Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Pán kolega, ja zareagujem na tú pasáž, kde si hovoril o tých Holanďanoch, o tých materských škôlkach. No neviem si živo predstaviť, že ako by som sa pýtal nejakého štvorročného dieťaťa, ako chce v škôlke, aby ho vychovávali, to neviem, to už je u mňa nepredstaviteľné, pretože myslím si, že generácia určitá, ktorá odchádza, by mala vedieť, v čom spravila chybu a mala by sa tých chýb vyvarovať. To znamená, mala by dať do ďalšej generácie tie hodnoty, ktoré možnože za svojej éry podcenila. Nedokázala ich nijakým spôsobom naplniť a mala by byť hrdá na to, že tie decká, ktoré majú vychovávať, ich preskočia, tú generáciu a prídu do kvalitatívne lepšej spoločnosti aj na základe tých, že sa poučila táto naša generácia z chýb, ktoré sme urobili. Takže neviem si predstaviť, aby to diktovali malé deti, (povedané so smiechom) ako majú v škôlkach byť vychovávané. To u mňa, teda zatiaľ moje IQ na to nestačí.
Čo sa týka vyhodnocovania programových vyhlásení vlád, myslím si, že to je na mieste a môžeme tu mať pravých, modrých, ľavých, červených. Ja len jedno poviem a budem opakovať stále, že jedna nesplnená domáca úloha, ktorá bola v programovom vyhlásení vlády, je v roku 2006, v prvej vláde Roberta Fica, kde v programovom vyhlásení bolo, že budú odškodnení poškodení občania nebankových subjektov, to znamená BMG Horizont Slovakia, Drukos a ďalších. Na základe tohto podvodu, ja hovorím mega podvodu, oni vlastne vládli. To boli státisíce voličov, ktorí im dali hlas a túto domácu úlohu do dneska si nechcú priznať, že majú ešte splniť. Takže pokiaľ by takto dali ten odpočet, tak myslím si, že celkom ináč by sa možnože správali voliči v ďalších volebných obdobiach ku stranám, ktoré si svoje sľuby nesplnili.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec, ja vám chcem poďakovať za pomerne odvážne, vecné, komplexné a aj vyvážené vystúpenie. Podarilo sa vám poukázať na pozitíva a pozitívne dosiahnuté výsledky v programovacom období vlády, vládnej strany. Ale zároveň ste veľmi podrobne analyticky poukázali aj na nedostatky hlavne spočívajúce v rozdieloch, asymetriách, disproporciách, ktoré sa týkajú ako štruktúry príjmov obyvateľstva, tak aj regionálnych rozdielov. Poukázali ste aj na asymetrie, ktoré znepokojujú mňa samotnú, medzi právnou teóriou, prijatými legislatívnymi návrhmi, schválenými návrhmi a ich o obtiažnosťou vo vymožiteľnosti v praktickej oblasti.
Chcem vám poďakovať za takúto bilanciu, za takéto porovnanie plánovaných cieľov a dosiahnutých výsledkov. Možno by za zmienku stálo zamyslieť sa nad tým, ako sme ako opozícia koordinovaným a zjednoteným postupom mohli k lepším výsledkom prispieť i my. A v neposlednej rade by som chcela poďakovať aj pánovi poslancovi Kadúcovi za to, že prostredníctvom jeho legislatívnej iniciatívy sme mali možnosť sa zamyslieť nad porovnaním a bilancovaním výsledkov vlády. Myslím si, že toto je zákon, ktorý by bolo potrebné podporiť, pretože nedá sa spoliehať len na jednostranné posúdenie a vyhodnotenie výsledkov vládou. Je naozaj žiaduce, aby na pôde parlamentu boli tieto výsledky odkonfrontované aj pohľadom opozície.

Ďakujem pekne. Ďakujem všetkým trom kolegom za reakciu. Osobitne ďakujem pánovi poslancovi Kvasničkovi, ktorý naozaj vystihol, že ak existuje niečo medzi nebom a zemou, tak najlepšie to môžme precítiť v lese a les naozaj nie je miesto, ktoré by sme mali chápať ako producenta dreva, ale je to miesto, kde sa dá zamýšľať nad mnohými vzťahmi, pretože dokonalý vzťah lesa umožňuje zamyslenie nad širšími súvislosťami zmyslu života.
