Videokanál klubu

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som iba v krátkosti zdôvodnil náš návrh zákona, ktorý je nasmerovaný proti pretáčaniu kilometrov na tachometroch alebo teda na odometroch motorových vozidiel, zároveň je proti montovaniu antiradarov a majákov a samozrejme cez pozmeňujúci návrh, ktorý sme dali v ústavnoprávnom výbore a ktorý sme konzultovali aj, samozrejme, potom na výbore pre hospodárstvo, sme to rozšírili aj o zákaz predaja motorových vozidiel s pretočenými kilometrami v autobazároch podnikateľmi, fyzickými osobami-podnikateľmi.
V úvode chcem povedať, že na Slovensku sú to desiatky tisíc, ak nie už niekoľko stoviek tisíc áut, ktoré chodia a sú na trhu s pretočenými kilometrami, čím je, samozrejme, ohrozovaná bezpečnosť premávky na pozemných komunikáciách a sú klamaní spotrebitelia ako takí, ktorí v domnení, že si kupujú auto, povedzme, iba s 50-tisíc kilometrami, sú oklamaní, a to auto je vo veľmi zlom stave kvôli tomu, že bolo pretočené o 100-tisíc kilometrov.
Predmetný pozmeňujúci návrh, ktorým sme doplnili po odbornej diskusii, či už na Slovenskej obchodnej inšpekcii, ministerstve vnútra, ministerstve dopravy, taktiež na úseku ministerstva hospodárstva, po rozhovore a diskusii s pánom poslancom Zajacom z opozície, ale aj s odborníkmi z praxe, sme teda v ústavnoprávnom výbore doplnili cez pozmeňujúci návrh do nášho návrhu zákona aj to, kto bude oprávnený subjekt na pretočenie alebo nastavenie kilometrov do pôvodného stavu alebo približne pôvodne zistiteľného stavu, kde sme to zverili výrobcovi, zástupcovi výrobcu alebo autorizovanému servisu. Zároveň sme upresnili to oprávnenie Slovenskej obchodnej inšpekcie, kde Slovenská obchodná inšpekcia bude môcť dať pokutu od 3- do 50-tisíc eur za, teda pre osobu, ktorá pretáča kilometre. Zároveň sme doplnili zákaz predávania takýchto motorových áut s pretočenými kilometrami v autobazároch a podnikateľmi, čo znamená, že Slovenská obchodná inšpekcia v prípade, že autobazár bude predávať motorové vozidlá s pretočenými odometrami, alebo teda kilometrami na odometroch, bude môcť uložiť pokutu od 3- do 50-tisíc eur. Pri opakovanom zistení to bude až do dvojnásobku a sa zároveň, pokiaľ sa to bude opakovať neustále, že pôjde o chronického porušovateľa zákona zo strany autobazáru, tak bude môcť dať Slovenská obchodná inšpekcia podnet na živnostenský úrad na odobratie živnostenského oprávnenia takémuto autobazáru, ktorý v podstate klame spotrebiteľa a našich občanov.
V podstate zároveň sme doplnili, že Slovenská technická kontrola každú neoprávnenú manipuláciu, ktorú zistí, zaznamená do centrálneho informačného systému technickej kontroly. Taktiež sme zakotvili, že každá právnická osoba, ktorá teda zistí, že došlo k neoprávnenému pretočeniu kilometrov, či to už bude pri dovoze, stanica kontroly originality alebo to bude autorizovaný servis, alebo iný servis, bude mať povinnosť to oznámiť Slovenskej obchodnej inšpekcii, ktorá bude potom samozrejme môcť začať konanie na ochranu spotrebiteľa, našich občanov. V prípade, že tak neurobí tá právnická osoba, tak bude môcť uložiť takej právnickej osobe SOI-ka pokutu do 300 euro.
Taktiež v podstate sme do predmetného zákona doplnili alebo zapracovali všetky pripomienky, ktoré nám dala aj Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky. Toľko z mojej strany, v krátkosti.
Ďakujem pekne.

