Videokanál klubu

Ja by som vám chcel všetkým poďakovať za faktické poznámky. A, samozrejme, som rád, že vám na športe záleží. A veľmi ma to teší. Budem rád, keď do budúcna sa môžeme tejto problematike venovať. A myslím si, že keď budeme súdržní, tak môže z toho niečo vzniknúť.
Ale na pána Galka by som chcel reagovať, pretože aj keď hrával bol taký vrták, ako aj teraz ním je. Tak by som sa ho chcel opýtať, že keď zaregistroval tých 16 000 eur, či zaregistroval aj to, že týždeň pred voľbami pán Jurzyca podpísal v najväčšej kríze 2 mil. eur tenisovému zväzu, a či mu to nevadilo náhodou.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Na úvod poviem, že oceňujem snahu predkladateľov prísť s takouto témou, ako je šport, aj keď si myslím, že keby prišlo k tej celospoločenskej diskusii alebo k diskusii v jednotlivých kluboch, tak v tomto zákone mohli sme vychytať nejaké muchy, ktoré tu teraz kritizujeme.
Ja súhlasím s kolegom Dušanom Galisom hlavne v tom, že je na škodu, že sme z tohto zákona vylúčili majstrov sveta, majstrov Európy, pretože jednoznačne patria do jednej rodiny s olympijskými či paralympijskými víťazmi.
Ešte by som chcel povedať jednu vec, že keď sa bavíme o športe, nemali by sme zabúdať aj na amatérsky šport a nielen donekonečna hovoriť o profesionálnom športe. Súhlasím s tým, že to už je iná diskusia. Ale treba ju otvoriť komplexne. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja si myslím, že pri prijímaní takéhoto zásadného zákona by to malo byť skôr o športovcoch, a nie o tom, že budeme prijímať tento zákon o športovcoch bez športovcov. Čiže malo by to byť podľa môjho názoru, ako to už tu bolo povedané aj mojim predrečníkom, odkonzultované so športovou verejnosťou.
Viete, no pokiaľ sú faktické poznámky na pána poslanca Galisa v tom zmysle, že Janko, Peťko potom nič nedostane, no osobne keď niekto má problém a je to kamarát nejakého poslanca, tak nech mu ten poslanec prispeje teda, aby teda sa dožil aspoň niečoho, však má z čoho prispieť, tak nech mu prispeje. A nemôže to byť iba o Jankovi, Peťkovi. Každý z nás pozná nejakého svojho Janka, Peťka, ktorý reprezentoval Slovenskú republiky a doniesol nejakú medailu, preto buď to urobíme koncepčne, poriadne, a pritom nebudeme diskriminovať žiadnych športovcov, alebo to nerobme vôbec. Ale určite treba niečo s tým robiť. Preto ja navrhujem, že možno by sa zišlo vytvorenie určitej pracovnej skupiny pri Národnej rade Slovenskej republiky, do ktorej by sme sa dobrovoľne prihlásili, myslím si, ja aj tu s kolegom Brixim, plus s ďalšími našimi poslancami. A môžeme na tom spolupracovať všetci, však, ako tu bolo povedané, dvadsať rokov sa nič neprijalo, je tu priestor, aby sa to začalo riešiť a aby sa tým teda pozrelo na celý šport ako taký a na financovanie športu alebo, povedzme, na tieto príspevky pre športovcov. Ale nieže to bude iba pre určitú časť športovcov a ostatní potom stále budú živoriť. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcem sa iba prihovoriť za názor pána predrečníka Galisa, a teda že si treba dosť jasne zadefinovať to, akým spôsobom a z akých rôznych ciest, miest, rezortov a firiem je dnes slovenský šport vrátane toho vrcholového podporovaný. Nie je podľa mňa úplne normálne, ak mladí športovci, malí futbalisti, hokejisti, hádzanári si nemajú za čo ani kúpiť korčule alebo tenisky a na druhý deň si prečítam niekde v nejakom bulvárnom denníku, že nejaký TIPOS podporil nejakú tenistku sedemdesiatimi tisíckami eur na nejaký projekt. To je ad jedna.