A odpoveď na tú otázku, ktorá je úplne namieste, pretože to slovo taxácia znie lesníkom prirodzene, ale naozaj to nie je všeobecne známy termín. Lesná taxácia ako skratkové vyjadrenie hospodárskej úpravy lesov je súbor činností, ktoré umožňujú špecialistom, lesníkom taxátorom presne popísať stav lesa, ktorý v danom období, v danom časovom úseku existuje z hľadiska mnohých parametrov a na základe jeho poznania, na základe rastových pomerov, na základe mnohých súvislostí stanoviť na obdobie desiatich rokov, na obdobie jedného decénia opatrenia, ktoré v tom lese treba vykonať. Práve vďaka tejto taxácii sa nám podarilo, v stredoveku to začalo a vrcholí to stále, možno ešte nie sme pri vrchole tejto činnosti, dosiahnuť to, že sme uchránili lesy pred mnohými devastačnými vplyvmi, ktoré tu v 18. a v 19. storočí vplyvom baníctva, hutníctva už ohrozovali lesy ako také. Sú krajiny na svete, kde nemali taxátorov, nemali múdrych panovníkov, ktorí by ich vytvorili, a dnes letí lietadlo ponad územia dve-tri hodiny a vidí bezútešné suché krajiny. Takže v tomto ohľade to treba brať ako fakt.
A, kolegovia, aj pán Kadúc, aj pán poslanec Fecko, ďakujem pekne. Myslím, že my sme rozmýšľali v týchto veciach vždy rovnako, a to, čo sme dali aj na papier, aj tak cítime.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán kolega, za vystúpenie, ktoré, myslím si, že číta z mnohých sŕdc poslancov, hlavne opozičných, a to je jedno, aká to bude vláda, mala by každá dávať odpočet.
Mne sa zdá po týchto rokoch, ktoré som tu v parlamente, že skôr sa snažíme čím menej tých odpočtov tu dávať, mám konkrétne na mysli správy zelené, ktoré sme, už teraz momentálne prehodnocujeme iba, vyhodnocujem vo výbore, nie na rokovaní Národnej rady, takže zdá sa mi, že ideme opačným smerom, s malým "s", takže to by sme mali tiež nejakým spôsobom, by som povedal, zvrátiť.
Najhoršie na tom je to, ak daný odpočet nebol urobený a na základe nesplnených sľubov tá strana mohla vládnuť. A teraz mám konkrétne na mysli odškodnenie nebankových..., občanov, ktorí boli pri nebankových subjektoch poškodení, nebyť tých 300-tisíc hlasov, ktoré dostala vládna strana SMER v roku 2006, možno by tu ani nebola vládla, aj tento odpočet nedala národu, tým pádom všetko je ako kóšer, v poriadku, O. K.
Takže, vážení, to sú historické, dejinné udalosti, ktoré, dá sa povedať, menia alebo nemenia smerovanie politiky a štátu v daných obdobiach historických, a, žiaľ, odpočet nebol urobený ani v tomto prípade a my sme to dávali ako teraz nesplnenú úlohu a dávali sme to dvakrát už a neprešlo to ani raz, táto úloha. Takže som za ten odpočet a myslím, že každá vláda ho musí dávať dopodrobna, ja hovorím, do šupky, až do poslednej vety, splnila - nesplnila.
Ďakujem pekne, že to predkladáte.

Dobrý večer. Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán predkladateľ, vážená pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, vážení občania, zrejme nebude prekvapivé, keď ako spolupredkladateľ tohto zákona sa stotožním so všetkým, čo doteraz v úvodnom slove pána kolegu Kadúca bolo povedané.
Môžem k tomu dodať len to, že odpočet čohokoľvek je vždy prirodzená a veľmi správna vec nie kvôli tomu, aby sme z toho a priori vyvodzovali zdroj kritiky, ale myslím si, že oveľa múdrejšie je z toho vyvodzovať zdroj poučenia. Asi neexistujú plány, nech sú akokoľvek seriózne urobené, ktoré vždy na 100 % vyjdú, a to sa týka aj plánu programu vlády, ktorá pri najlepšej vôli nemôže postrehnúť všetky veci tak, ako sa napokon behom ich volebného obdobia udejú, a preto je veľmi dobré, ak sa dokáže takáto vláda v súlade práve so zámerom, ktorý predkladáme, postaviť pred parlament a vydať svedectvo o svojej činnosti v tom treťom a štvrtom roku, teda ešte v období, keď nie je úplne na konci vládneho obdobia, ale už to obdobie sa preklopilo do druhej polovice svojho trvania.
