Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Pán poslanec Beblavý, mňa zaujala vaša poznámka, vraj tento návrh má hlúpe očakávania. No čo je hlúpejšie? Predvídať niečo v horizonte 40 rokov alebo 5 až 10 rokov. No podľa môjho názoru, keď niekto tvrdí, že dokáže predvídať 40 rokov dopredu, tak no neviem...
Môj názor je taký, že tento návrh zákona je potrebný z toho dôvodu, že nám zanikajú rôzne profesie.
A plne súhlasím s tým, čo bolo už predtým povedané ministerstvom školstva v médiách, že treba flexibilne, efektívne a rýchlo reagovať na požiadavky trhu. Sme príliš malá krajina na to, aby sme si prognózovali 40-ročný vývoj s tým, že budeme robiť vzdelávanie iba v určitých oblastiach a budeme mať plno profesií, na ktoré nebudeme vedieť zohnať ľudí na Slovensku. Potom aj, samozrejme, tá ekonomika alebo tí investori sa budú posúvať tam, kde je kvalifikovaná pracovná sila. Čiže ja som toho názoru, že, tak ako je to nastavené, je to dobré.
Čo sa týka VÚC-ok, že v podstate ide tam o nejaký konflikt záujmov. No ja vychádzam z toho, že VÚC-ky ako také sú nezávislé inštitúcie, ktoré v podstate odborne posudzujú potrebu odborných škôl, a nie podľa nejakej účelovosti, či je alebo nie je VÚC-karská. Podľa môjho názoru, keď treba zrušiť školu, tak aj VÚC-ka nemá problém zrušiť svoju školu a keď treba zriadiť školu, tak zriadi školu aj svoju, ale nemôže to byť o tom, že VÚC-ka bude rozhodovať o kritériách. A váš argument je taký, že bude účelovo a neobjektívne rozhodovať potom tam, kde sa škola zruší alebo nezruší. Čiže ja vychádzam z toho, že na tých VÚC-kach sú odborníci, ktorí to odborne posudzujú už aj teraz, kde potreba tej školy je a kde tá potreba nie je. Toľko z mojej strany.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Beblavý, hovorili ste v úvode svojho vystúpenia, že je nereálne predpokladať, aká bude presná potreba v tej-ktorej profesii. Samozrejme, nikto nehovoril o presných počtoch, ako ste to pred chvíľočkou vy prezentovali. Ide o analýzu a prognózu potrieb trhu práce. Predošlé desaťročia nám ukázali, že živelnosť vo vzdelávaní a rovnako aj profesijnej príprave znamená obrovské straty, a to nielen finančné pre štát, ale aj pre samotného konkrétneho človeka. Niekto štyri roky niečo študuje a následne je zaradený medzi nezamestnaných. Nehovoríme o tom, že to bude priamo nariadené. Ale štát môže určiť určitý indikátor, ktorým smerom sa bude vzdelávanie vyvíjať. Veď k tomuto v podstate vyzývajú aj odporúčania Európskej rady, rovnako aj Európskeho parlamentu. Predpokladá sa určitá predikcia cieleného vzdelávania. Poviem konkrétny príklad. Ak v súčasnosti na jedného administrátora potrebujeme 1 500 zváračov, nie je úlohou aj štátu, aby sa týmto zaoberala a aby cielene v určitých oblastiach vzdelávania profesijnej prípravy pôsobila? Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpila v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 121), ako určená spravodajkyňa Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport uznesením č. 22 z 23. júla 2012 a podala spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v zákonnej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 114 zo 4. júla 2012 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie.
Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú z rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V prípade ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky určiť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, ďakujem. Skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

Ctené kolegyne, kolegovia, ďakujem za slovo, ak dovolíte, len veľmi krátkych pár poznámok k rozprave, ktorá bola práve ukončená.
Chcem povedať, že v rozprave vystúpilo deväť poslancov. Traja z nich podali procedurálny návrh buď nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona, alebo vrátiť návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie.
