Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

18.9.2012 o 16:22 hod.

Mgr.

Igor Matovič

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie v rozprave 19.9.2012 15:43 - 15:57 hod.

Hlina Alojz Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, včera som zistil, že som nedával pozor, lebo keď som hovoril, že dnes je ten, že ste zaradený v programe, tak by som si doniesol taký list od vás z ministerstva, nemám ho tu, tak budem len čiastočne, čo si z neho pamätám. Tak pamätám si ten zmysel, presnú citáciu nebudem vedieť. V zásade, keď je bodom zameranie zahraničnej politiky, a pán Dzurinda to zhutnil do troch, teda európska politika, ekonomická diplomacia a konzulárna pomoc. Pán predkladateľ to hovoril a pán minister, pán bývalý minister to takto zhutnil, tak ja sa chytím toho, čo hovoril on, lebo poviem neskôr, že prečo.
Trošku to poradie vymením a začnem, začnem tou ekonomickou diplomaciou, ktorá, pohľady sú rôzne, ale teraz čo si ja predstavujem pod tou ekonomickou diplomaciou, tak je aj to, že tá diplomacia, si myslím, že všeobecne, čiže aj ja keď niečo poviem, ja nie som diplomat, čiže ja potom prepytujem, čiže môj slovník je možno o niečo expresívnejší a jednoduchší, ale, ale zas toľko tomu rozumiem, že v diplomacii by mala byť taká elementárna slušnosť a v ekonomickej diplomacii, ekonomická to nevylučuje, možno práve naopak, ale to už môžeme prísť do tenzie, že niekto povie nie, nie, nie, aby sme nedopadli, ako spomenul pán Fronc, že to je Líbya, hej, že, že teda byť slušný aj, aj k takýmto, by som povedal, zvláštnym režimom, ale tá elementárna slušnosť proste je podľa mňa tak či onak dôležitá, a dá sa povedať, že tie zásady sa držia v diplomacii bežne a štandardne, preto musím to povedať, pán Dzurinda, nehnevajte sa, že preto je zvláštne, že, že proste ste nevedeli prijať čínskeho veľvyslanca. Oni, oni naozaj, ja som tam dlhý čas bol, poznám proste ich aj čiastočné zmýšľanie a pre nich to je hrozným takým, by som povedal, veľmi zlým, nedobrým signálom. A teraz budem hovoriť tým mojím nediplomatickým slovníkom, ako to ja vnímam, že my teda nejakým, by som povedal, súperom pre nich, alebo nejakým partnerom dávno nie sme. Ja som bol niekedy veľmi dávno ešte s Mečiarom v Číne, kde Ducký si ma pomýlil s čašníkom, lebo som mal 20 rokov a pritom jediný projekt, ktorý z tej veľkej, z tej veľkej delegácie vyšiel, bol náš. A vtedy tam boli, vtedy, v tých, v tom období tam naozaj boli kapitáni, vtedy tam naozaj boli vplyvní ľudia. A potom som bol, neviem, či to je päť alebo šesť rokov dozadu, keď bol pán premiér Fico v Číne, a to už boli predavači topánok. Hej, proste, to už bolo, ako Číňania to vedia, poviete "make a sale" a oni vám zabezpečia ľudí, koľko chcete na telefón. Čiže, keď by si človek spravil nejaký krátky rešerš tých vizitiek, tak to už bola proste, to už sme boli rádovo niekde inde. Čiže tú veľkú šancu, ktorá možno na začiatku bola, sme my rádovo prepásli, ale aj tým, že akým spôsobom sa následne vyvíja tá naša, by som povedal, taká jemná reč signálov, tak my sme, vychádzajúc z toho, že nie sme partnerom, tak v tej, v tej nie celkom peknej takej fádnej, ale obrovskej, takej monumentálnej budove ministerstva zahraničných vecí v Pekingu ak sa niekedy o Slovensku hovorilo, tak možno v dvoch súvislostiach, a teraz zjednodušujem, a jedna z nich bola to, že prečo vlastne je tam problém s tým, aby, aby bol prijatý tento veľvyslanec, čo, povedzme si pravdu, nepôsobí dobre a pôsobí to rozpačito, obzvlášť, keď sme ekonomika, ktorá, keď to znova zjednoduším, keď sa Číňanom prestane páčiť Porsche Cayenne, tak ju prudko otrasie a je dosť možné, že bude po raste, hej.
Čiže, ale tým nechcem povedať, že máme robiť nejakú kolenačkovú politiku, to vôbec nie, ja som tu vždycky, aj avizujem, že máme byť hrdým národom a máme byť, alebo hrdým spoločenstvom, hrdou, hrdou krajinou, ale tá elementárna slušnosť je v tomto namieste a vedomie si takej aj zodpovednosti za to, že ako sa veci nejakým spôsobom vo svete tvoria a otriasajú a či niektorý signál, tiež by som povedal, taký rádovo, rádovo, rádoby zbytočný.