Pán kolega, nesúhlasím s vami, lebo dovolenka je pseudoargument. Lebo ak ste volený funkcionár, ak budete vykladať zákon týmto spôsobom, že nemáte právo na dovolenku, tak vám počas celého kalendárneho obdobia, 365 dní v roku, patrí odmena, ktorú máte schválenú. Bez ohľadu na to, či robíte, ste na dovolenke alebo ste niekde inde. Týmto spôsobom nikto nebude mať jedno euro zvýšených nákladov, nikto nebude mať žiadne zvýšené náklady, akurát sa vyrieši problém, že v niektorých samosprávach sa kolegovia možno správajú tým spôsobom, že nerozlišujú medzi osobným časom alebo časom stráveným na výkon funkcie a časom, ktorý strávia na výkon verejnej, teda pre vlastné blaho, a jednoducho sa zavedie do tohto poriadok. Bude povedané, v týchto dňoch starosta vykonáva funkciu starostu a má sedieť na obecnom úrade. V týchto dňoch starosta je na dovolenke, to znamená, občania, nesťažujte sa, že vám nebol dvadsaťštyri hodín denne k dispozícii. To je celá logika tohto návrhu. A hovorím, nemá to žiadne zvýšené nároky na rozpočty obcí a miest, len znovu dáva nejaký, systematickosť a nejaký prehľad.

Keďže pravdepodobne bude moje reakcia trošku dlhšia ako dve minúty, tak využívam možnosť vystúpiť v rozprave, aby sme mohli tieto otázky prediskutovať.
Pán kolega, v zásade o tom, čo ste vy povedali, sa dá diskutovať, ale v tom prípade existujú len dve možné riešenia. Jedno riešenie je to, ktoré predkladám ja teraz s pánom poslancom Chomom a ktoré reflektuje aj názory Združenia miest a obcí Slovenska, alebo druhé riešenie je, tie samosprávy, ktoré to dnes používajú a využívajú ustanovenia kolektívnej zmluvy a iných zákonov, to znamená, dávajú starostom obedy, stravujú sa tam. Je umožnená možnosť aj iným osobám poskytnúť príspevok na stravovanie, využívajú to. To znamená, že povedať, že ustanovenia kolektívnej zmluvy a všetkých ostatných vecí budú naformulované tak, aby tieto kroky neumožňovalo. Ale dnes tu máte dve kategórie občanov alebo dve kategórie volených funkcionárov, aby sme boli úplne presní. Jedna kategória, ktorá na niečo má nárok, využíva to, my môžeme v žiadnom prípade povedať slovo, že zneužíva. Využíva to, čo existuje, a využívajú to predovšetkým tí, ktorí sú veľkí, lebo odborové orgány existujú pri veľkých samosprávach. Väčšie mestá, krajské mestá, okresné mestá. Malé obce s 200, 300 obyvateľmi, ktorých tu je možno 500, možno 1000, tieto výhody nemajú. To znamená práve tí, ktorí sú veľkí, majú väčšie platy, majú výhody. Tí, ktorí sú malí, robia možno na polovičný, možno na tretinový úväzok, možno berú symbolickú odmenu za výkon svojej práce a robia to sedem dní v týždni, lebo nemajú žiadnu skupinu zamestnancov, ktorá by to za nich vykonávala, tí tieto možnosti nemajú. To znamená, ja to vnímam ľudsky ako nespravodlivý stav, ktorý v tomto právnom systéme existuje, a preto sa ho nejakým spôsobom snažíme riešiť.
Ak ste povedali vy, že by ste sa hrdo prihlásili a povedali, že sa vzdávate týchto práv, ja ako starosta, ktorý vykonáva funkciu siedme volebné obdobie, tu prehlasujem, že nikdy za šesť volebných období, ani v tomto siedmom, som nezobral jeden stravný lístok, ani v ďalšom pôsobení nezoberiem.
