Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Pán poslanec Hlina, no, keďže ste sám priznal, že ste sa rozpočtu poriadne nevenoval, tak nebudem reagovať na tie časti, čo ste akože teda hovorili o tom rozpočte, keď ste sám povedali, že ste sa mu nevenoval.
Zareagujem na to, čo ste povedali, že RTVS zbiera kadekoho z ulice. To neviem, ja mám pocit, že naposledy v relácii RTVS bol Figeľ, Bugár, tak ja neviem, či ich zozbierali z ulice alebo či váš predseda KDH je teda z nejakej ulice, ja neviem, ale predpokladám, že všetci sme kedysi začínali na ulici ako radoví lokálni politici, a potom sme sa prepracovali. No, ale, pán poslanec Hlina, ja som pochopil, že vám vadí, že vás tie televízie nevolajú ako, aby ste išli do tých diskusných relácií, ale to nie je celkom pravda. Ja pokiaľ viem, vás TA3 volala na jednu diskusnú reláciu v nedeľu, dokonca vám povedali, že si môžte vybrať tému, akú len chcete, len tam bola jedna podmienka, ktorú ste nechceli ani za pána akceptovať, a to, že vaša protistrana mal byť Martvoň.
Čiže tak na jednej strane vám dajú priestor...
a ešte si môžete vybrať aj tému, čo ja som takú možnosť nemal, vy to odmietnete a tu sa nám idete sťažovať pol hodinu vo vašom vystúpení, že RTVS zbiera kadekoho z ulice a iné televízie taktiež. A naposledy tam bol, mám pocit, že Figeľ, Bugár. No tak keď ich považujete z ulice, no tak nech sa páči.

Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte, aby som sa vyjadril aj ja k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2016. Budem sa zaoberať takými dvomi oblasťami. Keďže som člen výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, bude jedna časť vyjadrenia k rozpočtu školstva, a keďže som aj starosta obce, tak ako každý rok sa nezabudnem venovať ani tento rok otázkam, ktoré sú spojené s rozpočtom obcí a miest.
Preberali sme rozpočet školstva na rok 2016 tak ako všetky ostatné kapitoly podrobne na výbore a je treba povedať, že tá argumentácia, ktorá zaznievala z radov opozície, bola, rozpočet v roku 2016 oproti roku 2015 klesá zhruba o 256 mil. euro. Áno, je to pravda, ale ak si pozriete kolónku, ktorá hovorí, aký je výpadok príjmov kapitoly školstva z dôsledku zníženého plnenia z eurofondov, tak výpadok vzhľadom na končiace druhé programové obdobie fondov Európskej únie je 282 mil. eur. To znamená, výpadok, ktorý je spôsobený v školstve, je zásadne spôsobený výpadkom eurofondov a bolo povedané aj zo strany pána poslanca Fronca, aj z niektorých iných členov opozície, že tomuto argumentu rozumia. Takže ja verím, že v tých ďalších vystúpeniach, ktoré sa budú venovať školstvu, budú v tejto otázke korektní a budú tieto otázky hodnotiť korektne. Povedal by som iba niekoľko čísiel, ktoré sa týkajú vysokého školstva, regionálneho školstva, vedy, výskumu, Akadémie vied.
Výdavky na vysoké školstvo v roku 2016 rastú o 1,98 %. Ak mi postavíte otázku, či je to dosť alebo málo, odpoviem, že v absolútnych číslach je to určite málo a vysoké školstvo považujem za podfinancované. Na druhej strane ale musíme číslo rastu o 1,98 % dať do kontextu aj s niektorými inými údajmi a to je napríklad vývoj počtu študentov vysokých škôl. Ja si dovolím ukázať tuto vývoj počtu študentov vysokých škôl od roku 2010 po rok 2014, kde je absolútne jasné z tohto grafu, že počet študentov vysokých škôl klesá a medziročný počet študentov vysokých škôl je o 7,12 %. Takže na jednej strane zo štatistík vyplýva, že medziročný pokles študentov je o 7,12 %, na druhej strane financie do vysokého školstva rastú o 1,98 %. Takže nás určite čaká aj optimalizácia na úrovni vysokých škôl. Je to samosprávna akademická pôda, ktorá na tieto výzvy bude musieť takisto zareagovať v rámci vlastných kompetencií.
Ak by sme otvorili otázky regionálneho školstva, tak musíme povedať, že v regionálnom školstve, čo predstavuje materské školy, základné školy, stredné školy, nám výdavky alebo výdavky v kapitole rastú o 4,94 %, to znamená, nárast je o 4,94 % v roku 2016. Ak by sme tu hovorili o našich záväzkoch, lebo zaznelo to napríklad v slovách pána poslanca Zajaca, že sa nám nepodarilo dostať záväzku, že plat učiteľa v regionálnom školstve bude ku koncu volebného obdobia 1,2-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve, tu musím povedať, že už dnes sme nad priemernou mzdou v národnom hospodárstve podľa štatistík. Podľa návrhu štátneho rozpočtu na rok 2016 rastie plat všetkých zamestnancov vo verejnej správe, teda aj učiteľov o 4 % a podľa návrhu štátneho rozpočtu by sme v roku 2016 sa mali dostať na úroveň 1,16-násobku platu v národnom hospodárstve, to znamená, oproti záväzku, ktorý sme deklarovali počas tohto volebného obdobia, že to bude 1,2-násobok, zaostávame len štyri stotiny, to znamená o 4 % pod týmto záväzkom.
