Videokanál klubu

Konflikt na Ukrajine je veľmi závažnou vecou a my sme susediaca krajina a veľakrát mám taký pocit, akoby sme túto skutočnosť podceňovali. Ja som z východného Slovenska a tie hranice máme naozaj veľmi, veľmi blízko.
Veľmi ma to mrzí, že tento konflikt tam je. Konflikt začal odmietnutím podpísania asociačnej dohody medzi Ukrajinou a Európskou úniou. Ale to neznamená, že budeme súhlasiť s tým, čo sa ako dialo. Ja ten Majdan nebudem schvaľovať. Nebudem schvaľovať, pán kolega, toto sme mali násilie tam odsúdiť, a pred štvrťrokom, teraz máme vyzvať bojujúce strany, to sú tí separatisti a ukrajinské vojská, aby nebojovali a nevraždili sa. Nesmejme sa z toho. Faktom je pravda to, že Ukrajinci sa vraždia medzi sebou. Toto je pravda. To je pravda, do koho strieľajú? Ja neviem o tom, že by tam boli nejaké iné ďalšie živly, možno že sú, chodia aj zo zahraničia, však samozrejme, že to tak je.
Ten Irak, ktorý si spomenul tak ako medzi zubmi, tak ja som tuná tak trošku nahlas zafrflal, keď pán kolega Dzurinda tu rozprával, som ho vyrušil, ja som ho nechcel vyrušiť, sa ospravedlňujem, ešte som sa zabudol ospravedlniť, ale zafrflal som na to, že akú demokraciu sme tam nastolili. Vraždia sa tam ľudia, že sú tam bombové atentáty - toto je tá demokracia, ktorá tam je?
A keď chceme byť spravodliví, ja som to už tuná povedal, kde sme boli všetci, kde bolo medzinárodné spoločenstvo, keď sa ľudia vraždili vo Rwande? Milión ľudí za mesiac sa tam vyvraždilo. Ako sme sa postavili proti, kde sme všetci boli? Toľko kriku.
Ja teraz som veľmi pozorne aj sledoval aj to Škótsko a ich snahy za osamostatnenie a tak som si to naozaj k tej Ukrajine. Tuná to prebiehalo takou pokojnejšou formou, ale prečo by nemohli rozhodnúť aj Škóti o svojej samostatnosti, rovnako ako to prebehlo aj na Kryme? My sa tvárime, že na východe Ukrajiny je pokoj. Tam vraždia nevinných ľudí - a to mi vadí!

Pozerať sa na situáciu na Ukrajine a to, komu patrí na princípe duálneho videnia sveta, či Ukrajina patrí Východu, alebo Západu, považujem v súčasných podmienkach súčasnej diplomacie za zastaralé a neaktuálne, nenáležité. Veď práve tým, že, pán poslanec Dzurinda, zvýrazňujete, že Ukrajina patrí a chce patriť Západu, preukazujete a dokazujete, že nerešpektujeme Ukrajinu ako samostatnú, nezávislú, sebaurčenú krajinu, ktorá má právo, tak ako sa píše aj vo vyhlásení, ukrajinský ľud má právo slobodne rozhodnúť o tom, aká bude jeho zahraničnopolitická orientácia.
Takže zvýrazňovať v tejto situácii, neobjektivizovanej situácii slobodnú vôľu občanov Ukrajiny patriť Západu, bez toho, aby sa objektivizoval stav so zohľadňovaním a určujúc to na pozadí toho, že dnes v Ukrajine umierajú ľudia, je absolútne pre mňa neprijateľné.
Zvýrazňujete to, že Slovensko dosiahlo výraznú mieru plurality, demokratizácie. No ako? Keď nie sme schopní ani zabezpečiť prísun európskych fondov vďaka tomu, ako je rozlezená, ako sa rozmáha korupcia na všetkých politických úrovniach.
O akej demokratizácii slovenskej spoločnosti hovoríme, modernizácii hospodárstva, keď hospodárstvo nám už nepatrí?! Rozvrátené, ovládnuté strategické zdroje, občania v uliciach musia bojovať o strategické zdroje, vodu, pôdu. Toto chceme ponúkať? Tieto hodnoty Západu my chceme ponúkať Ukrajine? A čudujeme sa, že ukrajinský ľud sa voči tomu bráni? (Reakcie z pléna a potlesk.)

