Vážený pán predseda, ďakujem veľmi pekne. Dovoľte na úvod, či by sme mohli prípadne takú džentlmenskú dohodu, že ja by som v tejto rozprave spojil aj to, čo chcem povedať k tej druhej voľbe, k ÚPN. Ak mi to dovolíte, si to skrátime. Keď ma zastavíte zase, tak sa budem musieť prihlásiť do tej ďalšej. Takže, ak dovolíte (Ruch v sále.), celé to bude tri minúty, max.
K voľbám mám špeciálny vzťah k týmto, čo tu prebiehajú, to už som sa nejakým spôsobom avizoval. Zopakujem len, že nemôžem voliť niekoho, koho som v živote nevidel. Tieto dnešné, priznám, sú trošku iné, pána Krnáča som aj videl, aj som ho dokonca počul. Bol aj na našom klube sa predstaviť. Ja si nemyslím, nie som vôbec komfortný s tým, že sa niekto má chodiť predstavovať po poslaneckých kluboch. To je ako na ÚV KSS, na Hlbokú, čiže to mi príde naozaj moc politické. Stále si myslím, že z formálneho hľadiska je lepšie, keď sa predstaví v pléne. Žiaľ, to sa nestalo, čiže môj protest bude v tom, že tejto voľby sa nezúčastním, avšak keby v pléne vystúpil, tak by som zaňho hlasoval.
Nebudem tu a už ani dávať procedurálny návrh, lebo viem, že by neprešiel, a ešte aj riskujem jednu vec, že ma tu ubijete čiapkami, že zdržujem. Však, vážení páni kolegovia? Toho už sa začínam báť, že aký som ja hrozne nekolegiálny, že čo tu od vás chcem a požadujem, čo som si dokonca včera dovolil, na čo upozorniť. Na to si asi budem musieť dávať pozor. Ja mám pocit, že niektorým veciam asi ani rozumieť nebudem a budem asi za nekolegiálneho, ale chcem len povedať, že odvtedy, čo som poslancom, som videl môjho kolegu poslanca pána Dzurindu dokopy tri hodiny (Ruch v sále. Smiech v sále.) a niektorých jeho kolegov detto. Možno ich skôr uvidím v televízii alebo v knihe osobností SR ako v pléne. Ja nehovorím, vážení, že tu máme sedieť ako knedlíci, to nehovorím, ale ani mne a predpokladám, že ani občanom nikto nepovedal, že úlohou poslanca je nesedieť v parlamente. To som v žiadnom rokovacom, už ste mi x-krát vytkli, že som ho nečítal, tam som sa to nedočítal.
Miera je dôležitá, patrí k životu človeka. Tu sa nedodržiava miera, nepoznáte mieru. Pán Dzurinda, dokopy štyri-päť hodín ste tu boli odvtedy, čo som ja poslancom. Ak tú mieru stratíme alebo ju už neidentifikujeme, potom čo nám pomôže disciplína, možno keby tu bol Slota, povie dlhý bič. Ja si tu pomaly pripadám nejako ako bezdomovec, lebo tu sedím a ešte niekto povie, však, aha, ten Hlina nemá ani čo robiť, sedí tu jak knedla. Vážení, ja mám čo robiť, či veríte, či nie, ale ja mám taký pocit, že áno mám tu sedieť. Z tých 25 hodín týždenne by som tu mal sedieť, no nuž tu sedím. Nie som zatiaľ ochotný hrať tú vašu hru, ktorú tu máte, a už nehovorím o tom, že niekto ma tu bude presviedčať, jak sa venuje politickej práci a jednej nastupuje do IC-ečka, však pán Novotný, včera ste mali najväčšie výhrady, nuž povedzte mi, ako sa venuje politickej práce v piatok o jednej v IC-ečku? A v ten deň tu zrovna bola pani ombudsmanka ľudských práv, čož to vážna téma je. Vy ste už sedeli v IC-ečku. Hovorila o ľudských právach. Vy ste sa jej mohli spýtať, mohli ste sa niečo dotazovať, že viete nejaký príklad, že niekoho ľudské práva trpia. Tuná Martin bojuje za nejaké Ukrajinky, že Sú, je tam nejaký problém, pán Dzurinda bojuje za bieloruských aktivistov, ale keď mňa vyzliekali v Bruseli, nikto sa ma nezastal! A keď tuná niekto trpí a garantujem vám tu, že niekto trpí v tejto krajine, kto sa zastane? Vy ste už v IC-ečku, tej pani ste sa mohli pýtať, mohli ste sa dopytovať.
