Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení kolegovia, dovoľte mi k tomuto návrhu zákona niečo povedať.
Zjednodušene sa dá povedať, že tento zákon hovorí o tom, že okrem toho vysielania týkajúceho sa liekov cca 20 % európskej produkcie by malo byť vysielaných v našich televíziách. Ja hovorím, chvalabohu, super, asi pri dnešnom stave televízie by tam mohlo byť kľudne aj 10 % z produkcie krajín Bangladéš, Burkina Faso a Burundi. Bez toho, aby som sa chcel dotknúť týchto krajín, hovorím to v tom zmysle, že predsa sú len geograficky a kultúrne od nás trochu vzdialené. Čiže naozaj televízie v stave, v akom dnešnom štádiu sú, tak kľudne Burkina Faso by bola možno lepšou voľbou pre relácie ako niektoré relácie, ktoré sú tam teraz. To, čo ponúkajú niektoré televízie, to je absolútny škandál. Jedna, tá staršia, je televízia vysoko profesionálna a má aj určitú noblesu. A je to teda spojené aj s tým, aká je vlastnícka štruktúra a že v zásade patrí do portfólia človeka, ktorý je mimoriadne kultúrne rozhľadený človek a ktorý má vzťah k umeniu a proste nastavuje aj určitú firemnú kultúru, ktorý, mimochodom, zbiera aj hlavy Messerschmidta, ktoré zbieram aj ja, pričom ale on zbiera originály, ja zbieram kópie, ale každopádne záľubu v tomto máme rovnakú. Čiže pri takomto človeku, ale aj, ako predpokladám, pri ďalšom pánovi, ktorý má na starosti tú profesionálnu televíziu, pánovi Sarbuovi, proste tá úroveň je určitým spôsobom nastavená a nedosahuje úroveň dedinského TV okruhu v Čremošnom, i keď sa tam tiež niekedy utnú. Keby v Amerike vedeli, že niekto dovolí urobiť realitnú šou vedľa Lincolnovho memoriálu, tak by sa asi čudovali, lebo neviem, či ste to niektorí postrehli, my sme mali reality šou Pláž 33 cca 5 metrov od Štefánikovho pamätníka. A teraz v tejto chvíli v zásade ja to ani nevyčítam tej televízii, že to tam urobila, ale vyčítam to tým, kto to tam podpísal, že to tam dovolili. Naozaj to rozum stojí a padá na tomto, ako niekto to vôbec mohol umožniť a dovoliť. Neviem naozaj prípadne kto má viac skúseností s Amerikou, či je taká prudérna alebo nie je taká prudérna, ale prípadne ma doplňte. Neviem si predstaviť, že by od Lincolnovho memoriálu 5 metrov vedľa niekto točil reality šou a boli by tam nejaké ja neviem striptízové tanečnice. Slovensko je naozaj zasnúbenou krajinou na rôzne výmysly. Predpokladám, že títo ľudia, ktorých som tu teraz spomínal, ani o tom nevedeli. Ale asi by sa začudovali, čo je vlastne v tejto krajine vôbec možné. Čiže je to tá obrovská servilnosť. Úplne brutálna servilnosť niektorých ľudí voči chúťkam niektorých dramaturgov je úplne zarážajúca. Ono je to asi tak, že v krajine, kde sú slabí politici, má aj osvetľovač z TV štábu väčšiu silu. Kto robí, robí aj chyby, to treba povedať. Ten projekt pri tom pamätníku nevyšiel, predsa len čo je moc, to je moc. Ale možno do budúcna by tá televízia mala zvážiť, kde bude lokalizovať nejaké iné projekty a či namiesto takýchto, by som povedal, úletov nebude lepšie pustiť nejaký film, trebárs bangladéšskej produkcie.
