Dobrý deň. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, veľmi stručne sa vyjadrím k predloženým návrhom zákonov, a to k návrhu na vydanie zákona o hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona o príspevku na bývanie. Aj to len k zásadným trom nedostatkom, ktoré, pre ktoré nemôže byť tento návrh schválený. Dovolím si pripomenúť, že ide o návrh, ktorý bol v rámci legislatívneho konania a procesu...
Dobrý deň. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, veľmi stručne sa vyjadrím k predloženým návrhom zákonov, a to k návrhu na vydanie zákona o hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona o príspevku na bývanie. Aj to len k zásadným trom nedostatkom, ktoré, pre ktoré nemôže byť tento návrh schválený. Dovolím si pripomenúť, že ide o návrh, ktorý bol v rámci legislatívneho konania a procesu stiahnutý pre zásadný nesúhlas, najmä z dôvodov objektívnej nedostupnosti príležitostí na aktiváciu, a to pri posudzovaní nároku na motivačnú časť dávky. A to tak v časti účasti na aktívnych opatreniach na trhu práce pre dospelých, ale súčasne aj v časti motivačnej dávky pre deti v predškolských zariadeniach a komunitných centrách, ktorých je v súčasnosti veľký nedostatok. Nie je možné postaviť podmienku v zákone, ktorá nie je rovnako dostupná pre všetkých občanov, čím boli porušené Ústavou Slovenskej republiky garantované práva občanom. Ďalším zásadným nedostatkom tohto návrhu je opätovné porušenie Ústavy Slovenskej republiky, Ústavou Slovenskej republiky garantovaných práv, konkretizovaných v čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, kde každému občanovi v hmotnej núdzi je garantované právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok. Zákon by mal definovať základné životné podmienky. Toto platilo naposledy v zákone č.195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci, ktorý, myslím, že to bolo v článku, v § 2 v ods. 2, ktorý definoval základné životné podmienky ako jedno teplé jedlo denne, nevyhnuté ošatenie a prístrešie. Kaníkov zákon o pomoci v hmotnej núdzi, teda 599/2003 Z. z. jednoznačne vypustil definíciu základných životných podmienok, ale v § 19 v ods. 2 bolo jednoznačne obsiahnuté, že ak obec zabezpečuje vecnú pomoc v hmotnej núdzi, tak musí poskytnúť jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie. Analogicky, vychádzajúc z tohto ustanovenia, bolo možné zovšeobecniť, že toto sú tie základné životné podmienky garantované v čl. 39 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Aj keď ich zabezpečenie je ďaleko finančne náročnejšie ako dávka a príspevky k dávke v hmotnej núdzi. Naviac, sumu životného minima bolo potrebné prehodnocovať zhruba každých päť rokov. Od 1. januára tohto roku mal byť, mala byť stanovená nová výška, suma, a to v zmysle štatisticko-normatívneho modelu. Čo sa nestalo. A preto aj posudzovanie hmotnej núdze podľa tohto inštitútu už nezodpovedá pomoci, ktorá by garantovala základné životné podmienky. Zdôrazním iba, že aj mnou uvádzaný rozpor s Ústavou Slovenskej republiky bol opakovane uplatňovaný v rámci pripomienkového konania k tomuto zákonu, a nebol odstránený. V tejto súvislosti, už som to raz povedala na adresu pani Nicholsonovej, neviem, či ide skutočne o nevedomosť, alebo či je to hlúposť, ale vložiť mi do úst, že o jednom jedle denne hovorila Tomanová, a potom odcitovať o jednom teplom jedle denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie, musím povedať, že toto sú dva absolútne odlišné momenty. Pretože, pokiaľ ja hovorím o jednom jedle denne, o nevyhnutnom ošatení, o prístreší, tak dá sa povedať, že preberám definíciu z predchádzajúcich rokov. Tá je ďaleko širšia ako jedno jedlo. Najskôr to bolo jedno jedlo a môžem