Videokanál klubu

Opäť len vo faktickej poznámke chcem zvýrazniť, že všetka tá legislatívna teória a pre mňa zatiaľ predstieraná snaha o..., úprimná snaha o posilňovanie práv spotrebiteľa, pozícií spotrebiteľa na finančnom trhu bude opodstatnená, bude vieryhodná potom, ak budem vidieť, že tieto legislatívne návrhy budú v praxi v reálnom živote vykonateľné, ak budem vidieť, že budú účinné, a to sa prejaví tým konkrétnym rozmerom, že ľudia, spotrebitelia, ktorí sú poškodzovaní úžerníckymi zmluvami, budú z týchto úžerníckych zmlúv vymaňovaní, budú z nich oslobodzovaní a v prípade, že ich práva boli poškodené, boli dotknuté, tak títo finanční spotrebitelia budú odškodnení.
Vtedy uverím, že takto navrhované zákony, predkladané zákony majú svoje opodstatnenie a majú svoj význam. Ak budem vidieť, že na základe nich a vymedzenia, posilnenia kompetencií dotknutých orgánov naozaj sa sfunkční ochrana spotrebiteľa na tú úroveň, akú si zasluhuje.

Vážená pani predsedajúca, pán minister, pán spravodajca, prítomní poslanci. Ja sa tiež v stručnosti vyjadrím k tomuto zákonu v rovine teórie a legislatívnej teórie, samozrejme, nedá nič iné ani mne, iba tento návrh privítať, pretože spotrebiteľská prax, reálny život riadne ukazuje a vyplýva to z mnohých podnetov spotrebiteľov, že finančný dohľad alebo dohľad, kontrola nad finančným trhom, ktorá by chránila práva spotrebiteľa, nieže pokuľháva, ale v princípe neexistuje. Spotrebitelia, či už boli poškodení nebankovými subjektami, ale nielen nebankovými subjektmi, aj bankovými inštitúciami, prípadne rôznymi inými finančné služby poskytujúcimi subjektmi, poisťovňami. V mnohých prípadoch, aj keď sa preukázalo potom na rôznych úrovniach riešenia cez súd ich právo, neboli uspokojení a riadne vybavení ani Slovenskou obchodnou inšpekciou, dokonca ani Národnou bankou Slovenka. Existujú konkrétne príklady toho, že Národná banka Slovenska neuznala opodstatnené nároky spotrebiteľov a chudák spotrebiteľ v komplikovaných náročných etapovitých procesov formou odvolaní, dovolaní napokon sa dovolal svojej pravdy dokonca na Najvyššom súde. Mňa by preto v tomto ohľade zaujímalo, ak by ste aj vy, pán minister, mi mohli dať niekoľko konkrétnych odporúčaní, konkrétnych nástrojov, na ktoré pamätáte v tomto zákone a ktoré majú byť garanciou, zárukou a zábezpekou toho, že v reálnom živote, v tom praktickom živote ochrany spotrebiteľa naozaj sa môžeme dočkať merateľného posunu v súčasnosti nežiaduceho stavu ochrany práv finančného spotrebiteľa, ktoré konkrétne nástroje majú byť garanciou, zábezpekou toho, že Národná banka Slovenská nebude opomínať, nebude formálne vybavovať podnety spotrebiteľov, ktorých sa preukázateľne budú objektivizovať finančnými subjektmi obchádzané ich spotrebiteľské práva.
To je jedna vec a druhá vec. Konkrétny príklad jedného pána, ktorého prípad, ktorý ho zasiahol veľmi dramaticky aj v jeho osobnom živote. V máji mu hakeri odcudzili z jeho účtu 90-tisíc eur. Tento pán, konkrétny spotrebiteľ mi každý deň volá, je v zúfalej situácii a poukazuje na to, že napriek tomu, že všetky tieto podnety, a to, čo sa mu udialo, čo vyšetruje polícia, čo je predložené aj dotknutým kontrolným vyšetrovacím orgánom, je zúfalý, pretože žiaden s týchto verejnoprávnych subjektov mu v jeho situácii nevie pomôcť.