Každopádne vďaka firemnej kultúre a rokmi prevereného know-how tu máme, zdá sa, aspoň jednu profesionálnu televíziu. Nad tým, čo však robí tá druhá v ambícii dobehnúť tú prvú, často rozum stojí. Moja otázka, možno naivná, je, či o tom vedia alebo nevedia majitelia tejto televízie. Súťaž, ktorá momentálne prebieha, kde, malé deti, ktoré chúďatá sa možno celý rok pripravujú, chcú niečo predstaviť, komentuje porno herec. To je možné asi tiež iba zrovna v tejto krajine. Už nehovorím o tom, že porno herec, ktorý hral v akom filme. To je asi fakt pre silné žalúdky na Slovensku asi zdá sa úplne v pohode.
To, čo ľuďom teraz púšťajú, niežeby som pozeral. Neviem, koľko to už je dosť rokov dozadu, keď bola tá prvá reality šou, to Big Brothers, tak bol taký obrovský bilbord v centre mesta. A tam som napísal pri Kyjeve, že nepozerám tú zhýralosť a je mi dobre. A pod tým som dal akože môj podpis. Ale moc sa mi to neosvedčilo, lebo došlo k takým akože zvláštnym reakciám. Ale ináč zákernosť toho všetkého je v tom, že moje dcéry, ktoré vlastne to tiež nepozerali, samozrejme, tak sa stávali outsidermi v škole, lebo tam to všetci pozerali. Tak som musel urobiť ďalšiu ťažkú prácu, že doriadim aspoň trochu sebavedomia, že nech to pretočia na dobré, že toto nepozerajú. Ale bolo to náročné. Čiže ja mám naozaj špeciálny vzťah k týmto hlúpostiam. Čiže ja ich nepozerám. Ale teraz som si pozrel tu tie upútavky na Farmár hľadá ženu. A naozaj je to tak dehonestujúce, tak nedôstojné, že rozum stojí. Tu je pán minister pôdohospodárstva, by tiež možno mohol na to zareagovať ako z profesijného fachu, lebo to vlastne dehonestuje aj farmárov, ja som farmár svojím spôsobom, že keď ľudia nazerajú, že keď ostatná spoločnosť nazerá, že toto sú farmári, tak že nikto tým farmárom nebude chcieť byť. Však my trošku, keď to preženiem, tak to poviem, ohrozujeme potravinovú bezpečnosť tejto krajiny, lebo za pár rokov tam nikto nebude chcieť byť, lebo keď sa niekto konfrontuje s tou úbohosťou a s tou ľudskou nedôstojnosťou, ktorá sa teraz prezentuje, že to sú farmári, tak to možno nastane. Čiže možno aj pán Jahnátek by sa mal k tomu vyjadriť. Naozaj je to absolútna úbohosť a zvrátenosť. A som rád, a teraz to chcem povedať, že aj pán minister si to už pozrel. Čiže ja som si zahryzol do jazyka, pozrel som si to a vyzerá to tak, že aj pán minister si to pozrel. A čo s tým? Viete, ja vám poviem, to ja identifikujem alebo tak to poviem, že je to taká bezcharakternosť, nazbierať takýchto jednoduchých, slaboduchých často aj úbožiakov, postaviť ich pred kamery a povedať im, nadávajte si, pomilujte sa. Veď je to absolútne nedôstojné. Ja viem, že táto forma týchto TV relácií má aj úspech, aj tú sledovanosť. Viete, v čom je to zákerné a zlostné? Že to často pozerajú ľudia, ktorí majú zbité svoje sebavedomie. A teraz sa pozerajú na tých úbožiakov. A im to vlastne posilňuje to sebavedomie. Takto je to úplne brutálne zvrátené, že proste tá sledovanosť je dosiahnutá tým, že pozerám sa na veľkého úbožiaka a vtedy si poviem, že však nie som na tom až tak zle. No je úplne zvrátené, či ísť týmto spôsobom. Ľudia, a to treba povedať, sú schopní a ochotní pozerať sa a často sa radi pozerajú na úbohosť a nešťastie niekoho iného. A dokonca sa niektorí vedia z toho aj tešiť.