A ad 2, k pánovi kolegovi Bastrnákovi. No mám za to, že tento zákon podporiť treba. Ale ak sme ho nevedeli prijať za dvadsať rokov, tak ideme ho prijať v priebehu niekoľkých mesiacov aj napriek tomu, že dnes schválený možno bude, nebude, možno v lepšej podobe, modifikovanejšej a v spolupráci s tými, ktorých sa to týka. Ďakujem.

Pán kolega Galis hovoril naozaj zo skúseností. On ich má strašne veľa vo svojom športovom živote. Treba sa naozaj nad tým zamyslieť, lebo máme tu veľa športov a reprezentantov, ktorí nás reprezentovali veľmi kvalitne na súťažiach, či sú to už majstrovstvá sveta, majstrovstvá Európy, Liga majstrov, UEFA, Fedcup, iné mnohé klubové súťaže, kde nás naozaj výborne reprezentovali športovci. Je preto potrebné zvážiť a naozaj sa poradiť so širokou športovou rodinou, neurobiť unáhlené kroky, aby sme si nerozvadili športovú rodinu, tak ako prišlo k rozvadeniu našej zdravotníckej rodiny. Ak spravíme neuvážené kroky, chceme si rozbiť celú spoločnosť? Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, ja začnem trošku z iného konca. Bolo to nedávno, keď sme spolu pozerali vzadu majstrovstvá sveta, myslím, že to bol zápas Slovensko – Francúzsko, ktorý sa nám nakoniec podarilo vyhrať. A myslím si, že všetci, čo sme tam sedeli, sme ukázali, ako vieme fandiť tejto krajine. Samozrejme, videl som pri sebe veľa odborníkov na hokej, ktorí vedeli, kto kedy mal vystreliť, kto kedy mal brániť, ako mal tréner striedať, proste čo poslanec, to odborník na šport a špeciálne na hokej. Ja sa tiež prikláňam k tomu, že aj ja som sa tam cítil medzi nimi veľký odborník, ani korčuľovať v podstate neviem, ale proste tak to asi v živote chodí, že mali sme všetci radosť po zápase. A musím povedať, že počas týchto majstrovstiev sveta sa vôbec na Slovensku nebavilo o politike, v krčmách sa bavilo o hokeji, každý mal slovenský dres a každý bol rád, že našim chlapcom sa darí a darilo. Takže musím povedať, že šport spája ľudí. A treba si vážiť ľudí, ktorí sú ochotní obetovať svoje zdravie, ktorí sú ochotní na sebe pracovať celý život. A myslím si, že športovci a umelci robia najväčšiu reklamu tejto krajine. To, dúfam, so mnou budete súhlasiť.
Teraz poviem taký druhý príklad. Pred odchodom na majstrovstvá sveta vo futbale sme boli s bývalým trénerom reprezentácie Vladom Weissom poprosiť, požiadať o sponzorské v jednej nemenovanej banke na prípravu reprezentácie Slovenska. A bolo nám veľmi slušne povedané, že, bohužiaľ, táto banka sponzoruje veľmi známy taliansky klub. Bohužiaľ, odišli sme veľmi smutní, ale čo čert nechcel, pri vylosovaní sme dostali Talianov a zhodou okolností sme ich porazili. Takže tá celá banka, všetci zamestnanci zo Slovenska, ktorí tam pracovali, sa tešili, možno len tí ľudia, ktorí nám povedali dovidenia, tak boli smutní. Bohužiaľ, taký je tiež šport.
