Videokanál klubu

Ďakujem. Na úvod by som chcel povedať pánovi Novotnému, že nie som splnomocnencom, zatiaľ, tak nemusíte ma zatiaľ titulovať týmto, týmto, týmto titulom. (Reakcia z pléna.) Okej. Hovoril som o tom, že, nie, hovoril som o tom, že to hovorili vaši voliči. Ja viem, že môj názor vám nemusí byť dobrý alebo v podstate nemusíte sa stotožňovať s mojím názorom, ale s voličmi by ste sa mali stotožniť a hovorili to vaši voliči, že spôsob, akým ste prezentovali tento zákon, nebol hoden teda vašej strane.
Nemyslím si, že práve ja som ten, ktorý nebude podporovať dobré návrhy z dielne SDKÚ. Nakoniec s Ľudom Kaníkom sme už debatovali o mnohých teda veciach a celkom v podstate v niektorých veciach si dokážeme rozumieť. Takže nemyslím si, že ja som práve ten, ktorého ste označili, že nepodporí dobré návrhy z SDKÚ. A v tejto téme, ktorá sa ma dotýka osobne ďaleko viac ako všetkých vás ostatných, si myslím, že podporím každú rozumnú vec, ktorá pomôže vysporiadať sa s týmto problémom, ktorý trápi Slovensko už niekoľko rokov alebo desať rokov.
A vrátim sa k tej komplexnosti alebo nekompletnosti tohto zákona. Stále si to myslím ako. Musíme mať oveľa väčšie ambície, ako máme doteraz. Nemôžeme teda len myslieť na ďalšie chatrče, musíme mať výraznú ambíciu vo vzťahu k riešeniu stavu, ktorý dnes využívajú mnohí divadelníci na upútanie pozornosti. Ak takúto ambíciu nemáme, tak sme potom zbabelí všetci, vrátane SDKÚ, vrátane nás, vrátane všetkých, ktorí sedíme v parlamente. Náš parlament musí mať ambície vyriešiť tento problém.

Ďakujem. Vzhľadom k tomu, čo odznelo v rozprave, som zachytil dva body. Prvý bol ten historizujúci moment toho, akým spôsobom usádzanie komunity Rómov má historické pozadie. Predrečník spomínal, že sa to ťahá od Márie Terézie. Myslím si, že čím viacej budeš na tento fakt poukazovať, tým viacej bude verejnosť vedieť, že tento problém nevznikol včera, pred sto rokmi, ani pred dvesto, ale nesie sa celou históriou. A dokonca si myslím, že si mohol kľudne označiť to, že problém vznikol tým, že sme sa na území Slovenska potýkali s riešením rómskej otázky takým spôsobom, že sme ju vytesňovali na pozemky, ako si spomínal, nevysporiadané a obce a štát pristupoval k problému tak, že sa odsúval.
Druhá časť, kedy si pomenoval tvojimi slovami kompletný alebo nekomplexný návrh, o ktorom rokujeme, ja túto výhradu poznám. Myslím si, že riešenia okrem zbúrania alebo zákazu výstavby nových čiernych stavieb na týchto pozemkoch je jedna vec mince. Preto ja asi tento návrh podporím, samozrejme, s výhradou a možno aj v spolupráci s predkladateľmi. Ak tento návrh bude mať podporu v druhom čítaní, sa pozrieť na to, čo s ľuďmi, ktorí si takýmto spôsobom bývanie nevedia zabezpečiť, a toto návrh nespomína.
Preto to, čo si spomenul, že je málo ambiciózny, je pravda. K spôsobu prezentácie sa nebudem vyjadrovať, ale viac-menej zdieľam tvoj názor.
Ďakujem.

