Videokanál klubu

Pán predseda, na tento boj je zlá východisková situácia z vašej strany, pretože ste predsedom samosprávneho kraja alebo županom, ktoré z pohľadu niektorých vrcholných politikov politickej strany SMER nie je ani Slovensko. Ja som pôvodne ani nechcel už vystúpiť, ale tá príslovečná arogancia, ktorá sa niekedy dostane do úst pána župana zo Žiliny, mi nedá, pretože keď tu župan chráni originálnu daň pre svoju vlastnú župu a chráni samosprávu, tak tomu celkom aj rozumiem. Rozumiem aj tomu, že chce túto daň vylepšiť.
Akonáhle ale bude v pléne Národnej rady vystupovať župan, ktorý hovorí, že originálnu daň teda zrušme a navlečme... A ja som tam upozorňoval na rozpor a presne som si prečítal ten zákon, že predsa župan vie o svojej cestnej infraštruktúre omnoho viac, ako kedy bude minister financií vedieť. Veď tuná nie je žiadny základný, základné pochopenie alebo nejaká iná logika. Ja som sa chcel a predtým som sa pýtal pána župana zo Žiliny, že či tam ten rozpor nevidí. Či existuje nejaký parameter, či cestná infraštruktúra, či zmrazovacie cykly, či intenzita dopravy, alebo niečo, čo sa uplatní lepšie, ako to funguje teraz. Nedostal som odpoveď, dostal len arogantný ad hominem útok, ktorý hovorí o tom, že treba čítať zákony. Ja mám pocit, že treba si niekedy prečítať aj pravidlá slušného správania.
Ďakujem.

Darmo sa snažíte, pán poslanec Blanár, nás o správnosti a dobromyseľnosti navrhovaného zákona presvedčiť, ak som upozornila na takú skutočnosť, že v krajine, ako je naša, kde je tak nízka životná úroveň a kde autodopravcovia volajú po pomoci a upozorňujú na to, že máme štvornásobne vyššie sadzby daní, ako sú odporúčania a predpisy, smernice Európskej únie, ako môžeme takýto zákon podporiť. Sme krajina, ktorá je za Írskom druhá v poradí, ktorá má najvyššiu sadzbu daní z motorových vozidiel. Podpísaná je dohoda s autodopravcami. Prečo túto dohodu, ktorá sa má priblížiť európskym štandardom, nerešpektujete? Prečo potrebujeme našich ľudí, obyčajných ľudí, obyčajných autodopravcov takto trýzniť? Nedá sa táto novela zákona podporiť. Nedá. Obzvlášť ak, ešte raz zdôrazňujem, deficity a prázdne miesta, diery v štátnom rozpočte, ktoré vznikajú preto, že štát stráca príjmy a čisté zisky do štátnej pokladne práve preto, že ich odovzdáva nadnárodným skupinám, finančným skupinám, majú teraz pokrývať obyčajní ľudia, poslední v reťazci. Nedá sa to podporiť.

Ďakujem. Pán župan Blanár, ja som sa snažil aj pri tejto rozprave si urobiť priamo z rozpravy názor, pretože mám unikátnu možnosť tu priamo v pléne zažiť troch županov, ale toto vyše vystúpenie je minimálne v dvoch až troch bodoch značne rozporuplné, budem sa to snažiť opísať.
Prvý rozpor, vy kritizujete to, že daň bola nastavená zle, ale pri tej kritike používate nasledovnú argumentáciu, čiže sú rôzne kritériá, ktoré môžu pre dane byť uplatnené, či to bude intenzita dopravy, alebo to bude dĺžka tej dopravnej infraštruktúry, alebo to budú zmrazovacie cykly, alebo to bude prebraný stav infraštruktúry. A ja si osobne myslím, že tá VÚC-ka to vedela na základe posúdenia pre ten svoj kraj lepšie posudzovať, ako keď teraz štát uplatní aké kritérium, jednotné pre všetkých, a ktoré z nich si vyberie. Čiže tá daň bola nastavená podľa mňa omnoho spravodlivejšie v zmysle systému, ako sa chcem dostať teraz k nej.
Druhé, čo hovoríte, hovoríte, že právnické osoby áno, to by ste si vedeli predstaviť ako unikátnu daň, ale kvôli tomu rušíte inú daň, ktorá je daňou z motorových vozidiel alebo ako to potom chápať, že fyzické osoby, teda daň z fyzických osôb a podielová daň zostane, vedeli by ste si predstaviť inú unikátnu. A kvôli tomu jednu rušíte? Alebo prečo?
