Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Pán podpredseda, myslím si, že bolo to korektné, odborné vystúpenie, kde bolo objasnené, určité ústavné pojmy a limity.
Ja osobne musím tu na tomto mieste upozorniť, že v podstate tento zákon platí od roku 1999 s ďalšími zmenami. Podľa tohto zákona sa vyvlastňovali pozemky pod Kiou. Kde boli definície opozície, že to verejný záujem a to vyvlastnenie musí zostať vo verejnom vlastníctve, keď sa vyvlastňovali pozemky pod Kiou? Nikde! Vtedy také definície opozícia nemala, teraz zrazu prichádzajú s tými definíciami.
Vec je tá, pán podpredseda, ako si povedal. Ústavná ochrana vlastníctva zostane zachovaná. Budú dodržané všetky štyri ústavné zásady, lebo týmto návrhom sa nevstupuje do vyplácania náhrad alebo do primeranosti náhrad ako takých, čo vyžaduje ústava, za vyvlastnenú teda pôdu alebo nehnuteľnosti. Ale proste pripravuje sa a vstupuje sa iba do ďalšieho dôvodu vyvlastnenia, ktorý v podstate aj tak bude dodržaný, lebo už teraz existujú dôvody pre vyvlastnenie, keď ide o investíciu nad 100 mil. eur a vytvorenia 300 pracovných miest, čo každý investor, keď pôjde do hospodárskeho parku s výmerou nad 250 hektárov, tak to bude investícia určite nad 100 mil. eur, lebo by inak nikto nemal možnosť ani uživiť, ani vystavať ten 250-hektárový park.
Je tu iba jediný rozdiel, a to je v tom, že či investor sa bude rozhodovať medzi našou republikou, lebo už má pripravený hospodársky park, kde môže rovno prísť a vystavať to, alebo inými štátmi. Tu je v tomto jediný rozdiel.
Ale ja osobne si myslím, že je to dobre pripravené, nakoľko sú tu aj záruky vo vzťahu k predkupnému právu štátu, ak by tá investícia bola, samozrejme, zlyhala, je tu už v súčasnosti platný zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, teda ak by niekto pochybil pri vyvlastňovaní ako takom... (Prerušené vystúpenie časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca.
Pán poslanec Hlina, žiaľ, musím konštatovať, že strašne zavádzate. Že strašne zavádzate. Ja neviem, ako je to možné, že či je možné vôbec takto zavádzať, najmä teda verejnosť, pokiaľ teda hovoríte k občanom a nie tu k poslancom pléna.
V prvom rade, pokiaľ ide o rokovanie výborov, k tomu, čo ste povedali, škoda, že ste neboli na ústavnoprávnom výbore, pretože ústavnoprávny výbor dnes cez obed rokoval jeden a pol hodiny, z toho hodinu desať minút len k tomuto jednému bodu, kde sa analyzovali jednotlivé dôvody, jednotlivé ustanovenia, konkrétne paragrafy, ktoré v tomto návrhu zákona, resp. novely zákona sú. Takže to, čo ste povedali, že tu poslanci chcú ísť len na obed, je absolútne zavádzanie.
Druhá vec, čo hovoríte, že a čo keď ten investor nepríde, že či bude mať štát v talóne nejaké pozemky. To je takisto absolútne zavádzanie verejnosti. Veď štát nemôže vyvlastňovať skôr, ako je stanovená táto strategická investícia, ako je všetko dohodnuté. Veď tu sa nedá vyvlastniť nejaký pozemok len tak pre nejaké budúce účely. Tu ten účel a tá investícia musí byť jasne stanovená, dohodnutá a istá na to, aby mohlo začať vyvlastňovacie konanie. A to vyvlastňovacie konanie prebieha ako správne konanie, vrátane všetkých opravných prostriedkov, ktoré vlastník následne má a tak ďalej, kde sa musí preukazovať verejný záujem pri takomto vyvlastňovaní. To nemôže štát prísť a povedať, že tieto pozemky možno budeme nabudúce potrebovať, a preto ich vyvlastníme. Takto to nefunguje. To je absolútne zavádzanie! Viac potom poviem v rozprave.
Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem, pani predsedajúca. Milé kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 1625), podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1817 z 19. júna 2015 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením č. 628 z 23. júna 2015 a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti uznesením č. 454 taktiež z 23. júna 2015.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy nevyplývajú žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 1625), schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti č. 455 z 23. júna 2015. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril ako spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky predniesol spoločnú správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Pán poslanec, prirodzene, že historický kontext treba brať do úvahy. Ten patrí ku každému národu. A ten určitým spôsobom nás formoval, a preto z tohto je potrebné aj vychádzať.
Ja som počúval vaše vystúpenie, ale bolo tam množstvo otázok. Vy kladiete otázky, ale vy ste toho veľmi nenavrhovali. Ja to chápem, lebo vy nemáte exekutívu, vy môžete práve klásť tie otázky. Ale toto je predovšetkým o zodpovednosti. A v tej rôznorodosti Európy je potrebné počúvať všetky názory. A myslím si, že ten názor, ktorý reprezentuje aj vláda Slovenskej republiky, práve odzrkadľuje to vnímanie aj slovenskej spoločnosti.
No a malý komentár k tomu, že máme šťastie, že máme len hranicu Schengenu 100-kilometrovú. Viete, ja si myslím, že tie pravidlá, ak sú dané, že tá schengenská hranica má byť nejako chránená, tak má byť chránená všade. Alebo potom sa tvárime, že ona má byť iba tu chránená lepšie a tam menej chránená. I keď beriem špecifiká do úvahy, napríklad to, že predsa len pri tom pobreží to môže byť komplikovanejšie, ale to je rovnako Schengen.
A naviac, pán poslanec, musíme brať do úvahy už súčasne existujúcu azylovú politiku, ktorá tu funguje. A to je fakt. Ona funguje aj u nás v našej krajine, funguje v Európskej únii, všetci sme sa na tom zhodli. A toto je potrebné rovnako zohľadniť, lebo v opačnom prípade prinášame nejaký precedens, ktorý môže spôsobiť niečo, čo ani si nevieme predstaviť.
Preto treba zodpovednosť, preto je potrebný triezvy prístup a myslím si, že vláda Slovenskej republiky, premiér, minister vnútra, rovnako minister zahraničných vecí a európskych záležitostí veľmi zodpovedne pristupujú k tejto úlohe. Aj táto diskusia, ktorú tu dnes máme, svedčí o tom aj to, čo predniesol pán premiér, svedčí o tom, že je potrebné takto zodpovedne k tomu pristupovať. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Ja iba vecne k tomu zovšeobecňovaniu ohľadom toho prísneho azylu. Lebo tam to trošku, chýba tomu logika, ale naozaj budem veľmi vecný.
Na jednej strane hovoríte, že Slovensko je iba tranzitnou krajinou. To znamená, že tí azylanti, ktorí by dostali teoreticky azyl tu, aj tak chcú ísť niekam inam. Tak mi vysvetlite dôvod, prečo by Slovensko malo mať potrebu tým ľuďom nedávať azyl, keď aj tak vie, že títo ľudia sa poberú do Nemecka, do Francúzska? Čiže tam vám chýba tá logika. Buď je pravda jedna vec, že nechránime seba tým, že im nedávame azyl, ale Európsku úniu, to je prvá možnosť, alebo druhá možnosť, čo by bolo vlastne vo vzťahu k Európskej únii mimoriadne solidárne, alebo je tam možnosť tá, a to je naozaj reálny fakt, že mnohí tí ľudia sem chodia, ani nechcú požiadať o azyl tu, ale chcú oňho požiadať ďalej, čo najďalej na Západ, aby tam potom ďalej mohli legálne žiť.