Ďakujem, Peter, za tvoje vystúpenie a ja by som možno na tvojom mieste ešte viacej upozornil na tú, na tú správu, čo si na začiatku hovoril, ktorú vypracoval Parlamentný inštitút, lebo naozaj pomenúva jadro problému, že kde problém vznikol. A vlastne v tej správe, ktorú máte všetci poslanci na kluboch, sa môžete dočítať, že naozaj už Mária Terézia pred 250 rokmi začala v podstate proces nejakého usmerňovania, usídľovania sa Rómov na pozemkoch, ktoré susedili s obcami, a tento proces v podstate prebieha na Slovensku 250 rokov. Jednoducho, či to bola naozaj vrchnosť, pani či pani cisárovná, alebo teda boli sme v monarchii, alebo sme boli v prvej republike, alebo za komunizmu, alebo posledných 22 rokov, stále naďalej v podstate bolo zo strany štátu tolerované, alebo boli Rómovia usmerňovaní, aby sa usadili na cudzích pozemkoch. Štát dovolil neprávo a dnes preto štát je zodpovedný za to, aby toto neprávo riešil, ale o to viacej zodpovedne a nie populistickými návrhmi vytrhnutými z kontextu.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Dámy a páni, dovoľte, aby som na úvod vám povedal, že tento materiál pod názvom "Vývojové etapy života Rómov na Slovensku s dôrazom na dobovú legislatívu" som rozdal do každého klubu a máte to teda, máte možnosť sa dočítať tu mnohé dôležité veci, o ktorých teda aj dnes rozprávame. Tento materiál bol vypracovaný Parlamentným inštitútom 22. mája 2012 na môj podnet. Čiže nie je to materiál, ktorý som vypracoval ja, tento materiál vypracoval Parlamentný inštitút, kde sa potvrdzujú mnohé veci, o ktorých teda aj, aj Ľudo Kaník rozprával. A ja zacitujem v podstate nejaké zhrnutie, ktoré je v úvode tohto materiálu, pretože aj k dnešnej téme je veľmi dôležité baviť sa o faktoch a o nezávislých, teda objektívnych nejakých, nejakého pohľadu aj na ten problém, ktorý dnes trápi celé Slovensko.
Materiál sa sústreďuje na priblíženie hlavných vývojových etáp rómskej otázky v rozličných štátnych úradoch od habsburskej monarchie po Československú socialistickú republiku. Zameriava sa najmä na zmapovanie pohybu procesu zanechávania kočovníckeho spôsobu života, usádzania sa, vlastnú výstavbu a bytovú politiku štátu. Zdôrazňuje pritom líniu správania sa kompetentných mocenských orgánov k tomuto etniku, a to aj formou legislatívnych opatrení.
A ako hlavnú myšlienku možno uviesť fakt, že Rómovia sa na Slovensku neusadzovali nelegálne a svoje osady nezakladali bez povolenia vrchnosti. Naopak, robili tak často z donútenia na základe priamych príkazov a nariadení. Problémom, majúcich dôsledky až do dnešných dní, je však to, že pod nátlakom sa usadzovali zväčša na nevyhovujúcej pôde, obecná pôda neznámych vlastníkov, pôda podliehajúca neskôr reštitúciám, ďaleko od dopravných tepien a prirodzených centier a následná getizácia nesúca so sebou mnoho ďalších komplikácií.
Tento materiál hovorí o tom, že Rómovia sa neusadili na tých pozemkoch, ktoré dnes obývajú alebo kde sú teda súčasné osady, sami. Vrchnosť - a to je jedno aká, aké zriadenie tu bolo, či tu bola monarchia, alebo republika - prikázala Rómom presne miesto, kde sa majú usadiť. Štát dovolil Rómom usadiť sa na cudzích pozemkoch. Štát dovolil a akceptoval stav, ktorý dnes trápi celé Slovensko. A štát, čiže my, sa musíme k tomuto problému postaviť zodpovedne.
Ja vítam iniciatívu SDKÚ, že teda tento problém ich trápi rovnako, ako aj trápi mňa a trápi aj naše hnutie. My sme už pred voľbami hovorili, že tento problém je potrebné riešiť. Štát sa nemôže schovávať v podstate dlhodobo pred týmto problémom a štát musí zaujať jednoznačné stanovisko tak, aby vlastníci pozemkov sa dostali k svojmu majetku alebo dostali k odškodneniu. Štát je zodpovedný za to, čo sa stalo, a štát musí nájsť riešenie. Nemôžme nechať toto riešenie na rôznych divadelníkov, ktorí sa predvádzajú a získavajú priazeň čoraz väčšej skupiny obyvateľstva len kvôli tomu, lebo my sme neschopní. Len kvôli tomu, lebo my sa schovávame, len kvôli tomu, že my odďaľujeme riešenia, len kvôli tomu, že my sa bojíme tohto problému. Nesmieme sa báť, musíme sa postaviť zodpovedne a musíme odhodiť politické tričká kvôli tomu, lebo toto riešenie spôsobili naši predchodcovia, ktorí riadili v tom období našu krajinu.
A teraz k samotnému návrhu zákona, ktorý teda predložilo SDKÚ. Chcem rozdeliť teda môj výstup do dvoch rovín. Prvá rovina, taká obsahová rovina, a druhá marketingová alebo politická rovina, v ktorej teda som aj, aj Ľuda Kaníka niekoľkokrát teda oboznámil s mojím stanoviskom.