Ono to súvisí potom aj z tých ďalších, tá ekonomická diplomacia, že keby som tak v priereze, v tom čase, ako sa to všetko nejakým spôsobom vyvíjalo, my sme nezvládli, by som povedal, tú ekonomickú imigráciu, ktorá tu bola. Hej, že proste to, čo sme sa tvárili, že chceme zvládnuť, tak sme nezvládli. Naozaj sme tu absorbovali dosť veľa ľudí, ktorí vlastne, ich ekonomická podstata nebola silná, ale však to už sú historické veci. Ale znova nezvládame ďalšiu vec, vychádzajúc z takej, by som povedal, princípu, ktorý v tejto krajine dosť často ako ho tu identifikujem, že sme pápežskejší od pápeža, to znamená, my teraz keď sme jednu vec nezvládli, tak nezvládame ďalšiu. Ono v Číne medzitým strašne zbohatli, hej. V Číne, to nie sú predavači sandálov, aby sme si to nemýlili, a teraz napríklad viem, že ako to funguje, že pri vydávaní víza a vôbec povolení, tak myslím, že máme najobštruktívnejší proces asi všetkých krajín Schengenu, čo znova pôsobí, vzhľadom na to, že sme v Schengene, tak tým Číňanom to je v zásade jedno, hej, si tu vybavia rakúske vízum, ale tak to taký vylúdi, taký malý úsmev na perách, že čo si vlastne myslia. Však práve to hovorím, že Rakušáci majú rádovo jednoduchší systém, ono to potom súvisí s tým, že tí ľudia, to už nie je tá ekonomická imigrácia, to už sú obchodníci častokrát rádovo, rádovo bohatší, ako, ako by sme si mysleli, čiže oni nemajú vôbec tu s nejakým jedným záujem, nejakým jedným batôžkom zostať, hej. A čiže toto je nezvládnutie toho procesu, že oni si, nakoniec to schengenské vízum dostanú v Rakúsku, tam zaplatia poplatok, tam sa ubytujú a tu prídu len tým autobusom, ktorých tu sem-tam niekedy stretáme. Čiže to je vec, ktorú teda, keby som ja mal byť konkrétny a nie, nie úplne taký ako všeobjímajúci v tých heslách a frázach, tak toto je taká, by som povedal, že podnet zdola, hej, na riešenie, ktorým by možno by sme sa mohli zamyslieť, aby sme znova to nevyhodnotili, že sme zase niečo nejakým spôsobom nezvládli.
Potom tu tá druhá priorita, čo sa týka zamerania, bola konzulárna pomoc a pomoc občanom, čo v zásade je veľmi potešiteľné, že má sa kde človek obrátiť, keď príde do problémov. Nuž, aj ja som mal problémy, ale v demokratickej krajine, v Belgicku, v Bruseli, a nedočkal som sa tej pomoci. A už som to skúšal za éry pána ministra Dzurindu, už som to skúšal, pán minister, aj za vašej éry a to je ten list, ktorý som spomínal, že pán Javorčík mi odpísal, ale znova to bolo len také vajatanie sa, alebo tým diplomatickým jazykom povedané, no, však uvidíme. A mne tam chýba to podstatné. A podstatné v tejto veci je to, že, že keď si niekto neplní povinnosti, tak holt, i keď je vysoko, i keď je kamarát s, neviem, s kým, z hrušky dole. A to je vec taká, by som povedal, pre mňa dosť principiálna, lebo keď to, že moje ľudské práva boli porušené, už uznala sama Rada Európy, tak mi je naozaj ľúto, že to ešte stále neuznalo naše ministerstvo zahraničných vecí a tak, tak, tak srdnato sa to bráni priznať a srdnato sa zároveň im bráni aj priznať, že, že aká je atmosféra vlastne na tom ministerstve, keď vám príde list, v ktorom, v prvom liste, kde oni sa obhajujú, tí, ktorí sa mi neskôr ospravedlnili, že možno ten príslušník bol overly zealous, to znamená prílišne horlivý. U nás to na tomto ministerstve akceptovali. To je, by som povedal, že prudký nedostatok demokratickej tradície alebo aj vnímania nejakej hodnoty slobody a rešpektovania človeka, hej, že ja dostanem takýto list, že mne si to niekto, niekto pošle a napíše, že, no, však bol overly zealous, čo z toho robíte nejaký to.
A smutné na tom všetkom je, že vôbec teda nepreceňujem sám môj vplyv, že niekto by sa tým nejako moc až prudko zaoberal, ale že to akceptovalo to ministerstvo a dokonca mi to preposlali, že teda taká je odpoveď. Hej. Čiže to ma mrzí, že, že ja, viete na overly zealous, na prílišnú horlivosť sa tu v tejto krajine vešalo, tu sa zatváralo, čiže my by sme mali byť špeciálne citliví na prílišnú horlivosť, hej, lebo vy môžete konať len tak, ako vám určuje zákon. Čiže toto je stále, by som povedal, u mňa, v mojom prípade nedopovedaná vec. A keby som si už aj, možno aj, čo mi moja žena hovorí, že už to nechaj tak, obzvlášť teraz mám za povinnosť to nejakým spôsobom skúsiť dokončiť, lebo však ste dostali referát ľudských práv.
Čiže práve teraz je, ešte o to väčší dôraz treba na to dať, aby sme teda našli, čisto symbolicky už v tejto veci na to odpoveď, aby aj do budúcna tí ľudia si boli vedomí, že keď ja síce som v Bruseli na konzuláte a je tam síce pekne a proste to nejakým spôsobom funguje a peniaze idú, ale keď už niekto príde a má nejaký problém, tak, tak sa treba o neho postarať, i keď to je možno trošku mierne horúce. Hej. Takže toto by som bol rád, keby sme uzavreli, a teraz nechcem, viete, vás tu obťažovať s nejakými mojimi problémami, aby ste to takto nechápali, ja chcem len na tomto prípade demonštrovať, že tie deficity, ktoré tu sú v tejto spoločnosti, deficity hrdosti, takej vôle po slobode a chuti po slobode, deficity toho, že teda si nenechám orať na chrbte, toto proste tu silným spôsobom ako identifikujem a možno na tomto prípade aj na prípade môjho psa tu budeme zase pri správe prokurátora hovoriť, na prípade môjho psa, do ktorého mi strelil jeden poľovník, budem chcieť zdokumentovať to, že aký, v akom stave je spravodlivosť, justícia v tejto krajine, hej, že, žiaľ, môj pes, ale to chcem, aby to malo takú tú plasticitu, lebo vtedy sa to lepšie a jednoduchšie vníma a chápe, keď človek dostane k tomu nejaký obrázok. Čiže to chcem, to je nejakým mojím zámerom, čiže, pán minister, dávam do pozornosti v tej konzulárnej pomoci a efektívnej činnosti teda naozaj byť principiálny.