Ja hovorím a myslím si, že je to názor všetkých mojich kolegov poslancov za vládnu stranu SMER, záväzok, ktorý sme dali, že platy učiteľov pôjdu naďalej hore, pôjdu, a keďže dochádza k výraznej konsolidácii verejných financií, budú existovať na to aj zdroje a dlhová služba štátu bude klesať, zadlženie štátu klesá a vytvárajú sa dostatočné finančné zdroje na nato, aby mohli byť investície v zvýšenej miere aj do oblasti školstva a vedy.
Ak budeme hovoriť o ďalšej oblasti výdavkov na vedu a techniku, tak výdavky z kapitoly ministerstva školstva, vedy, mládeže a športu na vedu v roku 2016 oproti roku 2015 rastú o 4,25 %. Či je to málo alebo veľa, ťažko povedať, slovenská veda je takisto ako celé školstvo dlhodobo podfinancovaná, ale výdavky nám rastú a to je podstatné.
Ak by som zhodnotil z tohto pohľadu napríklad názory kolegov vedcov zo Slovenskej akadémie vied, musím povedať, že prvýkrát za dlhé obdobie pri prerokovaní kapitoly Slovenskej akadémie vied na výbore bolo povedané, že slovenská veda s týmto rozpočtom, ktorý má k dispozícii, rok 2016 a ďalšie roky prežije, a takisto vysoko, vysoko bola hodnotená stabilizačná zmluva, ktorá bola podpísaná a ktorá znamená aj konsolidáciu Slovenskej akadémie vied, znamená reštrukturalizáciu Slovenskej akadémie vied a optimalizáciu počtu ústavov a vnútornej organizačnej štruktúry.
Čiže z týchto pohľadov, ktoré som povedal, by sa teoreticky mohlo zdať, že v školstve je absolútne všetko v poriadku, že je tam peňazí navyše. Nie, nechcem to povedať týmito slovami, len hovorím v rámci možnosti a v rámci veľkosti periny, ktorú máme k dispozícii, sa prikrývame takou perinou, ako máme, a dochádza vo všetkých oblastiach, ktoré som pomenoval, k rastu výdavkov v roku 2016.
Poďme teraz na otázky, ktoré sa týkajú rozpočtov obcí a miest. Je tu dobrá správa pre obce a mestá, že v roku 2016 je rozpočtované oproti roku 2015 príjmy z daní z príjmov fyzických osôb, to znamená vlastné príjmy a obcí, miest, vyššie o 9,13 %. Čiže príjmy z daní z príjmov fyzických osôb budú vyššie pre obce a mestá o 9,13 %. Znovu si dovolím ukázať jeden malý krátky graf, ktorý hovorí o raste príjmov obcí a miest od roku 2014, kde je to skutočnosť zhruba 1,05 mld. a predpokladaný výsledok v roku 2018 na 1,807 mld. Pre porovnávanie, v roku 2010 bol tento výnos dane vo výške 995 mil. eur, to znamená, ak porovnám rok 2010 s rokom 2018, dochádza takmer ku 100 % nárastu príjmov obcí a miest za obdobie 8 kalendárnych rokov, čo považujem za nesporný úspech vlády Roberta Fica, a myslím si, že toto bude vysoko hodnotené aj zo strany občanov, kde konečne budú môcť byť významné impulzy rozvojové aj do hospodárenia obcí a miest.
Ak by sme sa pozreli na ďalšie príjmy, ktoré budú mať obce a mestá v spomenutom období, tak musím povedať, že existujú tu aj transfery zo štátneho rozpočtu, a napríklad z ministerstva školstva, vedy a výskumu to budú transfery vo výške 3,5 mil., takmer 3,6 mil. eur predovšetkým na financovanie projektov zo štrukturálnych fondov a debarierizáciu škôl.
Z ministerstva vnútra príde vo forme transferov do obcí a miest 732 mil. eur, z čoho gro bude na prenesený výkon štátnej správy.
Z ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja to bude 20 mil. eur, z čoho 13,710 mil. bude na kapitálové transfery, predovšetkým na dotácie na rozvoj bývania.
Z ministerstva hospodárstva predovšetkým na verejné osvetlenia pre obce a mestá a poradenstvo v oblasti energetiky pôjdu finančné prostriedky vo výške 3,7 mil. eur.
Z rozpočtu ministerstva práce a sociálnych vecí pôjde 55,5 mil. eur predovšetkým na výkon osobitného príjemcu spojených, ktoré sú spojené s výdavkami na stravu, školské potreby pre deti v hmotnej núdzi a financovanie zariadenia sociálnych služieb.
Z ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pôjde 144 mil. eur na spolufinancovanie spoločných projektov z eurofondov. Z úradu vlády pôjde 50-tisíc eur na podporu obcí ako kapitálový transfer.
Z kapitoly Všeobecnej pokladničnej správy to bude 4,7 mil. na financovanie na individuálnych potrieb obcí na záchranu a obnovu kultúrnych pamiatok.
Okrem týchto transferov, ktoré som tu uviedol, čo znamená významný finančný balík, ktorý, sa dá povedať, že je porovnateľný s vlastným výnosom alebo s vlastnými príjmami podielu daní z príjmov fyzických osôb, Sú tu transfery do rozpočtov obcí vo výške celkom 21,603 mil. eur z Environmentálneho fondu, Audiovizuálneho fondu a Fondu na podporu umenia.
