Videokanál klubu

Ja len na ozrejmenie a možno aj na argumentáciu vo vzťahu k tomu, čo povedal pán Osuský. Viete, ja predpokladám, že v skupine, v tom počte 300-tisíc dotknutých občanov sú práve tí, ktorí boli uvedení do omylu tým, že im nebola cestou výzvy a vymáhaných poplatkov na tejto výzve uvedená reálna trhová hodnota. A berme v úvahu, že ide v prevažnej miere o ľudí v dôchodkovom veku, ktorí naozaj nemajú vybudovaný návyk ani tradíciu, ani schopnosť, spôsobilosť orientovať sa na burze cenných papierov. Rovnako tak chcem podotknúť, a to som aj v tom svojom vystúpení uviedla, že 147-tisíc ľudí z tohto počtu sú ľudia, ktorí tieto bezcenné papiere, prakticky žiaden majetok, dostali na príťaž v rámci dedičského konania.
Ja naozaj predpokladám, že v skupine 300-tisíc dotknutých ľudí je práve drvivá väčšina tých ľudí, ktorí od nás potrebujú ochranu a pomoc, a myslím si, že na to sme ako poslanci aj ako vláda práve tu, aby sme chránili všeobecný verejný záujem ľudí, ktorí nemajú dostatočnú vedomosť, ktorí boli uvedení do omylu a ktorí v mnohých prípadoch aj rezignovali, pretože stratili celkovo dôveru v celý proces prebiehajúcej kupónovej privatizácie. Vrabce na stromoch čvirikajú, že celá kupónová privatizácia bol podvod storočia. Takže berme toto v úvahu, ja považujem túto rezignáciu mnohých občanov, ktorí rezignujú na tento celý proces, za dôvodnú.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Pani kolegyňa, myslím, že áno, ako si spomenula, že je potrebné tu aj tú sanovaciu ruku toho štátu trošku, aby sa pozrela, akým spôsobom to bolo, a nebola tá privatizácia dotiahnutá. Ja som bol tiež jeden z tých účastníkov, keď sme stáli tie šory, keď sa za tisíc korún kupovala kupónová knižka. A musím povedať, že mnoho, mnoho ľudí bolo doslova, že, ja tvrdím, oklamaných. A privatizácia bola podľa mňa trošku šľapnutie vedľa, my sme nevymenili celý národ a hneď ten národ vedel, ako sa podniká na burze, ako sú cenné papiere, národ bol naučený, že štát sa postará. A veľmi ďaleko ešte asi budeme tento režim nejakým spôsobom vysvetľovať, že sa tu zmenilo všetko.
Áno, tí mladí, ktorí prišli, ďalšia generácia, pán Osuský, áno, tí to už budú tu mať celkom nejako ináč v tých hlavách, aj majú, ale vyzerá, že tí starší, ktorí prechádzali z jedného obdobia do druhého, proste tam čakali ten štát, že sa ich trošku zastane. A myslím, že aj v tomto, keď sú tie papiere bezcenné, tak to obdobie, aby to bolo bez poplatkov, respektíve aby sa celkom zrušili, myslím, že má tu trošku svoje opodstatnenie. Takže držím palce a chcem veriť, že minimálne táto zmena, ktorá tu bola zo strany vládnych poslancov, bude prijatá.
Ďakujem pekne.

Tak ešte raz vlastne zhrniem a tak trošku aj premostím, nadviažem na to, s čím som uzavrela svoje vystúpenie pred hlasovaním. Ešte raz sa chcem poďakovať všetkým opozičným poslancom, ale aj vládnym poslancom, tým, ktorí intervenovali v záujme ochrany záujmov dotknutých majiteľov bezcenných papierov za to, že dnes tu ten pozmeňujúci návrh máme, že sa predĺžila tá lehota do júna roku 2016. Samozrejme, chcem upozorniť na to a zdôrazniť to, že my sme vlastne k vašej dispozícii na preštudovanie dali a pripravili pozmeňujúci, doplňujúci návrh v tom znení, že sme sa snažili tú lehotu na bezodplatný prevod bezcenných papierov statusovať bez časových obmedzení.
