Videokanál klubu

Poslednému slovu som nerozumel, ale... Neviem, nakoľko bolo podstatné. Ja som to zdôvodnil aj na výbore. Naozaj sa odvolávam na tento časový stres, tie základné výhrady som povedal v rozprave v rámci prvého čítania. Dosť sme o tom diskutovali na výbore, aj keď sa hovorilo o návrhu na skrátené legislatívne konanie. Je samozrejme žiaduce prerokovať tieto veci na výbore, ale jednoducho sa to niekedy nedá stihnúť. A to je tento prípad, aj tak sme ten výbor končili 10 minút po termíne. Takže je to, bohužiaľ, prax, ktorú som nezavinil ja, že sa dostávame do tohto časového stresu. A nakoniec aj to, že sa na tie výbory predkladajú v poslednej chvíli pozmeňovacie návrhy, niekedy dosť náročné, ktoré s čistým svedomím tiež v podstate nemôžeme podporiť niekedy len preto, že sme si ich nemali čas preštudovať, tak si myslím, že tá prax je analogická s tým, predložiť to takto cez pätnásť poslancov, takpovediac na poslednú chvíľu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, pán spravodajca, vládny návrh zákona, o ktorom rokujeme opäť v skrátenom legislatívnom konaní, a teda opäť v časovom strese, hoci to nebolo nevyhnutné, keby sa boli páni ministri dohodli napríklad o mesiac skôr, je príležitosťou napomôcť realizácii skutočne zelených projektov. Tieto majú v súlade s filozofiou obchodovania s emisnými kvótami v prvom rade napomôcť k zníženiu produkcie emisií CO₂ a ďalších emisií skleníkových plynov do ovzdušia. Ide teda o potenciálne veľmi dôležitý nástroj nielen z hľadiska budúceho roka, ale aj dlhodobejšej perspektívy prínosu z predpokladaných zdrojov, ktoré Slovensko získa z emisných výnosov v takzvanom treťom obchodovacom období. Upozorňujem, že sa nejedná len o prínos z hľadiska zlepšenia stavu životného prostredia, ale aj o prínos sociálny a ekonomický. Ako príklad spomeniem len tvorbu nových pracovných príležitostí, naštartovanie zelenej ekonomiky a podobne v zmysle zámerov deklarovaných v programovom vyhlásení súčasnej vlády.
Obávam sa však, že v podobe, v akej bol zákon predložený do Národnej rady, nie je dostatočne účinný a progresívny z hľadiska vyššie spomínaných benefitov. V prípade jeho prijatia a realizácie v predloženej podobe hrozí, že financie, ktoré majú smerovať do ochrany a tvorby životného prostredia a môžu byť využité aj ako významný protikrízový impulz s potenciálom tvorby tisícov dlhodobo udržateľných takzvaných zelených pracovných miest, budú presmerované do sanovania verejných financií, respektíve budú využité na podporu projektov veľkých znečisťovateľov.
S cieľom zefektívniť podobu predloženého návrhu a zvýšiť garancie, že prostriedky získané z obchodovania s emisnými kvótami sa využijú skutočne na podporu zelených projektov, predkladám nasledujúci pozmeňujúci návrh. Mnoho z tých argumentov, ktoré som pôvodne chcel uviesť, podporných argumentov, spomenul môj predrečník, a preto vám ušetrím čas a prejdem priamo k citácii alebo citátu môjho pozmeňovacieho a doplňujúceho návrhu k vládnemu návrhu zákona o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač č. 286.
Vládny návrh zákona o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
Bod 1. V článku I v § 18 ods. 6 úvodnej vety sa slovo "výnos" nahrádza slovami "použiteľný výnos".
Odôvodňujem to tak, že z dôvodu spresnenia zákona sa pojem "výnos" spresňuje ako "použiteľný výnos" vzhľadom na to, že v aplikačnej praxi dochádza k zníženiu výnosu z dražieb kvót o poplatky spojené s Európskou aukčnou platformou. Z uvedeného dôvodu je potrebné, aby výnos získaný z dražieb kvót bol označený ako použiteľný výnos a nie ako takzvaný čistý výnos.
Druhý bod pozmeňovacieho návrhu sa týka čl. I § 18 ods. 6, kde navrhujem vypustiť písm. b) a doterajšie písm. c) označiť ako písm. b).
Odôvodňujem to tým, že je dôležité, aby štát zaistil, že finančné prostriedky získané z dražieb kvót sa nevrátia napríklad do podnikateľských aktivít založených na využívaní fosílnych palív, skrátene, takzvaný fosílny biznis, na investície, ktoré už mali byť dávno zrealizované týmito podnikateľskými subjektmi. Podľa kvalifikovaných odhadov, ak by fosílny priemysel predal prebytky povoleniek, ktoré dostal zdarma za priemernú cenu uhlíka, tak mohol zarobiť viac ako 500 mil. eur. Navrhuje sa preto vypustenie písm. b), aby sa použiteľný výnos z dražieb kvót vo výške 10 % použil na financovanie schémy štátnej pomoci prevádzkam, v prípade ktorých sa predpokladá značné riziko emisií uhlíka v súvislosti s premietnutím nákladov kvót do cien elektrickej energie administrovanej ministerstvom životného prostredia.