A určite existujú aj dôvody nielen sa vykúpať v tom, čo sa podarilo, v tej radosti, ale tak trocha bez toho, aby sme k tomu museli prikladať nejaký hanlivý zámer hodný len kritiky, aby teda možno s istou pokorou povedala, že všetko sa nepodarilo, a práve možno to je tá dôležitejšia časť takéhoto odpočtu, ktorý máme na mysli, lebo to môže byť stimul k tomu, aby sa možno budúce vyhlásenie tej istej vlády alebo budúcej vlády - no už tej istej nie, ale možno založenej na podobných politických nositeľoch - pripravilo lepšie, presnejšie alebo aby sa možno konštatovalo, že niektoré zámery neboli celkom správne naformulované. A ak to urobíme s vedomím, že nám ide o vec, tak určite takáto etapa skúmania vlastného zámeru a predĺženia svedectva, vysvedčenia o jeho naplnení môže len pomôcť, a keďže tu v sieni zákonnosti sa často hovorí a ja s tým naplno súhlasím, že ak má byť niekto niekde vzorom v prístupe ku akýmkoľvek zámerom, tak to má byť práve tu. Myslím si, že je veľmi dobre upozorniť, že všetci vydávame v istej chvíli svedectvo a vláda má byť toho vzorom.
A teraz chcem prejsť len veľmi konkrétne k takému modelovému príkladu, ako by to asi vypadalo, keby tento náš návrh už platil a dnes tu stál predseda vlády a oboznamoval poslankyne a poslancov a vlastne aj celú verejnosť s tým, čo sa mu na konci štvorročného obdobia podarilo.
A keďže som neraz tu pred vami stál v lesníckej uniforme, nedovolím si, nemám na to ani vedomosti, ani čas, rozprávať o mnohých bodoch, ktoré sú v programovom vyhlásení vlády, ale zameriam sa na dva momenty, ktoré sa bezprostredne tej zelenej uniformy týkajú, to znamená, zameriam sa na to, čo vláda sľúbila, že v oblasti lesníctva a lesov ako najväčšieho bohatstva štátu bude v tomto programovom období svojej vlády presadzovať.
Skúsme si pozrieť, preto som si zobral aj tento počítač, o chvíľočku dôjde baterka, tak ja to rýchlo prečítam, lebo už je starý. Tak to je bod č. 1, ktorý som si vybral. (Rečník uchopil do rúk notebook a číta text.)
V programovom vyhlásení vlády sa hovorí:
"Vláda vytvorí legislatívne a ekonomické podmienky na zabezpečenie kompenzácie vlastníkov a správcov lesného majetku za environmentálne služby poskytované pre verejnosť." Keď zablúdim v spomienkach do roku 2012, keď sme sa vyjadrovali k programovému vyhláseniu vlády a podrobovali ho ako opozícia kritike, tak som určite povedal a myslím, že to ocenila aj časť vládnych poslancov, že práve v oblasti lesníctva sa stotožňujem s viacerými zámermi, a tento patril jednoznačne medzi ne. A to bola vec, ktorú som myslel úplne úprimne, a rovnako úprimne si myslím, že teraz, keď budem suplovať pána premiéra na chvíľočku v tejto úlohe, tak ma naozaj mrzí, nie je v tom žiadna škodoradosť, že pocit, aha, ale sme tu vládu nachytali, že táto dôležitá vec, nieže sa nenaplnila, ale nebol vykonaný ani pokus o jej naplnenie. A to si myslím, že je ešte možno väčšia chyba, ako keby pri všetkej snahe vlády sa z nejakých objektívnych dôvodov nepodarilo takýto zámer naplniť.