A najprv chcem teda povedať to, že tento návrh zákona vnímam ako ďalšiu možnosť upútať pozornosť vo vzťahu k SDKÚ nejakej cieľovej skupiny, ktorú sa teda snažíte dlhodobo, aspoň na posledných schôdzach to je vidno, chcete teda dlhodobo nejak zaujať Slovensko rómskou témou, čo mi vôbec nevadí. Ja teda vítam to, že SDKÚ sa v poslednom období razantne chce zaoberať rómskou problematikou, avšak spôsobom, akým to prezentuje, prezentujete, je mi teda nie celkom vyhovujúci. A myslím si, že, a upozorním na to pri konci môjho teda vystúpenia, myslím, že je nehodné SDKÚ sa správať takto nezodpovedne voči svojim voličom, je nehodné teda postaviť sa v osade a vykrikovať tam a hovoriť o tom, že je potrebné zbúrať chatrče v Plaveckom Štvrtku, ale dostanem sa k tomu.
A k obsahu. Tento návrh, myslím si, že je nekompletný. Samozrejme, vy máte v tomto návrhu zadefinované, že chcete búrať ďalšie chatrče, avšak nezaoberá sa váš návrh, čo bude s chatrčami, ktoré dnes stoja na cudzích pozemkoch, čo teda chcete urobiť, aký návrh máte k tomu, aby súčasný stav, ktorý je katastrofálny a ktorý v poslednom období je veľmi, veľmi trápi teda celé Slovensko, k tomu ste nezaujali stanovisko a podľa a aj na základe toho ja hovorím, že váš návrh je nekompletný. Pretože ak chcete... (Reakcia navrhovateľa.)
Možno to nebola ambícia, ak hovoríš, Ľudo, že to nebola ambícia, tak vaša ambícia je veľmi slabá. Myslím si, že SDKÚ by malo mať oveľa väčšie ambície, ako riešiť iba ďalší stav. SDKÚ by malo mať ambíciu riešiť problémy, ktoré trápia Slovensko, a toto, toto by ste mali mať ako za ambíciu. Riešiť stav, ktorý jednoducho tu je, a aj z toho pohľadu pokladám obsahovo ten zákon, trošku v úvodzovkách, za zbabelý. Aj keď pripúšťam, je potrebné urobiť poriadok v ďalšej výstavbe nelegálnych stavieb. Súhlasím s týmto obsahom. Avšak zdôrazňujem, je nekompletný ten návrh a je potrebné v podstate ten návrh obohatiť ďalšími riešeniami, ktoré by boli zamerané práve na riešenie situácie, ktorá je v súčasnosti v osadách.
A navyše ešte som zabudol povedať, že váš návrh sa výlučne, teda podľa môjho názoru, dotýka len výlučne rómskych osád. Trošku ste to mohli urobiť aj ináč, ale toto vám neviem, či som asi ten, ktorého návrhy alebo rady bude SDKÚ prijímať. (Reakcia navrhovateľa. Zasmiatie sa rečníka.) A, dobre.
Tak idem k tej takej marketingovej rovine tohto, tohto návrhu vášho. Už som to povedal. Myslím si, že prezentácia tohto návrhu zákona, ktorú ste zvolili, je nehodná SDKÚ. Moji priatelia, ktorí sú bývalí voliči vášho hnutia alebo vašej teda strany, sú rozčarovaní z vášho správania, a to hovorím osobný zážitok z rozprávania alebo z mojej diskusie s týmito ľuďmi, sú rozčarovaní, ako ste zbabelo sa postavili v Plaveckom Štvrtku pred osadou a povedali, že tieto chatrče ako v budúcnosti chcete búrať, alebo teda nechcete dopustiť, aby na tomto, v tejto osade sa postavili ďalšie chatrče. Podľa mňa by bolo pre SDKÚ hodné a určite by ste svojich voličov aj upútali, keby ste sa postavili pred hotelom pána Širokého a povedali, že táto budova je nelegálna, a urobili všetko preto, aby táto budova v podstate bola zbúraná. Tam by ste určite upútali veľkú pozornosť, ale na to asi SDKÚ dnes nemá - čo? Gule? (Reakcia z pléna.) Asi nie. Ale mali by ste urobiť všetko pre to, aby ste tie gule mali.
Nie je to hodné SDKÚ. Ten spôsob prezentácie, ktorý ste zvolili, je mierne extrémistický a odporúčam vám teda, ak chcete, aby som vám radil, zvoliť iný spôsob prezentácie takýchto návrhov, lebo niekedy aj vaše návrhy, ktoré môžu byť dobré, a nehovorím, že obsahovo s tým návrhom ako sa dá pracovať, ten návrh nie je zlý, ale spôsob, akým ste to povedali, a spôsob alebo forma, nekompletná forma návrhu tohto zákona je v súčasnosti pre mňa nevyhovujúca, a preto teda tento zákon ja nepodporím.