Takže ja očakávam, že aj tento zákon, ak naozaj má byť živý, ak má byť dôkazom toho, že je tu úprimná snaha riešiť práva spotrebiteľov, posilniť ich kompetencie, posilniť ich pozície, ak dochádza k úmyselnému poškodzovaniu zo strany bankových, nebankových a iných subjektov. Ja verím, že v duchu tohto zákona v rámci tohto zákona bude aj tento konkrétny podnet toho nešťastníka občana - spotrebiteľa vybavený. Tento prípad budem sledovať a nič iné mi nezostáva, ako len cez moju vlastnú zainteresovanosť sledovať, či naozaj kompetencie Národnej banky Slovenska budú posilnené k praktickému prínosu a zadosťučineniu spotrebiteľov, ktorí sú naozaj tou slabšou stranou v zmluvnom vzťahu s finančnými subjektmi.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Áno, tá výchova a vzdelávanie, formovanie v rodine je veľmi dôležité. Príklad otca a matky je ten najdôležitejší, to bezpochyby. Aj tá edukácia chýba, aj u nás. Naozaj, koľko málo ľudí číta tie etikety, z čoho sú tie potraviny zložené. Veľakrát akože takzvané, v úvodzovkách, zdravé potraviny majú kopec emulgátorov a geneticky modifikované sú to potraviny. Veľakrát je lepšie ich obísť, tak ako si to, kolegynka, spomenula, že my poslanci a ideme sa najesť tuná toho nezdravého majonézového šalátu.
Ale spomenula si tuná jednu takú vec, že chodili ste rodinka chytať ryby. Už nechodíte? U nás neplávajú ryby, pstruhy? Len v Kanade? Tam sú salmony, tam tá rybačka musí byť perfektná. Toto evokuje ako u mňa. Ale to je škoda, že nechodíte chytať ryby.
A tie deti naozaj stoja o tú našu výchovu. Aj tí tínedžeri, to sú tiež veľakrát ako také zlomy, kedy my rezignujeme, pretože my ich smerujeme kdesi, a ony nás pretláčajú, skúšajú našu silu. Ale ony skúšajú v skutočnosti to, či my o tie deti stojíme, alebo o nich nestojíme. Je dobré vždycky o nich zabojovať. Je to vždycky to najlepšie.
K tomu špenátu aj ja sa tak pridám, lebo aj mňa nútili ten špenát, takzvaný zdravý. Ale dneska vieme, že ryža obsahuje oveľa viac železa ako taký špenát. A ja dodnes nemám rád ten špenát. Tie školské jedálne naozaj sú hodné zamyslenia. A myslím si, že si lepšou kuchárkou doma, tak si to aj odprezentovala, ako možno naozaj mnohé profesionálne kuchárky v školských jedálňach.
Ale dovolím si tuná, keď už tak končíme, tak aj zareagovať na kolegu, že teda, čo budeme jesť, čo je zdravé. No tak tá slaninka domáca, vyúdená, tá je perfektná. Je oveľa zdravšia, ako sú tie rastlinné tuky. A čím sa budeme živiť? No predovšetkým, pán kolega, láskou. Lebo bez lásky zomrieš jednoducho... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Mňa zaujalo, teda fakt som netušil, že máš 16-ročného syna, to je taký troška šok, fu. Gratulujem. Ale absolútne som to videl a dúfam, že keďže mám tri a trojročnú dcéru a päťročného syna, že to zvládnem niekde potiaľ, ako si hovorila ty, že pri jedenástich rokoch počítačové hry, že nie. No to je, ako klobúk dolu, pri tom pretlaku toho, že teraz to čučí z každého jedného. Ale chcem podčiarknuť tú časť toho, že pri akejkoľvek snahe sa, ktorú tu teda predkladateľka, predkladatelia majú, sa toto môže minúť účinku presne z toho, čo hovoríš. Pretože vo väčšej miere sa so stravou nedotýkajú tie bufety, to je naozaj to zrnko, ale predsa tie zariadenia, tie školské jedálne a podobne. A tam by som, ja som to spomínal aj v tom mojom príhovore, videl to gro.
