Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, milé dámy, milí páni, chcem sa iba vyjadriť k tomuto návrhu zákona. Len trochu ma mrzelo, možno taký, neviem, ako by som nazval ten postoj niektorých poslancov, keď mu vyčítajú, že je vlastne príliš, má málo ambícií a tým pádom ho ani nie sú schopní podporiť. Áno, možno v niektorých veciach by sa dalo ísť ďalej, ale každopádne tento návrh zákona alebo takáto malá novela zákona o hmotnej núdzi...
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, milé dámy, milí páni, chcem sa iba vyjadriť k tomuto návrhu zákona. Len trochu ma mrzelo, možno taký, neviem, ako by som nazval ten postoj niektorých poslancov, keď mu vyčítajú, že je vlastne príliš, má málo ambícií a tým pádom ho ani nie sú schopní podporiť. Áno, možno v niektorých veciach by sa dalo ísť ďalej, ale každopádne tento návrh zákona alebo takáto malá novela zákona o hmotnej núdzi odstraňuje problémy, ktoré, mnohé problémy, ktoré doteraz s týmto zákon sa v praxi ukázali ako reálne. Z tohto dôvodu návrh zákona vítam.
Upozorňoval som aj v prvom čítaní, že zdá sa mi, že ideme do určitého rizika pri neplnoletých študentoch, ktorí doteraz vlastne, niektorí, mohli mať takú motiváciu, že odísť zo školy a následne prihlásiť sa na úrad práce, zapísať sa na výkon aktivačných prác a poberať takýmto spôsobom aktivačný príspevok. Táto novela z jednej strany tento problém odstraňuje. Na druhej strane si myslím, že môže nastať znova určitá taká zvláštna motivácia, že ten neplnoletý študent, v podstate sa mu zakazuje, aby mal aktivačný príspevok v podstate za výkon práce, ale môže ho mať iba za štúdium. Takže môže vlastne nastať situácia, že zrazu budú v jednej triede študenti, ktorí budú mať aktivačný príspevok, a druhí, ktorí ho nebudú mať. A tí, ktorí ho nemajú, tak vlastne na to, aby ho mali, budú sa musieť z tej školy odhlásiť, ísť na úrad práce a následne sa zapísať znova možno aj do tej istej školy a následne sa ďalej vzdelávať. Takže môže nastať teda paradoxná situácia, že vlastne všetci študenti z týchto rodín budú mať kvázi, by som to nazval, pomaly až sociálne štipendium za to, že teda sa naďalej vzdelávajú, len budú musieť urobiť taký ten byrokratický úskok, že teda sa najprv zaregistrujú na úrad práce a potom sa budú vzdelávať. Lebo vlastne táto novela túto povinnosť vlastne študentom dáva, že už nebudú môcť mať aktivačný príspevok iba za chodenie do práce, ale, na aktivačné práce, ale budú sa, iba za vzdelávanie, keď sa vlastne teda zároveň budú aj vzdelávať. Takže toto, naďalej tento problém tam zostáva. Tak uvidíme. Možno však ministerstvo dokáže si potom následne robiť možno štatistiky a identifikovať, či náhodou takáto zvláštna motivácia by nenastala. Ak by sa to v praxi ukázalo, tak pevne verím, že pán minister by dokázal potom následne chybičku nejakým spôsobom zaplátať. Hoci priznávam aj sám, neviem ako. Ja som to hovoril v prvom čítaní, neviem, ako tomu predísť, neviem, aké by bolo práve riešenie, ale tak uvidíme v praxi.
To, čo tu zaznelo, ma tak zaujalo, taká výčitka, že vlastne, keď sa určuje maximálny rozsah výkonu aktivačných prác, teraz nemyslím z pohľadu počtu hodín, ale z pohľadu maximálneho počtu teda odrobených mesiacov na aktivačných prácach, takže vlastne to je veľmi zlé opatrenie voči týmto ľuďom. Možno sebecky vzato, ak sa pozeráme na konkrétneho človeka, ktorý vykonáva aktivačné práce, a celkom sa mu darí, obec je s ním spokojná, alebo teda nejaká iná organizácia, pre ktorú alebo v ktorej tie aktivačné práce alebo menšie obecné služby vykonáva, tak voči nemu je to kruté opatrenie.
