť za zdravotné služby.
Tak potom zrušme buď zdravotné odvody a každý si bude platiť sám, alebo urobme takú nápravu, aby sa nemuseli zavádzať vôbec registračné pokladnice do nejakých súkromných ambulancií. Štát sa mal už dávno postarať o to, aby štát poskytoval kvalitnú zdravotnú starostlivosť a nemuseli lekári sa uchyľovať k tomu, že keď mu nestačí prax alebo zárobok v štátnom zariadení, musel si urobiť súkromnú ambulanciu alebo odísť, teda začať podnikať, pretože sa mu to oplatí omnoho viacej.
Veľa ľudí je naozaj na Slovensku nahnevaných na to, a najmä teda dôchodcov, ktorí prídu len do zdravotníckeho zariadenia, potrebujú si dať vykonať nejaký zdravotný úkon a v prvom rade zaplatia tam euríčko, tam päť euríčiek, tam desať euríčiek a potom im povedia, no viete, ale môžeme vás objednať až o tri mesiace, pretože teraz nemáme limity, teraz nemáme na to čas a toto nám zdravotná poisťovňa nepreplatí a podobne. Takže opäť riešenie dôsledkov, nie príčin.

Ďakujem, pani predsedajúca. Jožko, pri všetkej úcte k tvojim znalostiam odvodov a podobne, ja chcem, neviem, či to tam nezaznelo dostatočne jasne, tak to zopakujem: My nerobíme to, že rozširujeme, pretože v momentálnom stave, to, čo ty by si chcel urobiť, urobiť môžeš, pretože my máme za to iba, aby sa rozšírila tá oblasť. Teraz sú definované nasledovne, čiže oblasť rekreačného, vzdelávacieho a športového vyžitia môže a kultúra odtiaľ vypadla. Čiže my robíme iba to, aby súčasný právny stav sa rozšíril, preto tam sa dopĺňa za to slovko alebo aj nepeňažné plnenie vo forme príspevku na kultúrny program. Čiže momentálny právny stav je, že rekreačné, vzdelávacie a športové vyžitie áno a kultúrny program odtiaľ vypadol. Ja by som chcel, aby ten kultúrny program tam bol opäť zaradený.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, pán minister, ďakujem, pán spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, vzhľadom na to, že pán poslanec Zajac nebol prítomný, tak som sa dostal na rad kúsok skôr a ospravedlňujem sa za nečakanú dvojminútovú pauzu.
Tak ako som hovoril v prvom čítaní, mali sme spolu s Mariánom Kvasničkom ambíciu upriamiť sa pre nie celkom tému, kde by som sa cítil veľmi doma, a to je téma daní a ministerstva financií, upozorniť na jeden problém alebo na jednu možnú malú zmenu. Avizoval som v prvom čítaní ambíciu predložiť pozmeňovací návrh do oblasti teda kultúry, a keďže sa hovorí, že láska prechádza cez žalúdok, tak aj kultúra niečo stojí a ja viem, že vzťah ministra financií ku kultúre, často ospevovaná predsedom kultúrneho výboru, je veľmi kladný, tento vzťah, takže možno ak by som použil aj ďalšie prirovnanie, ak motyka vystrelí, tak sa stane niečo, čo do zavedenia rovnej dane, do fungovania možno iného zdaňovacieho systému platilo, a to je to, aby bolo alebo mohlo byť financovanie niektorých kultúrnych akcií aj z komerčného sveta vyššie a možno malo za cieľ, aby sa po našich obciach a mestách viac kultúrnych akcií dialo. Je to urobené v plne, nie je to žiadne vymýšľanie bicykla, ako som spomínal, v našich, aj v našich zemepisných šírkach toto platilo, ale pri daňových zmenách vypadla zrovna kultúra, športové benefity a podobne, alebo teda akcie športové a možno nejaké liečebné a podobné zostali, ale zrovna teda podpora kultúrneho programu, tak ako to definujeme my, alebo kultúry zostala.