Takže ak budeme hodnotiť tieto veci, musím si pomôcť citáciou zo stanoviska Združenia miest a obcí k rozpočtu. Citujem: "Pri príprave návrhu rozpočtu verejnej správy boli do úvahy vzaté aj opatrenia vyplývajúce z vládnych sociálnych balíčkov, za čo sme boli kritizovaní, že vraj tieto opatrenia nie sú zahrnuté v rozpočte." Tu je odkaz tých, ktorí to hodnotili a ktorých sa to týka, čo má alebo môže mať vplyv na rozpočty obcí. Okrem týchto opatrení obsahuje návrh rozpočtu aj ďalšie tituly vyplývajúce zo zmeny legislatívy alebo zámerov vlády. Ide najmä o krytie výdavkov na nový zákon o športe, ktorý len budeme schvaľovať, osobitný príspevok pre Fond na podporu umenia. V zmysle záverov kolektívneho vyjednávania sa v návrhu rozpočtu verejnej správy počíta s valorizáciou platov zamestnancov verejnej správy vo výške 4 %, to znamená, všetci zamestnanci verejnej správy, tí, ktorí majú veľmi nízke platy v opatrovateľských zariadeniach, v domovoch sociálnych služieb, všetci môžu rátať konečne s nárastom platov aspoň o 4 %.
Je pravdou, že voči roku 2015 vzhľadom na pokles financovania z fondov Európskej únie dochádza k poklesu kapitálových výdavkov o 24,1 %, ale verím, že v tom ďalšom programovacom období to bude vynahradené.
Celkový záver hodnotenia rozpočtu Združením miest a obcí Slovenska: "Združenie miest a obcí Slovenska odporúča návrh štátneho rozpočtu na ďalšie legislatívne konanie a odporúča jeho schválenie."
Dámy a páni, ak sme tu kritizovaní za mnohé veci, myslím si, že je nielen právom opozície, aby poukazovali na problémové otázky rozpočtu, je to dokonca povinnosťou opozície, ale pri svojich hodnoteniach by som prosil o triezvy pohľad, o korektný pohľad a o kompetentný pohľad a ja som sa snažil u všetkých veci, ktoré sa dajú dokumentovať, dokumentovať na číslach a hodnotil som to aj ústami iných, ktorých sa to bytostne dotýka, ako je Združenie miest a obcí Slovenska.
Chcem tlmočiť pánovi ministrovi financií aj predsedovi vlády poďakovanie starostov a primátorov za to, že dostáli záväzku a v roku 2016 sa zvyšuje podiel z príjmov z daní fyzických osôb na 70 %, a treba povedať, že bola to práve vláda Ivety Radičovej a minister financií Ivan Mikloš, ktorý obciam a mestám pustil žilou, keď znížil tento podiel zhruba na 65,4 %. Čiže vrátili sme to tam, kde to bolo predtým, zvyšuje sa zamestnanosť, zvyšujú sa platy, rastú príjmy a za toto, že záväzky, ktoré boli dané, ako bolo dokumentované, smerom k roku 2018 budú príjmy obcí a miest takmer dvojnásobné oproti roku 2010.
Patrí tejto vláde vďaka.

Ďakujem pekne za slovo. No z môjho pohľadu ste prakticky nič zásadné tomuto štátnemu rozpočtu nevytkol. To znamená, nemáte z môjho pohľadu zásadnejšie výhrady.
Na druhej strane sa tu prejavil taký typický kádehácky prístup, že prihlasujete sa tu k riešeniam, ktoré navrhuje táto vláda, že aj toto ste chceli alebo tamto ste chceli, a vždy, keď máte priestor, tak tieto riešenia jednoducho nepredkladáte. To znamená, nerozumiem tomu, že keď ste vo vláde, tak žiadne z opatrení napríklad v boji proti daňovým únikom z vašej strany nebolo predložené, ale dnes sa k nim nejakým spôsobom hlásite.
Ďalej ste tu hovorili o rôznych veciach alebo opatreniach, ktoré sa tu schválili a navrhli z minulosti ako napríklad zvýšenie poplatkov, správnych poplatkov, pričom správne poplatky napríklad neboli 25 rokov nijakým spôsobom novelizované a boli tam deformácie, kedy developer platil pár eur za to správny poplatok, že chce stavebné konanie alebo stavebné povolenie na obrovské stavby a podobné veci. Neustále hovoríte o tom, ako neklesla daň z pridanej hodnoty o 1 %, pričom všetci dobre vieme, že jednopercentný pokles by sa vôbec nepretavil do cien a zostal by v podstate v marži obchodníkov.
K eurofondom. Je to druhé programovacie obdobie, ktoré trvá od roku 2007. To znamená, zasahuje aj vládnutie vašej strany alebo účasť vašej strany vo vláde. Takže moc veľkú kritiku, tá ide aj potom do vašich vlastných radov.
Čo sa týka II. piliera, tam asi netreba hovoriť o tom, že celá táto reforma nebola z môjho pohľadu vôbec zvládnutá, pretože vytváranie deficitu v I. pilieri nebolo dlhodobo zvládnuté... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Pán poslanec Zajac, musím povedať, že toto vystúpenie bolo presne v tom duchu, čo tu predvádzate už niekoľko, niekoľko týždňov. Ťažko sa reaguje na všetky tie veci, čo ste povedal. To by som tu musel byť asi dve hodiny, ale ja myslím, že pán minister to zhrnie vo svojej záverečnej reči.