Proste tuná, či už strana SMER alebo vôbec odborníci, budú mať ambíciu, či vyššou dotáciou alebo nastavením nejakých iných parametrov, naozaj niečo robiť so stravou, ak je úmyslom predkladateľa sa dopracovať k tomu, že naše deti budú menej obézne.
A s tým aj úzko súvisí presne to, čo by v tom školskom zákone malo byť, a to je tá telesná výchova. Čiže nie sankčný mechanizmus do zákona, nestarať sa v tomto prípade o bufety, ale naozaj robiť tam, kde je problém. A to je naozaj jednoduchá rovnica, či ako si to pomenovala, príjem a výdaj. Toto je, čo chcem podčiarknuť, a myslím si, že na to by sme mali a viacerí by sme sa pripojili k tejto iniciatíve, aby takýto návrh zákona sem prišiel.

Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa Nicholsonová, ja oceňujem tento váš príspevok. Tiež som matka, viem, o čom hovoríte. Tiež mám dcéru Lilly, má sedem rokov. A tak isto som zažila, keď som mala prvého syna, ktorý má teraz deväť, a do dvoch rokov nevidel žiadnu sladkosť ani lízatko, a prišiel na detské ihrisko a keď videl lízatko, tak mu tiekli sliny. A pozerali sa na mňa, že: on nepozná lízatko? No nepoznal. Aj pri druhom. Pri treťom to už bolo ťažšie potom dodržiavať tieto veci, hlavne preto, že tie prvé už poznali tie sladkosti a chceli a pýtali si, lebo si zvykli na ne. Takže z tohto hľadiska vás chápem.
Trošku sa mi nepáči, že ste nazvali deti ako tučné, nemotorné teliatka, ktoré niečo požierajú v bufetoch. Napriek tomu, že viem, ako ste to mysleli, si myslím, že je to trošku nedôstojné. A myslím si, že je na mieste riešiť aj v prvom rade deti, lebo možno nás rodičov, ktorí máme problémy s obezitou ,a veľmi ťažko sa už možno v našom veku po niekoľkých tehotenstvách sa rieši. Myslím, že ste asi aj mňa mysleli (vyslovené s pobavením), sa musím priznať, tiež mám tých pár kíl navyše. Ale beriem tú kritiku.
Ale každopádne, každopádne tie deti nás môžu mnohokrát edukovať. Viete, lebo on, keď vám príde to dieťa, a môj napríklad otec fajčí, veľmi silne fajčí, a keď tam prídeme na prázdniny a dva týždne vkuse počúva od troch detí, že skoro zomrie a že bude mať rakovinu, tak nehovorím, že by ho to teraz zmenilo, ale každopádne myslím si, že ten rodič sa zamyslí. A keď sa budeme tým deťom venovať od predškolských zariadení cez školy, tak si myslím, že častokrát budú pozitívne motivovať aj nás. A samozrejme to, čo ste spomínali, ten pohyb, školské jedálne, áno, súbežne treba riešiť aj tieto veci. Ale keď ste spomínali ten váš príklad s vašou dcéru, tak si myslím, že možno by ste sa potešili, že by ste boli dobrá matka a mohli jej dať tie peniaze, pretože by ste vedeli, že ide do bufetu a kúpi si tam to, čo iné decká. Ja viem, že možnože je to také utopické tak rozmýšľať, ale možno sa dopracujeme do stavu, že tie bufety budú fungovať, bude tam zdravé jedlo a vy jej spokojne tie peniaze dáte, lebo viete, že si kúpi niečo zdravé.
Ďakujem.

Ďakujem za reakcie, kolegovia. Čo sa týka, ja som si len osvojil názor tuná kolegu z klubu, takže to si asi budete musieť doriešiť s právnikmi.