Ďakujem.

Tak ja si myslím, že snahy a tendencie dotknúť sa dvoch tých základných zákonov, ktoré upravujú ťažobnú činnosť, tu budeme toho svedkom. A ja som nedodal, a to chcem len doplniť teda, že tá výzva teda bola, že či pán predkladateľ v prípade, že by došlo k predloženiu účelového pozmeňováku, ten návrh stiahne. Ale, samozrejme, a tu chcem vyjadriť moje presvedčenie, nepredpokladám, že by bol priamo predkladateľ nejaký, by som povedal, vedomý si toho, že k niečomu takému môže dôjsť. Čiže to chcem len korigovať. Ďakujem pekne.

Vážená pani podpredsedkyňa, predsedajúca, vážení kolegovia, dovoľte k tejto veci, skúsim krátko.
Na Slovensku, keď sa otvárajú základné zákony, ktoré upravujú ťažobnú činnosť, to znamená 44/1988 banský zákon, ako aj zákon 51/1988 o banskej činnosti, tak verejnosť na Slovensku by mala spozornieť.
Prečo je zákon dobrý, ale kde sú ukryté nejaké, by som povedal, nástrahy, skúsim, skúsim povedať.
Najskôr však dovoľte jednu takú technickú poznámku. Chcem len povedať, aby to nebolo pochopené zle, lebo ony tie informácie majú tendenciu v čase a v priestore sa nejakým spôsobom meniť. Na piatkovom grémiu bolo povedané, že som ja tu niekoho monitoroval alebo neviem čo, že chcem monitorovať, tak upravujem, korigujem tie informácie, aby som nebol nejaké nekolegiálne monštrum. Ja som požiadal pána predsedu Národnej rady, aby uvoľnil do verejne prístupného, to znamená na internet, zábery všetkých kamier zo sály, čo verím teda, že nebude s tým problém. Čo by následne mohlo znamenať aj to, že tie zábery, by si niekto mohol dať tú robotu, že existujú softvéry, ktoré vlastne vás nabodujú ako v priestore a môže si to potom niekto vyhodnocovať ako priemernú obsadenosť stoličky, čiže toto bolo celé. Čiže je dosť možné, že keď sa uvoľnia zábery z kamier na internet, tak niekto si dá tú robotu, že to zosoftvéruje a bude vedieť vyhodnotiť priemernú vyťaženosť stoličky nejakého kolegu a dajme tomu vyhodnotí ju za schôdzu, za volebné obdobie a možno sa dožijeme veľmi prekvapivých výsledkov. Čiže toto som chcel korigovať, túto informáciu, hej, aby som ja tu nedopadol ako nejaký Kočner, alebo neviem kto, že či si, čiže ja som chcel len, proste toto bola moja, môj návrh, pevne verím, že pán predseda sa k tomuto, by som povedal, legitímnemu návrhu postaví čelom.
Ale vrátim sa naspäť k tomu, čo tu prejednávame. Je to v poriadku, ja nemám problém podporiť proste novelu zákona, ktorá bude korigovať proste to, že si niekto nakúpi a normálne sa v tom vyžíva a nakúpi si a strieľa a pomaly aj ani Silvester není. Čiže s týmto najmenší problém není.
Avšak poučený krátkymi skúsenosťami, mojimi, v parlamente mám takú trošku obavu, tí, čo sú v parlamente, možno ju majú tiež, ale tí už zrochovateli tak, že ich to nerozhodí. A ja to poviem možno na príklade toho IDS-ka, že na začiatku som si plietol podľa ministerstva hrušky s jablkami, ale na konci sme sa už dozvedeli, že teda mýto nebude do 2016, čipy budú, ale iba v nových autách. Viete, taký progres, však, ako to ide, keď sa človek moc pýta. Takže zo začiatku z nenápadného sme sa na konci dozvedeli, a dovolím si tvrdiť, že keby sme tlačili viac a tvrdšie, tak by sme sa tej pravdy dozvedeli ďaleko viac. Avšak prišla taká spása, že sa tesne pred hlasovaním zjavil pozmeňovák, ktorý mal politickú hodnotu, nemal významovú hodnotu, ale ja pripúšťam, že predkladatelia mali záujem to vylepšiť. Ten pozmeňovak je nulitný, ale pomohol a bude mať za úlohu pomôcť politickej prezentácii toho zákona. A aj pri tomto predkladanom návrhu zákona vyjadrujem určitú obavu, že k podobnej legislatívnej práci môže dôjsť, to znamená, že tesne pred hlasovaním sa zjaví pozmeňovák, ktorý bude mať na rozdiel od toho predchádzajúceho v IDS-ku nie politickú, ale významovú hodnotu, ktorá je pre niekoho veľmi dôležitá.