Ale na čo musím reagovať, dobrá správa je, musíme vám oznámiť, pán Zajac, že Slovensko bude stabilné naďalej a bude v dobrej finančnej a ekonomickej kondícii vďaka, práve vďaka tejto vláde, ktorú ste tu teraz toľko kritizovali. Stále nám radíte, čo všetko treba spraviť. My vieme, že nikto nie je dokonalý, ale na rozdiel od vás máme aj nejakú zodpovednosť za stabilitu ekonomickú a politickú na Slovensku.
Keď budete vo vláde vy, tak, samozrejme, radi si vypočujeme, čo všetko ste pripravili, ale musíte to mať, samozrejme, vyvážené. Ako každý rozpočet musí mať aj tú ľavú, aj pravú stranu. A čo sa týka nejakých úspor, tak, samozrejme, najviac sa dá usporiť, keď sa žiadna diaľnica nepostaví. Koľko ste tých kilometrov diaľnic postavili? My sme ich postavili 100 km, ďalších 90 km je rozrobených a ja pevne verím, že nakoniec to vlastne nejakým spôsobom uspokojí aj obyvateľov, ktorí budú môcť rýchlejšie sa prepravovať z jedného miesta Slovenska na druhé.
Čo sa týka vyrovnaného rozpočtu, samozrejme, dá sa to robiť aj znižovaním výdavkov, aj, samozrejme, zvyšovanie daní zatiaľ neviem, že by sme plánovali, ale dá sa to robiť aj z efektívneho výberu daní, čo táto vláda robí. A dá sa to robiť, samozrejme, aj bojom s daňovými únikmi, čo zase táto vláda robí. Ani jedna vláda doteraz nepredložila taký program boja proti daňovým únikom ako práve táto.
Takže to ja považujem za veľký prínos tohto, tohto volebného obdobia.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán kolega, niekoľko, niekoľko poznámok k vášmu vystúpeniu. Najskôr ten váš cieľ. Ja plne súhlasím, že musíme sa snažiť dosiahnuť vyrovnaný rozpočet. Skôr by som očakával, že v minulosti príde pravicová vláda s takýmto návrhom, a ja som rád, že my sme tí, ktorí práve načrtávame tú trajektóriu toho vyrovnaného rozpočtu.
Čo sa týka nezamestnanosti, no musím skonštatovať, že preberali sme, preberali sme krajinu s nezamestnanosťou vo výške 14,5 %, dnes máme 11,5 %, eurozóna 10,8. Musím povedať, že my sme sa oproti eurozóne výrazne zlepšili a priblížili sme sa k tomu cieľu, ktorý sme si dali.
Čo sa týka efektivity výberu daní. No, prvá Ficova vláda hlavne sa potýkala so začiatkom krízy, kde teda bola, samozrejme, vôľa odvádzať DPH sa znížila. Druhý kvartál 2010, kedy sme odovzdávali vládu, bola efektívna miera výberu DPH 13,9 %. Za Radičovej vlády, to bolo v treťom kvartáli 2010, stále klesala tá miera výberu DPH z 13,8 až na 12,6. To bol suterén výberu DPH na Slovensku. Bolo to aj vďaka tomu, že, že za Radičovej vlády bol spôsobený rozvrat finančnej správy. A môžem povedať, že od tretieho kvartálu 2012 efektívna miera výberu daní stúpala až dodnes z 12,5 až na dnešnú zároveň 14,5 %, čomu som rád, a prisudzujem to práve opatreniam, ktoré zaviedla vláda sociálnej demokracie.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Kvôli záznamu, pán predseda, hlasovanie č. 187, parlamentná tlač 1731, zariadenie ma vykázalo, že som nehlasovala, avšak hlasovala som za.
Ďakujem.

Opäť ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, milé dámy, páni, dovoľte mi, aby som takisto vystúpil k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2016, aj keď po vyčerpávajúcom a kvalitnom vystúpení pána ministra je ťažké doplniť nejaké ďalšie informácie, napriek tomu mi teda dovoľte vystúpiť k návrhu rozpočtu verejnej správy.
Keďže sa blížime k záveru volebného obdobia, pri hodnotení rozpočtu verejnej správy na budúci rok je potrebné sa obhliadnuť na začiatok tohto volebného obdobia, aby sme si pripomenuli významné míľniky, teda najmä legislatívne zmeny, ktoré formovali hospodársku politiku Slovenskej republiky. Rovnako je dôležité pripomenúť si, ako vnímala tieto procesy opozícia, najmä ako hodnotila jednotlivé rozpočty od roku 2012, teda od začiatku tohto volebného obdobia.
Ešte predtým mi ale dovoľte zastaviť sa pri aktuálnej informácii zverejnenej Štatistickým úradom a tým je rast hrubého domáceho produktu v treťom kvartáli 2015 vo výške 3,6%. Tak ako už bolo aj konštatované, ide o najrýchlejší rast v eurozóne. Ak porovnávame toto tempo rastu s rovnakým obdobím minulého roka, môžeme hovoriť o najrýchlejšie rastúcom medziročnom tempe rastu od konca roku 2012. Čo je ale podstatné na tejto informácii, je to, že rast ekonomiky je ťahaný výlučne domácim dopytom. Sú to jednak verejné investície plynúce v dôsledku dočerpávania európskych fondov z predchádzajúceho rozpočtového obdobia a rovnako významnou mierou sa na raste ekonomiky podieľa spotreba, či už súkromná, resp. spotreba domácností. Badáme známky oživovania sa trhu práce. Vidíme rast maloobchodných tržieb na úrovni 2,3 %, viac sa kupujú predmety dlhodobej spotreby, ako sú autá, resp. ľudia investujú do svojho bývania. Takisto zažívame rast stavebného sektora. Táto skutočnosť len potvrdzuje správnosť hospodárskej politiky súčasnej vlády.