Rovnako tak chcem zdôrazniť, že my sme predkladali tento pozmeňujúci návrh a to je ten dôvod, pre ktorý ho znova dnes prečítam. Nie preto, že by som vás chcela zdržiavať, ale prečítam ho preto, my sme tento pozmeňujúci návrh definovali aj tak, že sme žiadali o zrušenie poplatkov za správu vedenia účtu, lebo ho považujeme za poplatok, ktorý je vymáhaný v rozpore s dobrými mravmi, ak sa to týka hlavne tých občanov, tých majiteľov účtov alebo akcií, ktoré sú bezcenné. Spolu s tým sme žiadali o toto prehodnotenie. Ale poviem vám pravdu, na to, ako poznám reálny stav, aj čo sa týka informovanosti obyvateľstva, aj súčasnej situácie, tak som vďačná za to, že vôbec je tu takýto návrh, že sa predĺžila táto lehota, a verím tomu, že či už vláda, ministerstvo financií, ministerstvo hospodárstva, aj centrálny depozitár, Fond národného majetku, možno aj niektoré mimovládne organizácie, ktoré boli nápomocné majiteľom bezcenných papierov, vyvinú maximálne úsilie, aby čo najväčšie množstvo občanov, čo najväčší počet občanov z tej skupiny 300-tisíc dotknutých občanov stihlo previesť tieto bezcenné papiere do júna roku 2016.
Takže nebudem ďalej zdržiavať, prečítam pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Hneď v úvode chcem zdôrazniť a poprosiť pána spravodajcu, aby dal o tomto pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu hlasovať samostatne v tých dvoch rozdielnych bodoch.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I sa za bod 14 vkladá nový bod 15, ktorý znie:
V § 105 sa za ods. 3 vkladá nový ods. 4, ktorý znie:
"(4) Vedenie účtu majiteľa pre fyzické osoby je bezodplatné."
Doterajšie odseky 4 až 10 sa označujú ako odseky 5 až 11. Doterajšie body sa následne prečíslujú.
2. V čl. I sa v bode 27 § 173v dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:
"(6) Ustanoveniami tohto zákona sa od 1. októbra 2015 upravujú aj právne vzťahy upravené týmto zákonom, ktoré vznikli pred 1. októbrom 2015; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. októbrom 2015 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 30. septembra 2015."
Odôvodnenie: Poplatok za vedenie účtu je v trhovom hospodárstve úplne bežným javom, takým istým bežným javom je však aj jeho opodstatnenosť. V prípade vedenia účtu majiteľa fyzickej osoby Centrálnym depozitárom cenných papierov Slovenskej republiky však tato opodstatnenosť chýba. Veľmi často je jediným výstupom centrálneho depozitára voči majiteľom účtov len zaslanie výpisu z účtu, prípadne výzva na úhradu poplatku za vedenie účtu.
Problém tkvie v tom, že výpis z účtu je pre mnohých vlastníkov viac-menej nič nehovoriaci dokument. Majitelia účtov sa z výzvy dozvedia len menovitú hodnotu svojich akcií, ale nie ich reálnu trhovú hodnotu. Centrálny depozitár totiž nevlastní povolenie, ktoré by ho oprávňovalo zisťovať hodnotu cenných papierov.
V praxi to znamená, že občania sa z výzvy nedozvedia to, či ich cenné papiere ešte majú vôbec nejakú reálnu hodnotu alebo nie. Nominálna hodnota jednotlivých cenných papierov spravidla zvádza k tomu, že cenné papiere sú stále hodnotné, poplatok uhradia a účet si vedú aj naďalej, hoci samotná hodnota cenných papierov veľakrát nemá ani cenu ročného poplatku za vedenie účtu.