Takisto, pán predseda výboru Jarjabek, my máme taký často problém medzi sebou, že vy to, čo ja hovorím, pochopíš teda z úplne opačnej strany. Čiže... Ale, našťastie, to odcitovala kolegyňa Horváthová, lebo ja som hovoril za marketing jednotka s hviezdičkou. Inými slovami povedané, spoločenská téma potravín a detí je to správne, po čom by sme mali ísť. A to znamená, že áno, otvorme ju. Ja som čakal od vašej strany omnoho viacej. Omnoho viacej aj v téme potravín, aj v téme obezity, aj v téme ochrany a zdravých potravín medzi deťmi. A nielen to, čo je najjednoduchšie, že oprieť sa do nejakých bufetov, respektíve automatov. Inak tam to vidím, lebo školy sa s týmto už hrali, to, čo hovoril pán poslanec Martvoň. A dokonca deti majú tzv. predplatené kľúče, kde si kupujú, kde im rodič nabije nejakou finančnou hotovosťou, čo predpokladám, že to bude ten zmluvný vzťah, a oni si už len potom vyberajú, či zdravú alebo nezdravú, potravinu z nejakého automatu, takže tam to asi poriešené bude.
Takže marketing zvládnutý fajn, a preto ten výstup, keďže ja som z tohto prostredia, a nie pediatrický alebo právny, tam som iba citoval predchádzajúcich rečníkov.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Ja by som chcela k tvojmu vystúpeniu, pán poslanec Viskupič, povedať, že tiež ma zaujalo to slovo marketing. Hovoril si o tom, že by si dal jednotku s hviezdičkou za marketing, ktorý bol. Ja to nevnímam ako marketing, to by som aj predrečníkovi povedala, že netreba to až tak tragicky brať, nemyslím si, počula som už aj horšie vystúpenie na adresu politizácie na výbore školskom. Pani podpredsedníčka mi dá asi za pravdu. Nepovažujem toto za také úplne politické vyjadrenie, aj keď teda nie som ja odborník na politiku nejakú, nepasujem sa do toho.
Ale keďže to má byť podľa teba, alebo bolo to dobre marketingovo zvládnuté, tak nie celkom sa s tým stotožňujem, a to kvôli tomu, že nebolo to dotiahnuté do konca. Aj keď teda opakovane sme počuli, že boli konzultovaní odborníci, dovolím si tvrdiť, že mnohí z nich nevideli znenie toho zákona, a možno tie veci, ktoré som ja pomenovala konkrétne k tým bodom, by sa stotožnili s nimi, hej. Lebo tak ako si aj ty spomínal, do toho lievika nezdravých potravín, bohužiaľ, spadli aj potraviny, ako sú napríklad syry, ktoré sú nenahraditeľné vo výžive dieťaťa, a to ma mrzí, hej? Tak povedzme si, že je to daň za to, že sme zakázali ostatné slané jedlá. Mne sa takéto riešenie, takáto daň nepáči, napríklad v tomto konkrétnom prípade.
No a čo sa týka toho marketingu, ja verím tomu, že pani podpredsedníčka bude pokračovať aj ďalej v takýchto podobných aktivitách, ktoré majú aj nejaké, môžme vidieť, aj bežia, má nejakú nadáciu, ktorá sa venuje obnove školských jedální a podobne, ako som mala možnosť postrehnúť v médiách. Ale takisto sme sa už aj spolu rozprávali o tom, aké sú pre mňa neprijateľné reklamy počas vysielania detských programov na rôzne sladkosti, ktoré majú údajne vysoký obsah mliečnej zložky, a pritom je tam kopa transmastných kyselín, cukru, nevhodných rôznych emulgátorov a sladidiel, ktoré sú vyslovene zdraviu škodlivé. Čiže týmto by sa tiež mala uberať naša pozornosť v budúcnosti.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda. Vážená pani podpredsedníčka, pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, dovolím si pár poznámok k predmetnému návrhu zákona. A to jednak z toho, že mám pedagogické vzdelanie a mám troj- a päťročné dieťa, ktoré navštevujú zatiaľ predškolské zariadenia. A s tým, že či už potraviny alebo deti sú predmetom celého spoločenského diskurzu veľmi často. A chcel by som možno zopár poznámok aj takto už pri konci rozpravy, ktorá nesporne vzbudila záujem verejnosti, záujem médií. A takisto ako kolegovia, kolegyne predrečníčky a kolegovia predrečníci spomínali, je to téma, ktorá naozaj potrebuje zásadné riešenie, a niečo by bolo potrebné robiť.