Ale to, čo chcem povedať v tejto chvíli, je pár vecných poznámok k rozprave.
Tu zaznelo, že bolo len niekoľko desiatok pochybení v uplynulom období. Ja si dovolím citovať z inšpekčnej správy v štátnej škôlke, školskej inšpekcie, zámerne je to za roky 2010 a 2011. To znamená obdobie, keď funkciu vykonával minister Jurzyca. A môžem citovať: „Kontrola prebehla v 2 142 záujmových útvaroch, v 246 z nich sa nemohla vykonať z dôvodov, v čase inšpekcie nebola činnosť realizovaná podľa rozvrhov týždennej činnosti, niekde bola ukončená, ale v rozvrhoch naďalej vedená ako pravidelne sa konajúca,“ čiže nehovoríme o niekoľkých pochybeniach, hovoríme o stovkách pochybení, ak budeme hovoriť o evidovaní činnosti a tu ak sa kolegovia dovolávali evidovania činností, tak musím ďalej citovať z tej správy, „v 428 triednych knihách nebola evidovaná účasť, niekde aj dlhodobo, zaevidovaná bola aj účasť neprítomných členov alebo tých, ktorí dlhší čas útvary nenavštevovali niektorí členovia sa zúčastnili na činnosti ZÚ prvýkrát v čase hospitácie, v troch záujmových útvaroch boli prítomní len žiaci, ktorí neboli vôbec uvedení v triednej knihe.“ To znamená, hovoríme o jednoznačných faktických podvodoch, ktoré zistila školská inšpekcia.
Ak budeme hovoriť o tom, ako to je v niektorých útvaroch, ja môžem spomenúť Centrum voľného času Giraltovce. Zo 102 kontrolovaných útvarov 62 tam nerealizovalo svoju činnosť.
Alebo môžeme hovoriť o tom, čo sa tu hovorilo o jazdeckej činnosti. To, čo sa tu povedalo, absolútne nie je pravda. V správe sa hovorí, že školská inšpekcia zistila, že v tomto útvare bolo prihlásených 260 členov, ale podľa jazdeckého areálu v školskom roku 2010/2011 vôbec nerealizovali svoju činnosť. Je to veľmi zaujímavé čítanie.
Ale, samozrejme, sú aj s pozitívnymi príkladmi napríklad Centrum voľného času Detva, Hlinická 3 Bratislava, Vyšný Hrušov a niektoré ďalšie, ktoré vykonávajú svoju činnosť vzorne. To znamená, nedá sa paušalizovať, ale v každom prípade predložený návrh zákona smeruje k tomu, aby centrá voľného času skvalitnili svoju činnosť.
A sa tu hovorilo o Združení miest a obcí ako tom, ktoré bude alebo chce byť víťazom tohto návrhu zákona. Ja poviem, Združenie miest a obcí nie je zločinecká organizácia a zastupuje takisto starostov obcí a miest, ktoré majú dobré centrá voľného času, zastupuje starostov obcí a miest, ktoré nemajú centrá voľného času, ale zastupuje aj starostov obcí a miest, ktoré majú zlé centrá voľného času alebo vykonávajú podvody. A treba povedať, že tých, ktorí to robia poctivo, to rozčuľuje, a preto je tento návrh zákona postavený tak, ako je postavený. A myslím, že vyhrá ZMOS v tomto prípade, tak vyhrá aj spoločnosť, aj centrá voľného času. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte, aby som sa aj ja vyjadrila k niektorým častiam z prerokovávaného vládneho návrhu zákona.
Predkladaná novela rieši rad problémov vo financovaní škôl a školských zariadení, ktoré sa vyskytli za posledné obdobie. Zároveň rieši problematiku niektorých častí miestnej štátnej správy na úseku školstva a sankcií, ktoré majú zamedziť porušovanie všeobecne záväzných právnych predpisov subjektmi, ktoré sa podieľajú na výchove a vzdelávaní.