A teraz teda naspäť k začiatku volebného obdobia, teda späť do roku 2012, kedy vláda v tom čase prebrala ekonomiku nie v priaznivom stave. Deficit verejných financií by bez dodatočných opatrení atakoval hranicu 5 %, nezamestnanosť bola na úrovni 14 %, na Finančnej správe rozvrat a chaos, teda veci nám všetkým veľmi dobre známe. Bolo potrebné prijať také konsolidačné opatrenia, ktoré by najmenej zaťažili ľudí s nízkymi príjmami a ľudí sociálne odkázaných. Preto sa vláda zodpovedne rozhodla, že najväčšie bremeno konsolidácie majú niesť lepšie zarábajúce skupiny obyvateľstva, korporátna sféra spoločnosti s výsadným, teda monopolným postavením.
Ďalšími dôležitými piliermi v ozdravení verejných financií boli reforma štátnej správy a intenzívny boj proti daňovým podvodom a daňovým únikom. Z pohľadu samotného prístupu ku konsolidácii je potrebné zdôrazniť, že v tom čase, ale ani dnes nie je jednoznačný názor, ktorý by tvrdil, ktorá z typov konsolidácie je účinnejšia vo vzťahu k ozdraveniu verejných financií. Dokonca mnohé hlasy dnes hovoria, že príliš veľká politika austerity, teda príliš veľká politika šetrenia nevedie k efektívnemu rastu hospodárstva. Dokonca pre ilustráciu by som spomenul a uviedol, že v Spojených štátoch zaznamenali najväčší hospodársky rast v 50. rokoch, kedy bolo daňové zaťaženie najvyššie.
Rozpočet na rok 2013 bol zo strany opozície sprevádzaný rôznymi negatívnymi komentármi a hodnoteniami ako rozpočet nereálny, antisociálny a neudržateľný, bude zvyšovať nezamestnanosť a ďalšie a ďalšie rôzne negatívne hodnotenia. Ako plynul čas, sa ukázalo, že žiadne z týchto predpovedí sa jednoducho nenaplnili. A už vôbec sa nenaplnili scenáre, ktoré sprevádzali napríklad rušenie rovnej dane, jedného z takých, by som povedal, pilierov opozície a jedného z takých mýtov, s ktorým sa opozícia rada prezentovala. Rovná daň neznamená automaticky lepší výber daní. Rovná daň neznamenala ani zvýšený príliv zahraničných investorov a rovnako ani neznamenala zjednodušenie daňového systému. V čase platnosti rovnej dane sme zo strany OECD boli hodnotení, čo sa práve týka jednoduchosti daňového systému, až na 130. mieste. To znamená, žiadne z tých predpokladov, ktoré mala rovná daň plniť, sa jednoducho nenaplnili. Ak ešte by som sa zastavil pri rovnej dani, tak dnes napríklad Bulharsko má jednotnú sadzbu dane, rovnú daň ma úrovni 10 % a asi nikto z nás nevníma Bulharsko ako krajinu, ktorá by bola nejakým veľkým magnetom pre zahraničné investície, alebo krajinu, ktorá by, nejakým dramatickým tempom jej rástol hrubý domáci produkt.
Rovnako z pohľadu investícií je potrebné zdôrazniť, že napriek všetkým teda opatreniam, ktoré vláda prijala na začiatku tohto volebného obdobia, napriek tým negatívnym hodnoteniam zo strany opozície, ktoré sme tu mali možnosť vypočuť, Slovensko ostáva z pohľadu zahraničných investorov atraktívnou krajinou. V súčasnosti sme pred uzatvorením zmluvy so spoločnosťou Land Rover, ktorej príchod bude znamenať v prvom rade rast zamestnanosti v danom regióne, ale rovnako sa významne prejaví na raste hrubého domáceho produktu, domácej spotreby a ďalších, samozrejme, makroekonomických ukazovateľov. Za posledné štyri roky sa zvyšovali zahraničné investície v oblasti automobilového priemyslu. Rovnako sa... prichádzali a rozširovali svoje pôsobenie aj spoločnosti pôsobiace v oblasti zdieľania služieb. Všetky zahraničné spoločnosti prichádzajúce na Slovensko vyzdvihujú kvalitu pracovnej sily, jazykové znalosti, polohu krajiny, ale aj náklady na pracovnú silu. V tomto zmysle sa takisto vyjadril v nedávnom rozhovore prezident britskej obchodnej komory pôsobiacej na Slovensku, ktorý takisto konštatoval, že korporátna daň je vlastne ukazovateľ, ktorý vôbec nie je podstatný pri rozhodovaní sa konkrétne britských investorov, či majú prísť do našej krajiny investovať.