Prehlasujem, že prvé tri volebné obdobia som vykonával funkciu, lebo som sa živil z podnikateľskej činnosti, som vykonával volebnú funkciu bezplatne a dnes idem na minimálny tridsaťpercentný úväzok. Ja s tým nemám absolútne žiadne problémy a myslím si, že to je na posúdenie voličov, akým spôsobom ohodnotia pôsobenie toho alebo oného starostu, či ide o racionálne kroky, ktoré robí, alebo ide o zneužívanie systému. Ale myslím si, že je vrcholne nespravodlivé, ak veľkí s veľkými platmi to môžu využívať. Malí, ktorí to robia sami na úkor rodiny, na úkor vlastných záujmov, tieto práva nemajú. Toto je podstata tohto návrhu.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Petráka a Igora Chomu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších predpisov (tlač 1689), podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady spoločnú správu výborov Národnej rady.
Národná rada uznesením č. 1988 z 29. septembra 2015 pridelila návrh poslancov o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory Národnej rady, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 707 z 3. novembra 2015 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet uznesením č. 478 z 3. novembra 2015 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť. Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 275 z 3. novembra 2015 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.
Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré nebudem čítať, pretože spoločnú správu máte pred sebou. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: hlasovať spoločne o bodoch 1, 2, 3 a 4 s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Petráka a Igora Chomu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších predpisov (tlač 1689), v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe a prednesených v rozprave schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená v druhom čítaní uznesením gestorského výboru č. 283 z 10. novembra 2015. Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov. Súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnom návrhu zákona ihneď po ukončení rozpravy k nemu. Zároveň po skončení druhého čítania pristúpiť k tretiemu čítaniu ihneď.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, veľmi krátky úvod k návrhu zákona. Návrh zákona má za cieľ reflektovať niektoré poznatky z aplikačnej praxe týkajúce sa právneho postavenia starostov obcí a primátorov miest a odstrániť niektoré legislatívne nedostatky, ktoré sú v existujúcom zákone. Sú tam v zásade tri oblasti, ktoré riešime.
Prvá, zosúladenie dovolenky a vybraných pracovných podmienok starostov, kde je nejednoznačný výklad a aj nejednoznačná prax v súvislosti aj na existenciu alebo neexistenciu odborových orgánov pri jednotlivých samosprávach. Druhý bod je zavedenie sociálneho fondu aj pre starostov a primátorov. A tretí bod, sú to otázky, ktoré riešia, otázky stravovania starostov a primátorov a príspevok na stravovanie od zamestnávateľa pre nich, pričom znovu treba povedať, že nezavádza sa niečo, čo by bolo absolútne nové, ale znovu je to iba zosúladenie právneho stavu v celej Slovenskej republike, nakoľko niektoré samosprávy využívajú ustanovenia kolektívnych zmlúv tam, kde existujú odborové orgány, niektoré ich nevyužívajú a právne postavenie starostov, primátorov aj pri stravovaní je rôzne. Sú to vyslovene pragmatické, praktické otázky, ktoré sa snažíme v tomto zákone riešiť.
Ja som aj v prvom čítaní povedal, zopakujem to aj tu, ročný dopad, ktorý sa týka otázok spojených so stravovaním, sa odhaduje zhruba na 230-tisíc euro vo všetkých samosprávach, ročný dopad na rozpočty obcí a miest, ktorý vyplýva zo sociálneho fondu, sa odhaduje vo výške zhruba 780-tisíc euro na všetky samosprávy, pričom treba povedať, že naplnenie sociálnych fondov pozitívne ovplyvní rozsah sociálnej politiky zamestnávateľov, ktorými sú obce a mestá voči všetkým svojim zamestnancom. To znamená, benefity nebudú čerpať iba alebo predovšetkým starostovia a primátori, ale všetci zamestnanci vo verejnej správe.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja som chcel prijať návrh pána poslanca Chrena, ale vzhľadom na to, čo povedal pán Hlina, to neurobím. Jednoducho, poďakujte sa tuná, kolegovia. Vy ste najmúdrejší na svete, vy do všetkého, jedine váš názor je ten najsprávnejší, tak ho tu vždy presadzujete. A musím povedať, že nemáte pravdu, pán Hlina. Nemáte pravdu. Nevykrikujte, ja tiež nevykrikujem, keď vy rozprávate.