Úvodom by som chcela v prvom rade vyzdvihnúť adresné určenie finančných prostriedkov pridelené zriaďovateľovi materskej školy, ktoré možno použiť na aktivity súvisiace s výchovou a vzdelávaním detí, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky. Zákon presne stanovuje, že tieto peniaze sú určené len na odmeňovanie zamestnancov materskej školy pracujúcimi s deťmi, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky, vybavenie ich tried či didaktickou technikou alebo učebnými pomôckami, kompenzačnými pomôckami alebo na úhradu nákladov za spotrebný materiál použitý pri výchove a vzdelávaní detí.
Je potešiteľné, že sa zároveň vytvoria dobré podmienky pre zriaďovateľov materských škôl aj pre výchovu a vzdelávanie detí zo znevýhodneného sociálneho prostredia.
Úpravou zberu údajov potrebných na účely rozdeľovania a poukazovania výnosu dane obciam na financovanie ich originálnych kompetencií sa správne navrhuje zohľadňovanie veku detí, žiakov a poslucháčov v týchto školách a školských zariadeniach. Zavádza sa princíp rovnosti v poskytovaní finančných prostriedkov zo strany štátu na dieťa materskej školy...(Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Poprosím, kolegyne, kolegovia, počúvajme sa navzájom, počúvajte pani poslankyňu. Ďakujem.

Obrimčáková, Bibiána, poslankyňa NR SR
... alebo školského zariadenia, žiaka základnej umeleckej školy a poslucháča jazykovej školy. Touto zmenou zbieraných údajov sa navrhuje odstrániť alebo zamedziť viacnásobné vykazovanie toho istého žiaka, poslucháča alebo dieťaťa za účelom získania finančných prostriedkov. Správne sa navrhuje, aby dieťa, žiaka alebo poslucháča mohol uviesť do zberu údajov len jeden zriaďovateľ v jednej škole alebo jeden zriaďovateľ v jednom školskom zariadení. Zákon zároveň nastavuje proces, ako obec na svojom území usmerní školy a školské zariadenia pri postupe vykazovania žiaka, poslucháča alebo dieťaťa, ak navštevujú viac škôl a školských zariadení toho istého druhu. V budúcnosti sa tento proces ešte viac sprehľadní a zjednoduší zavedením centrálneho registra, ktorý bude slúžiť aj na uvedený účel a zároveň aj na kontrolu správnosti vykazovaných detí, žiakov alebo poslucháčov.
K článku II by som chcela poznamenať, že Štátna školská inšpekcia má svoju nezastupiteľnú úlohu pri zabezpečovaní kontroly kvality výchovno-vzdelávacieho procesu na školách a v školských zariadeniach. Spresnenie požiadaviek na spracovanie výstupných správ spolu s mechanizmom menovania a odvolania hlavného školského inšpektora z funkcie a stanovením dĺžky jeho funkčného obdobia prispeje ku kvalitatívnejšiemu výkonu inšpekčnej činnosti a zamedzí sa tak možným nedorozumeniam. Výstupné správy sú pre riaditeľov škôl a školských zariadení nielen kritickým odrazom ich práce, ale aj impulzom pre nové myšlienky v ich riadení a konaní ako vzdelávaní a vytváraní dobrej klímy v pedagogických kolektívoch. Z uvedených dôvodov túto zmenu možno považovať za veľký prínos pre skvalitňovanie vzdelávacieho procesu na našich školách a školských zariadeniach.
Jednoznačne by som chcela podporiť novú kompetenciu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorá prispeje ku skvalitneniu stredného odborného školstva, ktoré je v súčasnej dobe stredobodom záujmu celej spoločnosti. Povinnosť vydávať a zverejňovať na svojom webovom sídle normatívy materiálno-technického a priestorového zabezpečenia z pohľadu, že každý odbor vzdelávania má špecifické požiadavky, ktoré vymedzujú povinný rozsah priestorovej, materiálnej a prístrojovej vybavenosti stredných odborných škôl, stredísk praktického vyučovania, školských hospodárstiev, stredísk odbornej praxe a pracovísk praktického vyučovania, výrazne skvalitní výchovno-vzdelávací proces na týchto školách. Zároveň sa tým zjednotia požiadavky na vytvorenie kvalitných materiálno-technických, didaktických, a tým, samozrejme, aj personálnych podmienok na týchto školách bez rozdielu ich zriaďovateľa. Nie je preto zvláštne, že tieto podmienky bude kontrolovať Štátna školská inšpekcia, ktorá za nesplnenie týchto povinností bude vyvodzovať príslušné závery.