A tretia je, že štát očakáva vlastne 20-miliónový výpadok tým, že to zavedie, toto opatrenie. Čo očakávajú VÚC-ky? Predpokladám, že pri tejto zmene budú očakávať nárast tých finančných prostriedkov. A kde ich teda vezmeme? A to, čo sa najviac ľudia obávajú, je, tuná v pléne, že ako budú rozdeľované.

Vážená pani predsedajúca, prítomní poslanci, dovoľte aj mne zareagovať, a to podporne k tomu pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu, ktorý predniesol Igor Hraško, ktorého som vlastne spoluautorkou. Chcem podporiť všetky tie jeho argumenty a ešte raz zvýrazniť a zdôrazniť potrebu úpravy dane z motorových vozidiel tak, ako sa na požiadavky autodopravcov a odporúčania smernice Európskej únie patrí.
Budem veľmi rada, pán minister, ak mi vysvetlíte, prečo sme z krajín, prečo sme krajinou, ktorá je v poradí, druhá za Írskom, ktorá má najvyššiu sadzbu dane z motorových vozidiel. Ja tomu naozaj nerozumiem, prečo Slovensko má tak vysokú daň z motorových vozidiel. A rovnako by som si požiadala vysvetliť, prečo, ak minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, pán a aj štátny tajomník, pán Viktor Stromček uskutočnili dohodu s úniou autodopravcov o tom, že ak budú otvárať zákon, tak znížia dane z motorových vozidiel a spotrebných daní ovplyvňujúcich cenu nafty na štandardné úrovne Európskej únie, tak sa pýtam, prečo tento návrh zákona o dani z motorových vozidiel nebol nastavený tak, aby nielen unifikoval sadzbu dane v rámci regionálnych rozdielov, ale aby táto sadzba dane vzhľadom na to, aká je hospodárska, finančná kríza, ako sa ľuďom a autodopravcom život sťažuje, prečo táto novela nie je nastavená tak, aby bola prístupná ľuďom, aby ich odbremenila od neúnosnej daňovej záťaže.
Rovnako sa budem pýtať na to, prečo pri formulácii a zadefinovaní tohto zákona, novely, sme nesledovali vzory pre nás príkladných krajín Nemecko a Rakúsko, kde hneď potom, ako zaviedli mýto, mýtny poplatok, bola znížená sadzba dane. A to nie o zlomok, ale o výraznú časť. V dôsledku takto navrhovaného zákona sa zníži sadzba dane iba o zlomok. Avšak na podmienky, o ktorých hovorím, a tieto argumenty, ktoré máme podložené, je žiaduce, aby táto sadzba dane bola znížená na tú úroveň, ako sme to deklarovali, naniesli a navrhli v našom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu. Ak za tento návrh vládna strana nebude hlasovať, nepresvedčí ma opakovane, tak ako som na to poukazovala aj v iných ďalších prípadoch, o tom, že má v sebe sociálny rozmer, pretože cesta, ktorou idete, že v daňových úpravách alebo v návrhoch na nastavenie výšky daní, sadzby daní - a to už je jedno o akú, aký typ dane ide, či o daň z motorových vozidiel, alebo o daň z pridanej hodnoty, nastavenie toho typu -, že deficit ideme vykrývať čoraz väčšou záťažou smerom k občanom, zvyšovaním daní, zvyšovaním poplatkov, zvyšovaním odvodov, táto cesta vypĺňania dier v rozpočte, deficitov je nesprávna. Obzvlášť ak sa to deje na pozadí toho, že sme svedkami toho, ako sa štát pod vaším vedením sám zbavuje príjmov z nášho štátneho, spoločného bohatstva, strategických subjektov, strategických surovín v prospech nadnárodných a finančných skupín. Toto nie je správna cesta. Ak uvoľňujete opraty a vytvárate priestor pre to, aby sa na úkor nášho obyvateľstva a na úkor ochrany našich národných, ekonomických, finančných hodnôt a záujmov obohacovali finančné skupiny. A toto je ďalší príklad z dielne vašich návrhov, ktorý vás v tomto usvedčuje. Tento postup je nenáležitý. Ak chcete naozaj prijať dobrý zákon o dani z motorových vozidiel, rešpektujte a reflektujte na požiadavky ľudí, ktorých sa táto novela a jej dopady dotýkajú. Tí volajú po tom, na čo majú nárok a k čomu ste sa zrejme vy ako vláda a minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja zaviazali. Zaviazali ste sa k tomu, že sa priblížite daňou z motorových vozidiel k štandardom Európskej únie. A faktom je, že daň z motorových vozidiel na Slovensku je štvornásobne vyššia ako minimálna sadzba dane odporúčaná predpisom európskej smernice. (Reakcia z pléna.) Je to poburujúce, je to poburujúce! A usvedčuje vás to v tom, že so sociálnym rozmerom nemáte nič spoločné. Vykrývanie deficitov a dier štátneho rozpočtu tým, že na tých najslabších a na tých posledných v reťazci uvijeme naj-, najsilnejší a najväčší bič, nie je sociálna cesta. Toto nie je príklad sociálnej politiky. Práve naopak.
