Videokanál klubu

Pán kolega Martvoň, veľmi pekne ti ďakujem za to, že si povedal taký návrh, ktorému rozumie každý, kto počúva dnešnú rozpravu, či ju bude počúvať dnes, alebo zajtra, lebo ak sa máme spolupodieľať, tak sa spolupodieľajme všetky strany, všetky politické strany, ktoré sú tu v parlamente. Takto má vyzerať normálny seriózny návrh. A nie taký, aký tu bol prednesený z dielne strany SaS. Lebo mne to pripomína, žiaľ, ten nejaký rôčik dozadu, že je to taký vzorec, aký bol navrhnutý, keď sa mali znižovať poslanecké platy. Taký istý, taký istý špatný vzorec dávate druhýkrát. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som reagoval na predmetný návrh. V podstate ja by som tento predmetný návrh zákona nazval alebo dal mu taký prívlastok, pod ktorým by som, teda keď som si k nemu pripravoval vystúpenie, pracoval, ten prívlastok je tzv. farizejský návrh. Prečo? Vysvetlím ďalej.
Začnem ale právnymi argumentami. Dovolím si upozorniť pri predkladanom návrhu § 34c, ktorý teda, ktorého znenie máte pred sebou, podľa môjho názoru je trošku s ním problém, a to možno - možno - určite v tom, že podľa môjho názoru je nepriamo retroaktívny, nakoľko sa dotýka iba jednej politickej strany, ktorá sa zúčastnila volieb za rovnakých podmienok ako ostatné politické strany, no spomínaný paragraf, teda nová právna úprava zasahuje do skutočností a vzťahov už existujúcich a vytvorených na základe starších predpisov, resp. staršieho predpisu. Čiže, teda ide o účelnú zmenu, ktorá znevýhodňuje jednu politickú stranu v rámci šiesteho volebného obdobia a spätne negatívne ju teda táto právna úprava ovplyvňuje.
Dovolím si upozorniť, že keď išli všetky politické strany do volieb v roku, teraz, teda v marci 2012, žiadna z politických strán nevedela, ako dopadne. Išla každá politická strana za rovnako nastavených podmienok a voľby dopadli tak, ako dopadli. To, že už strana SaS, dá sa povedať, hovorím svoj názor, závidí, že niektoré politické strany boli úspešnejšie, ako napríklad SMER, KDH alebo Obyčajní ľudia, to je už jej problém. Ale určite týmto prístupom, ktorý zvolila, tento svoj problém, ktorý má vnútorný, nevyrieši.
Od odborného argumentu prejdem k politickému argumentu, teda prečo tento návrh som nazval farizejským návrhom. V podstate autori novely tohto zákona celú tú novelu v tej dôvodovej správe odôvodňujú hlavne tým, že sa ušetria finančné prostriedky. V podstate ja som sa teda pozrel, že koľko by sa ušetrilo pri tom ich predkladanom návrhu v tých rokoch 2013 až 2016, ktoré sa teda hlavne dotknú SMER-u, a potom som sa pozrel, ako by sa to dalo ešte inak riešiť, aby sa teda ešte viac ušetrilo finančných prostriedkov v danom období 2013 až 2016.
Konkrétne pri SMER-e v tomto období by sa ušetrilo, teda by štátny rozpočet by ušetril 4 440 557 eura. No ale ak by sme sa pozreli na ten predkladaný návrh, konkrétne na ten § 28a, tak pokiaľ by tam znelo alebo pokiaľ by ten návrh znel, nie viac ako 10 %, ale do 10 % z celkového počtu odovzdaných platných hlasov v rámci SR, tak by sa ušetrilo 4 580 927 eura, čo je o 140 369 eura viac, ako navrhuje strana SaS.
Preto sa pýtam, ako tu použijem slová, ktoré použil pán Chren, ale mal som ich aj ja pripravené, keď chcem robiť zmeny, treba ich začať robiť od seba. Prečo teda nenavrhla politická strana SaS návrh, ktorý by teda v zmysle tohto, čo spomínam, ušetril štátnemu rozpočtu viac ako teraz, čo navrhuje? No asi preto, ako to zasa pán Chren povedal, vodu kážem, víno pijem.