Ja na začiatku vyjdem z dôvodovej správy, kde je písané, že vláda Slovenskej republiky schválila viacero koncepcií a programov súvisiacich so zdravím a životným štýlom mladých ľudí, Koncepcia štátnej politiky zdravia Slovenskej republiky, Národný program starostlivosti o detí a dorast na roky 2008 - 2015, Národný program zdravia, Národný program prevencie obezity a iné dokumenty. Tieto sú odrazom implementácie európskej stratégie v tejto oblasti a stanovujú úlohy štátu v nej, napríklad EÚ akčného plánu detskej obezity pre roky 2014 - 2020.
Z tohto pohľadu by som si možno voľne dovolil pokračovať, že práve preto vládna strana SMER prišla s relevantným programom po oslovení predmetného eurokomisára, ktorý má na starosti či už jednotný trh alebo potravinovú agendu, a zabráni tomu, aby sa priestor nových členských štátov stal odbytišťom potravín, ktoré nevedia nájsť svojho odberateľa v starých členských krajinách. Po druhé, prišli s návrhom, že na potraviny bude 10-percentná dépeháčka. Po tretie, zariadenia stravovania v školách budú mať vyššiu dotáciu, napríklad pre stravné jednotky zo strany štátu, alebo prikročia k nejakým programom. Toto sa však v predmetnom návrhu nestalo a vládna strana alebo poslankyňa z vládnej strany prišla s návrhom, ktorý sa dotkol ako keby malého ohnivka v tomto potravinovom, alebo v boji za, v boji proti obezite a v boji za zdravé potraviny, a to tam, kde je to pre verejnosť najcitlivejšie, čiže tam, kde sa to dotýka malých detí a žiakov.
Práve preto, že sa tu vyjadrovali, dokonca pani profesorka Horváthová ako pediater, lekári, tak mám pocit, že urobili tejto téme z hľadiska tej odbornosti aspoň aký-taký náčrt, že kde nastáva problém z hľadiska toho odborného lekárskeho. Druhá vec, že sa tu vyjadrovali aj právnici, keďže pani podpredsedníčka právničkou je, takisto asi pri tom legislatívnom texte bude tomu rozumieť viac ako ja, že vágnosť "doplnkové jedlá typu rýchleho občerstvenia", vágnosť tohto pojmu pravdepodobne nebude zakladať právnu istotu. A dokonca je tu aj názor, že z hľadiska toho, ako k tomuto Ústavný súd pristupoval v minulosti, sa to môže javiť aj ako, z hľadiska nejasnosti, ako protiústavné. Toľko teda dva odborné posudky z hľadiska kritiky, napriek tomu, že asi tu bude veľmi málo poslankýň alebo poslancov, ktorí by boli ako keby proti úprave toho, aby nám deti sa stávali obézne, alebo aby jedli nekvalitné potraviny.
Môj pohľad súvisí aj s jednou pochvalou, keďže to, čo som ja robil v komerčnom svete, bol marketing a mám ho aj vyštudovaný, že z hľadiska tohto je to marketingovo zvládnuté absolútne super, pretože ak príde niekto z postu podpredsedu parlamentu s témou, ktorá sa dotýka potravín, čiže toho, čo všetci, čo sa dotýka všetkých nás, keďže každý jesť musíme, a zároveň veľmi citlivej témy, aké potraviny jedia deti, tak je to veľmi dobre marketingovo zvládnutá téma. Ale to je z hľadiska návrhu asi tak všetko.