Proces zaraďovania a vyraďovania škôl a školských zariadení do siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky mal v minulosti svoje úskalia v nepresnosti niektorých ustanovení uvedených v zákone. Jedným z týchto problémov bolo, že pri konaní vo veci zaradenia do siete ministerstvo konalo podľa správneho poriadku. Z tohto dôvodu, z dôvodu spresnenia postavenia účastníka konania, sa konkrétne pomenúva, kto je účastníkom konania vzhľadom na nejednoznačné výklady pôvodného textu tohto ustanovenia v nadväznosti na zákon o správnom konaní.
Ďalej sa navrhuje termín začatia činnosti školy, školského zariadenia, strediska praktického vyučovania alebo pracoviska praktického vyučovania na 1. september okrem zariadení školského stravovania a až na výnimky, ktorých termín začatia činnosti určí ministerstvo z dôvodu prideľovania finančných prostriedkov zriaďovateľom škôl a školských zariadení.
Elokované pracoviská škôl vznikali v iných priestoroch, ako sú priestory škôl a školských zariadení. V súčasnosti nie sú na ne kladené žiadne požiadavky z hľadiska bezpečnosti práce, hygienických požiadaviek a požiarnej ochrany a tiež nie sú určené požiadavky na ich materiálno-technickú vybavenosť, avšak poskytujú výchovu a vzdelávanie rovnako ako školy a školské zariadenia, na ktoré sa tieto požiadavky kladú. Z uvedených dôvodov je správne, aby sa tieto požiadavky v plnej miere vzťahovali aj na tieto elokované pracoviská. (Hlasy v sále.) Áno, ja už končím. Myslím, že je naozaj dobré a zastávam ten názor, aby navrhované zmeny v tomto zákone, ktoré umožňujú efektívnejšie kontrolovať či už vznik škôl a školských zariadení, prípadne ich elokovaných pracovísk s tzv. populárnymi študijnými odbormi, ktorých absolventi po ukončení štúdia sa väčšinou ocitli na úradoch práce, ale aj financovania škôl a školských zariadení, boli naozaj podporené, aby sa odbúral strach a obavy z toho, čo sme si v tejto rozsiahlej debate a rozprave dnešnej vypočuli. Ďakujem.

Ďakujem. Ja som na pána poslanca Hraška zareagoval tak, že nemám teraz konkrétne pri sebe tieto čísla, ale ich zistím a potom sa spojíme a dáme tie podklady.