Ak by to niekoho zaujímalo, ja naozaj veľmi krátko poviem, že čo sa týka toho IDS-ka, že som si dal spracovať rešerš, ako to robia inde, a prišlo mi, teda v iných krajinách, a preložené to mám ináč ako, v Anglicku. Tak len tak poviem, že koho to zaujíma, že v Anglicku k pasívnemu čipu, kde u nás je to aktívny čip, to znamená, monitoruje, z Anglicka k pasívnemu čipu sa postavili asi tak, keď to zjednoduším, že veľmi jednoducho, nebláznite, nebláznite. A dokonca keby som to zacitoval, tak Veľká Británia sa postaví proti akémukoľvek návrhu na povinné umiestnenie e-callu do auta. Akémukoľvek, hej.
Čiže to je to, čo som tu hovoril, že to také porobníctvo, to taký testovací labák, ktorý stredoeurópska krajina vždycky častokrát plnila, hej, že ja si dovolím tvrdiť, že keby prišiel minister ako Počiatek - pán Počiatek prišiel sem s takým návrhom - do anglického parlamentu, tak ho oblejú vodou a vyhodia ho z parlamentu, avšak tu môže kľudne mne nadávať, že tomu nerozumiem... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, poďme k prerokovanému zákonu.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Áno. Súvisí to, samozrejme.
Vyjadrujem teda obavu, že aj k tomuto v zásade neškodnému návrhu zákona, ktorý tu predkladá pán Hrnčiar, sa tesne pred hlasovaním v druhom čítaní zjaví pozmeňovák vzhľadom k tomu, že zákon bude otvorený a upraví niektoré skutočnosti. Ako viete, Slovensko obletujú ťažiari aj z Cypru, ja už keď počujem Cyprus, tak sa mi panenky pretáčajú, ja už som normálne prekvapený z toho, že koľko firiem podniká v Cypre, hej, takže tuná tiež títo ťažiari, čo obletujú, tak tiež je ich domicium častokrát v Cypre, čiže to naozaj čaro toho Cypru je nevídané. A niektorí z nich si myslia, že prišli do Burkina Faso alebo Džibuti, alebo neviem kde.
Bol som na takej demonštrácii proti ťažbe zlata v Detve a v centre mesta má tá ťažobná spoločnosť kancelárie a na výveske bolo, že teda tak blahosklonne ponúka občanom Detvy dvakrát týždenne prístup na internet a k počítaču. Viete, keď niekto nepozná nejakú krajinu, myslí si, že tam skáču zo stromu na strom, tak prídete s takým akože, ako keď Španieli prišli k Indiánom, že trošku sklíčiek, zrkadielka a neviem, čo tak aj tu niekto prišiel do krajiny v strednej Európe v roku 2012 a ponúka občanom prísť sa, možnosť, zahrať na počítač. Ak však niekto takto pristupuje ku krajine, znamená to asi, že mal možnosť niekoho stretnúť a toho, koho stretol, by možno niekto povedal, že on im to všetko tam v tej krajine vybaví. Tam môžete lúhovať, inde už nemôžte, daň za vyťažené nerasty je 5 % - na zváženie - a podmienky mäkšie ako v Mongolsku. Viete, ak vám niekto takto uvedie krajinu, tak aj vy potom prídete s jedným starým počítačom, prenajmete si kanceláriu v centre Detvy a blahosklonne pozvete ľudí, aby sa prišli ku vám zahrať, a myslíte si, že ľudia vám budú ruky, nohy bozkávať, že kto prišiel.
Poviem, že neviem, kto takto predstavil Slovensko a sľúbil, že to všetko vybaví, chybička "se vloudila, chybička se vloudila", ľudia tu neskáču zo stromu na strom, počítače tiež máme, aj internet, a to, že lúhovanie je nebezpečné, tiež vieme. Procesy sa zastavili, na Slovensku sú, vďaka Bohu, ešte ľudia, ktorí si nenechajú orať na chrbte a ešte sa pritom usmievať. Ľudia v Kremnici, v Detve, samosprávy sa vzopreli a zatiaľ sa im darí. Protistrana však nespí, pokušenie je veľké, vylúhovať - obrazne aj doslovne - Slovensko je obrovským pokušením a to je tá moja obava, že sa bojím, že sa pred hlasovaním v druhom čítaní zjaví pozmeňovák, ktorý by menil existujúce nastavenie, existujúci status, a to tak, že dôjde k posilneniu pozície ťažobných spoločností.