Bod 3 pozmeňovacieho návrhu znie:
V čl. I v § 18 ods. 7 sa slovo "výnos" nahrádza slovami "použiteľný výnos" a slovo "20 %" nahrádza slovami "30 %".
Odôvodňujem to tak, že podobne ako v bode 1 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu sa upresňuje pojem "výnos", aby bolo zrejmé, že ide o "použiteľný výnos" z dražieb kvót. Súčasne v súvislosti s bodom 2 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu sa navrhuje, aby sa zvýšila sadzba z 20 % na 30 % použiteľných výnosov, ktoré sú príjmom Environmentálneho fondu s predpokladom financovania skutočne zelených projektov vedúcich k zníženiu množstva emisií skleníkových plynov.
A napokon 4. bod, o ktorom sa podrobne zmienil aj pán poslanec Nagy. A to je opäť nešťastný čl. I v § 18, kde sa vypúšťa, alebo navrhuje vypustiť ods. 9. S odôvodnením - navrhuje sa vypustenie § 18 ods. 9, ktorý určuje, že výška použiteľného výnosu z dražieb sa určí na základe dohody Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky a Ministerstva financií Slovenskej republiky každoročne do 30. septembra. Inými slovami povedané, tieto ministerstvá by mali priamo zo zákona oprávnenie rozhodnúť, koľko peňazí z výnosov z dražieb kvót - a či vôbec nejaké - sa použijú na opatrenia znižovania emisií skleníkových plynov a riešenie následnej klimatickej zmeny. Je oprávnený dôvod domnievať sa, že tento odsek súčasne maskuje snahu Ministerstva financií Slovenskej republiky získať čo najviac týchto prostriedkov na krytie deficitu štátneho rozpočtu, čo je neprijateľné, lebo to odporuje samotnej filozofii obchodovania s emisnými kvótami. Súčasne by schválením znenia ods. 9 mohlo dôjsť k rozporu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/29/ES z 23. apríla 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/87/ES s cieľom zlepšiť a rozšíriť schému Spoločenstva na obchodovanie s emisnými kvótami skleníkových plynov v platnom znení (ďalej len "smernica").
V zmysle čl. 10 ods. 3 smernice sa požaduje aspoň 50 % príjmov z obchodovania s kvótami použiť na jednu alebo viacero aktivít tam uvedených, ktoré by sa dali označiť ako národné alebo medzinárodné klimatické aktivity. Podobný program bol zavedený v Nemecku pod skratkou KfW, pričom podľa dostupných údajov každé euro vložené do tohto programu sa vrátilo v podobe dvoch eur, napríklad prostredníctvom daňových príjmov, znížených sociálnych a zdravotných výdavkov, vkladov občanov do bánk a podobne. Na základe uvedeného sa preto navrhuje vypustenie predmetného odseku 9.
Ďakujem za pozornosť.

Vážená pani predsedajúca, milé dámy, milí páni, priznám sa, chcel som stihnúť do druhého čítania vypracovať taký pozmeňovák, aby, ja som aj spomínal na výbore, že ktorý by v podstate zmrazil platy ústavných činiteľov až dovtedy, dokedy Slovenská republika nedosiahne vyrovnaný štátny rozpočet. Lebo keď sa pozrieme na to, tak posledných štyri alebo päť rokov tak či tak každý rok vlastne túto tortúru poslanci, alebo takého kvázi samobičovania, podstupujú, každý rok si poslanci platy zmrazujú. A ja som teda pevne presvedčený, že aj do budúcna, kým ten vyrovnaný štátny rozpočet nebude, naďalej si svoje platy každý rok zmrazovať budú. Možno to je marketingovo výhodná politika, že každý rok vlastne takéto samobičovanie poslancov alebo ústavných činiteľov v Národnej rade prebieha a možno vieme niečím takto kŕmiť média, ale myslím si, že racionálne by bolo naozaj, že by sme teraz jedným zákonom vlastne si schválili zmrazenie do presne určeného termínu, dovtedy, dokedy bude Slovenská republika hospodáriť iba z toho, čo naozaj od ľudí a od firiem vyzbiera. Keďže sa mi to nepodarilo, stihnúť druhé čítanie, tak pravdepodobne to potom predložíme niekedy v nasledujúcich mesiacoch ako samostatný návrh. Jednoducho takto by sme si do budúcna ušetrili prácu a môžeme sa venovať iným zmysluplnejším robotám a zároveň by sme si sami dali nad krk, alebo by to bolo pre nás také memento, a o to viacej by sme sa snažili spoločne hľadať cestu na to, aby Slovensko malo vyrovnaný štátny rozpočet, konečne po tých dlhých rokoch.
Ďakujem.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi prečítať zápisnicu o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa, ktoré sa konalo 27. novembra 2012.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 144 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 144 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 144 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 20 neplatných.
Zo 124 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že
- za Michala Dzurjanina hlasovalo za 12 poslancov, proti 55 poslancov, zdržalo sa hlasovania 57 poslancov,
- za Františka Mikloška hlasovalo 52 poslancov, proti bolo 32 poslancov, zdržalo sa hlasovania 40 poslancov.
Na voľbu predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní nebol zvolený žiadny kandidát za predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa. Keďže nebol zvolený predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa, uskutoční sa opakovaná voľba, do ktorej postupujú obaja kandidáti.
Toľko k zápisnici k voľbe, k tajnej voľbe predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa.
Ďakujem.