Záverom teda tejto časti môjho vystúpenia by som chcel znovu zdôrazniť zodpovedný prístup vlády Slovenskej republiky vo vzťahu k verejným financiám, správnosť hospodárskej politiky pri konsolidácii verejných financií, ktorá viedla najmä k zmierňovaniu dopadov hospodárskej a finančnej krízy, k podpore hospodárskeho rastu, k cenovej stabilite, k znižovaniu vysokej nezamestnanosti mladých ľudí, systematickosť, systematickom riešení dlhodobej nezamestnanosti.
Ešte by som sa pristavil pri minuloročnom návrhu rozpočtu verejnej správy, ktorý bol Európskou komisiou vyhodnotený spolu s rozpočtom Nemecka, Luxemburska a Holandska ako rozpočet, ktorý je plne v súlade s prísnymi európskymi pravidlami. To znamená, dostali sme sa naozaj do elitného klubu zodpovedných štátov, ktorí si zodpovedne plnia svoju hospodársku politiku. Rovnako generálny tajomník OECD vyzdvihol hospodársku politiku Slovenskej republiky. Konštatoval, výsledkom je solídny rast, zvyšuje sa produktivita Slovenskej republiky. Podarilo sa vystúpiť z procedúry nadmerného deficitu, teda z akejsi trestnej lavice, v ktorej sa ocitajú krajiny, ktorých deficit prekračuje 3 % v zmysle Paktu stability a rastu.
Pokiaľ sa teda dostávame k rozpočtu verejnej správy na rok 2016 až 2018, konštatujeme, že je v súlade s požadovaným konsolidačným úsilím podľa európskych pravidiel a každoročné znižovanie dlhov verejnej správy v rozpočtovanom období zohľadňuje aj požiadavky ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.
V súlade s Programom stability Slovenska na rok 2015 až 2018 je cieľová hodnota deficitu verejnej správy na rok 2016 stanovená vo výške 1,93 % hrubého domáceho produktu. V ďalších rokoch sa očakáva pokles deficitu, na úroveň 0,42 % hrubého domáceho produktu v roku 2017, čo zodpovedá k dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa, a v roku 2018 sa po prvýkrát navrhuje hospodárenie rozpočtu verejnej správy na úrovni 0 % hrubého domáceho produktu. Základné parametre pre zostavenie rozpočtu predstavujú makroekonomické predpoklady, tie sú postavené na prognóze prezentovanej na zasadnutí výboru pre makroekonomické prognózy zo septembra tohto roku.
Podľa odhadov Ministerstva financií Slovenskej republiky slovenská ekonomika v roku 2015 dosiahne rast 3,2 % a v roku 2016 mierne spomalí na 3,1 %, v roku 2017 a ’18 sa rast hrubého domáceho produktu opäť zrýchli až k 3,6 % hrubého domáceho produktu. Zamestnanosť v roku 2016 stúpne o 1 %. Miera nezamestnanosti klesne v roku 2016 na 10,6 %. V roku 2017 miera nezamestnanosti po prvýkrát od roku 2008 klesne pod dvojcifernú úroveň na 9,8 % a v roku 2018 by mala dosiahnuť 9 %. Pri nezamestnanosti ako dlhodobom probléme na Slovensku by som sa rád zastavil.
Problém dlhodobej nezamestnanosti u nás vychádza zo štruktúry slovenského hospodárstva. Na druhej strane od začiatku 70. rokov hovoríme aj vo vyspelých krajinách o dlhodobej štrukturálnej nezamestnanosti, pozorujeme zvyšujúcu sa tzv. prirodzenú mieru nezamestnanosti. Od krízy ku krízu vidíme stúpajúcu nezamestnanosť s najväčším dopadom na mladú generáciu, najmä v eurozóne. Neoliberáli majú univerzálny liek - väčšiu flexibilitu trhu práce, ale tá vedie len k nárastu rôznych nevýhodných foriem zamestnávania k ďalšiemu oslabovaniu odborov a nárastu pracovnej chudoby. Tento fenomén nárastu pracovnej chudoby pozorujeme aj vo vyspelých krajinách a ide o skupiny obyvateľstva, ktoré napriek tomu, že pracujú, napriek tomu, že majú príjem za svoju prácu, nedokážu mať solídnu životnú úroveň z tohto príjmu. Situácia sa zhoršuje predovšetkým vo vyspelých krajinách, kde je vysoká nezamestnanosť spojená s razantným zmenšovaním segmentu strednej triedy. Napríklad v Nemecku nie je problém oficiálne číslo nezamestnanosti, ale vysoká miera nedobrovoľných skrátených úväzkov. Na Slovensku sa podarilo zmierniť problém dlhodobo nezamestnaných, napr. zavedenie súbehu dávky v hmotnej núdzi a príjmu z práce. Viac ako 13-tisíc absolventov škôl je späť v pracovnom pomere vďaka použitiu európskych fondov. Ministerstvo práce a sociálnych vecí a rodiny počíta na budúci rok s celkovými výdavkami 2,55 mld. eur, pre oblasť sociálnej inklúzie sa rozpočtuje celkovo suma 1,8 mld. eur, čo je oproti schválenému rozpočtu na rok 2015 nárast o 0,66 %. V roku 2016 sa v rámci tejto oblasti budú financovať všetky uplatňované dávky, príspevky v hmotnej núdzi a dotácie.