No a čo sa týka pána Kuffu, ja si myslím, že je to všeobecné, čo sa tu hovorí, rozdiel medzi tou samosprávou a terajším systémom, akoby nedôvera v samosprávu. Myslím si, že občania volia tú samosprávu, či už z poslancov alebo starostov primátorov, a všetci majú deti alebo vnukov, vnučky a veľmi sa zaujímajú o to, ako tieto deti sa vzdelávajú a kde trávia voľný čas. Takže by bolo veľmi krátkozraké pre starostov a poslancov, ktorí by to zneužili a dali na niečo iné, lebo by v budúcom volebnom období tam neboli.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, bolo veľa povedané o novele tohto zákona, ja si dovolím prečítať list, ktorý bol adresovaný pánovi ministrovi a podpísalo ho 23 starostov obcí z okresu Ružomberok, ktorý má 25 obcí v sčítaní mesta Ružomberok. Čiže dovolím si prečítať, čo napísali pánovi ministrovi. Jeho nadpis je: „Nespokojní starostovia obcí a rodičia.“ „K napísaniu tohto listu nás viedla opätovná diskusia o spôsobe financovania centier voľného času. Veľa sa o tomto spôsobe diskutovalo a znepokojuje nás fakt, že doterajší spôsob financovania by mal ostať i naďalej. Ako najspravodlivejší sa nám javí návrh súčasnej vlády, aby mimoškolskú činnosť detí financovali priamo cez obce podľa trvalého pobytu a počtu detí. Nie je pravdivý argument zástupcov centier voľného času, že by tieto peniaze boli zneužité na iné účely. Práve teraz dochádza k ich zneužívaniu budovaním si ciest a chodníkov v konkrétnych obciach, kde sú sídla centier voľného času, ktoré majú tieto financie vo svojich rozpočtoch vyčlenené na investície a bežné výdavky. V prílohe je priložený dôkaz, citát z novín. Nie sú opodstatnené ani obavy, že by obce nezabezpečili presun financií na mimoškolskú záujmovú činnosť. Práve financovanie tejto činnosti cez obce by prinieslo transparentnosť a kontrolovateľnosť financovania mimoškolskej záujmovej činnosti. A na toto vzdelávanie detí by šlo priamo podstatne viac finančných prostriedkov, ako je to v súčasnosti. Všetci vieme, že je to veľký podvod, hlavne na našich deťoch. Uteká rok za rokom, stav je nezmenený, a preto veríme, že od 1. 9. 2012 nastane zmena vo financovaní z prejedených financií na jednotlivé obce podľa počtu detí. Tieto financie by mali byť účelové a riadne zdokladované, na aký účel boli použité, nie ako doteraz, keď sú používané aj na iné účely ako na mimoškolské vzdelávanie detí. Z týchto financií momentálne profitujú zriaďovatelia centier voľného času a súkromných škôl. Toto je v rozpore so záujmami spoločnosti, na ktoré boli financie poskytnuté.“
Čiže to je toľko, list 23 starostov obcí z okresu Ružomberok. Bol tam spomenutý ten citát, ktorý si dovolím prečítať, ktorý napísal do svojich obecných novín jeden starosta, kde je centrum voľného času: “Naša obec mala tri hojné roky, t. j. 2010 až 2012, keď nám finančné prostriedky natekali zo súkromného centra voľného času. Avšak už v roku 2013 sa obec bude musieť uskromniť s príjmami vo výške niekde okolo 180 000 korún.“ Vytiahol som si to zo systému, je to od starostu z obce Liptovská Štiavnica pána Lauka. Som si tu vytiahol zo systému podiel na dani z príjmov pre rok 2012 vrátane zúčtovania za rok 2011. Tak obec Liptovská Štiavnica má tu prídel 1 492 658 eur a podobná obec z nášho okresu, je to obec Liptovská Teplá, kde je 1 006 obyvateľov, má podiel na dani z príjmov 244 319 eur.
Čiže veľa bolo povedané, ako sa budú v budúcnosti po prijímaní tohto zákona stavať chodníky a iné veci v obciach, ale myslím, že sa to deje aj teraz. A preto treba túto zmenu. A plne sa s ňou stotožňujem. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcela, pani poslankyňa, povedať, že súhlasím s vami, že debata je veľmi dôležitá, že keď štát dá peniaze na tieto aktivity, tak je dôležité, aby bola aj kontrola týchto peňazí a aby boli tieto aktivity účelne využité. Na druhej strane ako keby sme zabúdali na to, že zároveň v zákone sa hovorí, že bude povinnosťou obcí vyvesiť, kde idú tieto peniaze. A každý, každý rodič si to tak bude môcť skontrolovať, či skutočne tých stodeväťdesiatdva eur išlo na to jeho dieťa, tam na to centrum voľného času, do ktorého chodí. A myslím si, že to bude aj z hľadiska budúcnosti centier spravodlivé, že sa oddelí to, čo kritizujeme, že niektorí to dokážu zneužiť v neprospech detí a urobili si z toho biznis. Takže ja si myslím, že diskusia je dobrá, ale že je potrebné ale aj nejakú spätnú kontrolu toho mať, či skutočne tie peniaze dostanú tie deti, nielen samospráva, lebo mám z toho taký pocit, ako keby samospráva nechcela dávať všetky peniaze. Takže si myslím, že to nie je úplne tak. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. V podstate ako ste vy povedali, pán kolega, takisto povedal pán spravodajca, pán Petrák, hovorilo sa teda o samospráve, o ZMOS-e. Dokonca som kritizoval mnohokrát aj na našich stretnutiach niektorých svojich kolegov, veľmi tvrdo, pretože povedal som, že máme aj také obce, ktoré majú možná tisíc, dvetisíc obyvateľov a majú tam 40 000 detí. Takže ja som ich kritizoval a povedal som to aj v tom zmysle, že okrádajú nás všetkých naši vlastní kolegovia. To nezakrývam. A je to tak. Ale tým pádom nehádžem celú samosprávu do jedného vreca. V každom košiari sa nájde aj takáto ovečka.