Pretože ak naozaj je to právne, dokonca tá kritika bola aj z hľadiska právneho textu, aj z hľadiska mechanizmu sankcií, tu sa kolegyne pýtajú, kto bude zodpovedný, kto bude tie pokuty, ktoré z hľadiska sankcií prídu, teda kto ich bude nakoniec platiť. Dokonca iný vládny poslanec navrhuje, aby sa toto, tento sankčný mechanizmus riešil v úplne inom zákone, teda v tom, kde sa to pôvodne riešiť má. Mne teda z hľadiska nastolenia témy, ktorá naozaj vzbudila veľký záujem aj v poslaneckej snemovni, dávam jednotku s hviezdičkou, ale obávam sa, že toto nás, a dúfam teda a vyzývam kolegov, aby nás to nedonútilo teraz prijať to, čo leží na stole aj s pozmeňujúcimi návrhmi, pretože okrem toho, že riskujeme vágnosť, otvárame, viac problémov otvoríme, ako uzavrieme.
Ja sa ich budem snažiť pomenovať. A to je, okrem vágnej definície mne napadá, že teda čo s riaditeľmi, čo so zriaďovateľmi, kde zostala školská rada. Myslím, že sa tu dopodrobna, sa pýtal aj pán poslanec Poliačik. A čo napríklad ak v tejto téme nepôjdeme teda iba v školských zariadeniach, ale ak zostaneme na pôde z Trnavy, odkiaľ s pani predkladateľkou sme, tak vieme, že niektoré školy majú vyučovanie aj mimo školských zariadení, čiže využívajú nejaké športoviská, chodia do plavární a podobne, telesná výchova sa nedeje v priestoroch školy. Budeme zakazovať automatový a bufetový predaj aj tam? Keďže ja chodím napríklad s malým na hokej, kde je rada týchto automatov. A čo s týmito? Pretože tá kritika potom, že je to naozaj nesystémové a nekoncepčné, zostáva. Som rodič presne tak a zostáva to len a len na tom rodičovi, čo je kritika skoro každého jedného, ktorého som tu počúval, nechajme to rodičovi, nechajme túto ponuku tam, kde zostane, pretože na športoviskách, v halách, alebo to teda ideme riešiť aj na plavárenské haly, športovú halu, ktorú máme, alebo k zriaďovateľom, ktorí sú, ktorí u nás alebo inde prevádzkujú zimné štadióny a podobne.
Tuto v rámci pedagogického vzdelávacieho procesu prichádzajú deti do styku úplne s rovnakým problémom ,a to sú, že v ponukách tých bufetov alebo automatov sa nachádzajú potraviny, ktoré pre účely tohto zákona chceme obmedziť v nejakom type podnikania, a to sú bufety alebo automaty v školských zariadeniach. Ja sa možno rečnícky pýtam, že ten prevádzkovateľ, ktorý má vydané živnostenské povolenie, v tomto prípade si myslím, že to bude z voľnej živnosti nejaký maloobchodný predaj, a má teda a splnil všetky podmienky pri prenajímaní si tohto priestoru doteraz na predaj, ktorý mu ide z inej legislatívy a z noriem vyššej sily, čiže nemohol predávať doteraz cigarety do 16 rokov a musel umiestniť tabuľku, že sa nesmie predávať ani kusovo cigarety, zároveň alkohol nesmie podávať a podobne, čiže toto riešené je a teraz mu budeme dávať proste nejakým spôsobom iné povinnosti. A ja by som sa tak opýtal, že ak by som mal možnosť vidieť tie nájomné zmluvy a podobne týchto prevádzkovateľov, týchto bufetových zariadení, prípadne tých automatov, či sa nevzbúria a neriskujeme nejaký možno následný, následne súdne ťahanice a podobne, že im zasiahneme do podnikania tak, že s týmto oni nemohli rátať? Možno, že tam vznikli nejaké investície a podobne.
Čiže súhlasím s tým, že je príliš veľký legislatívny valec, aby tu parlament sa zaoberal tým, akým spôsobom ideme zakázať doplnkové jedlá typu rýchleho občerstvenia. Okrem toho, čo tu bolo spomenuté, že nevieme presne, čo to je, zasahujeme do slobody podnikania. Ale keby sme to aj teda chceli urobiť, tak sa pýtam to, čo som sa pýtal vo faktickej, prečo to nenecháme na vyhlášky, či už ministerstva pôdohospodárstva alebo ministerstva zdravotníctva, ktoré sú vecne a gesčne k tomuto prístupné, a prečo do školského zákona, ktorý sa má zaoberať osnovami, vyučovacím a pedagogickým procesom, dávame, ad jedna, nový sankčný mechanizmus, ad dva, zaoberáme sa podnikaním v škole, kde to naozaj nepatrí.