Vrátim sa k voľbe, aby som vás nezdržiaval, vidím, že ste nervózni. (Smiech v sále. Krátka pauza.) Budem sa tomu, ale sľubujem, jedno vám môžem sľúbiť, ešte sa tomu budem venovať! Naozaj sa tomu budem venovať, je to pre mňa relatívne kľúčová vec, potrebujem mať v tom jasno. Nebudem a teraz neviem, či mám to spojiť, alebo nemám spojiť, chcem len kratučko povedať o tej druhej voľbe a kvázi voľbe, ktorá sa tu bude diať, to znamená do toho ÚPN. Nebudem hlasovať ani tam. I keď oceňujem, naozaj oceňujem, že prebehlo vypočutie kandidátov, nuž ale nebolo by to Slovensko, keby to zas nedopadlo nejako. Hej, a dopadlo to, stručne poviem, taká snaha o to, že by to vôbec nebolo, tam sme ju zaregistrovali, dokonca sme boli upozornení, že sa máme pýtať korektne, lebo sú tam médiá, nuž vyhodnocujem to ako progres. Ten opar taký, čo som tam cítil, by kľudne tá formulácia mohla byť tvrdšia. Mohli nám povedať, nepýtajte sa vôbec, lebo sú tu médiá, takže teším sa z mála. Ja som človek, ktorý sa teší z mála. Pani Laššáková nás upozornila, aby sme sa pýtali korektne. Nuž ja som sa pýtal a veľa som sa nedozvedel a poviem vám prečo.
Omladina pána Kolesíka veľmi submisívne zdravila pani Laššákovú, ktorá tam bola, a nevšimla si, že ešte jedna podpredsedníčka, a nevšimli ste si, že ešte jedna podpredsedníčka parlamentu tam je, pani Jurinová. A teraz mi povedzte, keby to bol nejaký draft pre basketbalistov, tak by ich nezobrali ani lopty podávať, lebo nemajú periférne videnie, lebo oni povedali, že nevideli, že si nevšimli. Takže takíto sú, vážení, kandidáti. A či to platí aj pre historika? Historik musí mať komplexný pohľad. Má, súhlasíte so mnou? Áno? Kvalifikuje ich to, že neboli schopní v jednej miestnosti rozoznať, či sú tam jeden alebo dvaja podpredsedovia ako argument, ktorý by stál na to, na vaše zváženie, keď budete voliť kandidátov pána Kolesíka?
Omnoho závažnejší je však iný fakt a ten vám poviem. Ja som sa spýtal všetkých kandidátov, že či by boli, či sú pripravení sa venovať novej kauze pána Lorenca a v prípade, že zistia skutočnosti, ktoré by boli nové, v zmysle štatútu a toho, či vlastne ako sa to volá, o ÚPN, takéto podanie podať na generálnu prokuratúru? No ale by ste tomu neuverili, čo sa stalo! (Ruch v sále. Smiech v sále.) Pán Chmel (Krátka pauza.), tam je, pán Chmel, ktorý bol podpredseda vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny, v tej chvíli bol predseda výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, zastavil diskusiu! Dal hlasovať o tom, že zruší diskusiu, čiže som sa tejto otázky, odpovede nedočkal, čož ma veľmi mrzí. Podľa mňa je to dosť pre mňa osobne kľúčová vec, lebo my v tejto krajine žijeme taký zvláštny život, zvláštny život, a iní nám vystavujú vizitky a dopracovávame sa tam, kde sa dopracovávame, a v utorok sa tomu budem venovať viac a hlbšie, že kam sme sa dopracovali, keď tu budú prednášať správu Gorilu.
Nuž takto dopadlo verejné vypočutie na výbore pre ľudské práva a národnostné menšiny. Nedovolilo sa odpovedať kandidátov do Úradu pre pamäť národa na otázku o šéfovi organizácie, ktorá mučila a zabíjala a zastavil to predseda výboru pre ľudské práva a menšiny. Nuž Slovensko naše 2012 roku Páne.
Takže nakoniec a úplne na záver chcem povedať, vážení poslanci SMER-u, lebo vo vás je budúcnosť tejto krajiny, keď to mám takto povedať, dajte si pozor, nedajte sa nahovoriť na Kolesíkových kandidátov, je to nenáležité! K úcty k tým ľuďom, ktorí trpeli, k úcty k tým ľuďom, ktorých mučili, dajme tomu a tak bolo v tejto krajine, aj ktorých zabíjali, nerobte to, je to nenáležité! Byť v správnej rade nie je to, že dostanete 1500 eur, to nie je o tom, to nemôže byť o tom.
Pán Kolesík to svojim kamarátom asi sľúbil, že im to vybaví, a vy sa toho idete zúčastniť. Voľba je tajná, Kolesík to nezistí. (Smiech v sále. Potlesk.)
Nezúčastním sa tej voľby, tak som avizoval, mám s tým problém a keby som vám mohol doporučiť, tak pána Dubovského a pána Gulu. Som zvedavý. Ďakujem pekne. (Ruch v sále.)