Pán minister bol bývalý scenárista. A asi zdá sa, že mu došli nervy. A pýtam sa ho, aký je tvorivý prínos týchto dramaturgov alebo týchto tvorivých štábov pri projekcii takýchto reality šou, keď nájdete chudáka, ktorý za 30 eur za deň by vám bol schopný urobiť zo seba absolútneho vola. Ono, viete, keď si to povieme, je to aj taká zákerná možnosť maximalizácie zisku, lebo vy vlastne týchto hercov, týchto účastníkov nazbierate naozaj za pár korún, oni sú fakt ochotní za pár korún zo seba toto robiť. Všetci tí herci, ktorí sú tam, možno vyjdú toľko ako ten pomocný kameraman. A v tom je tá druhá zákernosť toho, že to proste slúži na maximalizáciu toho zisku.
Teraz trošku odbočím, ale nie moc. Ako sa dá tomu brániť? Ja som pred troma rokmi už písal taký text, boli tie revolúcie sociálne, potom ideové a, ja mám pocit, nás čaká ešte jedna, asi posledná a to bude taká revolúcia proti prázdnote, prázdnote ducha, s ktorou sme veľmi silne konfrontovaní tak, že na toto, čo teraz žijeme, naozaj už rozum stojí, my proste sme schopní sa pozerať. Sme schopní sa na tomto smiať. Nevieme, kto býva nad nami. Proste sme schopní nechať kurča prežiť. Teraz tú poľnohospodársku tému opakujem, lebo tu bol ten minister pôdohospodárstva. Kurča sme schopní nechať prežiť svoj život na veľkosti A4 , sme schopní proste nadávať, že kapusta stojí, povedzme, 5 korún, ale na tridsaťtisícovú kabelku čakáme na zľavu. A o kope tých iných paradoxov by som hovoril tej doby, ktoré nám tu prináša, tá prázdnota a ľudia majú takú určitú hranicu, že povedia si, že po tú pôjdem a po tú už nepôjdem. Viete, potom už keď to niekoho bude pokúšať, tak vtedy sa to zlomí a vtedy tá, ja hovorím, posledná revolúcia, revolúcia proti prázdnote príde. A vtedy sa tomu ľudia vzoprú a povedia: „Dosť už, vážení, takto už ďalej s nami nerobte.“ Ak budeme chcieť tlačiť na pílu, tak ako sa teraz tlačí, tak ten úpadok bude prudký. A ja teda predpokladám, že v tých ľuďoch zostalo ešte toľko etiky a toľko tej schopnosti sa vzoprieť, že sa vzoprú.
Ja oceňujem tuná pána ministra, že sa ozval, že sa vzoprel, i keď, povedzme si pravdu, chce to určitú dávku odvahy. V krajine, v ktorej má dramaturg pomaly väčšiu moc ako parlamentný výbor alebo minister, tak chce to dávku odvahy. Ja som si to čítal v tom vašom vyjadrení, že spravíte nejaký okrúhly stôl a pozvete tam osobnosti. Vám tam neprídu osobnosti, o ktorých vy vravíte, že tak senzitívne reagujú na spoločenské. Ja som ich vyzýval pri Gorile, tam bola taká téma, ja som sa pýtal, že kde sú tie osobnosti, ktoré tiež sú veľmi senzitívne, že prečo nikto nepovstal a nevyšiel z tmy, z hmly a nepovedal: „Ja som tu. Som za vami, som s vami.