Návrh rozpočtu verejnej správy na rok 2016 - ’18 predpokladá stabilný vývoj najvýznamnejších daňových príjmov, ako je daň z pridanej hodnoty, daň z príjmu právnických osôb a spotrebné dane. Tento stabilný vývoj je predovšetkým zásluhou opatrení vlády Slovenskej republiky v boji proti daňovým únikom, ktoré priniesli reálne pozitívne výsledky vo forme vyššej úspešnosti najmä v prípade výberu dane z pridanej hodnoty. Boli to opatrenia ako sprísnenie registrácie platiteľov dane z pridanej hodnoty, inštitút zábezpeky, skúmanie rizikovosti jednotlivých subjektov, zriadenie daňovej kobry, ale napríklad aj obmedzenie nakladania s hotovosťou pre jednak fyzickej, ale aj právnickej osoby. Ale najmä by som chcel vyzdvihnúť zavedenie kontrolného výkazu dane z pridanej hodnoty. Všetky tieto opatrenia významne napomohli k lepšiemu výberu daní. Podľa aktuálneho odhadu priniesol boj proti daňovým únikom pri dani z pridanej hodnoty oproti úrovni roku 2012 do rozpočtu verejnej správy dodatočné príjmy vo výške takmer 1,6 mld. eur, teda 2 % hrubého domáceho produktu.
Je úplne správne, ak teda lepší výber daní môžu reálne pocítiť všetky skupiny obyvateľstva, ale najmä slabšie príjmové skupiny obyvateľstva. Preto pri príprave návrhu rozpočtu verejnej správy boli do úvahy vzaté opatrenia vyplývajúce z vládnych sociálnych balíčkov. V kapitole ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja sa rozpočtujú prostriedky na zatepľovanie vo výške 30 mil., výdavky na štátne vratky platieb za plyn domácnostiam sa rozpočtujú v kapitole ministerstva hospodárstva. V návrhu kapitoly ministerstva školstva, vedy a výskumu a športu sa za oblasť regionálneho školstva zohľadňuje krytie príspevkov na školy v prírode a lyžiarske kurzy. Zároveň v kapitole Všeobecná pokladničná správa sa rozpočtujú výdavky na realizáciu opatrení vyplývajúcich z návrhu zákona o podpore najmenej rozvinutých okresov.
Ak prejdeme na stranu príjmovú štátneho rozpočtu, teda kde okrem pokračujúceho boja proti daňovým únikom, kde sa v rámci daní a odvodov prejavujú aj opatrenia, ktoré prinesú mnohé zjednodušenia a výhody pre právnické a fyzické osoby, ide o zavedenie úhrady dane z pridanej hodnoty až po prijatí platby od odberateľa, pre podnikateľské subjekty s ročným obratom do 100-tisíc eur, ktoré zjednoduší podnikanie malým podnikateľom. Od roku 2016 príde k zmierneniu podmienok pre vyplácanie nadmerných odpočtov dane z pridanej hodnoty, ktorá umožní viacerým podnikateľom požadovať vyplatenie nadmerných odpočtov v skrátenej 30-dňovej lehote. Zavádza sa oslobodenie príjmov z prevodu cenných papierov obchodovaných na regulovanom trhu po uplynutí časového testu jedného roka či podpora dlhodobého investičného sporenia u fyzických osôb.
Z pohľadu daňových zmien je najvýznamnejšou zmenou zníženie dane z pridanej hodnoty na vybrané potraviny. V oblasti dane z príjmov fyzických osôb dochádza od roku 2016 k zmene prerozdelenia dane, ktorá bude od tohto roku výlučne príjmom samospráv. Zmena má neutrálny vplyv na daňové príjmy verejnej správy, no zvyšuje príjmy obcí a vyšších územných celkov oproti štátnemu rozpočtu.
Rozpočet verejnej správy na roky 2016 obsahuje aj nové subjekty verejnej správy, ktoré boli zaradené do sektora verejnej správy. Ide predovšetkým o zdravotnícke zariadenia zaradené do sektora verejnej správy, ďalej Recyklačný fond a novozriadený Fond na podporu umenia. Tieto zmeny automaticky bez akýchkoľvek zásahov vlády do rozpočtovej politiky zvyšujú v roku 2016 úroveň príjmov a výdavkov verejnej správy, ako aj ďalších rozpočtovaných údajov, rozpočtových údajov, napr. počty zamestnancov vo verejnej správe oproti schválenému rozpočtu na rok 2015.
Návrh rozpočtu verejnej správy zabezpečuje znižovanie zadlženosti Slovenskej republiky. V roku 2015 sa očakáva ďalší pokles dlhu na úrovni 52,8 % HDP v dôsledku hotovostných príjmov z predaja slovenského Telekomu, ako aj nižšieho deficitu rozpočtu verejnej správy. V nasledujúcich rokoch sa pri pokračujúcej konsolidácii predpokladá pokles dlhu až na úroveň 48,9 % hrubého domáceho produktu v roku 2018. Vo výdavkovej časti rozpočtu považujem za potrebné zvýrazniť, že v zmysle záverov kolektívneho vyjednávania je v návrhu rozpočtu verejnej správy zohľadnená valorizácia platov vo výške 4 %. Návrh rozpočtu verejnej správy v porovnaní s minuloročným rozpočtom obsahuje 2 nové rezervy, a to rezervu na významné investície a rezervu na výdavky súvisiace s riešením migračnej krízy. V rámci kapitoly Všeobecná pokladničná správa sa rozpočtuje aj rezerva na zníženie výnosu dane z pridanej hodnoty v dôsledku zníženia sadzby dane z pridanej hodnoty na vybrané druhy potravín.