to vytiahnuť aj z rôznych tlačových besied, kde o tom hovorila pani Nicholsonová. Potom hovorila o jednom jedle, už nie teplom, a potom dokonca aj o polievke. Takže neviem si predstaviť a moja reakcia na to bola, že si neviem predstaviť novorodenca, dieťa predškolského veku, dieťa v batolivom veku, predškolského veku ani školského veku o jednom jedle denne bez ošatenia pod holým nebom. Takže myslím si, že toto je skutočne neprijateľné. Naviac, ani tento predložený zákon negarantuje jedno zo základných ľudských práv, čo i len v rozsahu prístrešia, a hovorí iba o jednom jedle denne a hovorí o ošatení. Ale nehovorí o bývaní. A keď hovoríme o bývaní, bývanie je jedno z najzákladnejších ľudských a sociálnych práv. Takže toto je druhý dôvod, veľmi zásadný, pre ktorý takto prijatý zákon, takto pripravený zákon nemôže byť prijatý. Pokiaľ ide, pokiaľ ide o ďalšiu časť, ktorá sa dotýka teda hmotnej núdze a pre ktorú tento návrh nie je možné podporiť, je aj skutočnosť, že sa výrazne znižuje základná dávka. Napríklad u jednotlivca je to zo súčasných 62,5 eura na 37, 97 eura a u jedna plus jedna dokonca je to zo 119,1 na 55,28 eura. To je viac ako 50 percent. Prosím, nehovorím o sumách životného minima účinného od 1. 7., hovorím do 30.9., tie nové sa mi nechcelo nejakým spôsob doťahovať, ale aj tieto, tieto sú, stačia. V tejto, pretože, keby sme dosadili novú sumu, tak je ten rozdiel ešte výraznejší. V tejto súvislosti by bolo korektné informovať aj o skutočnosti, že ministerstvo práce spolupracovalo so Svetovou bankou práve pri príprave zákona o pomoci v hmotnej núdzi, o hmotnej núdzi a záverečná štúdia jednoznačne konštatuje, že výška dávky v hmotnej núdzi je u nás veľmi nízka a patrí medzi najnižšie v rámci členských štátov Európskej únie. Priemerná výška dávky plus príspevkov je 125,9 eura pre poberateľa mesačne. To je menej ako polovica zo sumy, ktorú môže jednotlivec minimálnou mzdou zarobiť po odpracovaní štyridsiatich hodín týždenne. To znamená, že pracovať sa oplatí, lebo výška dávky nie je dostatočne vysoká nato, aby uspokojila jednotlivca s pracovnou schopnosťou a odradila ho pracovať naviac, že v prípade vykonávania závislej práce sa z príjmu tohto občana odpočítava 25 percent, a vlastne u dôchodcov, ktorým vznikol nárok na dôchodok po odpracovaní dvadsiatich piatich rokov, sa za každý ďalší rok odpočítava ďalšie percento z jeho dôchodku. Čiže dá sa povedať, že určitým spôsobom pomáhame aj tým dôchodcom, ktorí napríklad odišli do dôchodku pred rokom 1988, má odpracovaných 40 rokov a jeho dôchodok je 200 eur. Pri odpočítaní, keď má odpracovaných 40 rokov, za každý rok mu odpočítavame jedno percento z jeho príjmu, z jeho dôchodku odpočítame tým pádom 40 percent, čo sa rovná 80 eur, 200 eur mínus 80 eur je 120 eur a dopĺňam ho do dávky 189,9 eura, to jest 69,9 eur. To znamená, že jeho príjem vytiahnem z 200 eur na 269,9 aj, aj deväťdesiat centov. Ak by sme stanovili v takomto prípade pre takéhoto človeka minimálny dôchodok na úrovni 220 alebo 230 eur, ako to predstavoval pán Mihál, tak by sme takéhoto človeka ukrátili o 49, dnes už je to, keď je životné minimum 194 eur, tak je to dokonca o 73 eur. A to je suma výrazne vyššia a zato, že títo ľudia vlastne a starí ľudia si svoje dôchodky zaslúžia, pretože v priemere do 31. decembra roku 2003 mali všetci odpracovaných v priemere 43,8 roka, to znamená 43,8 roka platili do systému a platili dane a prispievali takto na dôchodkový systém. A v tejto súvislosti si treba uvedomiť aj to, že sú to ľudia, ktorí dnes majú viac ako 80 rokov a sú plne odkázaní na pomoc tejto spoločnosti. Čiže to znamená, že je potrebné zohľadňovať aj zásluhovosť týchto ľudí a je potrebné im pomôcť akýmkoľvek spôsobom.