A čo je takým paradoxom, ktorý nemôžem nespomenúť, no, trikrát sme stadiaľto, poslanci z nášho výboru, ktorí sa venujú tejto otázke, navrhovali, aby sa pristúpilo ku strategickej zmene pohľadu na dary lesa, na to, čo les produkuje, a na dary, medzi ktorými musí byť produkcia dreva na desiatom, ak nie na dvadsiatom piatom mieste, pretože hodnoty lesa spočívajú niekde inde, a preto som nesmierne súhlasil s tým, čo vláda si do svojho programu v tomto predsavzala, že tie environmentálne služby, tú produkciu, ktorú denne požívame v podobe vzduchu, ktorý sa dýchať, vody, ktorá sa dá piť, a pôdy, ktorá sa dá obrábať, že to jednoducho začneme nejakým spôsobom oceňovať. Nie je to jednoduché, často sme hovorili, že to je ozaj prelomový pohľad na lesné bohatstvo štátu. Zároveň sme tu zdôrazňovali, že Slovensko je avantgardnou lesníckou krajinou, ktorá má k dispozícii veľmi dobrú históriu šikovných, schopných, európsky na úrovni vyspelých lesníckych odborníkov a vedcov, neraz som spomínal mená trojice Papánek, Zachar a Čaboun, ľudí, ktorí už dávno teoreticky zdôvodnili, ako je možné pristúpiť k oceňovaniu produkcie lesa, nielen cez drevo, ale aj práve cez tieto produkty, takže my sme vlastne vláde boli nápomocní. Ukazovali sme, že existuje spôsob a sú naň vytvorené aj zásadné teoretické predpoklady, ako môže vláda túto svoju úlohu splniť.
A preto naozaj bez akejkoľvek škodoradosti a s úprimným smútkom konštatujem, že nikdy, keď sme tento krok navrhovali a keď sme hovorili o novom termíne, ktorý má byť zamontovaný do zákona o lesoch, o komplexnej hodnote lesov, že nikdy tento termín nenašiel pochopenie u našich kolegov, predovšetkým z výboru, ale aj z vládnucej strany. A je to škoda, lebo ja si zaspomínam, že, nemusím možno menovať vždy, nie je to dôležité, ale jeden kolega lesník zo SMER-u, keď som hodnotil programové vyhlásenie pred tými štyrmi rokmi a hodnotil som ho tak slovami, že sa mi to pozdáva a že s tým súhlasím a že v tomto ohľade by som vedel hlasovať aj ako opozičný poslanec za, že bol potešený, prekvapený a že sme našli akúsi zhodu. Len to sú štyri roky dozadu. Medzitým sa udialo to, čo je pre mňa teda ako premiérová skúsenosť, teda ako premiérová, nie ako "premiér vlády", ale ako "premiéra", a možno práve ten dobrý úmysel, keď sme našli porozumenie po stránke nielen politickej, ale takej odbornej najmä, sa to niekde rozplynulo a učenie o komplexnej hodnote lesa, ktoré mohlo byť majákom, ktorý by posvietil na cestu práve súčasnej vláde, ako naplniť tento zámer, a mohol to byť aj maják pre Európu, kde sme sa mohli ukázať a úplne v súlade s našimi schopnosťami ako lesnícky vyspelého štátu, poukázať na to, že dokážeme tento dôležitý moment, ktorý naozaj Európa musí riešiť, nie je to len úloha Slovenska, že ho vieme uchopiť, že máme na to nástroj, vedomosti, a aby som bol presný, a tým skončím túto časť, tu nešlo o to, že by sme okamžite do zákona dali obrovské záväzky, ktoré určujú povinnosť, aby sa tu začali zrazu u pána ministra Kažimíra presúvať milióny za jednotlivé produkty lesa, za jeho dary.
My sme len mali v zákone úmysel, aby sa tam dostal paragraf, ktorý tieto hodnoty presne popíše a ktorý popíše, akým spôsobom sa musia začať uplatňovať v jednotlivých lesníckych procesoch. To znamená, bolo to akési také entro, bolo to taký prvok k tomu, aby sa toto mohlo programové vyhlásenie vlády naplniť, že sa nenaplnilo, to je, ako som už spomenul, je mi ľúto, a keďže čas ide dopredu, dozadu plynúť nebude, verím, že ak sa niečo podobné zjaví, a verím, že by sa to aj zjaviť malo, a dúfam, že sa zjaví aj v budúcom programovom vyhlásení budúcej vlády, že po prijatí nášho návrhu zákona bude možné o štyri roky hovoriť, ak už nie o tri, lebo prvý ten kontrolný bude o tri roky po prijatí programového vyhlásenia, hovoriť o tom, že táto vec je prijatá, a Slovensko potvrdzuje svoje vysoké členstvo medzi vyspelými lesníckymi krajinami Európy.
Druhý bod, ktorý sa týka rovnakej kapitoly, uviedla vláda Roberta Fica takýmto textom: "Vláda pripraví mechanizmy pre dobudovanie systému hospodárskej úpravy lesov vrátane trvalého financovania vyhotovenia programov starostlivosti o lesy a príjme systémové opatrenia v oblasti inštitucionálneho zabezpečenia týchto činnosti."