V súčasnosti môže reálnu hodnotu cenných papierov posúdiť len obchodník s cennými papiermi s povolením podľa zákona o cenných papieroch. Táto služba je spoplatnená podľa individuálnych cenníkov obchodníkov s cennými papiermi. Takáto situácia sa týka najmä fyzických osôb, ktoré v drvivej väčšine vlastnia výlučne cenné papiere ešte z čias kupónových privatizácií, bez súčasnej reálnej hodnoty. Na rozdiel od právnických osôb sa bežní občania len veľmi ťažko dokážu zorientovať v zložitých vzťahoch týkajúcich sa cenných papierov.
Na základe vyššie uvedených skutočností sa navrhuje zavedenie bezodplatného vedenia majiteľa účtu cenných papierov, ktorým je fyzická osoba.
3. Za čl. III sa vkladá nový čl. IV, ktorý znie:
Čl. IV.
Zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení zákona č. 92/1992 Zb., zákona č. 264/1992 Zb., ústavného zákona č. 541/1992 Zb., zákona č. 544/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 17/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 172/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 60/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 172/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 244/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 369/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 190/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 304/1995 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 4/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 56/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 322/1996 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 352/1996 Z. z., zákona č. 210/1997 Z. z., zákona č. 211/1997 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 221/1998 Z. z., zákona č. 253/1999 Z. z., zákona č. 122/2000 Z. z., zákona č. 441/2000 Z. z., zákona č. 13/2002 Z. z., zákona č. 291/2002 Z. z., zákona č. 292/2002 Z. z., zákona č. 465/2002 Z. z., zákona č. 564/2003 Z. z., zákona č. 359/2004 Z. z., zákona č. 523/2004 Z. z., zákona č. 717/2004 Z. z., zákona č. 595/2006 Z. z., zákona č. 160/2009 Z. z., zákona č. 563/2009 Z. z., zákona č. 38/2010 Z. z., zákona č. 153/2011 Z. z., zákona č. 520/2011 Z. z., zákona č. 91/2012 Z. z., zákona č. 286/2012 Z. z., zákona č. 435/2013 Z. z. a napokon zákona č. 197/2014 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
V § 47h sa slová "najneskôr do 31. decembra 2014" nahrádzajú slovami "bez časového obmedzenia".
Doterajšie články sa následne prečíslujú.
Zdôvodnenie: Možnosť bezodplatného prevodu cenných papierov, ktoré už stratili reálnu trhovú hodnotu, na Fond národného majetku Slovenskej republiky už v minulosti bola zavedená. Ako sa neskôr ukázalo, stanovená lehota, v ktorej bolo možné bezodplatný prevod vykonať, nebola postačujúca. Aj preto sa táto lehota dvakrát predlžovala. Odôvodnenie predĺženia lehoty bezodplatného prevodu cenných papierov na Fond národného majetku do 31. 12. 2014, ktoré bolo obsiahnuté v spoločnej správe výborov zo dňa 25. 11. 2013, spočívalo v tom, že centrálny depozitár cenných papierov eviduje ešte 437 926 aktívnych majetkových účtov fyzických osôb, pričom vo veľkej miere v prípade týchto účtov boli evidované zaknihované cenné papiere spoločností, ktoré zanikli, sú v likvidácii, prípadne v konkurznom konaní.
Po uplynutí vyššie uvedenej predĺženej lehoty ostalo ešte 325-tisíc fyzických osôb, ktoré nevlastnia majetkové účty. Veková štruktúra majiteľov účtov je pritom nasledovná: osôb nad 60 rokov veku je 36 %, osoby od 51 do 60 rokov veku predstavuje 32 % a osoby vo veku od 41 do 50 rokov veku predstavuje 28 % z celkového počtu.
Poodhalená veková štruktúra majiteľov účtov pritom napovedá, že existuje dôvodné podozrenie, že drvivá väčšina vlastníkov účtov nadobudla vlastníctvo k cenným papierom ešte v období tzv. kupónovej privatizácie v rokoch 1991 až 1993. V súčasnosti je už známe, že cenné papiere z tohto obdobia sú bez reálnej trhovej hodnoty, to znamená, že sú bezcenné. Občania, ktorí majú záujem zbaviť sa cenných papierov bez reálnej hodnoty a neuhrádzať s tým spojený poplatok za vedenie účtu, tak môžu urobiť len prevodom cenných papierov. Súčasná výška poplatku za prevod hoci aj bezcenných cenných papierov je 31,92 eur, ak sa jedná o prevod pod 50 kusov akcií, resp. 39,84 eur, pokiaľ sa jedná o prevod viac ako 50 kusov akcií. Na základe vyššie uvedených skutočností sa navrhuje opätovné zavedenie bezodplatného prevodu bezcenných cenných papierov, a to bez časového obmedzenia.