Ak by som to mal zostručniť, tak cieľom môjho doplňujúceho – alebo nášho spolu s pánom Mariánom Kvasničkom –, ktorý predkladáme, je zvýšenie podpory kultúry na Slovensku, navrhuje sa, aby sa rozšíril okruh príjmov oslobodených od dane, ktorý poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi, o hradenú účasť na kultúrnych podujatiach. Takýto zamestnanecký benefit je spôsobilý dlhodobo pozitívne vplývať na rozvoj kultúry z hľadiska príjmov vo všetkých regiónoch Slovenskej republiky. Doplňujúci návrh je reakciou na záujem občanov o intenzívnejšie návštevy kultúrnych podujatí, ktoré im poskytujú zvýšenie kultúrneho povedomia, relax pri pracovnej vyťaženosti. Máme za to, že oblasť kultúry by mala spadať do oblasti rekreačného vzdelávacieho a športového vyžitia, pretože tieto sú oslobodené od platenia dane z príjmu, čím by sa teda rozšírili možnosti aktívneho kultúrneho mimopracovného života zamestnancov. Navyše príspevok na kultúrne programy bol, ako som spomínal, od dane oslobodený za účinnosti predošlého zákona, poznačil som si aj číslo, 289/2002 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Takže než prečítam priamo znenie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ide o vec, ktorú poznáme, mohla by byť oblasť rekreačného vzdelávacieho a športového vyžitia doplnená aj o kultúrny program, priznávame, že pravdepodobne tento možný benefit bude mať nároky na štátnu kasu, akurát iba v tom ako keby prvom slede alebo na prvý pohľad, pretože aj oblasť, či už sa na to pozrieme zo širšieho kontextu kreatívneho priemyslu a zabezpečenia možnej zdrojovosti, odpustenie nejakých benefitov, že zabezpečíme niektorým kultúrnym akciám vyšší divácky ohlas tou možnosťou, že bude môcť zamestnávateľ tieto benefity môcť od promotérov alebo aj stavovských organizácií typu Národné divadlo kupovať nielen, ako sa hovorí, z vlastného, ale bude mať aj určitý daňový benefit, a teda reálnu motiváciu k tomu, aby sa takto konalo, a nebudú tieto prostriedky pre neho iba čisto minuté, ale bude sa táto motivácia vedieť uplatniť aj v jeho odpisoch, tak si myslím, že toto je tá správna cesta, akou by sme sa mohli na možnú podporu kultúrnych podujatí zamerať. Preto si teda dovolím podať pozmeňujúci a doplňovací návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča a Mariána Kvasničku k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195/2003 Z. z. o dani z príjmu v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I sa za bod 7 vkladá nový bod 8, ktorý znie:
"8. V § 5 ods. 7 písm. d) v časti pred bodkočiarkou sa slovo "alebo" nahrádza čiarkou a za slovo "zariadenia" sa vkladajú slová alebo "nepeňažné plnenie vo forme príspevku na kultúrny program".
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Je to kratučký pozmeňujúci návrh, čo sa do textácie týka, myslím si, že dosť výrazný návrh aj z hľadiska možno sociálnodemokratického pohľadu na svet, aj z hľadiska toho, akým spôsobom by sme mohli pomôcť kultúre. Za prípadnú podporu tohoto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu vám vopred ďakujem a dúfam, že sa stretne s porozumením tento návrh.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predseda, vážení prítomní poslanci, zástupcovia vlády, ja si dovolím predniesť interpeláciu voči ministrovi financií a voči ministerstvu financií, a to vo veci udeľovaných, podľa môjho názoru na neoprávnených podkladoch udeľovaných pokút a sankcií vo veci prezidentskej kampane, prezidentských volieb.
Ja som sa doteraz snažila túto otázku neotvárať verejne, pretože som predpokladala, dúfala a verila, že táto vec sa vyrieši bez toho, aby ju bolo potrebné verejne otvárať, možno aj na pôde parlamentu formou podanej interpelácie, ale vzhľadom na to, že už mám skúsenosť a za sebou aj proces odvolania podaného rozkladu aj jeho zamietnutia, neviem, či ešte práve tento postup a podaná interpelácia, kde upozorním na tie najzákladnejšie nejasnosti a nezrovnalosti nepomôže v tom, aby som nebola nútená podať žalobu na súd.
Takže tá moja interpelácia. V súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu.