No, hospodárska úprava lesov je kráľovská disciplína, kráľovská lesnícka disciplína, ktorej už vďaka niekoľkým stáročiam jej rozvoja a vývoja vďačí Slovensko za ten stav lesov, ktorý tu dnes máme, že sme postupovali systémovo a že taxácia vznikla už pred dvomi-tromi stáročiami, ako jej zárodky, a je to vysoko špecializovaná činnosť, ktorá má aj niekoľko desiatok odborníkov, ktorí zabezpečujú to, že na každom metri štvorcovom slovenských lesov vieme, čo máme urobiť.
Zablúdim v spomienkach do rokov po roku 1989, keď k nám prichádzali zo sveta, z vyspelých krajín rôzni odborníci a lesníci, boli šokovaní, že takto máme rozpracovanú lesnú taxáciu. Naozaj v tomto smere z hľadiska odbornej vyspelosti lesníckej taxácie sme špička a musíme takou ostať. A ak vláda si dala záväzok, že bude finančne systémovo zabezpečovať práve túto kráľovskú lesnícku disciplínu, tak urobila veľmi dobre, aby tých niekoľko desiatok odborníkov, ktorí zabezpečujú každý rok obnovu desiatok tisíc hektárov lesov z hľadiska lesných hospodárskych plánov, ako sa to voľakedy nazývalo, a dnes programovej starostlivosti o lesy, aby to bolo bez stresov z hľadiska financií. No, nie je to tak. Ako keby úplne paradoxne práve tento zámer narazil nie na to, že sa nenaplnil, ale že sa dostal ešte do opačného garde. Problémy, ktoré sme tu mali, konkrétne vlani, boli tak obrovské, že začali odborníci odchádzať, pretože vláda nedokázala garantovať nieže aspoň zníženú čiastku, ktorá bola málo hodnotovo na úrovni toho, aby mohli zabezpečiť kvalitné plány, ale žiadna čiastka tam dokonca nebola zabezpečená. Bol porušovaný zákon, ministerstvo pôdohospodárstva porušovalo zákon z toho pohľadu, že nedokázalo v termínoch, ktoré ukladá zákon, zabezpečiť práve taxačné úlohy špecialistov na túto činnosť. Pán minister Jahnátek sa veľmi aj nedávno na výbore na mňa hneval, že čo si to dovoľujem hovoriť. Nebolo to myslené zle, ale bolo to v súlade s pravdou. Ak raz zákon hovorí, že do konca roka musia byť vysúťažené taxačné skupiny, ktoré to majú urobiť, a ony nie sú, tak jednoducho zákon je porušený.
V tejto súvislosti teda chcem povedať, že kráľovská lesnícka disciplína taxácie utrpela vlani šok, ktorý, verím, že sa už toho roku už nezopakuje, je tu nádej kvôli tomu, že na poslednom výbore, to možno dávam aj kolegom z lesníctva do pozornosti, bolo garantované, ale nie systémovo, v tom je ten problém, ale zasa ad hoc pre tento rok, pre rok 2016, že prostriedky sú kryté, aj keď sa musím priznať, rád by som tomu veril, ale v položke rozpočtu rezortu pôdohospodárstva na tento účel som našiel iba 84-tisíc eur, čo je zlomok potrebnej sumy. Keďže pán minister bol sprevádzaný svojou generálnou riaditeľkou sekcie ekonomiky z ministerstva pôdohospodárstva, tá na moju priamu otázku povedala, áno, že čítam správne, že je tam iba zlomok, ale že zvyšná časť bude zabezpečená z programu rozvoja vidieka. No ale toto nie je systémové riešenie. Ak vláda povedala, že systémové, tak my nebudeme môcť každý rok čakať a upierať pohľady do Bruselu, či sa to podarí alebo nepodarí zabezpečiť z fondu, lebo ak som dobre pochopil text súčasnej vlády, v tomto smere chcela zabezpečiť systémové opatrenie v oblasti zabezpečenia týchto lesotaxačných činností. Mrzí ma to, že sa to nepodarilo, a chcem vyjadriť vieru v záujme práve toho štábu ľudí, ktorí sa tomu venujú, že sa slová pani generálnej riaditeľky naplnia a že sa možno v budúcnosti naplní aj ten systémový zámer. Aj keď opäť ako opozičný politik musím povedať, ale ako je to možné, že sa pre kamerové systémy protipožiarne v tom istom rozpočte našlo 20 miliónov.