No, toto sú kritiky a teda môj postoj k tomu, prečo ja veľmi dobrú tému, ktorá okrem toho, že je dobre marketingovo uchopená, má aj svoje vecné ratio, že teda naozaj sa zamerajme na to, aké potraviny, a nielen deti, ale všeobecne obyvatelia Slovenskej republiky sú nútení, za akú cenu sú nútení ich nakupovať a či neexistujú iné mechanizmy, ak niekto ovláda osemdesiattri poslancov v rámci parlamentu, ako to, že príde s návrhom, poslaneckým návrhom zákona, ktorý, ako vieme, nemôže mať ani kvalitný medzirezortný, medzirezortné pripomienkové konanie, nemôžu sa pre účely tohto zákona vyjadriť všetky dotknuté, ani odborníci, ani pediatri. Ja by som si to rád prečítal a nechal sa poučiť, pretože naozaj musím súhlasiť, že potraviny s obsahom soli nad 1,5 g pri 100 gramoch hmotnosti vyvoláva otázky, ktoré tu hovorila pani kolegyňa Horváthová. Čo to je? Sú to syry, tavené syry? Je to potom už nezdravá potravina, Akým spôsobom zanechávame stopu aj do tej verejnosti, čo si myslím, že na začiatku celkom asi nebolo, ak pozriem aj do dôvodovej správy, účelom predkladania tohto návrhu zákona.
Na záver by som chcel teda povedať, že musím sa, bohužiaľ, pri tomto návrhu zákona zdržať a bol by som veľmi rád, keby sa toho uchopili buď ministerstvá, ktoré sa tomuto venovať majú, a vyzývam možno na to, aby ste návrh zákona stiahli a poprosili kolegov, či už ministrov alebo štátnych tajomníkov, aby sme spoločnosti naozaj reálne dali aj v tejto otázke nielen marketingový ťah, ale reálne riešenie, ktoré nespôsobí alebo neotvorí viac otázok, ako uzatvorí. A že naozaj máme na mysli zdravie našich detí a kvalitu potravín pre všetkých obyvateľov Slovenska, či už sa budeme baviť o hlavách potravinových kódexov a podobne, keďže to nemusí byť proces, že to odkladáme na ad acta, na rok alebo dva, ale tuná sa môžeme veľmi efektívne cez iný typ právnej normy dostať k riešeniu vo veľmi skorom čase.
To, čo som hovoril na začiatku, nechcel by som, aby táto téma skončila tak, ako viacerí ľudia sa tu odvolávali na komunizmus. Ako svojho času hovoril jeden český film ´Ako básnici prichádzajú o ilúzie´, keď na nástenkách vtedajších zariadení spoločného stravovania alebo ambulancií lekárov, tam to bolo tak vtipne zobrazené, keďže bolo pri zdravej strave nutné robenie násteniek, kde si z toho urobili až srandu a povedali alebo napísali ten nápis, možno si to viacero ľudí pamätá, že: Zdravou stravou k zdravej stolici.
Čiže neskúšajme robiť z tejto témy iba marketingový nástroj pre účely rokovania pléna, ale skúsme sa nad, tým zaoberať naozaj vecne – nie ježišikriste, to je pravda – pretože to, čo sú doplnkové jedlá typu rýchleho občerstvenia, neviete rozkódovať, pani kolegyňa, ani vy sama.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne za všetky reakcie. A, Števo, začnem od teba, že, no, ja momentálne som v štádiu, kedy skôr vyhľadávam tie diétne a asi mi to teda nejde. A uznávam, že niektoré veci nemusia byť diétne, ale veď to je klamanie spotrebiteľa. Čiže na toto tu máme európsku úpravu, čo je, zase je dobré. Čiže podľa mňa je možné vyselektovať potraviny, ktoré sú zdravé, a kde sa dá rozlíšiť, čo obsahujú. Čiže táto norma, ktorá je pripravená, najmä jedna jej časť, pomerne malá, ale významná, je tak vágna, že, bohužiaľ, nie je možné určiť, čo pod ňu patrí.