V marci tohto roku sa uskutočnili voľby prezidenta Slovenskej republiky. V zmysle zákona č. 46/1999 o spôsobe voľby prezidenta Slovenskej republiky o ľudovom hlasovaní a jeho odvolaní a o doplnení niektorých ďalších zákonov a v zmysle Ústavy Slovenskej republiky je voľba prezidenta spravidla dvojkolová. Dvojkolové voľby prezidenta sa uskutočnili aj tento rok, kedy dňa 15. marca 2014 sa konalo prvé kolo voľby prezidenta a následne dňa 29. marca 2014 sa uskutočnilo druhé kolo voľby prezidenta. V zmysle zákona č. 46/1999 je kandidát na funkciu prezidenta povinný predložiť ministerstvu financií v lehote 30 dní od konania voľby prezidenta oznámenie o celkovej výške finančných prostriedkov, ktoré získal na svoju propagáciu a o celkovej výške finančných prostriedkov, ktoré vynaložil na svoju propagáciu. Nesplnenie tejto povinnosti je sankcionované zo strany ministerstva financií pokutou až do výšky 66 387 eur.
V súvislosti s oznamovacou povinnosťou Ministerstvo financií Slovenskej republiky tento rok udelilo podľa mojich informácií viacerým kandidátom na funkciu prezidenta finančnú sankciu, a to vo výške minimálne 1 000 eur. Podľa tvrdenia ministerstva sa tak udialo na základe nesplnenia si oznamovacej povinnosti v lehote 30 dní... (Ruch v sále.)
Prepáčte, ale ten ruch ma ruší v parlamente. Ak dovolíte, pán Hlina, keď vy vystupujete, sa vám nepáči, keď sa rokuje, tak buďte taký tolerantný, ohľaduplný a tolerujte, že aj iný, keď prednáša, tak ho asi ruší, nie keď... Buďte tak dobrý. Chcite od druhých to, v čom budete vy príkladom. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Pán poslanec!

Mezenská, Helena, poslankyňa NR SR
Buďte príkladom, ak si vyžadujete pozornosť vlády a poslancov vy! Ďakujem.
Podľa tvrdenia ministerstva sa tak udialo na základe nesplnenia si oznamovacej povinnosti v lehote 30 dní, tak ako to prikazuje ustanovenie § 19 ods. 3 zákona č. 46/1999 o spôsobe voľby prezidenta. Jediným dôvodom udelenia týchto pokút je však nejasná interpretácia vyššie uvedeného paragrafového ustanovenia, podľa ktorého sa predmetné oznámenie musí predložiť ministerstvu financií najneskôr do 30 dní od konania voľby prezidenta. Najmä slovné spojenie "od konania voľby prezidenta" spôsobuje interpretačné nerovnosti, kde nie je jednoznačné, od ktorého dňa sa lehota 30 dní má vlastne počítať. Ministerstvo financií zastáva názor, že sa má lehota počítať od prvého kola prezidentských volieb. Výklad ministerstva financií spôsobil stav, keď viacerým kandidátom na funkciu prezidenta bola udelená pokuta, pričom samotné ministerstvo vôbec nereflektovalo na prednesené argumenty sankcionovaných kandidátov. Hoci samotné ministerstvo prostredníctvom svojho tlačového odboru rezortu potvrdilo skutočnosť, že lehota sa má počítať od skončenia druhého kola volieb prezidenta, nevyhovelo námietkam jednotlivých kandidátov, ktorí upozorňovali, že v tejto lehote konali a zúčtovanie prostriedkov aj predložili. Sankcionovaní kandidáti pokladajú uvedené konanie ministerstva financií za protizákonné a žiadajú vrátenie uhradených sankcií, ktoré boli podľa ich názoru udelené protizákonne. Len podotýkam, že úhrada týchto vyrubených, na nepodložených základoch, neodargumentovateľných základoch vyrubených pokút mala neodkladný účinok.
Rovnako je nejasné, prečo ministerstvo radšej neskúmalo skutočnú výšku prostriedkov jednotlivých kandidátov, ktoré boli vynaložené na samotnú kampaň a tiež v zmysle zákona o spôsobe voľby prezidenta mali určité limity. Už niekoľko mesiacov pred konaním samotných prezidentských volieb sme boli svedkami rozsiahlych kampaní jednotlivých kandidátov, ktorí s určitosťou prekročili zákonný limit na kampaň, ktorá bola stanovená a ohraničená sumou 132 775 eur. Na základe vyššie uvedeného sa preto na vás obraciam formou interpelácie a dovoľujem si vás požiadať o zodpovedanie nasledujúcich otázok:
1. Prečo ministerstvo financií udelilo viacerým kandidátom na funkciu prezidenta pokutu aj napriek nejasnému výkladu zákona č. 46/1999 a nezohľadnilo riadne ich námietky?