No ako sa to dá riešiť? No, tak ako nám pán Chren podal pomocnú ruku a objasnil nám naše myšlienky strany SMER, dovolím si upozorniť, že aj strana SaS má v názve Sloboda a Solidarita. Teda tiež si dovolím podať pomocnú ruku a dokázať, alebo teda v mene strany SMER by sme chceli dokázať, že to SaS myslí vážne a taktiež solidárne, keďže to má v názve, a preto si dovolím upriamiť pozornosť na to, že ja osobne - a budem presviedčať -, ale myslím si, že aj moji kolegovia, tento návrh podporíme, ale takým spôsobom, aby sa to solidárne dotklo všetkých.
Hodnotím to aj kvôli tým, vrátim sa k tomu odbornému argumentu, že tá nepriama retroaktivita je v právnom systéme nežiaduca, nespravodlivá, a preto si myslíme, že by sa táto zmena nemala dotknúť jednej strany, alebo v opačnom garde všetkých strán, ktoré by mali menej ako 10 %, a jednej strany by sa to teda, by to bolo pre ňu výhodné, alebo naopak, to je jedno ako. Tak je tu riešenie, pokiaľ chceme ušetriť teda najviac v štátnom rozpočte alebo zo štátneho rozpočtu, no najlepším riešením - a kvôli tomu to aj podporíme - by bolo krátiť všetky politické strany. Keďže už chce byť aj strana Sloboda a Solidarita solidárna, majú to v názve, tak, samozrejme, predpokladám, že proti tomu nič mať nebudú, keď potom ich návrh zákona v druhom čítaní zmeníme. A, samozrejme, pre občana je to najlepšie, ušetrí sa ešte viac zo štátneho rozpočtu a, samozrejme, nebude to znevýhodňujúce pre žiadnu politickú stranu, nakoľko, pokiaľ sa to dotkne všetkých politických strán, teda nielen tých parlamentných, ale aj tých, čo sú mimo parlamentu a dostali ten príspevok, tým, že budú v rokoch 2013 - 2016 krátení, či už to bude, to sa ešte dohodneme v rámci strany, či navrhneme 10 %, 20 alebo 25, ako to navrhla politická strana SaS, ale bude to rovnaký prístup, ktorý nebude znevýhodňovať v tomto volebnom období žiadnu politickú stranu.
A tu je práve nami podaná pomocná ruka pre stranu Sloboda a Solidarita, aby dokázala, že to myslí tak, ako to má v názve, solidárne s občanmi, a teda aj s ostatnými politickými stranami, keď vidíme priestor na ušetrenie ešte väčšieho množstva finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vážení kolegovia, ktorí navrhujete tento zákon, viete, až je to také smiešne. My nič, my muzikanti, my sa nechceme spolupodieľať, nech sa spolupodieľajú a znížia si svoj možný zisk, ktorý im určil volebný výsledok, ale bez strany SaS. Nie je vám to troška smiešne? Vy, čo máte plné ústa spravodlivosti a obviňujete stranu SMER - sociálna demokracia z toho, že postihuje úspešných. Veď sa nad sebou zamyslite. Buď nejakým spôsobom komplexne to riešiť, ale nie bez vás. Veď aj vy sa spolupodieľajte, buďte solidárni s naším národom, ktorý sa teraz zmieta, a tak ako celá Európa a celý svet, v kríze. Buďte aj vy solidárni a ponúknite niečo aj zo svojho politického úspechu, ktorý viac-menej bol aj neúspechom. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega, opäť raz ste si trošku progresívne kopli do strany, ktorá získala vlastným úsilím toľko hlasov, koľko od občanov dostala. Chcem vás ale upozorniť, že neexistuje paralela medzi progresívnym zdaňovaním fyzických osôb a progresívnym zdaňovaním politických strán. Kdežto progresívne zdaňovanie fyzických osôb solidarizuje bohatých so štátom a s chudobnými a progresívne zdaňovanie politických strán znevýhodňuje silné a legitímne voliteľné politické strany. Ďakujem.