Takže čo sa týka tejto myšlienky, ja s tým absolútne súhlasím. Súhlasím s tým, že je to dobrá myšlienka. Ale to, aby som oddeľoval olympijského víťaza od majstra sveta, majstra Európy, to je veľmi ťažké. To by mohlo aj narušiť medziľudské vzťahy, pretože ak mám byť konkrétny, za Lokomotívu Košice hrával Jozef Móder. Možno niektorí ho poznáte, podľa mňa väčšina ho pozná. Bol majster Európy a nepatrí do tej skupiny. Kunzo, ktorý bol jeho žiak, patrí do tej skupiny. Teraz sú to priatelia. Myslíte si, že to nenaruší tie medziľudské vzťahy? Ja si myslím, že áno, že by to nebolo dobré, pretože takisto ako majster sveta, ako olympijský víťaz všetci robia radosť nám všetkým. A ja by som ich nerozdeľoval. To je veľmi citlivá otázka. Bolo by dobré, keby sme sa ňou zaoberali, ako ďalej. Ale či už stojí za povšimnutie alebo za to, či by mali vo veku 40 rokov brať ako rentu, to je tiež na zamyslenie.
Ale čo by som uprednostnil alebo na čo by som kládol väčší dôraz, je, sú olympionici, ktorí ešte žijú medzi nami, ktorí sú tí, ktorí absolvovali tieto majstrovstvá. Ale bolo im odoprené v tom minulom období. A takisto ako tuná pán Osuský, tak aj ja poznám pánov, či už je to pán Zachara alebo pán Švajlen alebo pán Urban, títo by si to hádam zaslúžili, pretože urobili niečo, čo robili zadarmo, robili z lásky. A neboli docenení. A niekedy mám taký pocit, že týchto ľudí si vážime alebo nejakú úctu máme k nim vtedy, keď sa s nimi lúčime. Sám to zažil, keď sme sa boli lúčiť s pánom Popluhárom, koľko ľudí tam bolo, koľko ľudí si ho vážilo, ako nám za ním bolo smutno, ale že robil kus teda v slovenskej futbalovej reprezentácii, že nosil tie krabice a zbieral ponožky po tých mladých hráčoch, to si vtedy nikto nevšímal. Takže bol by som rád, keby sme sa aj nad tou otázkou nejako zamysleli a porozmýšľali, či by nebolo dobré predovšetkým týchto ľudí nejako ešte oceniť za to, čo pre túto krajinu urobili.
Chcelo by to väčšiu diskusiu. Samozrejme, bavíme sa tu o zdravotných sestrách. Čiže keď zdravotné sestry majú problémy, tak, samozrejme, sa s nimi baví, diskutuje a tuná keď sa jedná o športovcov, tak nie. Tiež by si bolo dobré vypočuť aj jednu stranu, aj druhú stranu a nejaké resumé by z toho malo vyjsť, pretože je to vec, ktorá skutočne stojí za to. Skutočne stojí za to, aby sme sa venovali jej. A ja verím, že všetci tuná, ktorí sedíme, máme svoje deti, máme svoje rodiny, ktoré majú tiež svoje idoly, svoje vzory. A si myslím, že šport je ten najideálnejší, ako nejako mladých ľudí zapojiť do života.
Ak mám byť úprimný, som tu už dosť dlho na to, aby som mohol povedať ďalší názor. Bavíme sa o športe, ale ja dodnes osobne neviem, ako je financovaný šport. Viete mi niekto povedať, koľko ide do športu ročne peňazí, koľko peňazí do športu dáva ministerstvo obrany, ministerstvo vnútra, TIPOS, hazardné hry, koľko ide peňazí do športu? To nikto mi nevie povedať. (Reakcia z pléna.) To je koľko? Pán Simon, povedzte mi, koľko je to veľa? (Odpoveď z pléna. Áno, Wänke? Wänke, bohužiaľ, za jabĺčka sedel v base alebo tam sedí a niektorí sú na Kanárskych ostrovoch. Taký je život.