2. Prečo ministerstvo financií dôsledne nepreskúmalo skutočnú výšku vynaložených prostriedkov na kampaň kandidátov, ktorí s určitosťou prekročili zákonný limit finančných prostriedkov, ktoré je možné vynaložiť na svoju kampaň?
Ja už len záverom k tejto interpelácii chcem dodať, že po celom procese, v ktorom som sa snažila predniesť argumenty, ktorými sme vybúrali dôvodnosť rozhodnutia ministra aj pri podanom rozklade, vzhľadom na to, že tie neboli riadne zodpovedané, som nútená, pokiaľ nezaberie táto interpelácia, podať žalobu na ministerstvo financií v záujme ochrany mojich dotknutých politických a občianskych práv. Nepáči sa mi, ak deficit a dieru v rozpočte dnes má ministerstvo financií záujem zaliepať neoprávnene stanovenými vyrubenými sankciami a poplatkami voči poslancom. Ak toto robia voči poslancom, ako sa môžu občania našej krajiny pri rovnako vyrubených sankciách a pokutách brániť? Nestačia slová, nestačia pádne preukázané argumenty, ministerstvo ide svojou cestou a zaliepa diery v rozpočte bičom ušitým na ľudí. Toto nie je správny prístup, hlavne v podmienkach, keď dennodenne koľkokrát parlament rokuje, sme svedkami potvrdzovaných informácií, akým spôsobom štát ľahko prichádza o vlastné zdroje, o strategické subjekty, strategické suroviny v prospech finančných záujmových skupín, nadnárodných skupín a všetky tieto diery, všetky tieto profity, ktoré tieto skupiny, oligarchovia získavajú, majú nahrádzať občania, ktorým sú takýmto spôsobom, ako je vidieť na mojom príklade, vyrubované na neoprávnených základoch, nepodložených, neodargumentovaných základoch sankcie a pokuty.
Voči takémuto prístupu, ktorý neni ani sociálny, ani mravný, prieči sa dobrým mravom, sa budem brániť. Stále mám však nádej, že aj táto interpelácia prispeje a pomôže tomu, aby som nebola nútená podať na konanie ministra a ministerstva žalobu.
Ďakujem.

Ďakujem vám za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, osobitne si dovolím osloviť pána podpredsedu vlády Slovenskej republiky Vážneho, pretože zastupuje pána predsedu vlády Roberta Fica, ktorému je adresovaná moja interpelácia. Dovolím si také isté menovité oslovenie venovať aj pánovi ministrovi Borecovi, ktorý tu dnes zastupuje pána ministra Jahnátka. Aj keď interpelácia nie je venovaná pánovi Jahnátkovi, ale nepriamo sa ho dotýka, a preto oceňujem, že práve tiež je tu. Ešte skôr, ako ju prečítam, chcel by som len dať do pozornosti našu diskusiu doobeda, keď sme pomerne úporne diskutovali o niekoľkých miliónoch eur, ktoré sú a zrejme aj dlhšie zostanú predmetom naplnenia požiadaviek tretieho sektora z pohľadu asignácie dane. Tá čiastka napriek tomu, že vysoká? Nevysoká? Osem miliónov? Je to vec pohľadu, samozrejme. Pán Kažimír ju považoval za kvapku v mori. Ľudia, pre ktorých je tretí sektor veľmi blízky, ju považujú za obrovskú. Spomínam to len z jednoduchého dôvodu, že v tejto mojej interpelácii na pána predsedu vlády Slovenskej republiky sa skrýva, keby sme to nazvali, že to je taká krížovka, istá odpoveď, istý rébus, ako pomôcť s ôsmimi miliónmi – a možno aj tých miliónov by mohlo byť o niečo viacej – práve tretiemu sektoru. Nuž, čujme.
Vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, dňa 8. júla 2014 som interpeloval vo veci verejného obstarávania výkonu odvozu dreva v štátnom podniku Lesy Slovenskej republiky ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomíra Jahnátka. Jeho odpoveď z 24. júla 2014 ma znepokojila. Odpoveď pána ministra totiž potvrdzuje, že víťazi verejného obstarávania vykonávajú odvoz dreva výrazne drahšie ako doterajší prepravcovia. Číselné údaje vylučujú akýkoľvek iný záver ako ten, že víťazi, nepochopiteľne, no nespochybniteľne, uspeli s jednotkovou cenou prepravy, ktorá je o 49 % vyššia ako skutočnosť v roku 2013, respektíve o 40 % vyššia ako skutočná cena dosiahnutá v období január až máj tohto roku. Teda predtým, ako začali odvoz vykonávať noví víťazi. V takomto verejnom obstarávaní nemožno vidieť nič iné ako hrubé poškodenie záujmov občanov Slovenskej republiky.
Tu vkladám takú malú vsuvku. Vážený pán premiér, určite by sme dnes ani vy, ani ja neuzatvorili na najbližší rok zmluvu na nákup benzínu za 2,10 eura za liter, keď je jeho súčasná trhová cena zhruba 1,40. Ak by sme tak predsi len urobili, vyvolalo by to oprávnené otázky o našej kompetentnosti. Napriek tomu niečo veľmi podobné štátny podnik urobil. Prečo? Dovolím si vás najprv upozorniť na vedľajší fakt, že zorganizovaním verejného obstarávania s takýmto škodlivým výsledkom bola poverená súkromná firma, ktorej podnik za to zaplatil 23-tisíc eur. Je to veľmi podozrivý postup, pretože podnik má na účel verejného obstarávania vytvorený vlastný odbor s vyškolenými špecialistami. Argumentácia pána ministra Jahnátka, ktorý to zdôvodňuje tým, že od vlastných zamestnancov podnik predsi nemôže vymáhať náhradu prípadne spôsobenej škody a od externej firmy áno, je podľa mňa úbohá. Hrubo totiž dehonestuje špecializovaných odborných pracovníkov podniku, ktorým takto bezdôvodne vyslovuje a priori nedôveru. No a ak sa pán minister obáva škôd, tak mu zrejme uniká, že práve podporou takéhoto postupu spôsobuje štátu škodu. Veď zaplatiť zbytočne externému dodávateľovi 23-tisíc eur za niečo, za čo sú platení vlastní štátni zamestnanci, sa posúdiť inak ako škoda ani nedá.
Tu si dovolím druhú poznámku a dovolím si poznamenať, že takáto argumentácia nie je u pána ministra Jahnátka výnimočná. Niečo podobné, no v opačnom garde, preukázal už pred časom, keď Národnému lesníckemu centru vo Zvolene osobne nariadil dopracovať vlastnými zamestnancami nefunkčný forestportál, to je softvér, za ktorý však už pred tým súkromná dodávateľská firma zinkasovala státisíce eur. Ide o ten známy prípad kontrolórky Ľubice Lapinovej, ktorá na to upozornila, za čo sa jej dostala tá tradičná, štandardná odmena: Pri najbližšej možnej príležitosti sa stala pre svojho zamestnávateľa prebytočnou.
No poďme však k podstate. To bola ozaj odbočka, pretože tých zbytočne zaplatených 23-tisíc eur je naozaj len kvapkou v mori nehospodárnosti. Rozsah obludnosti predmetného verejného obstarávania sa ukáže zreteľne vtedy, keď si pripomenieme, že podnik, teda štátny podnik Lesy Slovenskej republiky vozí cudzími prepravcami ročne približne 2 mil. kubíkov dreva, teda za 4 roky, ku ktorým sa predmetné verejné obstarávanie viaže, za tie 4 roky odvezie približne 8 mil. kubíkov dreva. Ak teda týmto množstvom prenásobíme cenový rozdiel, ktorý podivným obstarávaním získali noví to víťazi, zistíme, že oproti doterajším cenám, ktoré platili reálne až do mája tohto roku, podnik zaplatí, pokiaľ to takto bude bežať tie 4 roky, o neuveriteľných 14 až 17 mil. eur viac! Preto som hovoril o tých 8 miliónoch, ktorým sme sa venovali možno tri hodiny, ako ich proste nájsť. Jeden malý výkon, jedno skoro zabudnuté verejné obstarávanie.