Pod bodom 4 tohto pozmeňujúceho návrhu: V čl. 4 sa slová "11 až 22, 27" nahrádzajú slovami "11 až 23, 28".
Odôvodnenie: Je to legislatívno-technická úprava, ktorá bezprostredne súvisí s bodom 1 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
S najväčšou pravdepodobnosťou situácia dnes dopadne pri hlasovaní o predloženom pozmeňujúcom vládnom, teda návrhu vládnych poslancov v prospech tohto návrhu, napriek tomu ešte raz chcem poprosiť o prehodnotenie, zváženie tohto prístupu hlavne vládnych poslancov, aby zvážili, či naozaj okrem zrušenia bezodplatného predĺženia lehoty alebo predĺženia lehoty bezodplatného prevodu bezcenných papierov, naozaj nie je reálny a pádny dôvod na to, aby rovnako tak boli zrušené na to nastavené neoprávnene vymáhané poplatky za správu a vedenie účtov tých istých bezcenných papierov.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

Vážený pán predseda, chcel by som poprosiť predsedov výborov zahraničného, hospodárskeho a európskych záležitostí, keďže dali zasadnutie výborov na dvanástu hodinu a hospodársky a zahraničný výbor má preberať CETA, dohodu o voľnom obchode s Kanadou, ako som sa dozvedel podľa programu, a je vecne príslušný aj európsky výbor, aby sme k tejto téme minimálne mali zasadnutie.
Na druhej strane, ako predseda skupiny priateľstva s Iránom, myslím si, že je aj na jednom, čiže sa neviem rozdvojiť a že či neexistuje aspoň minimálna možnosť, aby sme mali zasadnutie výborov nie súbežne a paralelne, ale mohli sme sa zúčastniť aj zasadnutia hospodárskeho aj zahraničného výboru, ak má tému, ktorá s európskymi záležitosťami a záležitosťami Európskej únie bazálne súvisí.

Ja chcem rovnako oceniť, lebo sú okamihy parlamentu, kedy vystúpiť pred plénom, nastúpenou osemdesiattrojkou, ktorá je nachystaná urobiť svoje, niekedy chce odvahu. A to, že sa dlhodobo nepáči proces, ktorý máme nastavený, že ľudia, ktorí pochybia v exekutíve, sa vracajú do najvyššieho možného orgánu parlamentnej republiky, a to je parlament, je systém, ktorý je nastavený zle.
Ja nechcem teraz vstupovať do svedomia ani poslankýň, ani poslancov, pretože chcel by som využiť túto možnosť na výzvu samotnému exministrovi, ktorý síce získal mandát, ale ten mandát získaval s tým, že nemal na rováši alebo neniesol na pleciach obvinenie, za ktoré musel odstúpiť, politicky odstúpiť z exekutívnej funkcie, z postu ministra hospodárstva. A preto si myslím, že výzva odo mňa môže ísť len a len k nemu, a to je, že tuto ja nemôžem zahlasovať do akéhokoľvek výboru. A vyzývam pána Pavlisa na to, aby sa mandátu vzdal, pretože my sme tu boli svedkami vyvodzovania politickej zodpovednosti voči opozičnému podpredsedovi parlamentu a toto isté by mohol len a len uplatniť on, pretože mandát je jeho a keďže pochybil, mal by sa vzdať aj mandátu poslanca. Ak to padne na úrodnú pôdu, tak zbaví aj svojich kolegov toho, že musia hlasovať za jeho umiestnenie vo výboroch a musíme nie sedieť pri jednom stole, ale byť v tomto pléne s verejným funkcionárom, ktorý naozaj pochybil a spreneveril sa obhajobe verejného záujmu.