Na druhej strane, keď zoberieme, že objem peňazí, ktorý máme k dispozícii na aktivačné práce, alebo ktoré má vláda k dispozícii na aktivačné práce, keď zoberiem do úvahy, že dnes vykonáva aktivačné práce šesťdesiatpäť tisíc ľudí, tak jednoznačne nemáme dosť aktivačných miest pre všetkých ľudí. Takže v podstate určite nejaké časové obmedzenie, koľko maximálne bude môcť jeden človek sa "aktivovať" a vykonávať v podstate tieto práce, a potom vlastne príde na rad niekto druhý, tak si myslím, že práveže je dobrý krok a naďalej by sme tento princíp zachovaný tam mali mať. Keď budeme mať štát, ktorý bude schopný zabezpečiť aktivačné práce pre každého sociálne odkázaného, potom jasné, potom nemá žiadnu logiku, aby sme obmedzovali nejakým počtom mesiacov alebo tým navrhovaným jeden a pol rokom maximálneho pobytu na aktivačných prácach. Tiež ma... Takže hovorím, z mojej strany ja iba kvitujem takéto obmedzenie, lebo je šanca, že aj druhí ľudia sa k aktivačným prácam dostanú.
A priamo by som nadviazal na to ďalšie, že sa dostanú aj tí ľudia, ktorí nie sú obľúbenci pána starostu v danej dedine. Lebo zaznela tu taká polemika trochu, či tie aktivačné práce sú zneužívané, alebo nie sú zneužívané. Ja som možno aj tak trošku neopatrne alebo použil možno neopatrnú formuláciu v prvom čítaní, kedy som hovoril o tom, že aktivačné práce sú a vo veľkom zneužívané, ale, samozrejme, tým som nemyslel, že každý starosta takýmto spôsobom aktivačné práce zneužíva alebo využíva na kupovanie svojich bývalých alebo budúcich voličov. Čiže sú poctiví starostovia, ktorí naozaj reálne týmto ľuďom zabezpečujú tú prácu, ktorí sa snažia aj spravodlivo ju rozdeliť tým ľuďom, ktorí si ju zaslúžia, a sú takí starostovia, ktorí vôbec nepozerajú na to, aké zásluhy tí daní ľudia majú, ako sa snažia, alebo nesnažia, ale pozerajú na to, či je to jeho rodina, či je to jeho známy, či to je jeho potenciálny alebo bývalý volič, a takýmto spôsobom rozdeľujú aktivačné práce. A v mnohých prípadoch aj vlastne veľakrát je to iba zato, že sa títo ľudia podpíšu a majú 63 eur od štátu, 63,07, či koľko je ten príspevok.
Tuná tiež kvitujem to, že ideme späť vlastne do systému, kde sa určia jasné pravidlá, kde sa povie, že bude nejaký určený minimálny a maximálny výkon, časový, aktivačných prác, lebo súčasný stav, kedy naozaj stačilo sa zapísať, odrobiť si symbolickú možno nejakú jednu hodinku, alebo akože si ju odrobiť, tak určite nie je správny, lebo my síce potom hovoríme, že aj voči Európe otŕčame dlaň, a hovoríme, však dajte nám peniaze na to, aby sme aktivovali týchto ľudí, aby nestrácali pracovné návyky, alebo aby získali pracovné návyky, ale ak dovolíme, aby tento systém bol zneužívaný, tak ešte viac v podstate tým ľuďom ubližujeme. Lebo učíme ich, že peniaze naozaj, na peniaze naozaj netreba pracovať a na peniaze treba mať správneho kamaráta a niekde na správne miestečko sa podpísať.