V predloženom materiáli je treba povedať, že navrhujete neprihliadať na 35 percent zo závislej činnosti a 50 percent zo sumy starobných a iných dôchodkových dávok. Ja sa k tomu absolútne hlásim, pretože, keď som hovorila 40 celé, 43,8 roka mali starí ľudia odpracované, muži mali okolo tých, až do 50 rokov, čiže, a ženy okolo tých 38 rokov, dá sa povedať, že už ten priemer je asi taký, ako som hovorila. Čiže aj tých 50 percent odpočítateľnou položkou zo, teda z príjmu a z ich dôchodku, to je jedno, či sa jedná o dôchodok starobný, predčasný starobný alebo sa jedná dokonca o sociálny dôchodok, ak bol priznaný invalidovi z mladosti, pretože nemal odpracované roky, iba v jednom prípade nie, a to vtedy, keď sociálny dôchodok dostal človek, ktorý nepracoval celý život, a v šesťdesiatich, keď dovŕšil 65 rokov, tak mu bol priznaný, priznaný sociálny dôchodok. Čiže ja by som sa aj, aj by som to pripustila, ale na druhej strane si zase myslím, že nie je namieste to, aby takýmto spôsobom paušálne sme zvýhodňovali tých, ktorí neplatili do systému a neplatili dlhé roky, alebo nikdy nepracovali, a teraz odrazu im jednoznačne pridáme, tak ako tým, ktorí vlastne pracovali. A to je skutočne, myslím si, otázka na zváženie a aj vyšpecifikovanie a dá sa to, samozrejme, bližšie určiť a pomôcť. Toto, o ktorých, tieto pripomienky, ktoré som predniesla, tak hovorím skutočne len o tých zásadných, a napriek tým, že sa tu vznáša obrovská chvála zo strany súčasnej opozície, tvrdím, že tak závažné pripomienky ako som povedala, ktoré sú v rozpore s ústavou, ma oprávňujú na to, aby som podala návrh nepokračovať ďalej v prerokúvaní tohto zákona, a to v súlade s § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku. Toľko asi k tomuto.
Nedá mi však, aby som sa nevyjadrila k niektorým pripomienkam diskutujúcich. Napríklad pán Kaník na rozdiel, a nie je tu, je mi to veľmi ľúto, ale na rozdiel od neho perfektne ovládam nielen podmienky, ktoré som menila ja, ale perfektne ovládam aj zákon o pomoci v hmotnej núdzi, a nielen právne predpisy vo forme zákonov, ale aj, dá sa povedať, výnos, ktorý bol pripravený pani doktorkou Botošovou a ktorá jednoznačne, a na základe toho, že som si to dokonca aj odkontrolovala, nehovorí o paušálnom priznávaní, ale hovoril, tento výnos, o prehodnocovaní každého polroka a povinnosti zlepšovania si detí učebného výsledku. Tento tlak, ktorý bol kladený na pedagógov, aby jednak boli, dá sa povedať, zaťažovaní prácou naviac preto, aby hodnotili aj tieto otázky dotýkajúce sa pomoci v hmotnej núdzi tým rodičom, ktoré a pri, poskytovania im akéhosi štipendia za dobrý prospech, a naviac nezhodnocovali možnosť toho, aby sme si uvedomili, že nie každé dieťa si dokáže každý polrok o pol stupňa vylepšiť svoju známku. A ešte ďalšia vec. Tento výnos pána Kaníka sa netýkal detí, a to detí v špeciálnych školách, a netýkal sa, samozrejme, tým pádom detí so zdravotným postihnutím, ktoré sa nedokážu, ktorí si nedokážu zlepšovať teda svoj prospech. Takže bola by som veľmi rada, keby, mám ďalšie pripomienky, ale keďže tu pán poslanec Kaník nie je, nechcem k tomu hovoriť, pretože on je skutočne človek, ktorý s plechovou tvárou sa dokáže vyjadriť k hocičomu, hocikedy a hocijako, a vôbec mu nevadí, že klame alebo zavádza občana. Ja si pamätám jednu reláciu pána Krajcera hneď po schválení zákona o pomoci v hmotnej núdzi v roku 2004, kde z pléna položil starší pán otázku, prečo jeho dieťa, ktoré je do 25 rokov, sa započítava spolu s ním. A on mu bleskovo odpovedal, že to je len zlý výklad úradníkov. Nie. Dieťa do 25 rokov sa započíta a dokonca pri prijatí tohto zákona to bolo aj dieťa, ktoré malo vlastný invalidný dôchodok, lebo sa jednalo o invalida z mladosti, a nebolo výnimkou, keď takéto dieťa živilo nielen otca a matku zo svojho invalidného dôchodku, ale aj svojich súrodencov. Takéto reakcie boli aj na pána ministra Richtera v relácii O 5 minút dvanásť a podobne, kde nemal problém okamžite, okamžite zareagovať a vec, a takým spôsobom, čo nie je pravda a nie je to v zákone. Chcem veriť, že išlo uňho skôr o nevedomosť, a nie o klamstvo. Ale všetky obhajujúce reči úžasnému a vynikajúcemu nastaveniu druhého piliera potvrdzujú iba jedno, že obhajuje niečo, čo je neobhájiteľné v podobe jeho nastavenia, že ide o obchod tohto tisícročia a ľudia si o tomto, sa o tomto postupne presvedčia sami, pretože sa blíži pomaličky termín, kedy sporitelia budú, by mali mať vyplácané dôchodky z tohto systému.