Jak som povedal na začiatku, pre ťažbu na Slovensku sú dva základné zákony, to znamená tá 44-ka, 51-ka, a slovenská verejnosť musí byť v strehu, keď sa jeden z týchto dvoch zákonov otvára.
A ja chcem teda na záver poprosiť predkladateľa tohto návrhu, či vedia slovenskej verejnosti sľúbiť, že keby náhodou došlo k predloženiu takéhoto účelového pozmeňovacieho návrhu, ktorý by sa netýkal ich problematiky, ktorá je dobrá a ktorú treba kvitovať, ale by sa snažil upravovať niektoré iné náležitosti, či by v takomto prípade tento návrh zákona stiahli, aby sa aj oni nestali nejakou obeťou účelovej hry, kde na konci bude lúhovanie Slovenska.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Nepovažujem tento návrh zákona za nejaký populistický. Kolegom verím, že im išlo o dobrú vec, ja som si to pozrel. Možno naozaj nemám takéto skúsenosti, ako máte vy v ekonómii a možno v účtovníctve, ja účtovníkom naozaj nie som, ale dovolím si povedať, že trošku psychológiu človeka zase na druhej strane poznám. A ľudia, dovolím si na základe aj takéto pohľadu, rozmýšľajú tak, že ak ma teda nebudú bičovať úrady a úradníci a sekírovať ma cez účtovníctvo, ktoré sa možno pomýlim, nemusím si platiť túto účtovnícku, nemusím si ju túto účtovníčku platiť, zaplatím si jednoducho licenciu, zaplatím odvody do Sociálnej, zdravotnej poisťovne, paušálne zaplatím 500 eur a mám v podstate všetko v poriadku. Nemusím sa obávať kontrol a hrozieb pokút, ktoré tuná v podstate veľakrát pri následných kontrolách, teda zvyšuje v konečnom dôsledku aj moje náklady na vykonávanie takejto živnosti. Ďakujem veľmi pekne za slovo.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja si, naopak, myslím, že akékoľvek opatrenie na zjednodušenie činnosti pre živnostníkov bude mať práve pozitívny dopad na štátny rozpočet a nie, ako to tvrdia niektorí poslanci za vládny SMER. Oni totižto robia presne opačné opatrenie, namiesto toho, aby sme dali šancu ľuďom vyradiť sa zo sociálnej siete, resp. zo siete Sociálnej poisťovne, tak ideme ešte zdierať tých, ktorí sa už o to prednedávnom pokúsili, a kladieme im polená pod nohy. Takže ja by som povedal, že treba vítať každý návrh, ktorý pomôže živnostníkom zjednodušiť ich činnosť. Ďakujem.

Dobré ráno, resp. dobrý deň, vítam vás tu v tej komornej atmosfére, tak ako bola piatková večer, tak je aj v utorok ráno.
Vážená pani predsedajúca, milí kolegovia, kolegyne, dovolím si reagovať, tuná nechcem sa pretláčať s pánom Sulíkom, ale tu spomenul v tej svojej faktickej poznámke lekárov a vo vzťahu k tým možným licenciám živnostenským. V tom pravom slova zmysle ja si dovolím povedať, že lekár nie je živnostníkom, aj keď možno na základe tej licencie vytvára sa taký obraz, že je tým živnostníkom. Dovolím si povedať, že nie je. Predovšetkým poslanie lekára je úplne čímsi iným, liečiť a uzdravovať ako ľudí a nie je tak celkom jeho priorita nejak extra zarábať.
Mne sa návrh, poslanecký návrh o Živnostenských licenciách práveže pozdáva. Ja keby som bol tým živnostníkom a možno by som mal zaplatiť, keď by som viedol účtovníctvo a všetko, tak ako to pán kolega tu predkladal, aj o nejakých 20 alebo 30 eur menej, ja by som si radšej kúpil tú licenciu, dal by som za to 500 eur, zaplatil odvody do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne, čo vychádza spolu nejakých 2 720 eur. Radšej by som si to zaplatil, ako by som viedol účtovníctvo.
Navrhovatelia tohto zákona sledujú ešte aj inú vec, dovolím si povedať, ako je možno tá, ktorá je pre toho živnostníka tá ekonomická, ale to je hlavne aj to zjednodušenie toho účtovníctva. Dneska to účtovníctvo je tak komplikované a skutočne, že mnohých ľudí, a mnohých jednoduchých ľudí, lebo ja som dával pozor, ako kolega Štefanec to predkladal, naozaj je to adresované mnohým jednoduchým ľuďom, ktorí jednoducho majú strach z toho účtovníctva, ešte ho ani nevedú a vlastne to sú veľakrát vecí, ktoré vedú k tomu, že títo ľudia, odrádza ich od živnosti, vykonávania živnosti.