Ďakujem za slovo.
Tak ako povedal kolega Hlina, je to absurdné a možno by som k tomu dal také prirovnanie, že zlodej bude sudcom. Ten, kto pochybil, tak zrazu bude o niečom rozhodovať a má niečo ešte aj kontrolovať. Tu je špina SMER-u povýšená na zlatý prach. A to sú tie vaše odmeny alebo o tom, čo by malo byť akože trestom. Niektorí za trest idú do Bruselu, no a keď nemôžu do Bruselu, tak sa aspoň vrátia do parlamentu. To je naozaj výsmech občanom Slovenskej republiky. A ja neviem, či si to uvedomujete, ale ono pískať vám budú aj ďalší a viacej a mohutnejšie, aj s tými inými slovami, ktoré popri iných veciach boli vyjadrené a možno by stálo za to, aby ste sa naozaj nad tým zamysleli, či vám to pomôže alebo viacej uškodí.

Lojzo, nečuduj sa, že to robia, vieme všetci, ktorí tu upozorňujeme na to už roky, že SMER sa správa ako organizovaná zločinecká skupina, inak povedané ako mafia. Mafia nikdy nepopravuje svojich verných členov a v tomto prípade iba vernému členovi sa prišlo na niečo, čo by neustála verejnosť, tým pádom bol stiahnutý a nebol odvolaný do Bruselu, len bol teda posunutý do resocializačného zariadenia, ako si to nazval, do parlamentu. Jednoducho mafia netrestá svojich verných členov a presne tak sa SMER správa.

Dobrý deň. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister financií, pán spravodajca, prítomní poslanci, dovoľte mi hneď v úvode poznamenať, že dnešný môj príchod do práce bol mimoriadne radostný, keď som videla, že na mojom stole sa objavil pozmeňujúci návrh práve od poslancov pána Hrehu, pána Kamenického a pána Duchoňa, ktorý reagoval v podstate na moju požiadavku, s ktorou som už vystúpila niekedy v januári tohto roka na hospodárskom výbore, kde som predniesla pred predsedom tohto výboru pánom Hudackým požiadavku podľa jednotlivých podnetov dotknutých spotrebiteľov, občanov, ale aj podľa vlastnej skúsenosti, požiadavku na prehodnotenie uzatvorenia možnosti bezodplatného prevodu cenných papierov, ktorý bol termínovaný koncom minulého roka. Z bezprostrednej praktickej skúsenosti, z reálneho života, ale, ako aj chcem zdôrazniť, na základe vlastnej skúsenosti som videla, že ohraničovať termín na uskutočnenie bezodplatného prevodu bolo nesprávnym krokom, čoho dôkazom je aj to, že stále nám ostáva skupina 300-tisíc občanov, ľudí, ktorí sú dotknutí kupónovou privatizáciou a u ktorých sa predpokladá, že sú rovnako majiteľmi, nositeľmi bezcenných papierov.
Ja som na tomto hospodárskom výbore v januári vystúpila s tým, a to som bola veľmi rada, že predseda pán Hudacký sa stotožnil s týmto návrhom, že považujem za neprípustné a považujem to za konanie v rozpore s dobrým mravom, ak dnes fixujeme a konzervujeme stav, že umožňujeme Centrálnemu depozitáru cenných papierov vymáhať si od dotknutých občanov, ktorí sú majiteľmi bezcenných papierov, nie malé 13-eurové poplatky a ešte dokonca od toho Nového roka 2015 túto požiadavku Centrálneho depozitára spájame aj so zavedením spoplatnenej povinnosti, alebo teda podmienky, určenej podmienky na prevod týchto bezcenných papierov úhradou poplatku vo výške 40 eur.