Ďakujem pekne, nebudem reagovať na každého osobitne, ja netvrdím že takéto konanie nemôže byť v Trestnom zákone definované ako trestný čin. Ja som len hovoril, že kategória trestných činov všeobecne nebezpečných je, ich objektom je niečo úplne iné ako to, čo sa snažíme upraviť, a preto, ak takéto, takýto návrh prejde aj do druhého čítania, určite predložíme pozmeňovacie návrhy, aby to bolo v inej hlave Trestného zákona. Pretože ten Trestný zákon má nejakú svoju systematiku a asi by sme nemali takýmito zásahmi z neho robiť nejaký, nejaký šalát.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Plne s vami, pán kolega Susko, súhlasím, skutočne je treba povedať, že do ktorého paragrafu, ak to chcete dávať do Trestného zákona, ho vlastne zaradiť. Ja chcem len povedať, že keď sme riešili kedysi farmársky zákon, keď sa kradla kukurica vo veľkom z poľa a zemiaky a neviem, čo všetko možné, tak sa do trestného činu krádeže pridal ďalší bod - déčko. Kto takýto trestný čin spácha na poľnohospodárskom alebo lesnom pozemku, tak sa dopúšťa trestného činu. Môžem povedať opäť z praxe, že to malo veľmi výchovný účinok najmä pre majoritné obyvateľstvo, a je určitá úzka skupina neprispôsobivých ľudí, ktorí sa týmto nebudú riadiť nikdy, a myslím si, že ak chceme uvažovať o trestnom čine aj za delikty takéhoto charakteru, ktorý má nižšiu hodnotu, ako je povedzme minimálna mzda, tak treba to skôr zaradiť do trestného činu krádeže a definovať to pod určitú sadzbu v tom, ak takýto čin spácha na verejnoprospešnom zariadení. Myslím si, že tá klasifikácia trestného činu, aj keď nie som trestný právnik, určite s kolegom Suskom súhlasím.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, poslankyne, poslanci, ja sa budem snažiť vzhľadom na hodinu už byť veľmi krátky. Treba však povedať, alebo treba oceniť tú snahu riešiť tento problém. Na druhej strane však treba si povedať aj z hľadiska formálnoprávneho, ako sa tento problém navrhuje riešiť a že zrejme nejdeme úplne správnou cestou. A zdôvodním, prečo si myslím, že nejdeme správnou cestou. V trestnom práve a osobitne teda v Trestnom zákone existuje nejaká určitá systematika toho Trestného zákona, kde v druhej časti Trestného zákona, v osobitnej časti, máme jednotlivé hlavy trestných činov, ktoré upravujú jednotlivé objekty trestných činov, teda chránené spoločenské vzťahy. Čiže máme tu napríklad trestný čin proti životu a zdraviu, trestný čin proti rodine a mládeži, trestné činy proti majetku a tak ďalej, až prídeme k šiestej hlave - Trestné činy všeobecne nebezpečné a proti životnému prostrediu, medzi ktoré je navrhovaná aj táto právna úprava, ktorú teda navrhovateľ navrhuje, a to teda do skutkovej podstaty alebo so skutkovou podstatou poškodzovanie a ohrozovanie prevádzky všeobecne prospešného zariadenia. Prosím vás pekne, treba sa v prvom rade pozrieť alebo zamyslieť nad tým, čo táto skupina "Trestných činov všeobecne nebezpečných" znamená. Charakteristickým znakom "Trestných činov všeobecne nebezpečných a proti životnému prostrediu" je, že zahŕňajú také konania, s ktorými je alebo často býva spojené nebezpečenstvo pre život a zdravie viacerých ľudí, alebo nebezpečenstvo škody veľkého rozsahu pre cudzí majetok. Pričom primárnym objektom tejto hlavy osobitnej časti Trestného zákona je všeobecná bezpečnosť z hľadiska ochrany celospoločenských záujmov. Pokiaľ si pozrieme ustálenú judikatúru, tak zistíme, že takýmto konaním by malo byť vystavených minimálne sedem osôb, jedným konaním. Sedem osôb asi naraz do toho kanála spadnúť nemôže. Osobitne, osobitne v tej skutkovej podstate poškodzovanie a ohrozovanie