Takže znova, toto je opatrenie, ktoré iba v návrhu zákona vítam. Taktiež zjednodušenie toho, aby teda sociálne odkázaný dokazoval, akú hodnotu má auto, nemá auto a zjednodušenie tohto mechanizmu je správna vec. Ja by som možno iba, možno išiel trošku ešte ďalej v tom, že myslím si, že by sme nemuseli nechávať na týchto ľuďoch sociálne odkázaných, aby obchádzali nejakých znalcov a platili čo i len, ja neviem, koľko ten posudok stojí, ale čo i len niekoľko desiatok eur, že myslím si, že bez problémov by ministerstvo mohlo zadať raz do roka zákazku nejakému znalcovi, ktorý by nahodnotil možno jednu komplikovanú tabuľku, ale kde by už úradník iba si vlastne pozrel presne, že takéto auto máš, takúto má hodnotu a by sme vlastne život týmto ľuďom ešte viacej vlastne zjednodušili. No ale tak dúfajme, že možno niekedy v budúcnosti.
Každopádne celkovo teda je tam, alebo opatrenie, že skrátenie poberania ochranného príspevku, jednoznačne sa to dnes zneužívalo, čiže je to krok správnym smerom. Čiže jasné, ak by som bol ministrom, možno by som urobil niektoré veci inak, ale vo všeobecnosti sú to kroky správnym smerom, a ja osobne tento návrh podporím.
Ešte jedna vec, čo mi teda tam vadí, a s ktorou tiež som zvedavý, že ako, ako dopadne skorej tá reálna prax, je to, že zavádzame v podstate pri ľuďoch na podpore, zjednodušene poviem, to, že sa im vlastne bude započítavať 75 % z príjmu z dohody pri posudzovaní dávky v hmotnej núdzi. Ak by to bolo o tom, že zvyšujeme z 25 % na 75 a na druhej strane trebárs rušíme odvody na dohody, tak si poviem, že dobre, vred to ber, nejako to je vykompenzované. Len vzhľadom na to, že vlastne z dohôd zavádzame v podstate 48-percentné odvody pre týchto ľudí, voči súčasnému stavu teda dramatický nárast, a zároveň im ideme povedať, že vlastne iba 25 % z tej sumy de facto, ktorú na tú dohodu zarobí, mu zostane, lebo ostatné sa mu vlastne odpočíta, o to sa mu zníži tá sociálna dávka, tak osobne si myslím, že jednoducho títo ľudia úplne prestanú naozaj robiť, lebo po prvé, odvody, po druhé, veľmi malá motivácia. Myslím si, že treba, pán minister, veľmi rýchlo prísť ešte s nejakým dodatočným opatrením, ako tých ľudí naozaj dostať na ten pracovný trh, nie nejaký ten, ísť tou cestou medzitrhu práce. Toto je v podstate taký, taký krok, ktorý ide proti medzitrhu práce, alebo voči tej filozofii, proti tej filozofii medzitrhu práce, kedy by mala byť umožnená vlastne, nejaké zároveň poberanie sociálnych dávok aj príjmu z tej práce, ktorú má.
Samozrejme, chápem, že keď teda niektorí ľudia dnes mohli vlastne na dohodu tým pádom zarobiť čokoľvek a vôbec sa im to neprejavilo na dávkach, že to bolo nespravodlivé. Zas ale na druhej strane nejaké symbolické prilepšenie si k tomu platu, tam by sme tým ľuďom nemali hádzať polená pod nohy. Ale chápem ten, hovorím, ten úmysel, len myslím si, že ten nástroj nie je úplne správny, ale neberiem, že teda toto je posledný výkrik zo strany ministerstva v týchto veciach.
Nič, tak ako som povedal, vo všeobecnosti si myslím omnoho viacej dobrých vecí ako zlých, preto ja návrh zákona podporím.
Skryt prepis