Nuž, a posledná vec, ktorá bola teda spomenutá ako taký, dôležitá oblasť zamerania, je tá európska politika. S tým sa nedá nič, len súhlasiť, samozrejme. Tam len z tej správy som sa snažil teda pozorne počúvať, čo sa mi nie vždy darí, ale tiež som mal pocit takého, to už sa možno, vzácne budem súhlasiť aj s pánom Dzurindom, že takého deficitu možno v nejakej konkrétnosti. To znamená, samozrejme, nepredpokladáme, že budeme vedieť, že v utorok o štvrtej niekde alebo čo, ale že naozaj, že tie programové, že nejakú, toho konkrétna by tam mohlo byť viac, kde nie napríklad vidím to ako problematické. Ja neviem, v čom sa tak pán Dzurinda zaľúbil do Bieloruska, ale ja ináč, mne to príde hrozne také, aj poviem teraz bokom, také aj trošku pokrytecké, hej, že proste on ten môj prípad prešiel, a nieže taktným mlčaním, ale to si potom môžeme vydiskutovať neskôr, ale, ale spustil boj za Bielorusko. Ja som bol tiež pred bieloruskou ambasádou, čiže ja nemám problém s Bieloruskom, nemám problém s tým, aby sa, ako sa k tomu vyjadrí, to je úplne v poriadku, len musí byť konzistentný v tom, že, že u každého a naozaj. Takže Bielorusko v poriadku, nespochybňujem ani trochu, ale mne napríklad chýba, chýba to, čo vlastne ja vyhodnocujem ako tému dekády, hej. A témou dekády pre Slovensko bude jednak rómsky problém, i keď to nerád takto nazývam, ale aj problém definície - vzťahy s naším južným susedom.
Čiže to sú, by som povedal, veľké témy a k veľkým témam treba mať aspoň zo tri bodky alebo zo tri terčíky urobené, a teraz, že v tom, že ako. Ja viem, že to je ťažké, hej, treba byť diplomatický, ale tam by som teda videl, ja by som teda potreboval aspoň trošku niečoho mať viac, že kde je možné nejakým spôsobom sa oťukávať a nájsť možno, obrúsiť nejakú hranu, spoznať sa, lebo ja mám pocit, že veľa vecí je postavených na tom, že sa nepoznáme. Častokrát počúvame čudné médiá, alebo čítame čudné noviny, a vtedy sa len hecujeme navzájom a možno by to častokrát vyriešilo len jedno krátke stretnutie niekde na hranici, niekde na pol ceste, ako sa hovorí, hej, v neutrálnom prostredí, možno v menej formálnej atmosfére. Keď to trošku zjednoduším, a naozaj, aj keď viem, že to tu nepatrí, pri futbale ako, ako pri nejakých vyexponovaných, vyexponovaných, by som povedal, prejavoch. Chvalabohu, sme sa zbavili človeka, ktorý proste mal najväčšiu lopatu do pece, ktorou, vždycky keď zhasínalo, prikúril, čiže Slota už tu nie je, a je to, je to pre nás obrovská šanca, hej, tieto veci nejakým spôsobom pohnúť, pohnúť ďalej.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.9.2012 10:09 - 10:23 hod.

Viskupič Jozef Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, téma znovuzavedenia úhrad za službu verejnosti alebo, ako sa to, aj keď nie veľmi správne ľudovo nazýva, koncesionárskych poplatkov, nie je počas môjho dvojročného pobytu v tomto pléne novou.
Za minulej vlády sa celá debata okolo verejnoprávnych médií, niekedy možno aj na škodu veci, točila okolo možného spôsobu reálneho zabezpečovania financovania médií verejnej služby. Myslím si, že takisto ako je snaha aj pána ministra, bola aj snaha minulého ministra médiá verejnej služby zachovať. Skutočne, tu sme pravdepodobne všetci na jednej lodi, pretože vysielatelia z licencií alebo komerční vysielatelia, alebo tí, ktorí sú závislí na predaji reklamného času, pravdepodobne mnohé formáty, ktoré médiá verejnej služby majú a môžu prinášať, zabezpečovať nebudú. Nebudú z jedného prostého dôvodu, pretože nedokážu formáty možno pre menšinového diváka, možno pre diváka, ktorý, možno pre témy, ktoré zo začiatku nezaujímajú verejnosť natoľko, že debata prebieha v marginálnych skupinách, až následne sa vzbudzuje záujem, možno preto a hlavne teda preto by médiá verejnej služby zachované mali byť.
Tuto sa ale, mám pocit, ani veľmi politicky nedelíme. O zachovaní médií verejnej služby sme sa však v minulom období bavili preto, že tvorili obrovský až likvidačný dlh, takzvaný kumulovaný dlh. Myslím, že to bolo okolo 46 mil. eur, s ktorým sa musela bývalá vláda vysporiadať a ktorý médiá mal priniesť do toho, aby mohli byť zachované a mohla sa konečne začať debata aj o programe. Bolo ambíciou aj, jednak teda hovorilo sa o začiatku reformy, a to bolo spojenie médií a zároveň aj zabezpečenie nejakej formy financovania, ktorá nebude závislá od politickej moci natoľko, že v jednom kuse sú ohrozované základné parametre fungovania, a to je hlavne teda zabezpečenie reálneho financovania.