Takisto si myslím, že centrum voľného času ako také má nezastupiteľnú a potrebnú úlohu v našej spoločnosti a práve takéto sprehľadnenie financií by teda malo zaviesť tú transparentnosť, o ktorej nakoniec aj vy hovoríte. Máme možná nejaké iné trošku pohľady. Ja to beriem naozaj trošku komplexnejšie, pretože o chvíľu sa nám môže stať, možná budeme mať v tých krúžkoch päťkrát viac detí, ako je to v rámci Slovenskej republiky. A môže sa nám potom stať, že prídu sem učiteľky alebo zástupcovia materských škôl, ktoré sa budú rušiť, pretože samospráva nebude mať na ne finančné prostriedky. Totiž nemôžeme to počítať, že vypočítam na centrum voľného času, teraz mi zostane tridsaťtisíc ako Nitre, hej, čo ste hovorili, ale na druhej si spočítam materské školy a tam mi chýba... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pani predsedajúca. Prepáčte, pán kolega, nedá mi nereagovať, lebo pri celom vašom vystúpení proste v tom mizivom percente argumentov a faktov, ktoré sa týka skutočne vládneho návrhu zákona, sa celé vaše vystúpenie uberalo bezbrehou kritikou samosprávy, proste čo nie je možno akceptovať. Zrejme to vychádza z povrchnej znalosti o samospráve ako takej, ktorú máte. Kritizovať úplne len tak, že nedôverujeme, nespráva sa dobre, zodpovedá za okrádanie detí, podporuje čierne duše, to skutočne sa nedá, pán kolega, počúvať, lebo samospráva, pokiaľ vám ušlo, skutočne je súčasťou verejnej správy, ktorá sa podieľa na správe tohto štátu a zodpovedá zo zákona v podstate za komplexný svoj rozvoj hospodársko-ekonomický, kultúrny a všetko to ostatné. Takže takáto kritika proste, že zrovna samospráva sa bude uberať tým, že privlastní si peniaze, ktoré sú určené na voľnočasové aktivity detí, mi pripadá skutočne troška pritiahnutá za vlasy. Veď samospráva od svojho vzniku, ja teraz hovorím hlavne o krajskej samospráve, prevzala celý rad kompetencií zo štátu bez finančného krytia. Zúčastnil som sa fiškálnej decentralizácie, decentralizácie kompetencií. Veď dneska už samospráva financuje množstvo vecí, množstvo kompetencií, na ktoré zo štátu nedostala ani korunu. Proste vynakladá prostriedky, ktoré sú oveľa väčšie než tie, ktoré by vynakladať musela. Takže ja súhlasím, že môže byť samospráva, kde sa stane aj to, čo ste povedali, ale skutočne drvivá časť predsedov samosprávnych krajov a starostov sa skutočne stará o rozvoj svojho územia. A nemyslím si, že zrovna toto potrebujú, aby sa dostali z tej spleti problémov. A skutočne ani tá nútená... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)