A rovnako sa to týka aj toho nášho návrhu v druhej časti, v ktorom upozorňujeme, že čo sa týka správneho nastavenia daňových úľav, sa potrebujeme pre, pre podporu a motiváciu v nákupe nových motorových vozidiel, sa potrebujeme priblížiť českým štandardom. Ak to dokážu naši susedia nastaviť tak, aby tie úľavy boli čo najvyššie, prosím pekne, sledujme kroky našich susedov. Ak chceme ľuďom pomáhať, tak ja verím tomu, že návrhy, ktoré tu prednesiete a ktoré budeme prerokovávať, budú vyzerať úplne inak. Verím, že takto pripravený návrh, ak sa zaňho nezahlasuje, ste pripravení niesť aj svoju politickú zodpovednosť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán minister, ja, ja nechcem sa k tej vecnej rovine moc vyjadrovať, lebo zdá sa mi, že, že hodnotné argumenty sú na obidvoch stranách, ale čo ma zaujalo je to, čo ste povedali na kolegyňu Žitňanskú a na pána Freša v podstate. Predstavte si, že by som to isté, čo povedala kolegyňa Žitňanská, povedal aj ja, pretože to, čo povedala, bola pravda a ako keby mi hovorila z duše. Ja som tu nebol minulé volebné obdobie, som tu prvýkrát, pán minister, a nič takéto by som nedopustil. Ale vašimi argumentmi, keď hovoríte, že, spravili to oni, spravíme to aj my, považujem to za smutné a nešťastné. Inými slovami, ako keby ste to uznávali za správne, o čom silno pochybujem. Takže bol by som rád, ak by tu takýto legislatívny proces už nebol, a vy, si myslím, že máte na to alebo máte minimálne taký aparát na ministerstve, že by sa to nemalo diať.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani kolegyňa Hufková, a rozumiete aj tomu, čo ste hovorili? Lebo ste hovorili o inžinierskom geologickom prieskume, ako ja ako stavebný inžinier, viem, o čom je reč, a viem, aj aká, aj o čom je reč, keď sa hovorí o návrhu cestnej infraštruktúry a ciest, pretože som to na škole absolvoval, takže viem, ako sa toto deje.
A to, že nie sú informácie, no ťažšie sa možno ku ním dostáva mne opozičnému poslancovi ako vám, lebo vy ste informovaná zrejme viacej, ja mám informácie, že tadiaľ, kadiaľ mala viesť R3, už možná ani tiež nepovedie, pretože sa prišlo na nejaké zosuvné územia v oblasti Kremnických vrchov, neviem, či tomu rozumiete, čo sú zosuvné územia, že možno R3 pôjde cez Donovaly z Bystrice, a nie teda na Martin, a toto by možno tiež vedel povedať pán župan žilinského samosprávneho kraja. A ja mám informácie, že z akých zdrojov budú financované tieto veci, že ich časť bude z rozpočtu štátneho a časť bude vlastne z nového rozpočtovacieho obdobia Európskej únie. Ale ja som sa pýtal, že už teda, že kedy sa konečne začne. A mohlo by sa už začať. A že to je tankodrom, o tom nepochybujte, pretože tá cesta bola bývalým tankodromom, resp. chodievali po nej tanky, si to pamätám ešte ako malý chlapec, a že je rozbitá, tak to je tiež fakt, a že tú cestu niekto naozaj prirovnal tomu tankodromu, asi k tomu mal nejaký dôvod. Vy možno po nej chodíte menej, lebo chodievate zrejme viacej vlakom, keďže vám rýchlik stojí priamo pri vašej obci, čo je tiež nezvyklé, ale ja po tej ceste chodím dosť často, ale ja po tej ceste chodím dosť často, takže viem o nej presne, a dokonca som videl, ako kamiónu odtrhlo nápravu na jednom z výmoľov. Neviem, či ste to vy zažili ísť za takýmto nákladiakom, ktorému odtrhne nápravu, našťastie som vtedy prechádzal neskôr a v opačnom smere. Ale táto cesta už naozaj ohrozuje životy ľudí a už dávno malo byť rekonštruovaná.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, pán minister, do lavíc už bol rozdaný náš pozmeňujúci návrh k tomuto vami predloženému zákonu. Ja som sa k nemu vyjadril aj v rozprave v prvom čítaní, hovoril som aj o niekoľkých pozitívach, aj o niekoľkých negatívach v tomto zákone.