Ďakujem za slovo. Vážený pán premiér, vaša excelencia, dúfam, že po tejto faktickej poznámke ostaneme priateľmi naďalej, ale dovolím si nesúhlasiť s mnohými vecami. Samozrejme, nie som dvojnásobným premiérom a nebol som ministrom zahraničných vecí, ale mne sa mnohé veci práve tuná v našej krajine nepáčia, že sa tak tendenčne a jednostranne podsúvajú. Dovolím si s mnohými vecami nesúhlasiť, ktoré tu boli odprezentované.
Ak my budeme zamlčiavať tie veci, ja už neviem, či cielene, alebo možno si to ani neuvedomíme, ale na východe Ukrajiny - tak tie správy, ktoré ako prenikajú - vraždia sa tam ľudia, sú tam obete na civilných obyvateľoch, vyše 700-tisíc utečencov je a utekajú do Ruska, do Ruskej federácie. Ja s tým nemôžem súhlasiť, ja som vnútorne, mne je to, zo srdca mi je to odporné, aj celý ten Majdan 2. Ten Majdan 2 sa rovná vraždenie nevinných ľudí na uliciach. Ja to vnímam takto, nemôžem s tým súhlasiť.
A ak by takáto iskra mala preskočiť na to Červené námestie, ako tu bola takáto narážka, tu na jednej strane máme výhrady voči nejakému slovnému spojeniu Národná rada Slovenskej republiky, no proste so Spojenými štátmi severoamerickými a na druhej strane čosi také ako vypovedané. Ja to ani nedokážem v tej faktickej poznámke tuná to vypovedať.
Naopak, ja si myslím, že je tu geopolitický zápas. Logistické centrum má byť neďaleko od môjho rodného mesta Kežmarku v Poprade. Prečo práve teraz logistické centrum pre NATO? Už sú tam rakety namierené. Dobre, možnože to hovorím tak ako prenesene. Ale ak by sa preniesol ten konflikt k nám, však my sme susediaca krajina, susedíme s tou krajinou. Treba vyzývať k pokoju a nie k nepokoju, k vojne. Tam je vojna, vraždia sa ľudia a toto je to zlé, to treba odsúdiť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja len úplne krátko. Ja vám sľubujem, dievčatá, že v druhom čítaní vám tento návrh zákona podporím svojím hlasovaním, ale za predpokladu, že nám na najbližšej schôdzi nevyhodíte zase nejaké body z rokovania. (Povedané so smiechom.)
Ono ja som sa do istej miery aj tešil, už to tak je, tak voľne, končí pomaly 19.00 hod., ale tešil som sa na stretnutie s vami a musím sa tak aj priznať, za vás všetkých, lebo aj všeobecne som sa aj za vás modlil, aj za vaše zdravie, aby sme sa tuná naozaj stretli všetci šťastne po tých prázdninách. Ono to neni také samozrejmé byť zdravý, ráno vstať, nadýchnuť sa, obliecť, umyť sa. Ja pracujem ako s týmito ľuďmi a uvedomujem si, že aký to je vzácny dar. Ja to tak dennodenne, teraz dennodenne nie, lebo keď som v Bratislave, ale keď som doma, tak to mám takto pred očami a ja som sa úprimne tešil na to stretnutie aj s vami kolegovia, či už opozičnými, alebo koaličnými, ste moji priatelia a kolegovia a chcem si vás ctiť a vážiť, ale na druhej strane musím povedať, ja som meškal ináč, to aj do školy som tak prichádzal neskoro, to bol taký úvod školského roka, ale som nemal kde zaparkovať auto, som sa dostal do slepej uličky, ale keď som tuná prišiel, a ten kotol bol taký rozžeravený, a tie emócie sa tu priam dali ako krájať, tak som pozeral, že čo to je, aké hromy-blesky tuná bijú, tak po krátkej chvíli som zistil, že čo sa takto deje.
Myslím si, že mali by sme byť tolerantní. Ja som dneska už o tom hovoril, o odpustení, zabudnúť nemusíme, ale tu si veľakrát vyčítavame tieto veci, to by nebolo zlé, že si pamätáme, to je úplne super, ale že ten revanšizmus, ktorý tuná je aj tuná v tejto politike, to nie je cesta pre túto krajinu. Cesta pre túto krajinu je cesta odpustenia. Ak pôjdeme touto cestou, ja si myslím, že aj naša krajina sa pohne kdesi dopredu, a dievčatám ešte raz ďakujem za predložený tento návrh.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ja tak isto môžem iba zreferovať, že je to ako podľa môjho svedomia a presvedčenia dobrý návrh zákona, ako si spomínal, aj ja to ešte potvrdím, je to všetko o spaľovaní, aké máme spaľovanie, pretože generácia našich otcov a dedov trošku ináč to mali, ako to máme my. Nemusia sa toľko fyzicky namáhať, pretože ten vedecko-technický pokrok nebol až taký, aký máme teraz, a, samozrejme, mlaď ide tým menším odporom. Keď nepotrebuje pracovať, tak radšej si tam sedí a vo virtuálnom svete sa hrá a tým pádom ten pohyb tam neni a myslím si, že to nie je dobrá cesta, takže kvitujem, pani kolegyňa, váš zákon, ale obdobne ako Števo Kuffa povedal, tak ako pani podpredsedníčka povedala, že asi až v druhom kole to podporím, pretože som tiež opozičný poslanec a držím líniu, ktorá tu je nastolená. Žiaľ, je mi ľúto, ale nemám z toho dobrý pocit, keď si musím takto svoje svedomie nejako znásilňovať, ale, žiaľ.
Ďakujem pekne.