Záverom môjho vystúpenia mi teda dovoľte konštatovať, že návrh rozpočtu verejnej správy na budúci rok a výhľadovo na roky 2016 - ’18, tak ako bol predložený, je rozpočet realistický, je rozpočet zodpovedný, pokračuje v znižovaní deficitu verejných financií, pokračuje v konsolidácii verejných financií a naozaj dáva dobré predpoklady budúcemu hospodárskemu rastu, znižovaniu nezamestnanosti a, by som povedal, k celkovej prosperite Slovenska.
Ďakujem za vystúpenie. (Potlesk.)

Ďakujem zo slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som ako spoločný spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2016 a návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2016 až 2018. Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2016 a návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2016 až 2018. Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1799 z 15. októbra 2015 pridelil vládny návrh zákona o štátnom rozpočte všetkým výborom okrem určených špecifických výborov. Zároveň predseda Národnej rady určil ako gestorský výbor Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.
Konštatujem, že všetky výbory Národnej rady prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne, a pripomínam, že návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2016 až 2018 prerokovala Národná rada Slovenskej republiky ako informáciu a berie ju na vedomie. Gestorský výbor zobral na vedomie rovnako stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2016.
Pokiaľ ide o samotný návrh zákona, konštatujem, že
a) súhlas a odporúčanie schváliť návrh zákona o štátnom rozpočte bez pripomienok vyjadrilo celkovo 12 výborov,
b) súhlas a odporúčanie schváliť vládny návrh zákona o štátnom rozpočte s pripomienkami, zmenami a doplnkami vyjadril výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Ide o pripomienky uvedené v časti III spoločnej správy, ktoré sa týkajú paragrafového znenia zákona. Tieto odporúča gestorský výbor schváliť.
Pokiaľ ide o návrhy jednotlivých rozpočtových kapitol a výsledky ich prerokovania vo výboroch, tieto boli vo všetkých výboroch schválené bez návrhov na zmeny a nebudem preto podrobne čítať výsledky prerokovania vo všetkých výboroch. Uvedené informácie máte uvedené v písomnej spoločnej správe pod číslom 1700a.
Návrhy na zvýšenie príjmov a výdavkov kapitol neprijal žiaden výbor. Rovnako tak návrh na presun finančných prostriedkov v rámci kapitol neprijal žiaden výbor iné odporúčania a požiadavky výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Celkovo 12 výborov Národnej rady Slovenskej republiky odporúča, aby Národná rada Slovenskej republiky požiadala vládu Slovenskej republiky o dôsledné zabezpečovanie úloh vyplývajúcich zo schváleného štátneho rozpočtu na rok 2016. Gestorský výbor odporúča schváliť. Dovoľte mi teda konštatovať, že Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský odporúča Národnej rade, pokiaľ ide o pozmeňujúce návrhy, hlasovať nasledovne:
- v časti III o pozmeňujúcich návrhoch 1 až 4 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť,
- v časti IV hlasovať s návrhom gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor odporúča prípadné schválené pozmeňujúce návrhy prednesené počas rozpravy a schválené hlasovaním Národnej rady Slovenskej republiky zapracovať do uznesenia č. 2.
Na záver konštatujem, že spoločná správa výborov bola schválená uznesením výboru pre financie a rozpočet č. 531 dňa12. novembra tohto roka. Výbor určil poslancov Daniela Duchoňa, Ladislava Kamenického, Evu Hufkovú, Milana Mojša, Vladislava Petráša, Jaroslava Demiana a Štefana Hrehu za spoločných spravodajcov výboru. Ďalej navrhol Národnej rade vysloviť súhlas, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR Karol Mitrík mohol uviesť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2016. Zároveň výbor poveril spoločného spravodajcu predniesť spoločnú správu na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Skončil som, otvorte, prosím, rozpravu k vládnemu návrhu zákona.

Ešte raz ďakujem. Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol svoj pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o rozvojovej spolupráci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1649).
Vládny návrh zákona o rozvojovej spolupráci a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení takto:
Článok VIII sa vypúšťa a doterajší článok IX sa primerane prečísluje.
Odôvodnenie: V čl. VIII sa novelizuje zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý však bude s účinnosťou od 18. apríla 2016 zrušený prostredníctvom vládneho návrhu zákona o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1731).
Vypustením predmetného článku a jeho súčasným vložením do tlače 1731 spolu s ďalšími potrebnými úpravami sa zabezpečí zrušenie ostatnej novely zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní ku dňu účinnosti novej právnej úpravy.
Pán predseda, skončil som.

176.
Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi výborov predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona o rozvojovej spolupráci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v druhom čítaní.
Národná rada uznesením č. 1921 z 22. septembra 2015 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny a zahraničnému výboru.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 692 z 3. novembra 2015, výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 476 z 3. novembra 2015, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 267 z 3. novembra 2015, výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny uznesením č. 199 zo 4. novembra 2015 a zahraničný výbor uznesením č. 159 z 5. novembra 2015.
Výbory Národnej rady, ktoré návrh zákona prerokovali, prijali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú súčasťou tejto spoločnej správy a sú uvedené v bode IV.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k uvedenému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch 2, 3, 5 a 14 uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť. O bodoch 1 a 4 uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy odporúča gestorský výbor hlasovať spoločne so stanoviskom gestorského výboru neschváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 163 z 10. novembra 2015.
Ďakujem, pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.