Lebo vy ste obišli jednu základnú vec. On keď ten azyl dostane tu na Slovensku, on síce potom pôjde do toho Nemecka a Francúzska, ale oni ho tam môžu kedykoľvek nájsť a deportovať zase na Slovensku. Toto nie je taká, že voľná, si môže voľne behať po Európe. Tu je ten problém s tými kvótami. Keby bol ten problém s kvótami taký, že nám sem dajú do azylových táborov 700 ľudí a tí ľudia sa za dva dni poberú preč do Nemecka, do Holandska, tak s tým, preboha, nikto nemá problém. Toto nie je problém kvót. Problém s kvótami je ten, že tí ľudia tu budú nútene internovaní. O to sa chce Komisia postarať, že tu budú musieť byť alebo žiť nelegálne vo Francúzsku, v Holandsku a kedykoľvek byť deportovaní.
Toto je ten zásadný problém, kde ideme proti slobodnej vôli týchto ľudí a tvárime sa, že sme solidárni s nimi, s tými utečencami. Toto je práve právny problém, prečo odmietam veľmi silne kvóty.
A posledná vec. Súhlasím, na Slovensku treba viac tolerancie. Ale zhodnime sa na tom, že to, čo budovali v Holandsku 200 rokov, to, čo budovali v Rakúsku 20 rokov, tú multikulturálnu, otvorenú, tolerantnú spoločnosť, to tu nevybudujete za dva týždne. A keď to niekto robí, tak aby kontraproduktívne nalieval viac síl neonacistom - a to sme videli v sobotu, žiaľ.

Ďakujem pekne. Pán minister, nadviažem na toho gréckeho komisára, ktorý hovoril o dobrom začiatku, vlastnou osobnou skúsenosťou. Ja som bol asi pred dvoma týždňami v holandskom parlamente a rokovali sme najmä o kvótach, najmä o migrácii. A za prvé, keď poviete, že celá slovenská politická scéna sa zhodla na tejto otázke, tak to má mimoriadnu silu. To si naozaj asi všetci vieme, a preto je veľmi dobré, že to uznesenie ide konsenzuálne a celá politická scéna sa na tom dokáže zhodnúť. Na druhej strane len doplním, veľmi zle pôsobí, naopak, ten pochod neonacistov, ktorý tu bol, ktorý nám mimoriadne škodí, robí hanbu Slovenskej republike. Čiže každý, kto tam bol, by si mal uvedomiť, že škodí Slovensku. A, naopak, toto je cesta, ako môžem pomáhať Slovensku.
No ale, viete, v tom holandskom parlamente, aby som len demonštroval tú atmosféru, začal som tým Gréckom. Tak tam tá moja holandská kolegyňa, nebudem hovoriť meno, povedala, že, hm, aj oni sú proti kvótam, lebo riešia iba azylantov a nie ekonomických migrantov. A oni by radi chceli čo najviac ešte aj ekonomických migrantov. Úplne obrátená filozofia. Oni si myslia, že sem nasťahujú miliardu Afričanov a tým vyriešia problém Afriky. A toto som počul od úplne zmysluplnej relevantnej politickej strany v Holandsku. Takto tam je vedená tá diskusia. Úplne inak ako tu.
Čiže sme mali úplne iné kultúrne stereotypy. Inak je pravdou, že Holandsko tam, kde máte 1 000 euro ako základnú sociálnu dávku pre každého, tak pokiaľ majú dosť peňazí na to, aby riešili problémy Afriky celé, tak nech sa im tam nasťahuje aj miliarda Afričanov, ja teraz nebudem im nejakým spôsobom oponovať. Len si myslím, že by nemali nanucovať tento druh diskurzu aj do Slovenska, kde všetci dobre vieme realisticky, a teraz naozaj všetci, aj ja osobitne patrím k tomu, čo sa politologicky nazýva progresívna ľavica, je mi veľmi ľúto tých ľudí, všetci sme solidárni s tými ľuďmi, ale, preboha, nemôžete vyriešiť problém Afriky tým, že ju sem presťahujete! Čo tak tie peniaze investovať do Afriky a konečne pomôcť Afrike, konečne riešiť príčiny a nielen následky? A to je práve to, na čo zabúdajú niektorí kolegovia na Západe. Čiže, len mimochodom, v Holandsku má momentálne protiimigračná strana cez 20 %. Aj to sú dôsledky, žiaľ.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja budem reagovať iba na tú jednu poznámku, lebo inak sa viac-menej zhodneme, však boli sme na tých spoločných rokovaniach o uznesení.