To, že sa dane idú istým spôsobom harmonizovať, môže byť ponímané ako pozitívum tohto zákona, aby naozaj neboli rozdiely v jednotlivých krajoch. Na druhej strane, samozrejme, chápem to, že iný počet kilometrov ciest sa udržiava inak, ako, alebo teda väčší sa udržiava inak ako menší počet kilometrov ciest, ale na druhej strane aj intenzita pokiaľ je väčšia, viacej sa poškodzujú ako tam, kde je menšia intenzita. Ale záleží od toho zasa, aká tá intenzita je, či to je intenzita malých osobných automobilov, alebo je to intenzita ťažkých nákladných automobilov povedzme nad 12 ton, nad 24 ton a podobne. Ale toto sú všetko kritériá, ktoré by mali byť koniec koncov zohľadnené potom pri prerozdeľovaní týchto financií, ak budú sústredené na štát a nebudú o tom rozhodovať VÚC-ky, o tých sadzbách, koľko sa vyzbiera, ale teda bude sa o tom rozhodovať centrálne a tieto kritériá by sa mali naozaj zohľadniť, pretože každý kraj, každý vyšší územný celok má svoje špecifiká a podľa toho, samozrejme, potrebovali aj spravovať svoje cesty. Na druhej strane, povedzme si, úplne nová a kvalitná cesta nepotrebuje až takú údržbu ako stará cesta, ktorá je len látaná a látaná, a mám taký pocit, že je látaná len preto, aby z toho bol ďalší obchod pre tých, ktorí to látajú. To znamená, že aby mali v podstate zabezpečenú prácu aj do budúcnosti. Čiže namiesto toho, aby sa cesta opravila kvalitne, dobre a nadlho, tak sa len láta, láta, láta, lebo ona sa postupne zase bude rozpadať, rozpadať a my to zase budeme musieť látať a látať a máme zabezpečenú robotu do budúcnosti. Stačí si pozrieť niekoľko videí zo zahraničia, ako sa dá rýchlo a kvalitne opraviť poklesnutý kanál na ceste tak, že keď sa tam postaví vodováha, tak tá vodováha tam je, prejde sa tam autom a pohoda, u nás stačí, aby sa po takomto kanáli potom prešli ďalšie tri náklaďáky a už ten kanál je v tom istom, kde bol predtým. Prečo to inde ide a u nás nie? To je zásadná otázka. To, že sa zdedili cesty také, aké sa zdedili pri tom inom nastavení samosprávneho členenia, vzniku vyšších územných celkov a podobne, to je z minulosti, z histórie, neriešilo sa to ani predtým poriadne, no ale mám taký pocit, že sa to nerieši ani teraz. Už v apríli vyšla informácia, že sa má rekonštruovať cesta medzi Martinom a Turčianskymi Teplicami, už nazývaná tankodrom, tak ako bola kedysi, malo prebiehať nejaké výberové konanie na projektovú dokumentáciu, následne malo prebehnúť výberové konanie na zhotoviteľa, nemám novšie informácie o tom, ako táto rekonštrukcia prebehne. Nie všetky cesty však patria pod vyšší územný celok, niektoré spravuje Národná diaľničná spoločnosť a naozaj je potom otázne, že aké sú priority v opravách týchto ciest zo strany štátu, no a potom, samozrejme, aké sú priority aj zo strany VÚC.