prevádzky všeobecného prospešného zariadenia ide o ohrozovací trestný čin, kde musí za také konanie páchateľa, z ktorého hrozí bezprostredné nebezpečenstvo poruchy v prevádzke všeobecne prospešného zariadenia, a takýmto konaním musí byť vystavených do ohrozenia viacero ľudí súčasne. Keď hovoríme napríklad o tom verejnom vodovode, tak má sa na mysli, pokiaľ sa vykoná také poškodenie alebo ohrozenie toho všeobecne prospešného zariadenia, ktoré môže povedzme otráviť tú vodu, a tým vystaviť takúto skupinu ľudí do, do nebezpečenstva. Myslím si, že táto skutková, alebo toto, čo chceme riešiť, vôbec nepatrí do tejto skupiny trestných činov. Podľa dôvodovej správy, ktorú predkladateľ uvádza, sa píše: "Podľa platnej právnej úpravy nie sú v Trestnom zákone dostatočne presne definované niektoré špecifické konania alebo činy, v ktorých dôsledku vzniká, respektíve môže vzniknúť ujma na zdraví alebo majetku." Ochrana života, zdravia alebo majetku jednotlivcov sú chránené však v iných hlavách osobitnej časti Trestného zákona. Napríklad v trestných činoch proti majetku alebo proti životu a zdraviu. Čiže k sledovaniu cieľu by preto navrhovatelia podľa môjho názoru mali dospieť novelou trestných činov obsiahnutých v iných hlavách osobitnej časti Trestného zákona, nie všeobecne nebezpečných. Na druhej strane si však vo všeobecnosti treba položiť otázku, či pri rešpektovaní základnej zásady trestného práva, a to je subsidiarita trestnej represie, je takáto kriminalizácia potrebná a či pre postih uvádzaných konaní nepostačuje aj súčasná právna úprava a jej lepšia aplikácia.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. V podstate ja, aby som teda jasne zadefinoval svoj postoj, chcem povedať to, že plne súhlasím s tým, že nejako by mal byť postihnutý ten, čo kradne tie poklopy, ale zároveň aj ten, čo ich vykupuje. Takto súhlasím aj s mojimi kolegami, čo povedali. Na druhej strane, fakt si dovolím upozorniť, že niektoré tie ustanovenia vami navrhovanej právnej úpravy sú veľmi vágne alebo veľmi všeobecné. Ako to, že cudzí majetok sa vydá do nebezpečenstva škody, to znamená, že nie, že je spôsobená škoda. Vydá sa iba do nebezpečenstva škody. Tá škoda dokonca nie je ani klasifikovaná, ani presne určená. Škoda môže byť dokonca jedno euro v tomto prípade, ako je to tu uvedené. Určite by nebola dobrá filozofia zákona asi v tom zmysle, že budeme napríklad trestať vodárov alebo zamestnancov povodí riek zato, že je niekde zákaz kúpať sa, a napriek tomu sa tam niekto aj tak ide kúpať a utopí sa. To isté je to prirovnanie, ale to isté môže nastať pri tých energetických alebo pri tých elektrických zariadeniach. Však na každom tom elektrickom zariadení je uvedené, že je to pod vysokým napätím, a keď chýba ten, niekto ukradne ten kryt a chýba tam ten kryt, tak hádam nepôjdem sa tam chytať sa tých káblov, či teda sú fakt pod tým vysokým napätím, keď je to tam napísané, čiže my nemôžeme riešiť niečo také, že fakt, čo je všeobecne známe, že je to životu nebezpečné, a niekto to predsa tam pôjde sa toho dotknúť, alebo kúpať sa niekde, alebo ja neviem, niečo obdobné. Zato, že zomrie, že mu chýbalo to elementárne povedzme povedomie. No a fakt, tie všeobecne prospešné zariadenia sú príliš široký pojem, kde sa viete dostať do roviny trestného činu podľa vami navrhovaného § 288 aj pri rozbití lampy verejného osvetlenia.
Ďakujem.

Pán predsedajúci, nedali ste mi možnosť reagovať na faktické, takže ja chcem teraz predovšetkým reagovať. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
To sa treba prihlásiť. Na to je právo.
Nech sa páči.

Grečková, Lea, poslankyňa NR SR.