Čo sa týka tých niektorých pripomienok, dámy a páni, je naozaj na diskusiu a bolo by ešte o čom diskutovať, súhlasím. My sme tu diskusiu korektnú naozaj včera odviedli a na tie témy, viac ako hodinu sme sa im venovali, snažili sme sa nájsť nejaký kompromis. Faktom je, že procedurálne sme to nezvládli, ale to neznamená, že do budúcnosti sa nikdy k tomu nedá vrátiť. Naopak, ja si myslím, že ak začnú mestá a obce pripravovať svoje všeobecne záväzné nariadenia, tak už pri diskusiách na rokovaniach na týchto zastupiteľstvách sa objavia veci, ktoré reálne vyjdú z praxe, reálne vyjdú z praxe. Viem si predstaviť, že takto o rok sa vieme k tomu zákonu kľudne, kľudne vrátiť.
Keď hovoríme o korupcii, tak to, po prvé, bolo tu, že ja sťahujem, alebo nesťahujem, to neviem, kto kde zobral, asi by to mali vedieť predkladatelia, či sťahujú alebo nesťahujú. Pán Hlina to vie, samozrejme. Ako ináč? Ak by ste, vy považujete za korupčné, to znamená, že vy sa tak, by ste sa tak správali, keď hovoríte o korupcii, pán Hlina. Vy by ste to takto asi takto tuná kasírovali, hej, že buď tak, alebo tak. To je ale zase váš problém. Tento zákon nie je pripravený tak, aby sa tu diala korupcia, naopak, má úplne opačný charakter a úplne opačnú filozofiu.
Takže, dámy a páni, chcem požiadať o podporu pri schválení. Žiadny zo zákonov, ktorý sa tu predkladá, nie je dokonalý. Žiadny. A preto si myslím, že ak tento, ak aj má nejaké chyby, vieme sa k nim v budúcnosti vrátiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážené panie kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Igora Chomu a Richarda Rašiho na vydanie zákona o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1686) podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada uznesením č. 1987 z 29. septembra 2015 pridelila návrh poslancov o miestnom poplatku za rozvoj (tlač 1686) na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory Národnej rady, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením č. 706 z 3. novembra 2015 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet uznesením č. 477 z 3. novembra 2015 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 276 z 3. novembra 2015 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré nebudem čítať, lebo máte spoločnú správu pred sebou.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: a) hlasovať spoločne o bodoch 1, 2, 6, 7, 8, 9, 11, 12, 13, 15, 18 až 25 s odporúčaním gestorského výboru schváliť, b) hlasovať spoločne o bodoch 3, 4, 5, 10, 14, 16 a 17 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v uzneseniach uverejnených pod bodom III tejto správy, v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Igora Chomu a Richarda Rašiho na vydanie zákona o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1686, v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe a prednesených v rozprave schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená v druhom čítaní uznesením gestorského výboru č. 282 z 10. novembra 2015. Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov. Súčasne ma poveril, za prvé, predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi v Národnej rade a za druhé, navrhnúť Národnej rade hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnom návrhu zákona ihneď po ukončení rozpravy k nemu, zároveň po skončení druhého čítania pristúpiť k tretiemu čítaniu ihneď.
Ďakujem pekne, pán podpredseda, skončil som.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené dámy, páni kolegovia, opäť sme tu s naším návrhom zákona, ktorý od poslednej diskusie alebo od prvého čítania doznal aj nejakých zmien, ktoré boli podmienené samozrejme medzirezortným pripomienkovým konaním, diskusiami s odborníkmi zo ZMOS-u, Únie miest. Hovorili sme s Inštitútom urbánneho rozvoja na tieto témy, s poslancami opozičnými a nemôžem povedať, že by ten zákon nemal všeobecnú podporu.