A tým sa dostávam k pánovi Jarjabkovi, k pánovi predsedovi výboru pre kultúru a médiá. Ja som povedal doslova, ak si teda dobre pamätám, že s ohľadom na ostatnú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu je možné považovať tento zákon za protiústavný. Takto som to povedal. Ja sa nedávam do pozície, že ja viem povedať, že je protiústavný, ale len pripomínam, ako to povedal Ústavný súd. A vy, podľa mňa ani nikto v tejto miestnosti nevie záväzne určiť, čo sa pod týmto pojmom skrýva, čo sa skrýva pod doplnkovou stravou rýchleho občerstvenia. Ergo to znamená, vytvára to veľmi široký priestor pre orgán kontroly, ktorý môže povedať, že je to toto, na východe to môže byť voľačo iné ako na západe. Dokonca aj v škole, školy, ktoré sú vedľa seba, to môže byť úplne voľačo iné. Vytvára to priestor pre korupciu, pre šikanu zo strany orgánov, ktoré kontrolujú. A tomuto chcem ja zabrániť.
Ja sa fakt nebránim, veď som to povedal, keď ten zákon sa upraví do jasnej, zrozumiteľnej podoby, kedy viete, kedy adresát tej normy, teda občan vie, čo sa pod tým skrýva, ja za to veľmi rád zahlasujem. Pretože sám hovorím, že je to potrebné a túto aktivitu pani podpredsedníčky vítam.

Žiaden zákon nie je dokonalý a tu koľkokrát sme boli svedkami toho, keď sa tuná pretláčame, opozícia a koalícia, ale si myslím, že v princípe a tá idea je tu ako veľmi dobrá, lebo obezita je naozaj veľmi vážnym problémom aj pre našu krajinu. Nielen pre našu, ale aj celkovo, aj v Európe. Ja som si to sám všimol už pred niekoľkými rokmi, pritom nie som lekár, ale však, samozrejme, človek keď aj diskutuje s pediatrami, s lekármi, tak sami zápasia veľakrát s tými mamičkami v poradniach a darmo im hovoria, aby zdravo stravovali sa ich deti. Veľakrát tam je ten problém. Tam je ten najväčší problém. Teda tá edukácia aj v tých rodinách, aj u mladých matiek je veľmi dôležitá, ale je to naozaj beh na dlhé trate.
Pán kolega, ale chcem ti povedať, dnes, keď si myslíš, že si jedol diétne ten hamburger ryžový s krevetami, no ja mám veľkú pochybnosť, lebo veľakrát tie diétne šunky a diétne párky to majú len v názve. Len v názve sú to, Miro. Darmo budeš takto pozerať. To je len v názve, ale v skutočnosti diétne nie sú. No na to by si mohol tak akurát skapať. Prepáčte mi za výraz (povedané s pobavením), ale naozaj, je to tak. Rovnako ako keby sme hovorili, že tmavé pečivo, že aké je dobré, aké je fajn. No ono naozaj tmavé je, ale prečo? Lebo je tam farbivo. Nie preto, že je tam použitá čierna múka. Aj tie grahamové rožky, keď si myslíme, no nie sú také zdravé. Ako veľakrát sú to také marketingové predajné ťahy.
A obezita, chcel by som takto podotknúť, že je vážnym nielen sociálnym, ale aj spoločenským problémom, ktorý veľakrát vyúsťuje aj u mladých, možno adolescentov a mladých ľudí, ktorí končia vysoké školy a chcú sa zamestnať, no veľakrát je tam aj skrytá diskriminácia. Jak si má ten zamestnávateľ vybrať toho zamestnanca, veľakrát vyberá aj na základe toho vzhľadu. Myslím si, že na tej výchove máme čo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)