Na faktické. Ja by som chcela k tomu, čo tu bolo na moje vystúpenie. Pán predkladateľ, hovorili ste, že ten chudák, ktorý poctivo fotí, je chudák, lebo menej zarobí. No, on nie je chudák, on to nemá vykupovať, takže keď to berieme tak, že je chudák, lebo dodržuje zákon, a tí, čo nedodržujú, nie je chudák. Asi sme sa nepochopili. Určite nenaplnilo to, táto novela, ktorú sme dávali, naše očakávanie, ale ja si myslím, že ani vaša nenaplní. Asi nám tam treba hľadať iné spôsoby, pretože to sprísnenie trestnej sadzby je pre mňa problematické. A myslím si, že aj pre právnikov.
Pán poslanec Matovič, nepoužila som, môžte si pustiť záznam, "nevzdelaní ľudia" alebo niečo podobné. Povedala som, že ľudia, ktorí kradnú tieto poklopy a tieto zariadenia, sú ľudia, ktorí majú nízke právne povedomie, a že keď sme hľadali, kde tú vymožiteľnosť toho práva nájsť, kde účinnejšie zasiahnuť, aby sme zabránili nešťastiam, tak sa nám, tak nám z toho vyšlo, že radšej u tých výkupcov, ktorí to majú ako predmet podnikania a ktorí, ktorých vieme viac postihnúť. Nehovorila som o nevzdelaných ani takýchto ľuďoch. A vôbec to nemá politickú optiku. Ja sa pamätám, keď som predkladala ten zákon, tak som práve požiadala, aby tam nebola použitá žiadna politická optika. Toto nemá s politikou nič spoločné. Je to vážna vec a ja len proste vidím v tom, v tej zmene Trestného zákona problém systémový a problém taký, ako tu už hovoril aj kolega Martvoň.
Pán poslanec Kadúc. Iné zariadenia, ktoré ste spomínali, rieši aj tento zákon, keby ste si prečítali, dopĺňali sme to tam, takže je tam dostatočne široká škála tých zariadení, ktoré by mohli, mohli ohroziť ľudí. Pán poslanec. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán kolega Hlina, nemôžem s vami absolútne súhlasiť, že tá novela nepriniesla nič, lebo to, že sa identifikuje odovzdávateľ odpadu, vážnym spôsobom napomáha odhaľovaniu páchateľov trestných činov. A môžem sám z vlastnej praxe povedať, že ak sa príde na krádež nejakých motorov alebo zálohových detailov, alebo niečo podobné, a tie sa nájdu vo výkupni, ako sa z veľkej časti nachádzajú v tých výkupniach, tak sa dá v drvivej väčšine nájsť, kto to bol, je tam jeho občiansky preukaz, je to zdokumentované, je tam fotodokumentácia. Toto všetko napomáha k tomu, aby sa zistilo potom, kto tento čin spáchal, kdežto pred touto novelou to vôbec nebolo možné. Vôbec nebolo možné zistiť, kto to vlastne bol, výkupca sa tváril, že to vykúpil. On tam mal nejaký nečitateľný podpis na ukradnutý občiansky preukaz a podobne, a podobne. Čiže, čiže táto novela posunula riešenie tohto prípadu ďalej a myslím si, že hlavne k identifikácii páchateľa, ale nerieši problém krádeží. To znamená, že ja sa prikláňam k tomu, aby sa sprísnili sadzby alebo aby sa aj sprísnili tresty. Lenže treba dať pozor na to, aby sme v rámci Trestného zákona nedošli k tomu, že za ukradnutie poklopu bude väčšia trestná sadzba ako pri trestnom čine vraždy. Čiže to treba tiež brať do nejakej roviny, ale skutočne si myslím, že jediná účinná, účinné liečenie tohto problému na Slovensku bude, ak ďaleko tvrdšie zainteresujeme aj v trestnej zodpovednosti výkupcov. Výkupcovia sú zdrojom k tomu, že jednoducho oni vedia, čo je kradnuté, a jednoducho ich treba brať na zodpovednosť, aby nevykupovali, tam treba definovať, kto môže odovzdať, aký komunálny odpad môže odovzdať. A keď toto doriešime, tak myslím si, že tento problém posunieme ďalej.
Ďakujem.