To čo sa menilo, bolo to, že takzvaný zástrčkový zákon, ktorý v plnej podobe sa snaží predkladateľ obnoviť, alebo zachovať, nedokázal v realite zabezpečiť financovanie médií verejnej služby.
Je to reč čísiel. Bolo to spomínané viacerými predrečníkmi. Dokonca sme tu mali aj definíciu toho, čo je poplatok a čo je daň, veľmi vyčerpávajúcu. Myslím si, že v súčasnom stave, a tá odpoveď stále visí, alebo otázka visí vo vzduchu, a dúfam, že príde k odpovedi, akým spôsobom teda bude médium verejnej služby slovenský telerozhlas alebo RTVS financovaná, ak na úhradách zo služieb verejnosti sa bude vyberať po prijatí tohto, aj od 1. 1. 2013, 4,64 eur, a toto zabezpečí sedemdesiatpäťmiliónový výber, pričom tri milióny eur idú na obsluhu toho, aby tieto poplatky boli vybrané. To je 72 mil. eur. Myslím, ak si správne pamätám z reklamy, je to okolo jeden a pol milióna a doterajšia zmluva so štátom bola nastavená v sume 14 mil. eur.
Či už projekt, alebo to, čo hovorili zástupcovia rady a médií na výbore, hovorí o deväťdesiat až stomiliónovom financovaní. Pýtam sa teda, prečo zavádzame spôsob nanovo, ktorý, napriek tomu, že ako to, myslím, spomínal predo mnou Daniel Krajcer, nebol ani v programovom vyhlásení vlády a nebol ani obsahom predvolebného dokumentu alebo predvolebného programu, ktorý nehovoril o opätovnom obnovení týchto poplatkov. Prečo teda dávame nedokonalé financovanie, ktoré ani v súčasnej dobe nezabezpečuje dostatočné množstvo financií na financovanie RTVS na občana, a zároveň otvárame otázku, kde manažment RTVS zoberie sumu 30 mil. eur na to, aby, či už dodržal z hľadiska projektu zámery, alebo z hľadiska toho, aké sú reálne potreby tohto média.
Čo ja považujem za najdôležitejšiu vec, a bolo to zhrnuté, je to financovanie zo štátneho rozpočtu, by som to povedal ľudovo, bolo nastavené takým spôsobom, že minister financií túto sumu, ktorú mu zákon káže, ľudovo povedané, musí dať.
Zmluva so štátom nie je takýto parameter. Je to o tom, čo dohodne manažment s ministrom kultúry, a to, čo dohodne minister kultúry s ministrom financií, a tým pádom je skutočne manažérske, myslím si, manažérsky zázrak, ak niekto má spravovať takúto inštitúciu, a presne nevie, čo má rozpočtovať na rok, minimálne na rok vopred. Nehovorím už o strednodobých a dlhodobejších plánoch.
To financovanie zo štátneho rozpočtu s tým, že sa teda úhrady za službu verejnosti platiť nebudú. Viackrát tu bolo spomenuté, že sú štáty, ktoré používajú presne tento model. A sú štáty teda, ktoré používajú aj, či už koncesie, alebo nejaký spôsob iného poplatku. Ja si myslím, že na Slovensku tá debata mohla dobehnúť, že na tento čas, kedy situácia jednak ekonomická a jednak situácia ľudí na Slovensku je taká, že šetria každé euro, mohli sme aj nie iba z týchto ako sociálnych príčin, ale aj z príčin tých, že ako médium verejnej služby bude do budúcnosti fungovať a či jeho financovanie bude zabezpečené, pristúpiť k tomu, aby skutočne bola reálna suma v rozpočte viazaná na fungovanie médií verejnej služby.
Zároveň tam bol vytvorený valorizačný mechanizmus, ktorý bol závislý od toho, akým spôsobom sa ekonomika vyvíja. Vyššie HDP, viac pre médiá verejnej služby. Dávalo to logiku, dávalo to stabilitu vo financovaní média, možné rozpočtovanie, možná tvorba ročných rozpočtov, strednodobý, dlhodobý horizont. Toto sú všetko odpovede, prečo sme mohli dostať a zachovať tento model financovania.
Vnímam, s tým ako pán minister vstúpil do rozpravy, že za predchádzajúceho obdobia súčasná vládna strana, vtedy 62 poslancov opozičných za stranu SMER nesúhlasilo s týmto spôsobom financovania. Práve preto si nemyslím, že tá výčitka o tom, že voliči boli podvedení, alebo neboli, dalo sa teda vyčítať z toho, že pravdepodobne k zavedeniu poplatkov príde.
Ja som si však myslel, že po oboznámení sa so situáciou, ktorá je jednak v štátnej kase a jednak s nejakým tým citlivým, a myslím si, že sociálna demokracia by mala mať ten citlivý prvok na verejnosť, príde k prehodnoteniu tohto zámeru. A potom ako médium verejnej služby bolo vytrhnuté z dlhu a dokázalo hospodáriť aj na základe týchto parametrov, a teda do budúcna, keďže vieme rozpočtovať, aká suma to z rozpočtu bude, bude tento model zachovaný a nepretaví minister kultúry ambíciu vyberať koncesionárske poplatky alebo úhrady za službu verejnosti od občanov.