Pokiaľ ide o pani Nicholsonovú, dokážem iba zdôrazniť, že upratovať nástroj aktívnej politiky trhu práce po Tomanovej skutočne nie je potrebné. Zákon, tak ako bol schválený v roku 2004, bol rozšírený o ďalšie opatrenia, čím širší vejár nástrojov na, na, na aktívnu politiku trhu práce, tým väčšiu časť ľudí vieme poriešiť. Musím úprimne povedať, že kým nám sa darilo znižovať mieru nezamestnanosti napriek tomu, že nás zastihol rok 2009, kedy tie dopady krízy boli veľké a prepúšťali sme ľudí. V rámci Európskeho sociálneho fondu sme vytvorili 73 tisíc pracovných miest a podporili sme viac ako 83 tisíc pracovných miest, ktoré sme udržali. Bol prijatý jeden vynikajúci nástroj, ktorý ste vy vôbec nevyužívali a ktorý bol odkonzultovaný, a jednalo sa o lokálne zamestnávanie, to jest 9 mesiacov práca, plus platenie odvodov. Teda bola to práca na dobu určitú s podporou 80 percent z prostriedkov štátu a ESF. Bolo to najlacnejšie vytváranie pracovných miest. Toto ste ubrzdili, išli ste cez opatrenie, ktoré ste nastavovali. Áno, ja to beriem, samozrejme, protipovodňové opatrenia, ale tak ako ste ich nastavili a tak ako ste ich využívali, určite nie je v súlade a bude to mať dohru aj zo strany Európskej komisie, ako sa zatiaľ zdá.
Pokiaľ ide o aktívnu politiku trhu práce, pretože zákon o hmotnej núdzi, ktorý tu je predložený, predpokladal, že by sa malo vytvoriť asi 170 tisíc pracovných príležitostí v rámci aktivácií, ktoré nie sú zabezpečené. Ja by som len pripomenula, odkedy ste nastúpili do vlády, od, tak vám neustále stúpala miera nezamestnanosti. Nepripravili ste žiadne opatrenie. Vedeli ste, že v septembri vám prídu ďalší absolventi, vedeli ste, že budete prepúšťať železničiarov. Dokonca ste sa vyjadrovali, a pani premiérka garantovala, že ani jeden železničiar neodíde, aby nebol preškolený. Nič také ste nepripravili a dá sa povedať, že ste dohromady ani peniaze poriadne nečerpali. Čiže z môjho pohľadu len toľko.
Ešte na adresu pána Mihála, ktorý taktiež nemá problém povedať, ako pri zákone o sociálnych službách mi bolo z tohto miesta povedané, že Tomanová chce, aby ľudia, ktorí majú dôchodok 360 eur, aby neplatili za sociálne služby. Nie. Tomanová menila iba ochranu rodinných príslušníkov, ktorú ste si vy dovolili predložiť ako váš pozmeňovací návrh. Samozrejme, je to dobrý pozmeňovací návrh, ale okrem tohto pozmeňujúceho návrhu je tam potrebné doplniť ďalšie tak, aby boli podstatné. Taktiež prosím, aby ste si neprivlastňovali svoj, neprivlastňovali materiály, ktoré boli vypracované, či už je to stratégia všeobecného povinného dôchodkového systému Slovenskej republiky alebo analýza dlhodobej. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Jurinová,, Erika, podpredsedníčka NR SR
Poprosím vás rozprávať k téme. Prepáčte.
Tomanová, Viera, poslankyňa NR SR
Prosím? Ale ja rozprávam k téme. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Jurinová,, Erika, podpredsedníčka NR SR
K zákonu o hmotnej núdzi.
Tomanová, Viera, poslankyňa NR SR
Pani Jurinová, odzneli tu aj druhý pilier aj všetko. Zaujímavé, že pán Kaník sa k nemu mohol vyjadriť, a ja nie? Prepáčte.
A ja by som len pripomenula, že nepokračujete, pán, nepokračuje súčasná vláda vo vašich krokoch, ale pokračuje v materiáloch, ktoré boli za mňa vypracované.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