Samozrejme, tento zákon je dobrý. Treba sa nad ním nejako zamyslieť, treba s tým niečo robiť, ale treba vyriešiť predovšetkým financovanie športu, financovanie športu je veľmi dôležité, pokiaľ nebude vyriešené toto a zákon o športe, do ktorého by sa to dalo zabudovať, ale tie pravidlá už aby potom platili dlhodobo, nielen na jedno volebné obdobie, a potom sa to zase bude meniť.
Takže ja som, samozrejme, ochotný pomôcť tomuto zákonu, ale pokiaľ nebudú tieto veci doriešené a dotiahnuté do konca, to je financovanie športu a zákon o športe nový, tak to nepodporím. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ja som nesmierne rád, že potvrdzujete, že tento návrh zákona treba prepracovať, že nie je dobrým zákonom. Ja si myslím, že treba otvoriť širokú diskusiu športovej verejnosti a predložiť úplne nový zákon, pretože keď ho predložíme, pustíme do druhého čítania, tento zákon treba úplne, úplne zmeniť, a preto je výhodné nerokovať o ňom ďalej a otvoriť širokú diskusiu medzi športovou rodinou.

Ďakujem pekne. Ďakujem za vystúpenie pánovi poslancovi Kubánkovi, chcem ho v tom podporiť a plne s ním súhlasím.
K tomu, čo bolo povedané, dovolím si poznamenať, aj môj názor je taký, že nemôže byť šachová olympiáda, ktorá je, povedzme, dá sa povedať maximálne tak mentálnym športom na úrovni ja neviem výsledkov našich hokejistov, ktorí doniesli zlaté, strieborné alebo iné medaily, alebo na úrovni našich futbalistov, ktorí reprezentovali Česko-slovenskú republiku v tom čase na majstrovstvách sveta. Čiže myslím si, že tento návrh zákona ako taký je vo veľkej miere, znova to zopakujem, diskriminačný ku ostatným druhom športov a športovcom, nehovoriac o tom, že aj príspevok či už pre olympionikov alebo paralympionikov by mal byť rovnaký. Čiže aj v tejto rovine vidím priestor ešte na dopracovanie tohto návrhu zákona a z toho dôvodu si myslím, že by mal byť stiahnutý. Ďakujem.

Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené kolegyne, vážení kolegovia, veľmi dobre si uvedomujem význam a dôležitosť prerokovávaného návrhu zákona o príspevku za zásluhy v športovej oblasti. Podobné návrhy o presadenie ocenenia medailistov z olympijských hier, resp. paralympiády či majstrovstiev sveta sa už v minulosti niekoľkokrát objavili. A musím objektívne priznať, že boli lepšie prepracované. Vždy však chýbala politická vôľa z dôvodu, že by si podobnú tzv. rentu mohli požadovať aj iné skupiny obyvateľstva ako herci, speváci, ktorí tiež dobre reprezentujú Slovenskú republiku.
Odzneli aj pochybnosti, či napr. tenisoví, futbaloví alebo hokejoví reprezentanti majú tiež dostávať príspevok, lebo v ich prípade renta je len vreckové od štátu, ktorý zápasí s vyplácaním riadnych dôchodkov. Škoda, že predkladatelia neprišli s týmto návrhom, keď boli členmi vládnej koalície a mohli tento zámer presadiť bez problémov v parlamente. Ja osobne si myslím, že pán minister financií bol asi striktne proti takémuto návrhu zákona.