Nestalo sa tak, tak ja by som si na záver dovolil iba apel, keď už sa takto deje a vieme, že ohrozujeme nejakým možným spôsobom budúce financovanie verejného média a zároveň zaťažujeme rozpočty ľudí, ktorí majú doma zavedenú elektrinu, aby sme sa zamysleli nad skutočným valorizačným mechanizmom a z hľadiska kvality ponúkaného programu oznámili verejnosti, že ak tento zákon prejde, nič sa veľmi s kvalitou programu stať nemôže, pretože len zachováme súčasné status quo.
Zároveň to, čo bolo povedané vo výbore, že aby sme zabezpečili iba sumu, ktorá bola viazaná v rozpočte, by museli byť koncesionárske poplatky zvýšené zhruba na šesť eur. Hovoril to na výbore pán generálny riaditeľ Mika, tak pravdepodobne aj jeho ambície rozšíriť program možno o športový kanál, možno o nejaký ďalší monotematický kanál, ktorý bude pre deti, alebo pre nejakú inú cieľovú skupinu, a konečne, keďže vieme, že máme zaplatený plný multiplex, čiže vieme šíriť štyri kanály, a financovanie programovej služby máme zabezpečené ledva na dva, tak aby sme sa naozaj zamysleli nad tým, že, otvorili tú debatu teda naostro, nanovo, a povedali, z ostatného rozpočtu musí byť takáto suma, a teda valorizačný mechanizmus, ktorý do tohto zavedieme, sa dotkne aj verejnosti a dotkne sa ho takouto sumou.
Ja sa aj preto pýtam, prečo v súčasnej podobe nepredkladáme teda do dôsledkov to, čo sa ministerstvo možno v nejakých, neviem, či fázach bude pripravovať. A to znamená, či sa koncesie budú zvyšovať. A tu je tá otázka, myslím si, namieste, a položím ju priamo, budú sa koncesionárske poplatky a s akým horizontom zvyšovať? Možno, že v záverečnej reči odpoveď bude. A teda, či je skutočným zámerom ministra kvalita, zachovanie médií verejnej služby, alebo iba to, aby uľahčil úlohu, ktorú minister financií má, a to odľahčil rozpočet a previedol toto bremeno na ľudí bez toho, aby existoval nejaký reálny koncept toho, akým spôsobom budú do budúcna médiá verejnej služby financované.
To, že sú financované málo, vieme. A myslím si, že keby bol zostal teda ten stav, ktorý máme, urobíme omnoho viacej aj pre ľudí tejto krajiny aj pre médiá verejnej služby.
Toľko môj názor. Tak ako ste hovorili, pán minister, vy, že váš názor je, že kvôli prepojeniu médií a divákov, je tam budovaný nejaký vzťah aj na základe toho, že platia nejaký poplatok. Ja si myslím, že ten vzťah je veľmi pošramotený a že kvalita programu v médiách verejnej služby je hodnotená verejnosťou aj takým spôsobom, že tieto médiá nesledujú, a možno aj cez výber týchto poplatkov alebo ochotu ich platiť dávajú nejaký signál, že čosi s tým treba robiť.
Ja by som možno dal apel na to, aby sme súčasné financovanie a spôsob financovania aj s možnosťou valorizácie ponechali možno na nejaké prechodné obdobie a potom sa zamýšľali nad tým, rešpektujúc aj ekonomickú situáciu obyvateľov Slovenskej republiky, ale pravdepodobne táto výzva nepadne na úrodnú pôdu. Toľko.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.9.2012 17:49 - 17:52 hod.

Hlina Alojz Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Nemusíte ma upozorňovať, som si vedomý toho, v treťom čítaní čo môžem navrhnúť. Ja som to v zásade chcel aj vtedy urobiť, keď som sa prihlásil, keď sme hovorili o imunite, z čoho sa pán Bugár vysmieval, že mu bolo lepšie, keď tu bol Slota, lebo tí jeho aspoň také chyby nerobili. No ale však vtedy som to nedohovoril. Povedali, že vtedy bolo lepšie, keď tu bol Slota, ako teraz, lebo si poslanci mýlia tretie čítanie...(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Pán poslanec, prosím vás, využite vaše právo v treťom čítaní na to, na čo máte.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Prosím vás pekne, ja som na to ráno upozorňoval, ja som kandidoval do Národnej rady, nie do spolku holubárov. Toto, čo my tu robíme, včera sme boli aj toho svedkom, to bola taká relácia, kde aké pozmeňujúce návrhy sa prijali a aké sú hlúpe a aké absurdity spôsobujú. Pán Mihál pitvač všetkých zákonov, čo mu týmto patrí vďaka, nám to tu všetkým vysvetlil. Naozaj, pokiaľ nechceme robiť zákony ako holubári alebo domová schôdza niekde na Černyševského, tak upozorňujem na to, že keď niekto predloží pozmeňujúci návrh k tak závažnému zákonu, ako je zákon o IDS, ktorý by sa kľudne mohol volať mýtny a čipový zákon, tak potrebujeme na to mať čas.