To, niečo tu nehrá, lebo protipožiarna stratégia je dôležitá, ale kamerové systémy, o ktorých v tejto súvislosti sa často hovorí, naozaj nemusia znamenať prevratný spôsob, ako bojovať s lesnými požiarmi, pretože dnes, a to som si dovolil aj minule povedať taký príklad, keď som nastúpil pred dvadsiatimi rokmi v Humennom za riaditeľa závodu, tak sme mali tam úlohu, že ideme urobiť mobilné spojenie všetkých správ, a sme to nestihli, bolo to drahé, o pol roka už boli pomaličky prvé mobily a o dva roky už sme boli radi, že sme to nenasadili, pretože mobilné telefóny to nahradili. Presne tak by to mohlo byť aj s protipožiarnymi systémami, keď už dnes možno na lesnej správe môžme za nie milióny, ale za dve-tri stovky na každú správu dať jeden dron, ktorý možno to dokáže preskúmať oveľa pozornejšie, územie, ktoré sa kontroluje. Ale uznávam, že to je poznámka navyše.
Takže, vážené kolegyne, kolegovia, nielen ako predkladateľ, ale ako človek, ktorý je presvedčený, že všetci vrátane vlády, vrátane poslancov raz, skôr či neskôr musia predložiť odpočet svojej činnosti, ak ho nepredložia, tak ich predloží niekto iný za nich, všetko nás v živote dobehne, tak bude veľmi dobre, ak si tento návrh, ktorým zavádzame povinnosť vlády odpočet predkladať, osvojíme.
Určite to nie je namierené proti tejto vláde ani proti žiadnej inej, je to namierené pre záujem občanov, ktorí prostredníctvom svojich volených zástupcov majú právo spoznať, ako sa programové zámery, s ktorými vláda vyhrá a ktoré teda ako víťazná zložka volebného politického súboja predložila, predstúpila pred poslancov, ako sa s nimi vysporiadala. Určite to bude vec, ktorá v duchu parlamentarizmu a rozdelenia funkcií jednotlivých zložiek v štáte môže len veľmi, veľmi pomôcť.
Ďakujem za pozornosť.

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov.
Pri predkladanom návrhu zákona pána kolegu, ktorý som si tuná vypočul, zamyslel som sa nad istou genézou v školstve, ktorá tuná fungovala od roku 1989. Chcem poukázať na iný rozmer možno, ktorý tuná nebol spomenutý. Sám som pôsobil v tej školskej samospráve dosť aktívne ako rodič, a takisto sme mali zriadenú školskú radu. Naše deti boli absolventmi cirkevnej školy. Chcem podotknúť a poukázať práve na ten rozmer, možno ten, ktorý práve dnes sa tuná ako vyčíta, tak kedysi na začiatku, keď sa to tak všetko formovalo, možno aj tá školská samospráva a podobne, tuná paradoxne zriaďovateľ bol ten, ktorý rozhodoval o riaditeľovi školy, na základe výberového konania, nebola to školská rada, ktorá síce bola zriadená na danej škole, ale nemala kompetenciu zvoliť toho samotného riaditeľa, bola takým poradným orgánom. Zamyslel som sa nad tou otázkou, že kto pozná lepšie ten problém, alebo teda ak zriaďovateľ, keď som zriaďovateľom školy alebo školského zariadenia a mám byť zodpovedný za túto školu, no tak mal by som mať aj tú kompetenciu. Samozrejme, môžeme sa sporiť o tom, že na koľko.
Školské rady boli zriaďované tak, že boli v podstate, keď si to pamätám ešte, boli to traja zástupcovia za učiteľov, traja boli rodičov, traja boli za zamestnancov školy, traja boli za odbory. Pán minister, neviem, či som niekoho zabudol.