Keď hovoríte, a úplne správne, Západ to do veľkej miery, to, ako dneska sa Afrika má, spôsobil. Do veľkej miery je zodpovedný Západ. Len potom ste dodali, áno, aj my nesieme zodpovednosť.
Viete, v tejto chvíli ako dá sa, samozrejme, hovoriť o tom, že Slovensko je nejakou súčasťou Západu tým, že je súčasťou Európskej únie. Ale hovoriť, že my nesieme zodpovednosť za to, ako sa ubližovalo Afrike po stáročia, to pravda proste nie je.
Zoberte si rok 1914, je krásna mapka, chodí to aj po internete, kde sa ukazuje, ako bola rozdelená Afrika, keď boli kolónie, keď bol západný imperializmus úplne v tej najväčšej sláve. Tak ako tam to máte, tie machuľky, Francúzsko, Británia, Holandsko, Taliansko, Belgicko. Nie Slovensko. To znamená, Afrika bola durch celá rozdelená medzi západné veľmoci. Toto máme na mysli, keď hovoríme o tom, že Západ v tomto zmysle slova je zodpovedný za utrpenie Afriky.
To isté, keď povieme vojny. No, ako Bushova vojna v Iraku bola vojna nás, čo sme, chceli sme tú vojnu? Ja teda určite nie. Ja som protestoval proti tej vojne, nehovoriac o Líbyi. To bola akcia, kde Slovensko proste nemalo, nie je vinné za to, ako sa rozmlátila Líbya a že sa vôbec nemyslelo na to, čo bude s tou krajinou potom, ako ju rozmlátime a vrhneme diktátora.
Čiže toto sú veci, za ktoré môže Západ, v tom zmysle slova západné veľmoci.
A to isté aj s tými západnými korporáciami, koncernami. Je nejaká nadnárodná korporácia, ktorá by sídlila na Slovensku alebo ktorá by tu mala nejaké korene, ktorá by vykorisťovala a otročila Afriku? No nemám ten pocit. Slovensko nie je zodpovedné. Slovensko nie je západná veľmoc. Slovensko neubližovalo Afrike.
Ale, áno, chceme pomáhať Afrike, s tým súhlasím, len určite nie takým spôsobom, že nám nanútia západné veľmoci kvóty, čím si riešia problém, ktorý si spôsobili samiy A tu je ten pes zakopaný.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega Mikloško, takisto by som rád ocenil, že ste nadviazal na tú myšlienku o tom odpustení dlhu, čo je mimochodom dlhodobá myšlienka aj Európskeho sociálneho fóra. A teda za seba hovorím, že aj ľavice, ľavice v celom svete. Čiže som rád, že sa na tomto zhodneme.
Skôr kritickejšie by som vnímal vašu, vašu poznámku, že reagujeme neskoro. Sám dobre viete, lebo ste členom európskeho výboru ako náhradník, že európsky výbor za posledné mesiace hádam nerokoval o ničom inom tak intenzívne, ako o probléme migrácií. Dokonca v tom apríli, kedy bol pán premiér na Rade, kde prijali ten princíp dobrovoľnosti, tak na našom výbore bola búrlivá diskusia, dali sme mandát pánovi premiérovi. Potom, keď nastalo to, čo nastať nemalo, že Komisia ignorovala ten mandát Rady a prišla s návrhom povinných kvót, tak sme opäť viackrát rokovali s pánom ministrom vnútra, s pánom ministrom zahraničných vecí, s pánom premiérom. Čiže hovoriť, že to ignorujeme, je naozaj mimo, mimo akejkoľvek reality.
Čo je dôvod, že na to reagujeme v pléne, je práve ten, že Európska komisia obišla Európsku radu a prišla s princípom, kde chce nanútiť kvóty členským štátom aj proti Európskej rade. A tu naozaj viním západné veľmoci z toho, že sa snažia riešiť vlastný problém, ktorý majú. Lebo tu nejde o utečencov. Utečencom všetci idú a chcú pomáhať. Tu je problém so západnými veľmocami, hlavne s tými najbohatšími krajinami, ktoré sú cieľovými krajinami, kam títo migranti prúdia, a oni si chcú vyriešiť tento vlastný problém.