Prečo tento návrh zákona nemôžem podporiť? Pretože na rovnakú úroveň sú v návrhu postavené olympijské hry a paralympiáda, pričom konkurencia na týchto podujatiach je neporovnateľná a aj propagácia Slovenskej republiky je diametrálne odlišná, pretože, žiaľ, paralympiády sa konajú síce na rovnakých športoviskách ako olympijské hry, ale za minimálneho záujmu médií aj športovej verejnosti. Ešte menšiu konkurenciu a význam z hľadiska šírenia dobrého mena Slovenskej republiky vo svete majú deaflympiády. A medaila z tohto podujatia je neporovnateľná s medailou z olympijských hier. Ak by vlani nevyšiel najavo podvod s prípravou zimnej deaflympiády v Tatrách, médiá by jej venovali minimálnu pozornosť, hoci sa mala konať u nás na Slovensku. Dať na jednu úroveň šachovú olympiádu s olympijskými hrami, myslím si, to nie je vhodné, pretože z hľadiska celosvetového významu je medzi nimi veľmi obrovský rozdiel. Zaradiť Hry priateľstva (Družba 84) na rovnakú úroveň ako olympijské hry je športovo nevýhodné. Bola to náhrada za neúčasť športovcov socialistických krajín na olympijských hrách, ale výsledky z týchto súťaží už dávno zapadli prachom. Naopak, medzi podujatiami, z ktorých medaily by mali byť ocenené príspevkom, sú majstrovstvá sveta vo futbale, hokeji a ďalších kolektívnych športoch, podobne ako zo svetových hier. Slovenská republika má z nich iba niekoľko málo medailí. Nárok na ocenenie by už mal mať iba občan Slovenskej republiky, ktorý odvádzal počas kariéry dane z príjmu v Slovenskej republike, a nie v Monaku alebo niekde inde.
Diskutabilný je aj vek 35 rokov, odkedy by mohol vzniknúť nárok na vyplácanie príspevku. To by mohlo paradoxne demotivovať športovca, aby po skončení svojej kariéry hľadal ďalšie uplatnenie v spoločnosti. Stačil by mu na slušné prežitie príspevok od štátu vo výške priemerného platu, pričom práve od medailistov na olympijských hrách sa očakáva, že odovzdajú svoje skúsenosti nastupujúcej generácii, najmä ako tréneri, resp. rozhodcovia či funkcionári.
Záverom chcem poznamenať, že samotná filozofia oceniť športovcov mesačným príspevkom od štátu je užitočná. Ale štát musí mať na tento krok finančné prostriedky a výrazne musí byť upravený okruh športovcov, ktorí by mohli mať na takúto podporu nárok. Z toho dôvodu preto navrhujem podľa § 73 ods. 3 písm. b), aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Ďakujem.

Ďakujem pekne. V úvode v podstate chcem pochváliť predkladateľov v tom zmysle, že snažia sa pomôcť športovcom. Z mojej strany každá pomoc pre športovcov, ktorá by mohla prísť na pôdu tohto parlamentu, je vítaná, ale, samozrejme, musí to byť urobené zákonným spôsobom. Podľa môjho názoru tento návrh zákona je diskriminačný, tak ako povedal aj môj predrečník, vo vzťahu k majstrom sveta, a teda aj k iným športovým reprezentantom Slovenskej republiky alebo bývalého Česko-Slovenska. Dovolím si upozorniť, že existujú nielen olympijské športy, ale aj neolympijské športy, v ktorých máme veľké výsledky, ako je napr. armwrestling (pretláčanie), alebo sú to iné oblasti, v ktorých v podstate títo športovci celý život pracujú a makajú a potom nás reprezentujú. Zároveň chcem poukázať na to, že je mi to dosť zaujímavé, prečo práve šachová olympiáda organizovaná Medzinárodnou šachovou federáciou od roku 1999 má mať príspevok a majstri sveta alebo futbalisti, ktorí nás reprezentovali na majstrovstvách sveta, ho nemajú mať. Čiže z tohto dôvodu si myslím, že tento zákon ako taký je diskriminujúci a diskriminuje všetkých ostatných výborných športovcov, ktorí robia dobré meno Slovenskej republike, ale na druhej strane oceňujem, že konečne sa začína robiť niečo pre športovcov. A z tohto dôvodu si myslím, že ak by sa vrátil tento zákon predkladateľovi na prepracovanie, tak mohlo by sa to dostať do takého štádia, ja by som to možno aj v budúcnosti podporil, ale takto ako je to naformulované, myslím si, je to diskriminačné. Ale treba pomôcť športovcom, to uznávam. Ďakujem.