Navyše, ako sme to tuná už spomínali, že malí a strední podnikatelia tvoria aj také gro aj pri tvorbe DPH a tá podpora malých a stredných podnikov zo strany štátu naozaj je veľmi slabá. Ja keď som sa tak nad tým mal možnosť ešte zamyslieť, nad tými Živnostníckymi licenciami, ja dokonca by som bol odvážnejší. Samozrejme, trebalo by urobiť prepočty, aký by to malo dosah na štátny rozpočet. Podľa odhadu tuná predkladateľov tak ten dopad na štátny rozpočet nebude mať ani plusový, ani mínusový, hej. V podstate je to ústretový krok ako pre ľudí. Neviem, či som to dobre pochopil z toho návrhu.
Ale ja by som bol možno do budúcna odvážnejší aj v tom, aby sme sa zamysleli nad takouto vecou, že tieto licencie, ak by tento návrh ako prešiel, tak ja by som ho rozšíril možno na malých ako podnikateľov a určiť tam tú hranicu zamestnávania, počet tých ľudí, či by to bolo 5, alebo 10, hovorím, že nemám nejaké analýzy ako k tomu urobené. Je to viac na zamyslenie.
Myslím si, že aj návrh o Živnostenských licenciách, tak ako to predkladatelia predkladajú, tak naozaj zvýši záujem o to podnikanie, a to hlavne tým, že tá administratíva sa nebude musieť viesť u tých živnostníkov.
Z tej dôvodovej správy z hľadiska cash flow je to pozitívny dopad nielen na štátny rozpočet, ale aj na poisťovne, pretože budú disponovať celým balíkom peňazí hneď od začiatku roka. Tiež to nie je nezanedbateľná časť peňazí, ale aj táto veta, hej, ak si kúpi túto licenciu živnostník kdesi na začiatku roka, tak v podstate aj štát, aj poisťovne majú možnosť disponovať s tým balíkom tých peňazí, ktoré sa zaplatili hneď ako v úvode, čím v podstate sú tam veci aj také, koľkokrát tie daňové priznania sa robia neskôr, kým prídu ako tie peniaze do toho štátneho rozpočtu. Teda aj z tohto hľadiska to vnímam ako pozitívnu vec, aby to, samozrejme, aj oneskorenie platenia odvodov, no a spomínaných daní, ktoré sú.
Dovolím si takto v závere tuná vysloviť jednu vetu a poprosiť vás aj o podporu tohto zákona, zdá sa mi naozaj, že tento zákon je dobrý a živnostníkom na Slovensku zjednoduší ich administratívu. Ďakujem veľmi pekne.
A zároveň si aj myslím, že zvýši nezamestnanosť, ktorá naozaj tuná je. Mnohí títo ľudia sú veľakrát naozaj v evidencii na úrade práce, veľakrát je to aj z dôvodu takého, aby, ja neviem, ten úrad zaplatil za nich odvody, hej, je to aj zo špekulatívnych dôvodov, a tak si myslím, že tak ako to predkladatelia majú na pamäti, tak naozaj to bude mať pozitívny dopad na zamestnanosť na Slovensku.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pán navrhovateľ, pán spravodajca, dobré ráno či dobrý deň, páni kolegovia, zase je tu opäť poloprázdno, ale dobre, ideme ďalej. Dovoľte, aby ja som sa vyjadril k tomu, k tomu peknému návrhu zmeny v licenciách a v Živnostenských licenciách.
Beriem dobrý úmysel návrhu zákona, podporujem snahu, ktorá by odbremenila živnostníkov pred byrokraciou a finančnou záťažou spôsobenou administratívnymi povinnosťami, aby živnostníci mohli jednoduchšie rozvíjať svoje podnikanie, pričom by významnou mierou prispeli, samozrejme, k rastu zamestnanosti. Ide mi skoro o jednu praktickú otázku, a možnože ju dávam tak na zváženie. Je to, samozrejme, prvé čítanie, to znamená, či by sa nedalo, samozrejme, v druhom čítaní trošku vylepšiť, ale to už nechám na navrhovateľa, ako sa s mojou praktickou otázkou vysporiada.