Upozorňujem, to nie sú údaje kdesi z pokútnych alebo tajných fondov. Na túto interpeláciu čerpám jedine zo zdrojov odpovede na moju prvú interpeláciu, ktorú mi poslal pán minister Jahnátek. Opakujem, že tieto údaje, ktoré devastujú nielen financie podniku, ale aj vieru jeho zamestnancov v elementárnu slušnosť, možno naozaj nespochybniteľne vyčítať z odpovede, ktorú máme oficiálne zaprotokolovanú.
Nuž, vážený pán predseda vlády, reálna nádej tejto interpelácie, lebo o to mi hlavne tu ide, spočíva v tom, že zmluvy, ktoré vyplynuli z takéhoto nečestného verejného obstarávania, sa začali plniť len v máji tohto roka, a tak najväčším škodám môžeme spoločne ešte zabrániť. Preto si vás touto interpeláciou dovolím požiadať o niekoľko vecí.
Po prvé, o bezodkladné zastavenie platnosti zmlúv, ktoré vzišli z tohto nečestného verejného obstarávania.
Po druhé, prešetrenie okolností zosnovania tohto nečestného verejného obstarávania. Neviem, kde idú tie nitky, verte tomu, že to nie je zosnované na podniku.
Za tretie, prosím vás o zváženie zotrvania Ľubomíra Jahnátka vo funkcii ministra, pretože jeho obhajovanie takéhoto nečestného verejného obstarávania je v hrubom rozpore s povinnosťami riadneho hospodára na verejnom úseku štátnej správy. Minister Ľubomír Jahnátek bol už dávnejšie usvedčený ako zdroj šírenia tzv. komjatického vírusu a toto je len ďalší z jeho prejavov, ktoré ohrozujú morálne zdravie tejto spoločnosti.
Po štvrté, vážený pán predseda vlády, žiadam vás o vyvodenie zodpovednosti konkrétnych osôb za zosnovanie takéhoto naozaj nečestného verejného obstarávania.
A po piate, žiadam vás aj o zosobnenie škôd, ktoré v dôsledku tohto nečestného verejného obstarávania štátu už vznikli.
Vážený pán premiér, udalosti, ktoré vás žiadam touto interpeláciou prerušiť a zastaviť, sú naozaj, odpusťte mi za ten výraz, drzým rozkrádaním majetku všetkých občanov, samozrejme, s výnimkou tých, ktorí nečestnú súťaž vyhrali. Pri najbohatšom štátnom podniku ide o systémový jav, na ktorý som vás upozornil už v roku 2009. Pripomínam vám, že ste vtedy aj na môj podnet natrvalo pozastavili zločinnú pôžičku, ktorá mala štátnemu podniku Lesy Slovenskej republiky byť poskytnutá a ktorej účelom bolo spôsobiť štátu v podstate škodu vo výške 67 miliónov eur. Chvalabohu, vtedy ste ju naozaj v poslednej chvíli zastavili. Stáli sme pred Úradom vlády. Rovnako vám pripomínam, že ďalšie mnohomiliónové škody spôsobené štátnemu podniku Lesy Slovenskej republiky, ktorým sa nám už nepodarilo zabrániť, sú dodnes predmetom vyšetrovania.
No ale do tretice, a to by som chcel zdôrazniť najviac, si vám, vážený pán premiér, dovolím pripomenúť slová, ktoré ste vyslovili 1. júla 2009. Citujem: "Dajme štátnemu podniku Lesy Slovenskej republiky právnu formu, ktorá zdôrazní jeho postavenie a ktorá bude minimalizovať akékoľvek podozrenia z nehospodárneho nakladania alebo z toho, že podnik nefunguje hospodársky tak, ako by fungovať mal. Hlásim sa k tomu, že treba zmeniť štruktúru riadenia Lesov Slovenskej republiky ako takých a nájsť pre ne nový model." Koniec citácie pána premiéra z 1. júla 2009.