Teraz to vysvetlím. A to je vlastne tá technika a to, že sa moji kolegovia dali zneužiť na to, že vám vytvoria alibi na to, že vy môžete povedať: „Však čo chcete, však to tam máte v tom zákone.“ Celý ten článok, ktorý hovorí, že vy tie údaje nemôžete poskytnúť, za to aj bolo platené, je úplne nulitný, je úplne bezvýznamný. To tam kľudne, a teraz dávam návrh, dopíšme, že Sandokan žije. To je presne to isté a nič sa tak nestane, by vám SMER by zahlasoval dneska aj za to, keď tam dopíšete, že Sandokan žije, lebo dneska je zmyslom to odhlasovať. Na všetko kývnu „áno“. Celé to ustanovenie, že to nesmú tak urobiť, je úplne zjavne protiústavné. To znamená, v ďalšom konaní to pôjde na Ústavný súd. (Reakcia z pléna.) Čo nemôže? Veď je demokracia. Toto je úplne nulitné ustanovenie. Je mi ľúto, že moji kolegovia na toto naskočili. SMER toto potrebuje na to, aby zavrel a zakryl, čo spôsobil.
Zopakujem to. Prijmeme dneska zákon posledného deda, ktorý starú škodovku vyberie, keď pôjde zaniesť vence po škode a bude platiť viac, chudáka, to, že to hovorí o slobode, o ktorej tuná málokto vôbec rozmýšľa. Toto vo Francúzsku by sa nikdy nestalo pri účasti piatich poslancov. Tam sú hrdé národy, ktoré sa za seba bijú. Tu môžete schváliť presne to. To je druhá rovina tohto zákona.
A tretia rovina zákona toho je to, že aj vaši rodičia, vaši starí rodičia stavali tie cesty. Dnešným aktom za päť minút, aktom voľby dokončíte privatizáciu ciest, i keď to tak na prvý pohľad nevyzerá ani sa to tomu nepodobá. Je to faktom.
Toto, čo je tu teraz, je úplne nulitné, úplne bezvýznamné, kľudne tam dajme vetu, že Sandokan žije. Kľudne to tam dajme. Všetci tí, ktorí to tam chcú mať, sa z toho už teraz smejú a dobre vedia, že cez Ústavný súd to neprejde. Je mi to ľúto, že to takto celé dopadlo. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 18.9.2012 17:11 - 17:12 hod.

Vašečka Richard
Ďakujem. Ja by som teda chcel dať procedurálny návrh, že ak je teda podľa tých diskusií tá správa nejaká obsiahla, komplikovaná alebo až priam v tejto chvíli, ako niektorí vystupujú, zbytočná, či by sme mohli hlasovať o návrhu, že ak tu páni ministri budú vo štvrtok na hodine otázok, či by mohli priniesť aspoň krátku informáciu na túto tému.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 18.9.2012 17:10 - 17:11 hod.

Hlina Alojz Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Ja chcem dať procedurálny návrh, aby sa o prijatí pozmeňujúceho návrhu pána Viskupiča a Vašečku, ale aj o samotnom zákone o IDS hlasovalo zdvihnutím ruky. Zvýšená vizibilita aktu tejto voľby je dôležitá preto, lebo prijatím tohto pozmeňujúceho návrhu a, samozrejme, aj zákona, kde pri pozmeňujúcom návrhu dávame legitimitu strane SMER, že prijme zákon, ktorý, po prvé, výrazným spôsobom zvýši náklady aj posledného deda, ktorý na svojej starej škodovke pôjde zaniesť vence, obrovskou mierou zasiahne do osobných práv občana a, samozrejme, a to treba povedať, dokončí privatizáciu slovenských ciest. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.9.2012 16:55 - 16:56 hod.

Hlina Alojz Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Myslím, že sa tu dá identifikovať určitá nespravodlivosť. A ja ju nechcem spochybňovať. Ale myslím, že by sme mohli očakávať aj určitú veľkosť v tomto prípade, lebo to tu bolo aj povedané, že teda rodiny v hmotnej núdzi majú zľavu. A ako isto vieme, často veľkými fanúšikmi televízneho signálu sú rodiny v hmotnej núdzi. A ja by som vtedy mal aj lepší pocit, teda že nech je to, tak ako to má byť, a že teda budú sa zúčastňovať solidárne tej platby. Ale len za úvahu by to stálo, keď teda ten signál sa šíri do tých ťažko prístupných oblastí často, kde ani gumáky nepomôžu, či sa aj proste programovo nejako k tomu nepriblížiť a nejakými proste osvetovými reláciami v tej oblasti nepomôcť. Vtedy si ja poviem, fíha, tak malo to význam, na niečo to čiastočne bolo. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.9.2012 16:48 - 16:55 hod.

Fecko Martin Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán minister, pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som tiež vyjadril svoj názor na tému koncesionárskych poplatkov.
Úhrady za služby verejnosti alebo tzv. koncesionárske poplatky sa v civilizovaných a rozvinutých krajinách platia stále menej a menej. Všade totiž majú problém s ich výberom, ako aj so zbytočnými nákladmi na celý tento proces. V skutočnosti nie sú v Európe ničím výnimočným. Vo Veľkej Británii ich diváci a poslucháči platia do spoločností, ktoré majú zmluvy s BBC. Podobne je to aj v Dánsku. Okrem Slovenska aj Rakúsko, Nemecko, Švédsko, Fínsko a Švajčiarsko majú inkasnú spoločnosť, v ktorej sú podielnikmi verejnoprávne médiá alebo štát, prípadne obidva subjekty. Trochu iná je situácia v Belgicku, Portugalsku, Španielsku, Luxembursku, Holandsku a Francúzsku, kde sa verejnoprávne médiá financujú prostredníctvom štátnej kasy vo forme priamej platby na tento účel. Vo väčšine zvyšných štátov ako napr. Monako, Lichtenštajnsko, Maďarsko sa verejnoprávne médiá financujú cez dane zo štátneho rozpočtu. Platenie koncesionárskych poplatkov má klesajúcu tendenciu aj na Slovensku. Znižuje sa počet platiacich zamestnávateľov ako dôsledok krízy, horších podmienok na podnikanie a podobne. A stúpa množstvo firiem, ktoré platia najnižšie sadzby. U fyzických osôb sa nekontrolujú platby a nezískavajú noví prispievatelia. A pribúda čoraz viac tých, ktorí sú od platenia daní oslobodení, pokles datujeme zhruba od polovice roku 2009. A ako hlavný dôvod sa uvádza sociálna situácia na Slovensku úzko spojená s hospodárskou recesiou a zvyšovaním počtu nezamestnaných.