Zase, opäť môžeme polemizovať nad tým, že kto aké má stranícke tričko, do ktorého, do ktorej časti regiónu sa investuje viacej na opravu ciest, do ktorej menej, však to sa stačí pozrieť, kde je aký primátor a kde aký župan, a podľa toho opäť vidíme, že kde sa cesty rekonštruujú viac, kde menej. V každom prípade, hovorili sme tuná o ohrození malých autodopravcov alebo tých menších, lebo pán minister tuná argumentoval, že však oni rokovali s ČESMAD-om, dokonca aj štátny tajomník, keď bol u nás na výbore, tak argumentoval mne osobne na otázku, že áno, rokovalo sa s ČESMAD-om. No ale ČESMAD nie je jediný zástupca dopravcov na Slovensku, je to aj u nás únia autodopravcov a to sú práve tí menší a možnože aj početnejší a tí väčší možno majú väčšiu šancu prispôsobiť sa aktuálnej situácii, lebo majú na to, aby si kúpili nové vozidlá, aby to mali z čoho splácať, možno majú zákazky a možno tí menší si nemajú možnosť kúpiť nové auto, potom budú platiť vyššie dane, neznížia sa im sadzby, keď si donesie auto staršieho dáta a podobne, a toto sú ohrozenia, o ktorých hovoríme. A ja som hovoril v prvom čítaní o tom ohrození, že je možnosť taká, že autodopravcovia by sa pri vyšších sadzbách daní mohli zbaliť a odísť niekde preč. Niekto si položí otázku alebo možno aj vy, pán minister, môžete rovno potom reagovať, že no ale keď sa doteraz toto nestalo, prečo to neurobia alebo teda prečo sa tak ešte nedeje. No ešte nie, lebo ešte stále sa spoliehajú na to, že sa budeme, tak ako sa sľúbilo na rokovaniach s ministerstvom dopravy, že sa budú dane prispôsobovať štandardu Európskej únie. Neviem, či viete, pán minister, ale u nás sú dane z motorových vozidiel druhé najvyššie v Európskej únie. Aj teda napriek tomu, že sa chystá harmonizácia, nejaký zľavový systém a tak ďalej. Takže máme druhé najvyššie dane v Európskej únii. Bola na rokovaniach určitá dohoda, aby ministerstvo financií pripravilo proces s návrhom zníženia dane z motorových vozidiel a spotrebných daní ovplyvňujúcej cenu nafty na štandardnej úrovne Európskej únie. Ministerstvo dopravy by v tomto malo vystupovať ako mediátor. No ale k tomu znižovaniu a približovaniu sa k tej, k tomu priemeru Európskej únie nejak nedochádza a ani, žiaľ, týmto návrhom, preto my sme pripravili pozmeňovací návrh, ktorým sa blížime k priemeru Európskej únie a k tomu potenciálu, aby náhodou autodopravcov naozaj nenapadlo odísť niekam preč. A že ich to už napadlo, to vám môžem potvrdiť, pretože v najbližších dňoch v prípade, že teda neprejde náš pozmeňovák, tak únia autodopravcov odchádza rokovať do Poľska. Čiže nie do Českej republiky, tak ako sme si mysleli v prvej časti, idú rokovať do Poľska a hromadne budú presúvať firmy na poľskú stranu. V prípade, že vzniknú výpadky, ktoré evidentne vzniknú, už nielen tým, že sa teda upravuje a harmonizuje výber daní z motorových vozidiel v rámci jednotlivých regiónov, ale vznikne výpadok aj toho, že sa vôbec nevyberie to, čo sa predpokladá, že by sa vybrať mohlo. Čo sa potom bude rozdeľovať tým vyšším územným celkom? Ako budú potom spokojní predsedovia vyšších územných celkov? A ja by som sa ešte opýtal, ako bude spokojný pán minister Richter. Pretože ak ja zbalím svoju firmu, nie ja, ja ju nemám, ale ak malý autodopravca, ktorý má jedného-dvoch zamestnancov, zbalí svoju firmu a odíde s ním do Poľska, dve pracovné miesta tu, tam, hentam. Koľko máme malých autodopravcov? A kto bude potom platiť dane? Daň z príjmu fyzických osôb, ktoré boli tam zamestnané, koniec koncov daň z príjmu právnickej osoby, daň z motorového vozidla, no a koniec koncov aj daň z nehnuteľnosti, pretože ten podnikateľ, pokiaľ má prevádzku v danej obci, v danom meste, platí aj daň z nehnuteľnosti. A tá je vyššia oproti tomu, ako keby to užíval ako fyzická osoba. Takže má to viacero takýchto zaujímavých negatívnych dopadov a budú postihnuté aj samosprávy. Takže naozaj je otázne, či sa ideme teda približovať k tým častiam sadzieb Európskej únie, alebo nie.