Ešte zriaďovateľ. No podľa toho, že kde, ale myslím, že toto bolo zoskupenie školskej rady a takto školské rady fungovali. Ak zriaďovateľ je zodpovedný a myslím si, že je zodpovedný aj za kvalitu výuky v danom prípade, keď zriaďovateľom je biskupský úrad cirkevnej školy, tak nesie túto zodpovednosť. Myslím si, že nesie aj zodpovednosť takisto aj za vedenie tej školy. Ak to prenesiem v tom prenesenom slova zmysle na štátne, resp. obecné školy, lebo kedysi boli štátne, nemali právnu subjektivitu, tým, že prešli kompetencie na obce, školy dostali vlastnú právnu subjektivitu, a teda zriaďovateľmi zo zákona sú teraz obce a obec zastupuje v danej obci starosta.
Ja nie som až tak celkom zástanca toho, že by som to nejak tak potláčal ako tú samosprávu, ale zase nemôžem tuná nevidieť tú skutočnosť a tento rozmer, že starosta obce nesie zodpovednosť za tú školu v danej obci. A keď ju nesie, dovolím si povedať aj iný rozmer, že v danej obci on aj dobre pozná aj samotných občanov. Samozrejme, môže to byť aj riaditeľ, ktorý by mohol sa uchádzať o taký post aj z inej obce alebo proste z iného mesta, ale predsa ako zriaďovateľ, keď je obec, nesie aj zodpovednosť, tak musí mať kompetenciu. (Ruch v sále.)
Ďakujem, ja len toľko k tomu návrhu zákona, ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Takže ďalší zákon, ktorý predkladáme, resp. novelu zákona, je o podmienkach na predloženie zákona, ktorý má byť predmetom referenda.
Hlavným účelom návrhu zákona je úprava predkladania návrhov na konanie fakultatívneho referenda, ktorým sa má prijať alebo zmeniť ústava, ústavný zákon alebo zákon. Návrh zákona súvisí so zmenou Ústavy Slovenskej republiky, prostredníctvom ktorej umožňujeme konanie referenda, ktorého prílohou bude konkrétne paragrafové znenie právneho predpisu, a tento návrh zákona má vytvoriť právny rámec na jeho vykonanie.
Návrhom zákona sa umožňuje konanie referenda o konkrétnom paragrafovom znení, pričom petičný výbor si pred zberom podpisov na toto legislatívne referendum bude povinný pripraviť konkrétny legislatívny návrh aj s paragrafovým znením a dôvodovou správou k nemu. Aby sme zachovali čistotu celého legislatívneho procesu, petičný výbor bude žiadať od Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky tzv. doložku legislatívnej správnosti. Pokiaľ tento výbor odmietne petičnému výboru takúto doložku pred začatím zberu podpisov vydať, má petičný výbor možnosť sa ešte obrátiť na prezidenta Slovenskej republiky, ktorý môže túto doložku petičnému výboru vydať namiesto výboru.
Takouto právnou úpravou sa vytvorí komplexný právny rámec na konanie fakultatívneho referenda, na ktorého podklade má byť prijatý konkrétny legislatívny návrh, a súčasne sa neočakáva žiadne následné konanie zo strany Národnej rady Slovenskej republiky po prijatí konkrétneho návrhu v platnom referende.
Návrh zákona je koncipovaný na systéme kontroly legislatívno-technickej správnosti návrhu a súčasne zamedzuje obštrukciám zo strany politických strán tým, že sa do celého procesu vkladá právomoc prezidenta suplovať vydanie doložky legislatívnej správnosti k referendu za Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Keďže fakultatívne referendum sa môže konať aj na podklade uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, rovnaký postup, ako je koncipovaný pre petičný výbor, bude platiť aj pre fakultatívne referendum konané na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Predkladaný návrh zákona nemá žiadny vplyv na verejnú správu, avšak má pozitívny vplyv na sociálnu stránku spoločnosti, pretože referendum je nástroj v rukách občanov Slovenskej republiky a doteraz spochybňovanie platnosti referenda a jeho platného ustanovenia bol vždy problém a ľudia sa preto odmietali zúčastniť akýchkoľvek referend. Samozrejme, teda tí, ktorí nevideli v tom zmysel, pretože pochybovali o tom, že bude splnené kvórum na platnosť a potom, samozrejme, aj právna záväznosť referenda.
Preto sme pripravili tento komplex návrhu aj na zmenu ústavy, aj na zmenu konania referenda presne v tomto znení.