Treba povedať, že počet neplatičov koncesionárskych poplatkov sa zvýšil aj po zverejnení zámeru predchádzajúcej vlády koncesionárske poplatky zrušiť. Mnoho ľudí jednoducho prestalo platiť za rozhlas a televíziu. Ľudia sa domnievali, že si to môžu dovoliť. A neuvedomili si pritom, že kým platí zákon, ktorý hovorí o povinnosti prispievať na verejnoprávne médiá, riskujú narastanie dlhu, nezaplatenie jediného poplatku vo výške ani nie 5 eur sa môže vyšplhať spolu s pokutami, úrokmi z omeškania, súdnymi poplatkami, nákladmi na právne zastupovanie na dlžobu až vo výške 175 eur. O tom, kto a koľko platí, rozhoduje zásuvka. Koncesionárske poplatky platí zo zákona každý, kto je odberateľom elektriny bez ohľadu na to, či televízor, resp. rádio má alebo nemá. Povinnosť platiť ten poplatok sa vzťahuje na odber elektriny v byte alebo rodinnom dome, nie na vlastníctvo televízorov alebo rozhlasu. Je to zákonná povinnosť. Najmä v prípade starších ľudí sa často stáva, že s pokročilým vekom presťahujú sa k deťom a ich byt ostáva dlhodobo prázdny. Táto povinnosť platiť sa však vzťahuje aj na odberateľa elektriny. Nemá na to vplyv skutočnosť, že koncový odberateľ elektriny napr. matka, nežije vo svojom byte, ale žije v domácnosti s dcérou. Platí trebárs za obidva byty, dcéra plnú sumu, matka ako dôchodkyňa polovičnú. A platiť polovičnú sadzbu musí dôchodca aj v prípade, že nebýva vo svojom byte alebo dome a je umiestnený v domove dôchodcov. Výnimočné nie sú ani prípady, keď v jednom dome či byte býva viac generácií. Ak sú jednou z generácií dôchodcovia, nemusí sa na nich vzťahov zľava v podobe polovičného koncesionárskeho poplatku. Ak je totiž koncovým odberateľom elektriny dôchodca a deti žijú s ním v domácnosti, pričom deti majú pravidelný príjem zo zárobkovej činnosti, musia dôchodcovia platiť plnú sadzbu. Ak by takýmto odberateľom boli niektoré z ich detí, ktoré má pravidelný príjem zo zárobkovej činnosti, platí plnú výšku. Koncesionárske poplatky sa platia len raz, a to aj v prípade, že okrem bytu máte aj chatu, zdedíte dom po starých rodičoch, či inú nehnuteľnosť. Ak však vlastnia viacero nehnuteľností bezpodielovo manželia, pričom napr. v dvoch je ako odberateľ vedený manžel, v jednej manželka, vzniká im povinnosť platiť koncesionárske poplatky za dva byty, raz pre manžela, raz pre manželku. Nemá na to vplyv skutočnosť, že koncoví odberatelia elektriny rôznych bytov, žijú v spoločnej domácnosti. Rovnako nie je dôležitá skutočnosť, kde má ten-ktorý odberateľ elektrickej energie trvalý pobyt. Zároveň platí, že ak sa na platiteľa vzťahuje zľava z poplatkov alebo oslobodenie, platí to na všetky nehnuteľnosti bez ohľadu na ich počet. Koncesionárske poplatky musia sledovať aj tí, ktorí nesledujú alebo dokonca ani nemôžu sledovať verejnoprávne médiá z dôvodu zlého pokrytia resp. nepokrytia signálom RTVS.
Uvedenými príkladmi chcem poukázať na určité anomálie tohto tzv. zástrčkového zákona. Platíme za to, odoberáme elektrickú energiu, ale v skutočnosti platíme úhradu za službu verejnosti. A tú nám poskytuje Rozhlas a televízia Slovenska. Ak sa má zachovať platenie koncesionárskych poplatkov, tak treba nastaviť pravidlá kontroly ich plnenia, nie ich zvyšovanie. Niekto médiá zaplatiť musí, radšej transparentne cez koncesionársky poplatok ako anonymne prostredníctvom daní, odvodov, penále, sankcií a podobne.
V čom však vidím ešte jednu absurditu zo zákona, je skutočnosť, že z pohľadu podnikateľa, živnostníka či majiteľa eseročky zákon akoby predpokladal, že zamestnanci vo firmách snáď trávia svoj voľný čas sledovaním vysielania Rozhlasu a televízie a Slovenska, a preto by ich majitelia mali za to zaplatiť, nehovoriac o tom, že každý si už aj tak povinne platí koncesionárske poplatky sám za seba ako súkromná osoba. Ak by sme aj pripustili neuveriteľnú a bizarnú predstavu, že nejaký zamestnanec v práci sleduje televízne alebo rozhlasové vysielanie, tak predsa svoj poplatok už má zaplatený ako súkromná osoba. Prečo za neho má platiť ešte ďalší jeho zamestnávateľ? Systém platenia koncesionárskych poplatkov je v tomto ohľade podľa mňa nevyhovujúci. Podnikateľom, živnostníkom, ktorí zamestnávajú aspoň troch zamestnancov, ku všetkým výdavkom, ktorých už aj tak majú dosť a ktoré sa im od nového roku zvýšia, zostáva naďalej platiť duplicitne koncesionárske poplatky. Takže toľko z mojej strany. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.9.2012 16:22 - 16:23 hod.