Na druhej strane chápem predsedov vyšších územných celkov, ktorí potrebujú financie na to, aby mohli opravovať cesty, ale na druhej strane si myslím, že to tu už mohlo byť dávno hotové. Pokiaľ by sa tuná nerozkrádali financie na diaľnice a sú pripravované možno ďalšie premrštené investície do niektorých úsekov, ktoré sú v pláne. Už to mohlo byť dávno hotové, pokiaľ by sa nejednalo o kšefty pre vybraných. Toto sú tie neduhy, ktoré, žiaľ, spôsobujú aj to, že potom nie sú financie na opravy ciest aj vo vyšších územných celkoch a inde.
Preto mi teda dovoľte predniesť môj pozmeňovací návrh, ktorý sme prebrali ako najbližšieho kolegu v rámci Európskej únie Českú republiku, a prevzali sme z aktuálneho českého zákona hodnoty do nášho pozmeňujúceho návrhu. Pozmeňovací návrh má päť bodov a šiestym je príloha, neviem, či mi treba čítať, pán spravodajca, aj prílohu, ktorá je v podstate formou tabuľky, alebo stačí, keď ju máte teda pred sebou ako prílohu. (Reakcia z pléna.) Prednesiem návrh, zatiaľ teda ako celok, ďakujem za odporúčanie.
Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Igora Hraška a Heleny Mezenskej k vládnemu návrhu zákona o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1122). Vládny návrh zákona o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I v § 7 ods. 1 písm. a) sa slovo "25 %" nahrádza slovom "48 %".
2. V čl. I § 7 ods. 1 písm. b) sa slovo "20 %" nahrádza slovom "40 %" .
3. V čl. I v § 7 ods. 1 písm. c) sa slovo "15 %" nahrádza slovom "25 %".
Odôvodnenie už som spomenul, pre istotu ešte raz. Cieľom predkladaného pozmeňujúceho návrhu zákona je motivovať motoristov k nákupu a užívaniu nových automobilov, a to prostredníctvom zníženia ročnej sadzby dane, resp. zvýšenia daňovej úľavy podľa vzoru Českej republiky. Pozitíva významnejšieho zníženia dane z motorových vozidiel pre novo evidované motorové vozidlá možno vnímať v dvoch hlavných rovinách. V prvom rade sa Slovenská republika zaradí medzi krajiny, ktoré majú úprimný záujem podieľať sa na znižovaní produkovaných emisií do ovzdušia, k čomu sa Slovenská republika zaviazala napr. aj prostredníctvom Kjótskeho protokolu. Druhým pozitívnym javom je podpora predaja nových motorových vozidiel. V období hospodárskej stagnácie, resp. len pomalého hospodárskeho rastu je podpora predaja motorových vozidiel, napr. formou zníženia dane z motorových vozidiel, vítanou vzpruhou ekonomiky každého štátu, čo potvrdili aj predošlé dve vlny dotácii na kúpu nového osobného motorového vozidla, tzv. šrotovného v roku 2009.
Bod 4 pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu:
V čl. I sa v § 7 ods. 2 slová "počas nasledujúcich 36 kalendárnych mesiacov" nahrádzajú slovami "na všetky vozidlá s výnimkou vozidiel uvedených v ods. 3".
5. V čl. I v § 7 ods. 3 znie:
"(3) Vozidlám vyrobeným a prvýkrát evidovaným v Slovenskej republike pred 31. decembrom 1989 sa po uplynutí času zníženia sadzby dane podľa ods. 1 písm. c) zvýši ročná sadzba dane podľa § 6 o 25 %."