Overovala som si skutočnosti ohľadom toho celého, už keď som vnímala, že nie je to vec, s ktorou mám ja sama osobnú skúsenosť negatívnu, overovala som si, aký je ten stav, a v podstate s tým bola spojená aj požiadavka analýzy a určenia toho budúceho stavu, budúceho vývoja administrácie cenných papierov, daná do pozornosti hospodárskemu výboru. Následne som zistila na základe tejto požiadavky, že tento stav sa dotýka ešte výrazne početnej skupiny občanov, dotýka sa to 300-tisíc občanov, a tak som si povedala, že naozaj toto je vec, ktorá je hodná osobitného zreteľa, ktorou je nevyhnutné, aby sa zaoberal hospodársky výbor. A bola som rada, keď v podstate bolo iniciované aj rokovanie na hospodárskom výbore s predsedom Fondu národného majetku pánom Bačíkom, kde som vlastne už aj predniesla ten konkrétny návrh, že za správne riešenie považujem to, ak sa prehodnotí celý zoznam majiteľov bezcenných papierov, bezcenných akcií a ak Fond národného majetku spoločne s Centrálnym depozitárom cenných papierov vyvinul proaktívne kroky, nie výzvy na úhradu 13-eurových poplatkov, ale vyvinul proaktívne výzvy, kde umožnia ľuďom, ktorí evidentne majú bezcenné papiere, umožnia im jednoducho z tohto systému vystúpiť.
Táto moja požiadavka, konkrétna požiadavka sa nestretla s nejakou konkrétnou odozvou, s nejakým záverom, a preto celkom vhod mi prišlo, keď som videla, že vo februári alebo v marci, v marci sme mali zákon o cenných papieroch práve v prvom čítaní. Už vtedy som vlastne dala na zreteľ aj zástupcovi Fondu národného majetku, aj zástupcovi Centrálneho depozitára cenných papierov to, že k tomuto pripravím pozmeňujúci a doplňujúci návrh, kde budem návrh na oslobodenie a vymanenie práve dotknutých občanov, ktorí sú zaťažení 13-eurovými poplatkami a 40-eurovými poplatkami na prevod bezcenných papierov, kde ich vymaníme vlastne z ťarchy takýchto z môjho pohľadu a presvedčenia neoprávnených a nezdôvodnených úhrad.
No a dnes som veľmi rada, že keď som tento pozmeňujúci návrh dala do pozornosti viacerým opozičným poslancom, ktorí tento návrh podporili, za čo im veľmi pekne ďakujem, lebo naozaj pozitívne a konštruktívne, ústretovo reagovali poslanci takmer zo všetkých opozičných politických klubov. Rovnako som s týmto pozmeňujúcim návrhom oboznámila aj členov hospodárskeho výboru z vládnej strany s tým, aby naozaj sme túto situáciu riešili ku spokojnosti dotknutých občanov. Naozaj chcem zvýrazniť, je to nemiestne, ak by sme za poznania skutkového stavu konzervovali stav, že na 300-tisíc občanov v našej krajine by sa vymáhali 13-eurové poplatky, čo predstavuje ročne len v týchto poplatkoch objem 4 mil. eur, čo keď prevedieme do predchádzajúcej meny, predstavuje objem 120 mil. korún, a že na 300-tisíc občanov, ak ich zaviažeme odplatným prevodom bezcenných papierov sumou 40 eur, tak to predstavuje zase objem 12 mil. eur, čo je v starej mene, predstavuje objem 360 mil. korún. Ide teda o nemalé peniaze.
A ja som naozaj z toho, ako som prerokovala danú vec so zástupcami Fondu národného majetku, zástupcom Centrálneho depozitára cenných papierov, ale potom aj s inými kompetentnými zástupcami, nadobudla pocit, že naozaj nie je v záujme kompetentných zástupcov ani tak chrániť záujmy občanov, ktorí mnohí ani nevedia v podstate, za čo platia, a ak platia, tak v mnohých prípadoch za niečo, čo nemá hodnotu, ale že primárne sa tu viac-menej sleduje záujem chrániť, poviem to profit alebo biznis či už Centrálneho depozitára cenných papierov, alebo aj Fondu národného majetku. A takýto prístup, samozrejme, považujem za neoprávnený, takýto prístup považujem za prístup, ktorý nemá s ochranou verejného záujmu nič spoločné.