Matovič Igor Zobrazit prepis
Pán minister, som rád, že ste vystúpili v rozprave, že sa dá na vás reagovať, lebo mohli ste zbabelo vystúpiť iba na konci bez takejto možnosti.
Hovoríte, že to je podvod, že keď SaS-ka presadila túto zmenu až od roku 2013, lebo vlastne urobila to pre budúcu vládu. A operujete tým, že teda tým pádom tu nemajú právo alebo ja nemám právo hovoriť o nejakom podvode. Ale potom sa pýtam, prečo vy ste na minulej schôdzi presadili v sociálnom zákone zmenu, ktorá sa dotkne až budúcej vlády. Dali ste zvyšovanie odchodu veku do dôchodku od roku 2016. Je to takisto, ste spáchali podvod a vedomý podvod. Porovnávajte si, že robíte presne to isté, čo urobila vtedy SaS-ka, keď si to presadila.
Hovoríte, že znovu nezavádzate poplatky, lebo dnes platia. Ale vy týmto zákonom navrhujete stav do roku 2013 a v roku 2013 súčasné znenie zákona hovorí, že koncesionárske poplatky by neboli. Takže vlastne vy meníte stav v budúcom roku, v ktorom by koncesionárske poplatky neboli, a vy ich tam zavádzate. Takže znova zavádzate a hráte sa so slovami.
Hovoríte, že neklamete voličov a de facto že hovoríte pravdu. A ja sa teda naozaj pýtam: Neklamete? Prečo potom Robert Fico povedal a sľúbil vyslovene voličom a ľuďom na Slovensku, že vaše opatrenia, negatívne opatrenia, sa dotknú tých len 12 % najbohatších ľudí na Slovensku? Znamená to, že keď Robert Fico klame, a priori hovorí pravdu?
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.9.2012 16:10 - 16:12 hod.

Viskupič Jozef Zobrazit prepis
Ďakujem. Nuž, Daniel, položil si takú rečnícku otázku, že ako sa dá manažovať alebo riadiť inštitúcia, ktorá do posledného momentu nevie, aký má rozpočet. Ja mám na ňu dosť jednoduchú odpoveď. No dá sa to tak, ako sa riadila v podstate doteraz alebo dovtedy, keď aj za prvej vlády Roberta Fica riadili túto inštitúciu ľudia ako pán Hreha, pán Nižňanský a vyprodukovali obrovskú stratu. Zároveň pri hrozbe tejto obrovskej straty sa vytvárali miliónové prosby na to, aby inštitúcia vôbec nejaké výsledky mala. A tým pádom vznikal stav, že sa dostávala do absolútnej politickej závislosti. Suma teraz v sume asi 14 mil., keď hovoríme o zmluve so štátom a ak teda hovoríme, že televízia potrebuje 100 mil., čiže musí byť takmer zdvojnásobená, podľa mňa politickú závislosť minimálne zdvojnásobuje. Ja teda takisto sa pripájam k tej výzve, aby sme tento zákon nepodporili a aby sa o ňom nerokovalo, prípadne aby ho pán minister stiahol z rokovania. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.9.2012 15:54 - 15:56 hod.

Matovič Igor Zobrazit prepis
Pán poslanec Jarjabek, aj keď som úplne nepochopil, čo ste hovorili o tých kravách, ale neviem, ako ste to tam presne hovorili, čo ste to tam presne hovorili, ale skúsim vám to teda vysvetliť, o čom som hovoril, lebo zrejme ste ma nepochopili. Ja keď som kritizoval to, že pán minister vystúpil s argumentom, že vlastne predkladáte ten zákon, lebo že je tu pravdepodobne veľká akútna hrozba ohrozenia demokracie, lebo v prípade, ak by vlastne prešiel súčasný stav platný, že by RTVS bola financovaná iba zo štátneho rozpočtu, tak bola by RTVS vlastne asi pod nejakým politickým vplyvom, takže vlastne idete brániť RTVS pred samými sebou, tak som argumentoval tým, že aj ten stav, keď bude RTVS čerpať peniaze z koncesionárskych poplatkov a zároveň bude vedenie RTVS zvolené v pléne tohto parlamentu, tak znova to je spolitizovanie tejto inštitúcie. Ja som tým nekritizoval samotnú tú voľbu, že teda politici tu volili toho generálneho riaditeľa, iba som hovoril, že takýto je stav, bohužiaľ, a vy mi potom nemusíte hovoriť, že ja som zodpovedný za to, že ten generálny riaditeľ sa tu volí v tomto pléne. Ja som nehovoril o tom, že vy ste si schválili zákon, že si môžete zvoliť toho generálneho riaditeľa, nie, vy ste na základe platného zákona zvolili si generálneho riaditeľa. Ale taktiež treba jedným dychom priznať, že ak by vám vadilo takéto politizovanie tejto inštitúcie, tak vládnete, bez problémov ste mohli zákon zmeniť a nechať túto voľbu naozaj možno len na tú odbornú obec. Čiže o toto mi išlo a považoval som za dôležité vám to vysvetliť, lebo každopádne ste to asi nepochopili.
Skryt prepis