Mnohí živnostníci vlastne tlmočia, či vlastne budú mať dostatok financií na náklady spojené so zakúpením tejto licencie práve na začiatku roka, keď vlastne budú musieť nejakým spôsobom to realizovať. Bude schopný dať štátu tento živnostník dopredu financie, keď ešte nevie, či ešte vôbec prežije tento rok, že akým spôsobom vlastne sa mu to vyvinie? Vieme, že riadne daňové priznania sa podávajú v marci. Živnosť je tvrdá rehoľa, živnostník musí zarobiť odvody na seba, pokiaľ má zamestnancov, samozrejme, aj na nich, hoci táto licencia sa na nich nevzťahuje, lebo vieme, že tam je iba ten živnostník, ktorý nemá zamestnancov. Aj pre nich potom je to zase daň zo zisku, druhýkrát aj normálnu daň. Prirátajme k tomu ešte druhotnú platobnú neschopnosť, ktorá sa u nás stala národným športom.
Zhodou okolností od januára 2013, keď sa zvýšia živnostníkom zákonné odvody poistné, je datovaný aj návrh platnosti a účinnosti zákona pre tieto Živnostenské licencie. Cena jednej licencie by bola 500 eur plus výška minimálnych odvodov. To by v roku 2013 podľa prepočtu mohlo vychádzať okolo 2 720 eur. To znamená, drobný živnostník, preňho to je aj táto suma, je poriadna suma, ktorú nevie, mnohí si dávajú otázku, či si ju vôbec budú v stave zaplatiť. Dokonca sa objavujú aj také názory, že tento preddavok nie je primárne určený pre živnostníkov, to znamená remeselníkov, živnostníkov podnikajúcich v službách a podobne, a že je to veľký bonus pre osoby spadajúce do inej kategórie akože živnostníkov, to znamená umelci, lekári, znalci a podobne. Títo majú podľa mňa vysoké príjmy a tento paušálny preddavok sa im jednoznačne oplatí, pretože nebudú musieť prácne falšovať účtovníctvo, aby zaplatili čo najmenej z daní. Skrátka, zaplatia toto, niečo preperú cez akože náklady, ak sú šikovní, tak zaplatia na dani z príjmu úplne minimum.
Počet živnostníkov sa nám medziročne stále ponižuje, k decembru 2001 klesol o 30,6 % práve z dôvodu týchto finančných problémov, ktoré títo živnostníci mali. Živnostníci padajú, neplatia druhým, iní neplatia im a je to celé jeden kolotoč dookola. V roku 2011 skončilo činnosť len s miestom podnikania v Košiciach 1 637 živnostníkov. Ide o najviac za posledných osem rokov, odkedy existujú spravodlivé štatistiky. Tento rok do prvého augustového týždňa nasledoval ďalších 800 fyzických osôb, ktorí ukončili túto činnosť.
Takže bol by som veľmi rád, keby sa aj s touto otázkou navrhovateľ nejakým spôsobom zaoberal. Samozrejme, ja vítam a myslím si, že štát by mal vzdať hold a vytvoriť takéto podmienky týmto živnostníkom, ktorí chcú prevziať zodpovednosť za ekonomickú situáciu v svojej rodine, nechcú ostať na ťarchu štátu. A myslím, že práve sú to tí drobní, jednoduchí živnostníci, ktorí nezamestnajú nikoho, ale sám si tú živnosť, sám sa borí s tými ekonomickými a životnými problémami, ktoré má, a snaží sa zabezpečiť, aby nebol na ťarchu štátu. Tých by sme mali v prvom rade uprednostniť. A ja počúvam, jak sa tu menia tie vlády, stále podpora malých a stredných podnikateľov. Ale musím povedať, že tí malí, to sú tí najdrobnejší, to je tá jedna fyzická jednotka SZČO, ktorá ide. Týmto podľa mňa sa stále od štátu nedostáva dosť pomoci a myslím si, že na tomto, na tých malých a stredných by mal stáť tento štát.
Neviem, či tu budeme mať 500 Kií a 300 Volkswagenov, takýchto firiem. Asi nie. My to preberáme z toho, by som povedal, socialistického megalomanského, že, áno, máme veľké kolosy, zamestnať 5-tisíc ľudí, 10-tisíc ľudí, to je najlepšie, hej. Ale ja hovorím, majme takých, čo máme 100 po päť, po piatich, čo zamestnajú, a to bude takisto 500, hej, a dajme im šancu, aby mohli.
Takže prihováram sa, aby, samozrejme, sa to v zákonoch o živnostiach zjednodušoval život týmto, by som povedal, primárnym jednotkám, ktorí sami berú na seba túto zodpovednosť podnikania, a dúfam, že aj tento zákon by im k tomu mohol byť pomoc.
Ďakujem pekne, toľko z mojej strany.