Chcem podotknúť, že v skupine dotknutých 300-tisíc občanov sa nachádzajú ľudia, ktorých ja považujem za ľudí, za zraniteľných občanov, za skupinu zraniteľných občanov, pretože z analýzy a poznania možno aj vekovej štruktúry dotknutých majiteľov bezcenných papierov usudzujem, že v prevažnej miere, viac ako 60 %, ide o ľudí v dôchodkovom veku. A títo ľudia, ak aj som sa stretla mnohokrát z úrovne kompetentných zástupcov so zdôvodnením, že si majú sledovať vývoj trhu s cennými papiermi, ja viem, že nemajú skúsenosť s tým, aby takýto záber mali a aby vývoj akcií, ceny akcií na burzových trhoch sledovali. Tak túto poznámku, alebo takéto zdôvodnenie som naozaj, poznajúc reálny stav, považovala za cynické zdôvodnenie.
Rovnako chcem podotknúť, že v čase, keď dezorientovaní ľudia boli oslovení výzvami na úhradu 13-eurových poplatkov, mnohí ma upozorňovali na to, že nestihli napr. reflektovať a reagovať na výzvu a prevod, bezodplatný prevod bezcenných papierov práve z toho dôvodu, že pracujú v zahraničí, mnohí ani nemali o tom vedomosť ani informáciu, ktorá bola spustená prostredníctvom verejnoprávnych médií. Do tejto zraniteľnej skupiny však patrí aj 147-tisíc ľudí, občanov, ktorí zdedili túto príťaž úhrady vymáhaných poplatkov z titulu dedičského konania. Jednoducho tieto bezcenné papiere zdedili a teraz nevedia, čo s nimi. A rovnako sa hlásili s tým, že jednoducho nestihli zareagovať, či už na prvú, druhú alebo aj tú poslednú výzvu, ktorá mala poskytnúť možnosť bezodplatného prevodu cenných papierov.
V tejto skupine 300-tisíc ľudí sú však aj ľudia, ktorí možno dodnes žijú v mylnej predstave, že sú podielnikmi akýchsi cenných papierov, pretože aj výzvy na úhradu 13-eurových poplatkov uvádzajú nie reálnu sumu cenných – a ja to poviem – bezcenných papierov, ale uvádzajú nominálnu hodnotu týchto akcií. A jednoducho spoliehať sa na to, že títo ľudia, alebo priam uvádzať týchto ľudí do omylu tým, nominálnou hodnotou, nie reálnou hodnotou, považujem za niečo, čo je z úrovne vládnych orgánov, kompetentných zástupcov neprípustné. (Ruch v sále.)
V tejto skupine 300-tisíc dotknutých občanov sa však nachádzajú aj takí ľudia, ktorí dnes pre mnohé indispozície, či už sú to informačné indispozície, alebo pre indispozície v tom, že nevedia sa nejako orientovať na burze cenných papierov, sú to ľudia, ktorí majú časové indispozície, nestihli zareagovať vôbec na túto výzvu, a tak si možno povedali, radšej uhradia pred možnou hrozbou nejakých exekúcií alebo vymáhaní, radšej uhradia tento 13-eurový poplatok, aby mali svätý pokoj.
Takže ja veľmi pozitívne vnímam dnes predložený pozmeňujúci návrh, ktorým sa otvára možnosť a predlžuje možnosť bezodplatného prevodu bezcenných papierov na Fond národného majetku, tak ako je to uvedené v pozmeňujúcom návrhu do júna... (Ruch v sále, prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pani poslankyňa, chvíľočku.
Páni poslanci, poprosím vás, počúvajte pani poslankyňu. Ďakujem pekne.

Mezenská, Helena, poslankyňa NR SR
... do roku 2016, do júna roku 2016. Verím, že z úrovne verejnoprávnych médií bude vyvinutá iniciatíva, aby sa naozaj o tejto možnosti dozvedelo čo najviac občanov v rámci mojich informačných možností, mediálnych možností, budem o tom občanov informovať aj ja. Touto cestou by som chcela vyzvať...