Čiže, viete, na jednej strane tu máme deklarovaný humanizmus, ale na druhej strane nepomáhame utečencom, ale pomáhame tým najbohatším veľmociam. Na jednej strane sa deklaruje obrovská solidarita s utečencami, ale pomáhame paradoxne tým najbohatším a tým najväčším, najsilnejším. Na jednej strane hovoríme o tom, že poďme pomáhať utečencom, ale úplne zabúdame na to, že v Afrike ďalej zostávajú a hladujú ľudia, ktorí nemajú dosť peňazí na to, aby zaplatili prevádzačom. Čiže toto sú naozaj polovičné a falošnosolidárne riešenia.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Takisto som milo prekvapený za to, že pán poslanec Bugár zdôraznil alebo spomenul práve negatívnu úlohu nadnárodných korporácií a západných koncernov, s čím maximálne súhlasím. Veľa som o tom písal. A treba o tom aj veľa čítať, si myslím, lebo málo sa o tom na Slovensku hovorí, čo tam tie nadnárodné korporácie robia, povedzme v Kongu, kde sa ťaží koltán, to je to, čo máme všetci v mobiloch alebo naše deti v počítačových hrách. Tam je vyslovene otročenie, to už nie je naozaj nejaké vykorisťovanie, ako spomínal pán poslanec Mikloško, to je doslova otročenie. Tí ľudia spávajú postojačky v období dažďov, tí ľudia sú znásilňovaní, zabíjaní, nikto sa na to nepozerá, pretože v Kongu v tých územiach, kde sa ťažia tieto veci, sú vyslovene zóny bez štátu, bez práva.
A, viete, na jednej strane potom máme veľké reči a ideály zo strany západných mocností a na druhej strane práve ich koncerny toto robia, častokrát podporované práve politikmi z týchto krajín. Čiže je tu istá schizofrénia, isté pokrytectvo.
My si musíme jasne povedať, že za úlohy alebo za problémy Afriky do veľkej miery môžu západné veľmoci. A teraz to je otázka, či už z tohto neokoloniálneho prístupu, ako hovoril pán poslanec Mikloško, ale aj otázka obchodu so zbraňami, 70-80 % obchodu so zbraňami aj do Afriky ide z krajín G8. No tak to zastavme! Lebo inak tam tie vojny budú ďalej sa vyskytovať. To isté, dlhy afrických krajín, no odpusťte tie dlhy! Lebo inak sa tá Afrika nedokáže nikdy pozdvihnúť. Tam je tá zodpovednosť Západu naozaj kruciálna a platí to aj z hľadiska ekonomického rozdelenia bohatstva vo svete.
Druhá vec, kde by som súhlasil s pánom Bugár, kde naozaj som rád, že sa dneska môžme baviť konštruktívne a konsenzuálne, je to odsúdenie xenofóbie, rasizmu, fašizmu. Kvóty sú naozaj veľmi, veľmi zlé riešenie. Ale čo je dôležité, fašizmus je zlo, takže musíme ho vedieť odsúdiť.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem, pani predsedajúca, za slovo. Pán predseda vlády, ja by som chcela vysoko oceniť váš zodpovedný postoj, že Slovenská republika chce pomôcť, a takisto váš názor a postoj, že forma pomoci môže byť rôzna. A vysoko oceňujem zriadenie bezpečnostných zón práve z krajín, odkiaľ migranti pochádzajú.
Zároveň ste svojím vystúpením dali veľmi jasný signál a odpoveď našim občanom, ktorých tiež opantal taký pocit strachu z niečoho nového a neznámeho. A tento váš jasný postoj bol aj pred sobotou, aj takisto to vaše stanovisko bolo jednoznačné, ako aj ministra vnútra, a preto je mi veľmi ľúto, že skutočne na vlne migrantov si mnohí vytĺkajú politický kapitál. A násilie, akékoľvek násilie treba odmietnuť.
Ďakujem.