Myslíme si, že aj občania majú právo nielen prostredníctvom svojich zástupcov v Národnej rade, ktorých si zvolili, pretože nie všetci volia v Národnej rade, alebo teda vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, ale aby mali možnosť aj tí ostatní, možno si nenašli tam správnych ľudí, ktorých by volili, tak aby aj títo mali právo zmeniť zákony, prípadne Ústavu Slovenskej republiky tak, aby to bolo v prospech občanov Slovenskej republiky.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, predkladáme novelu ústavy, ktorú sme už niekoľkokrát sa pokúšali predložiť, avšak neprešla. Snažili sme sa teda modifikovať a nájsť také riešenie, ktoré by bolo prijateľné aj pre tých, ktorí doteraz nezahlasovali za takúto novelu.
Cieľom novelizácie Ústavy Slovenskej republiky je špecifikovať proces výkonu referenda tak, aby nevznikali pochybnosti o jeho záväznosti, čím sa nielen ukončí spochybňovanie funkčnosti tohto najvýznamnejšieho právneho inštitútu priamej demokracie, ale ukončí sa aj polemika v odbornej a laickej verejnosti o tom, či je platný výsledok referenda právne záväzný pre Národnú radu a či je Národná rada povinná na podklade platného výsledku prijať alebo zmeniť Ústavu Slovenskej republiky, ústavný zákon alebo zákon.
Návrhom ústavného zákona sa preto explicitne potvrdzuje možnosť konať fakultatívne referendum, ktorého predmetom bude prijatie alebo zmena Ústavy Slovenskej republiky, ústavného zákona alebo zákona. Predmet referenda bude uvedený v jeho prílohe, pričom Národná rada Slovenskej republiky bude poskytovať v tomto procese súčinnosť len vo fáze predchádzajúcej vyhláseniu referenda v podobe vydávania tzv. doložky legislatívnej správnosti, avšak nie aj po jeho vyhlásení, resp. vyhlásení jeho výsledkov, kedy pri tomto type referenda hrozilo prelomenie zákazu imperatívneho mandátu. V prípade dosiahnutia kvóra potrebného na platnosť referenda bude prezident Slovenskej republiky povinný uverejniť takýto právny predpis v Zbierke zákonov Slovenskej republiky do 15. dňa odo dňa vyhlásenia platných výsledkov referenda.
Pre prípad nečinnosti prezidenta Slovenskej republiky pri uvedení právneho predpisu v Zbierke zákonov je súčasťou ústavného zákona aj právna poistka spočívajúca v tom, že právny predpis prijatý v referende sa napriek jeho nekonaniu stane súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky nasledujúci deň po uplynutí uvedenej pätnásťdňovej lehoty.
Dlhodobo je v Slovenskej republike vedená diskusia o záväznosti referenda po splnení kvóra účasti a jeho platnosti z pohľadu, či je nevyhnutné, aby Národná rada Slovenskej republiky ešte prijímala právny predpis na jeho vykonanie. K odstráneniu všetkých pochybností v tomto smere dôjde nielen prijatím návrhu ústavného zákona, ale aj prijatím zákona o podmienkach na predloženie zákona, ktorý má byť predmetom referenda, a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako predpisu vykonávajúceho tento ústavný zákon.
Prijatie ústavného zákona výrazne pozitívne ovplyvní stav občianskej spoločnosti v Slovenskej republike, t. j. upravenie procesnej podmienky týkajúcej sa platnosti referenda by malo prelomiť, až úplne odstrániť spoločenskú apatiu a posilniť pocit zodpovednosti jednotlivých občanov za budúcnosť svojej krajiny.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán navrhovateľ, spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, len úplne niekoľko slov. Vítam, že je tento tuná návrh zákona, a chcem ho aj svojím hlasovaním podporiť, ale aspoň takto symbolicky verbálne, aby sme sledovali nielen, aký dopad je možno na štátny rozpočet, životné prostredie, sociálne vplyvy, ale práve na rodinu a manželstvo, lebo to je tá základná bunka spoločnosti, na ktorú treba hľadieť. Toto by mala byť jedna z prioritných vecí, na ktorú by aj Národná rada mala klásť dôraz, aj myslím si, že aj my, celá krajina ako taká.
Ďakujem za slovo.

Rozhodnutie je v rukách lekárov na základe príznakov lekára. Cez telefón veľmi ťažko ten lekár určí tieto príznaky, veľakrát tie mamičky reagujú, dovolím si povedať, priam hystericky a nepravdivo, lekár nedokáže dostatočne posúdiť na základe telefonátu, že či sa jedná o akútny alebo len nejaký ľahký prípad. Toľko som chcel len na záver.
Ďakujem.