Odôvodnenie. Cieľom predmetných úprav je zamedzenie možných negatívnych dopadov na hospodárenie malých a stredných podnikov a malých a stredných autodopravcov. Zmyslom zníženia základnej sadzby dane je motivácia autodopravcov. Zmyslom motivácie v danom prípade istá úľava zo strany štátu. Pokiaľ však štát v období úľav kalkuluje s tým, že základná sadzba dane sa zvýši, pojem motivácie sa automaticky vytráca. Vládny návrh zákona tak zavádza len kvázi motiváciu, resp. motiváciu naoko. Pri súčasnom technologickom pokroku je zrejmé, že motorové vozidlo bude prevádzkované aj po uplynutí trinástich rokov. (Ruch v sále. Zaznievanie gongu a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Dámy a páni, jeden je rečník. Nech sa páči.

Hraško, Igor, poslanec NR SR
V znení súčasnosti predkladaného vládneho návrhu zákona znevýhodní najmä malých autodopravcov a spoločnosti so slabším postavením na trhu, ktoré nemajú financie na nákup nových motorových vozidiel a sú odkázané na nákup už používaných motorových vozidiel, teda kúpou ojazdeného motorového vozidla. Nielenže daňovník už nemusí mať nárok na zníženú sadzbu dane, ale s najväčšou pravdepodobnosťou už bude platiť zvýšenú daň z motorových vozidiel. Navrhovaná právna úprava je zároveň inšpirovaná legislatívou Českej republiky.
Bod 6 je príloha č. 1, kde sú uvedené v tabuľke ročné sadzby dane pre vozidlá kategórie L, M a N, ktorého jediným zdrojom energie je elektrina, a osobné vozidlá, ďalej úžitkové vozidlá a autobusy rozdelené podľa jednotlivých náprav. Napriek zjednoteniu...
Odôvodnenie:
Napriek zjednoteniu sadzby dane na najnižšiu úroveň vyberanú spomedzi všetkých vyšších územných celkov v Slovenskej republike v zmysle vládneho návrhu zákona základná výška dane v Slovenskej republike je stále jedna z najvyšších spomedzi všetkých členských štátov Európskej únie. Pri sadzbách pre návesovú súpravu dosahuje ročná sadzba dane v Slovenskej republike po Írsku druhú najvyššiu hodnotu zo všetkých európskych krajín. Súčasné sadzby dane z motorových vozidiel Slovenskej republiky štvornásobne prevyšujú minimálne sadzby dane predpísané smernicou Európskeho parlamentu a Rady 1999/62/ES zo 17. júna 1999 o poplatkoch za používanie určitej dopravnej infraštruktúry ťažkými nákladnými vozidlami v platnom znení.
Cieľom predloženého pozmeňujúceho doplňujúceho návrhu zákona je jednak priblíženie sa k európskemu priemeru čo do výšky dane, a jednak zlepšenie podmienok subjektov podnikajúcich v cestnej doprave a podpora ich konkurencieschopnosti, a to prostredníctvom zníženia výšky ročnej sadzby dane podľa vzoru Českej republiky. Pri určovaní samotnej výšky sadzby je nevyhnutné vziať do úvahy aj ten fakt, že na území Slovenskej republiky sa okrem dane z motorových vozidiel platí aj mýto. V iných krajinách boli národní dopravcovia podporovaní tak, že z dôvodu zavedenia mýta bola znižovaná daň z motorových vozidiel. V Nemecku sa daň z motorového vozidla v pôvodnej výške 1 860 eur po zavedení mýta znížila na sumu 960 eur, v Rakúsku z 2 960 eur na sumu 850 eur. V Slovenskej republike sa však zavedenie mýta nijako nereflektovalo, ba práve naopak, možno badať rast dane z motorových vozidiel. Uvedený fakt možno demonštrovať jednoduchým porovnaním základnej sadzby dane v Prešovskom samosprávnom kraji v roku 2005 a v roku 2014, kedy sa základná sadzba dane z trojnápravovej súpravy vážiacej do 15 ton zvýšila z pôvodných 15 300 slovenských korún, čo bolo vtedy 507,87 eura na sumu 568,80 eura. Toľko k predloženému pozmeňovaciemu a doplňujúcemu návrhu kolegynky Helenky Mezenskej a mňa.