Vážený pán premiér, hlásite sa k tomu aj dnes? Ak áno, tak treba v tejto veci niečo už aj urobiť, lebo vaše slová sa dodnes nenaplnili a účelové nečestné verejné obstarávania, na ktoré vás touto interpeláciou upozorňujem, sú toho priamym dôsledkom. Je čas vaše slová naplniť, a to prijatím osobitného zákona o štátnom podniku Lesy Slovenskej republiky, ktorý som už viackrát predložil na rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky, prípadne iným obdobným zákonom vypracovaným vo vašej vláde. V opačnom prípade bude pokušenie tunelovať štát pomocou najbohatšieho a zároveň jedného z posledných štátnych podnikov dostatočne veľké na to, aby sa v okrádaní občanov pokračovalo. (Zmĺknutie rečníka pre hluk v sále.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Páni poslanci, poprosím vás!

Mičovský, Ján, poslanec NR SR
Ďakujem.
Vážený pán premiér, keď som vás kedysi pred rokmi žiadal, a to ako radový lesník, o riešenie situácie v podniku Lesy Slovenskej republiky, nasmerovali ste ma vtedy na svojich ministrov. Raz to bol pán Becík, potom to bol pán Chovan, ale ani jeden z tých nemal, resp. nesmel mať záujem niečo naozaj zmeniť. Ich úlohy boli totižto úplne iné. Prosím vás preto, aby ste ma dnes s touto interpeláciou neodkazovali na pána ministra Jahnátka, obávam sa, že by to dopadlo úplne rovnako. Je čas, aby ste sa vy sám, vážený pán premiér, pozreli pravde do očí a konečne sa rozhodli svoje slová z 1. júla 2009 naplniť, lebo ako vidíte, dobiehajú vás. Ak máte naozaj záujem pomôcť vlajkovej lodi slovenského lesníctva, ktorou štátny podnik Lesy Slovenskej republiky vskutku je a ktorou aj musí ostať, máte k tomu v tejto chvíli opäť jedinečnú príležitosť. Ak sa ju rozhodnete skutočne využiť, vedzte, že v tomto podniku nájdete stovky čestných ľudí, ktorí vám v tom určite radi pomôžu. No veľmi pravdepodobne tam nenájdete ani jedného, ktorý by sa nečestnému verejnému obstarávaniu, o ktorom v tejto interpelácii hovorím a ktorého idea nevznikla na tomto podniku, hlásil. Som presvedčený, vážený pán premiér, že mi naozaj rozumiete. Ďakujem, s úctou Ján Mičovský.
Odovzdám písomne. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Áno, menili sa tie odpisy už tuná niekoľkokrát a súhlasím s tým, však včera som sa aj vyjadril k tomu, že sa za pochodu menia tieto veci a nabúra to naozaj mnohým podnikateľom ich zámer, keď mali možno ten biznisplán rozrátaný, jak teda rátajú aj tie odpisy na 20 rokov a teraz odrazu to má byť na 40 rokov. Mnohé firmy môžu mať s tým problém, to je jedna vec. A druhá vec je aj taká, že aj ten časový horizont existencie ako v tých firmách na tom trhu firiem je veľakrát z toho časového horizontu na 40 rokov. No máloktorá firma aj prežije takúto dlhú dobu. No aj to je jeden z tých aspektov. Áno, aj včera sme už spomínali aj tú retroaktivitu, ktorá tuná naozaj hrozí, že retroaktívne v podstate sa uplatňuje tento zákon a je to problém. A potom koniec koncov aj tá časová cena peňazí, tak hodnota peňazí v dnešnej dobe je naozaj iná, ako bude možno o 20 alebo 30 rokov, a aj toto je nezanedbateľný aspekt. Myslím si, že oveľa lepšie je, tak jak kolega Chren to včera ako tuná, ja som aj tak podporil ten jeho pozmeňovák, aj pána ministra som tuná vyzval, keď je, nakoľko je ústretový, a vidím, že veľmi veľa tých pozmeňujúcich návrhov tu podporil aj zo strany opozície, tak ja som ho poprosil aj v jeho mene, aby aj nad tým sa zamyslel a podporil tie flexibilné odpisy. Tie variabilné odpisy, si myslím, že sú veľmi dobrým nástrojom, mnohým podnikateľom to pomôže a v podstate ten biznisplán si môžeš ty nastaviť podľa svojho vnútorného rozhodnutia, či chceš odpisovať tú budovu rok, päť rokov, desať alebo 20 alebo 30 rokov. Tá flexibilita mala by byť naozaj otvorená a podnikatelia by sa podľa toho aj správali.