“ Ani teraz vám nikto nepríde za ten okrúhly stôl, lebo to je všetko tak. To je prešpikované strachom, tí ľudia sa boja. Oni vedia, z akej pózy nevyjdete a za koho nič nepokazíte. Póza, že nadávate na SMER, tá vždycky fungovala. A nič ňou nepokazíte. Síce za oponou sa im kľudne pcháte do tohto, ale takto zvonka tento systém je na tom celý postavený. Čiže ja tomu moc nefandím, i keď vám držím palce, aby ste tú nejakú osobnosť za ten okrúhly stôl dostali, ale moc tomu neverím. Ten strach tu je tých ľudí. Oni sa boja toho, že vy keď vystúpite z toho tieňa, tak vás zhasnú, zhasnú vás ako lacnú žiarovku z Baumaxu. Proste tak to je, treba držať palce ministrovi, či aj jeho nezhasnú. A či, keď ho zhasnú, sa niekto za neho postaví. To neviem. Som na to zvedavý. Budem sledovať boj o časovú oponu. To bude tiež veľmi zaujímavé, faith, kde budeme hovoriť o tom, kto tu má ešte silu, kto tu nemá už silu. Som zvedavý, či tým mojim dcéram, mám trinásťročnú dcéru a pätnásťročnú dcéru, sa budem báť zapnúť nechať televízor alebo nie, o tretej poobede, a tiež som zvedavý na možno aj nejakú argumentačnú výbavu tuná kolegov, to bude tiež akože zaujímavé, či sa niekto zaštíti demokraciou ešte v tomto prípade. Verím, že sa tu nájde niekto, kto povie, že je to demokratické, aby ste o tretej poobede deťom púšťali hovadiny. Tak ešte to tu niekto z úst vypustí.
Končím. V zásade riskujete, pán minister, ale držím vám palce. To vám môžem sľúbiť. Možno sa skúsme v niečom spojiť. Vždycky sa hovorilo, že koho sa kto bojí alebo kde je ešte šanca, tak pri veľkej sile ešte ako-tak sú účinné spotrebiteľské protesty. Čiže ja si dám tu prácu, že ja skúsim vyzvať tú druhú televíziu, ktorá je menej profesionálna ako tá prvá televízia a ktorá dobieha tú prvú televíziu, skúsim sa u nich ohlásiť a skúsim ich teda poprosiť, či by sa nedalo u nich zjemniť a zvoľniť. Ja viem tiež, že veľa riskujem. Mi to aj bolo povedané z niektorých úst, ako sa dá zhasnúť. Ja viem, že veľa riskujem. Ale kvôli môjmu svedomiu mi to za to stojí. Skúsim to, či sa tu nedá trošku zľaviť, trošku spustiť, či musia ísť za každú cenu do tej absolútnej nedôstojnosti a z ľudí robiť to, čo z nich robia v tom vysielaní, či má komentovať trinásťročné dieťa to, či vie spievať porno herec ešte z homosexuálneho filmu. To nie je v tejto krajine niekto iný, kto by vedel komentovať? To musí zrovna on robiť? To sme tak úboho na tom, že Slovensko v porote, kde sú dvaja Česi, tak Slovákov zastupuje porno herec z homosexuálneho filmu? Však takto aj tým Čechom musíme byť na smiech. Viete, tu niekedy rozum žasne, že v tejto krajine nie je tu nikto iný. Takže môj protest by bol v tom teda, keby tam nebola vôľa alebo nedefinovali by sme tú vôľu, že je vôľa trošku tu zľaviť a netlačiť na pílu, tak áno, potom jediné, čo je funkčné, je možné v rámci možnosti, i keď vás zhasnú, vyzvať ľudí a spraviť taký spotrebiteľský protest. A pri firmách, ktoré inzerujú cez tieto dotknuté relácie, špeciálne „Farmár hľadá ženu“, tak ja si tú prácu dám. Pritom budem rád, keď ma niekto podporí, naozaj to ocením, prípadne aj tu, lebo to je účinné.
Ja fandím vášmu okrúhlemu stolu. A keď chcete nájsť účinnú metódu, tak to je to, že vyzvete tých ľudí, ktorí inzerujú počas toho vysielania, tej stupídnosti, že pokiaľ budú ďalej zadávať reklamu do tejto stupídnosti, tak vy budete ignorovať ich výrobky. Vám tu garantujem, to je jediné čo zaberie, verte alebo neverte, jediné čo zaberie. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