Ako som už hovoril, sadzba dane po nereflektovaní dane alebo teda mýtneho, ktoré sa vyberá, únia autodopravcov deklarovala, že je schopná zobrať svoje prevádzky a hromadne ich previesť do Poľska. Myslím si, že toto bude mať veľmi negatívny dopadá na hospodárenie, a teda nielen vyšších územných celkov, ale aj celkovo štátu na zamestnanosť a na samosprávy. Takže poprosím, tento pozmeňujúci návrh je nebraný politicky, je braný pragmaticky, ak už máme harmonizovať, tak nech je to tak, ako je to naozaj v rámci priemeru Európskej únie, nejdeme pod priemer, ideme sa približovať len priemeru Európskej únie a naozaj treba hľadať iné zdroje na to, aby sa dopravná infraštruktúra vyšších územných celkov dala financovať z nejakých iných zdrojov efektívne, racionálne a, samozrejme, aj po zohľadnení tých kritérií, ktoré som vymenoval v úvode. To znamená, že aby bola zohľadnená určitá solidárnosť medzi jednotlivými regiónmi s dĺžkou tratí alebo teda zložkou ciest s intenzitou dopravy aj, samozrejme, s porovnaním hmotnosti zaťaženia jednotlivých komunikácií.
Takže požiadam vás, kolegyne a kolegovia, o podporu tohto pozmeňujúceho, doplňujúceho návrhu, odovzdávam zároveň spravodajcovi.

Ďakujem. Predpokladal som, že v tejto debate sa zapoja asi všetci župani, takže ďakujem aj za tento príspevok, pán predseda. Ja som chcel pozrieť programové vyhlásenie vlády v oblasti priamo vo vzťahu k samosprávam, resp. či vôbec existuje nejaký záväzok, že to, čo ste podrobili najväčšej kritike, je ako keby zmena systému fungovania samospráva a štát a podobne. A našiel som len taký, taký záväzok, že vláda bude viesť permanentný dialóg so samosprávami, samosprávnymi orgánmi s cieľom nájsť cesty ku skvalitneniu výkonu verejnej správy, k čomu budú slúžiť využité aj výsledky komplexného auditu verejnej správy, a niekoľkoročné skúsenosti s prenosom výkonu štátnej správy na samosprávu ukazujú teda viaceré nedostatky a bude sa tento systém korigovať bez ohľadu na to, ktorý stupeň samosprávy alebo štátnej správy bude hodnotený.
Čiže mám za to, že pri tomto audite nastalo to, že výber tejto dane je neefektívnym, a teda prechádza na úroveň štátu. To, že prerozdelenie a nejakým spôsobom téma Bratislava verzus ostatná časť Slovenskej republiky je dlhodobo prítomná v politickom diskurze, chápem, a na druhej strane ste vyzývali na tú debatu a ja by som chcel viac počuť od zainteresovaných županov, že do akej miery je možná zdrojovosť, keďže jeden argument mne zaznel od ministra najviac, a to je, že bolo okolo šesťstovky daňových sadzieb, a teraz ich bude okolo päťdesiatky, že či naozaj v tom nebola nejaká miera veľkého neporiadku a teraz to upravuje, čo nechcem povedať, že Bratislava si tie peniaze nezaslúži.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ďakujem ti pekne, kolega Zajac, za tvoj príspevok aj za podporu nášho pozmeňováku, ktorý za chvíľku prednesiem, a ja by som sa neobával, že by nám autodopravcovia, teda malí autodopravcovia odišli do Českej republiky. Obával by som sa ešte horšieho scenára, a keďže už momentálne mám čerstvé informácie, tak o tom budem viacej hovoriť vo svojom príspevku v rozprave, ale naozaj nám tuná hrozí, že ten návrh, ktorý je tu, ohrozí, a nielen autodopravcov ako takých, ale ako som hovoril aj v rozprave v prvom čítaní, ohrozí aj zamestnanosť v rámci tohto sektora. Ale ako hovorím, o tom už viacej v mojom príspevku.

Ďakujem pekne. Mňa, pán kolega, tiež zaujala na tom jedna taká technická vec, a síce že prečo prv to ponúkame na predaj, až potom štátnym rozpočtovým a štátnym príspevkovým organizáciám. To znamená, že dávate zadosť, že aj také môžu existovať, čo by to ako chceli, keď to uvádzate, sa pýtam, prečo nie prvým, až potom na ten predaj, až potom až obci a VÚC-ke, dobre. Čo sa týka výšky, samozrejme, tiež ako pán Fronc povedal, neviem 90% zníženie majetku ceny, to ja neviem, to je skoro za korunu, za jedno euro, takže neviem, či je to až tak hospodárne, ale v prvom rade by som chcel ten apel dať na to, aby sme prv ponúkli tým, ktorí by o to mali záujem, až potom to odpredávať. Ďakujem pekne.