Ja asi, pani predsedajúca, dokončím tento môj výstup po hlasovaní, lebo aj tak budem chcieť prečítať ešte pozmeňujúci návrh, takže...

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
V poriadku, pani poslankyňa.

Mezenská, Helena, poslankyňa NR SR
... preto, aby bol menší ruch v pléne, budem pokračovať po hlasovaní. Ďakujem.

Ja rovnako chcem podporiť argumentáciu aj to, s čím vystúpil pán poslanec Hlina, lebo keď som si čítala dôvodovú správu k tomuto zákonu o hospodárskej mobilizácii, neboli mi mnohé argumenty zrejmé, neboli objasnené určite, jednoznačne. To znamená, že tie otázky, ktoré položil pán poslanec Hlina, to sú otázky, s ktorými by som, ak by nevystúpil on, určite vystúpila aj ja. Naozaj naoko to vyzerá ako formálne predložený zákon, ale mám rovnako obavu o to, že tento zákon pojednáva o zabezpečení podmienok pre zabezpečenie tých základných obranných aj životných funkcií nášho obyvateľstva. A ja by som sa možno ani toho neobávala, že tu ide o nejaký netransparentný prevod správy zariadení hospodárskej mobilizácie zo štátu na nejaké súkromné subjekty, pretože prečítala som si, čo sú subjekty hospodárskej mobilizácie. Vo väčšine prípadov to sú vlastne subjekty, ktoré majú verejnoprávny rozmer. Skôr sa obávam toho, že ak sa vlastne takto bude decentralizovať a distribuovať správa a údržba technických zariadení na jednotlivých regionálnych článkoch alebo na tých nižšieúrovňových verejnoprávnych článkoch, či touto decentralizáciou nebudeme nejakým spôsobom ohrozovaní. Takže rovnako ma zaujíma, prečo, ak doteraz ten správca majetku technických zariadení bol určený, prečo teraz sa takýmto spôsobom jeho výkon, jeho pôsobnosť a zodpovednosť decentralizuje.
Ďakujem.

Ďakujem. Už ja by som strašne chcel takú debatu v parlamente, ktorá by možno začala o tom, že si zadefinujeme, že čo je ten, ten, tá naša kultúra, čo s ňou chceme a podobne (reakcia z pléna a potlesk), ale viem, že, viem, že by som chcel asi veľa, pretože či sa budeme baviť o kvótach, ja som si debatu, ktorú pravdepodobne, teraz nazvem to pejoratívne, zlízava pán minister ohľadom kvót, zlízol v 2013. roku, keď som s tou myšlienkou vlastne prišiel, a ona áno, ona bazálne súvisí s ochranou autorských práv a s percentom peňazí, ktoré odtekajú zo Slovenskej republiky a pri ochrane autorských práv, ktoré je vyberané od vysielateľov a podobne.
Ale dva momenty, ktoré ste spomínali aj vy, pani kolegyňa, ja som zachytil, že pán minister hovoril, že budeme mať špecializované súdy. Pretože ja som zažil zopár autorskoprávnych sporov, a ja som mal zo sudcov pocit, že, preboha živého, nelezte mi tu s týmto, lebo tá judikatúra ako keby ani v rôznych oblastiach nie je ustálená, a v tejto autorskoprávnej to je tak zložitá vec, že ustálená nebola vôbec.
Čiže ak naozaj vy hovoríte, pani kolegyňa, o kontrole, a prichádza tu myšlienka špecializovaných súdov na ochranu autorského práva, to budem pozorne sledovať. A znechuteniu, Igor, ja rozumiem, a preto hovorím, že my totižto na Slovensku sa nepotýkame s otázkou, že máme veľa kultúry a máme veľký záujem o kultúru, urobme to ešte lepšie, ale my často v obciach, v mestách sa zaoberáme tým, že tu nefunguje žiadny kultúrny život. Ľudia sa nestretávajú, a preto organizátor by mohol byť na nejaký určitý čas chráneným... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)