V každom prípade sme sa v rámci pozmeňujúceho návrhu, ktorý bol spravený na výbore pre verejnú správu, snažili zapracovať maximum informácií, maximum dobrých pozmeňujúcich návrhov. Medzi tie dôležité stále... Alebo takto, najprv zdôrazním, že celý zákon alebo tá filozofia toho zákona je o tom, aby sme ustanovili do samosprávnej pôsobnosti obce, miest aj finančný nástroj, ktorý si každá obec alebo mesto môže a nemusí zaviesť, to zdôrazňujem, pretože stále je tu veľký prvok tej dobrovoľnosti, a to vlastným všeobecne záväzným nariadením, ktoré opätovne schvaľujú alebo neschvaľujú poslanci príslušného zastupiteľstva.
Ďalej si myslíme a predpokladáme, že tento nástroj bude mať jednoznačne funkciu rozvojovú. To znamená, tieto prostriedky budú môcť byť využité na rozvoj obce, na budovanie infraštruktúry a jednoducho potrieb, hovorím o kapitálových teraz predovšetkým výdavkoch, ktoré obec môže takýmto spôsobom využiť. A dúfame, že bude mať tento zákona aj funkciu protikorupčnú.
Keď sme hovorili alebo keď som hovoril o tých doplnkoch alebo zmenách, ktoré sa od prvého čítania udiali, zdôrazním tie najpodstatnejšie. Dôležité je asi povedať to, že predmetom poplatku za rozvoj nie sú, alebo stávajú sa okrem toho, čo už bolo zadefinované, aj napríklad časti stavby, aby bolo jasné, že sa nejedná len o stavby, ale aj o časti stavby. Hovoríme o tom, že nebudú do tohto patriť stavby, ktoré slúžia na vykonávanie opatrení sociálnoprávnej ochrany detí či sociálnej kurately. Takisto tam nebudú patriť objekty slúžiace materským školám, základným školám, vysokým školám či už školstvu ako takému. Takisto tam nebudú stavby, ktoré slúžia na obranu štátu a stavby, ktoré slúžia na účely múzeí, knižníc, galérií a kultúrnym účelom.
Ďalším dôležitým faktom, ktorý je doplnený do pôvodného návrhu zákona, je aj to, že za podlahovú plochu, o ktorej sme hovorili, bude jednoznačne určená podlahová plocha nadzemnej časti stavby, za ktorú sa považuje súčet výmery všetkých miestností v nadzemných podlažiach stavby. Čiže nehovoríme o obytnej výmere, o obytnej ploche. My hovoríme, o ničom inom, my hovoríme jednoducho o nasčítaní všetkých podlaží, ktoré sú nad zemou.
Do zmien sme zaradili aj zníženie sadzby. Táto vychádza z návrhu, ktorý vypočítali a pripravili odborníci. My sme mali v tom pôvodnom návrhu, od 10 do 45 bola tá sadzba, ktorú si každé mesto môže nejakým spôsobom môže určiť, a tá sadzba sa znižuje po týchto diskusiách na 35 eur. Chceme vyjsť v ústrety naozaj možno aj tým, ktorí urobia veľké stavby. Máme ale za to, že tento výpočet vychádza z veľmi kvalitnej prípravy rozpočtu, výpočtu, akým spôsobom sa kto podieľa na dobudovaní jej infraštruktúry už v rámci stavebného konania ako takého, respektíve pri tom povoľovacom konaní, kde je určené, čo všetko musí urobiť. Pretože nie je to tak, to treba zase korektne zdôrazniť, že pri stavebnom povolaní niekto môže postaviť len dom a nemôže postaviť komunikácie, cesty. Musí. Zo stavebného povolenia jednoducho už má povinnosť, alebo zo stavebného zákona, postaviť komunikácie, musí postaviť inžinierske siete, všetko, čo s tým súvisí. Ale i napriek tomu stále nie je nikde v zákone povedané, že musí postaviť materskú školu, že musí postaviť sociálne zariadenie, že musí postaviť zdravotnícke zariadenie, atď., a tak ďalej. Toto sú veci, ktoré práve ošetruje tento zákon. A snažili sme sa ho naozaj navrhnúť tak, aby sme nerobili zle nikomu. Chceme, aby sme urobili dobre predovšetkým mestám a obciam, aby mali v rozpočte peniaze na to, aby mohli tieto zariadenia do budúcnosti budovať.
Medzi ešte jednu z dôležitých zmien, ktoré doznali alebo doznal tento návrh do druhého čítania, patrí aj to, že už nehovoríme o rozčlenení obcí ulicami. Jednoznačne hovoríme o tom, že každá obec si môže územie rozdeliť alebo je rozdelená katastrálnymi územiami, alebo mestskými časťami. Každé veľké mesto má svoje mestské časti. To znamená, že v každej tejto jednej ucelenej mestskej časti bude platiť jeden poplatok. A takisto sa hovorí v tých úpravách, že tento poplatok by mal byť použitý v tej časti, v ktorej sa poplatok vyberá. Samozrejme, že toto si môže zmeniť každá obec, každé mesto svojím štatútom mesta, obce. Čiže opäť je tu tá právomoc daná, veľká právomoc daná do rúk poslancov a príslušných zastupiteľstiev.
Dámy a páni, nejdem čítať všetky tie doplnenia a zmeny, ktoré sme navrhli v rámci celého procesu prípravy. Sú tam pochopiteľne doplnené legislatívne ustanovenia, je to dané do súladu so zákonom. Čiže chcem poďakovať aj odboru legislatívy Národnej rady za to, že pripravili mnoho pripomienok, a podarilo sa ich zapracovať do toho návrhu. Takže myslím si, že v takomto stave, ako je teraz zákon predložený, by naozaj mohol pomôcť výrazným spôsobom mestám a obciam pri budovaní novej infraštruktúry súvisiacej s rozvojom mesta.
Ďakujem pekne, dámy a páni.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní uvedeného návrhu zákona v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady.
Národná rada pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, a to aj ako gestorskému výboru a určila lehoty na jeho prerokovanie. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výboru, ktorému bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona ústavnoprávny výbor prerokoval a odporučil ho Národnej rade schváliť. Z uznesenia ústavnoprávneho výboru vyplývajú štyri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v časti IV tejto správy. Gestorský výbor odporúča o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených pod bodmi 1 až 4 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť.
Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade návrh zákona schváliť aj ako celok, a to v znení uvedených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Správa ústavnoprávneho výboru o prerokovaní návrhu zákona, tlač 1685a, bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 750 z 10. novembra 2015. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výboru a pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, reaguje na prijatie zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, teda na zákon o e-Governmente.
Navrhuje sa, aby Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd“) mohol postupovať podľa zákona o e-Governmente, vrátane možnosti elektronického doručovania rozhodnutí, predvolaní na pojednávania, ako aj iných písomností doručovaných do vlastných rúk v prípade, ak o to účastník konania Ústavný súd požiada, a tiež, aby sa ustanovenia zákona o e-Governmente použili aj na tie konania, na ktoré sa tento zákon priamo nevzťahuje.
Účelom navrhovanej právnej úpravy je umožniť plné využitie záväznej elektronickej komunikácie v konaní pred Ústavným súdom, aby tak mohlo dôjsť k úspešnému naplneniu cieľov projektu Elektronizácia služieb Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý realizuje Ústavný súd v rámci Operačného programu Informatizácia spoločnosti, čo umožní zaradenie Ústavného súdu v rámci Slovenskej republiky medzi moderné štátne inštitúcie e-Governmentu, ako aj sprístupnenie sledovania priebehu a stavu činností súvisiacich s podaniami adresovaným Ústavnému súdu zo strany navrhovateľov a sťažovateľov a umožnenie právne záväznej elektronickej komunikácie s Ústavným súdom.
Navrhovaná právna úprava nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy. Nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie a sociálne vplyvy. Očakáva sa priaznivý vplyv na informatizáciu spoločnosti. Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a zákonmi Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Ďakujem za slovo. Skončil som, pani predsedajúca.