Videokanál klubu

Ďakujem. No, strašné, ale len jednu poznámku. Vážený pán kolega, ak mi zaručíte, že prijatím tohto zákona, tak ako ste tvrdili, už deti nebudú rodiť deti, tak ja vám ho podporím.
Ďakujem.

Pán poslanec, mrzí ma, že ste nás vyzývali na vecnú rovinu diskusie, a prepáčte, ale skĺzli ste k frázam a k politike. Delenie sociálnych prípadov na voličov SMER-u a nevoličov SMER-u, no, tak to už je teda argument jak, jak hrom, naozaj. A keď teda nemáte argumenty, tak som si všimol, že zas to používate, že vy ste to nesprávne pochopili. Aj nás ste teda označili, že sme nesprávne pochopili váš návrh, návrh zákona. Ja budem vecný a dokážem vám, že sme to správne pochopili. Ten argument o tom, že aspoň, že ste zmenili, že z poberateľa len na jedného, že aspoň jeden z rodičov musí spĺňať tie podmienky. Ale veď to nič nerieši na podstate veci. Keď nevytvoríme objektívne predpoklady k tomu, aby si ľudia našli prácu na 180 dní aspoň, a nevytvoríme objektívne predpoklady na to, aby mohli byť aktivačne zamestnaní, no, tak jednoducho nemôžeme ich za to sankcionovať. To, jednoducho to je naozaj sociálne nespravodlivé. Potom ste argumentovali tým, že, že vlastne dá sa to zamestnanie, tých 180 alebo 270 dní zabezpečiť, že tu týždeň, tam týždeň. No, tak to som teda nevidel, že by niekto sa na týždeň do pracovného pomeru zamestnal u jedného zamestnávateľa, potom 2 týždne by hľadal inú prácu, potom by sa u ďalšieho zamestnávateľa na týždeň zamestnal. Jednoducho takto to nefunguje, pán poslanec, a dobre to viete. Čiže ani tento argument neobstojí. Potom ste hovorili, že ste počítali už s novou právnou úpravou, ktorú pripravuje ministerstvo. No, tak to je obrovská odvaha, taký závažný zásah do sociálneho systému naviazať na právnu úpravu, ktorú ste ešte nevideli a nečítali. Prepáčte, tak to je vrchol nezodpovednosti, ak ste to mysleli vážne, tieto slová. Potom ste hovorili, a to už tie ďalšie argumenty vidím, že z časového hľadiska nestihnem odpovedať, ale pozývam vás troška do praxe, pán poslanec, nielen teória.

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Mihál, vážená pani poslankyňa Nicholsonová, vy sa snažíte postaviť tieto návrhy do nejakej kontradikcie s vládnymi návrhmi, ale tu nikto nepovedal, že mnohé návrhy, s ktorými prichádzate, že sú všetky a priori zlé. Ja s mnohými vecami, o ktorých hovoríte, pretože uznávam, že máte skúsenosti z riadenia rezortu, ja mnohé tieto návrhy uznávam. Takisto ako uznávam aj mnohé návrhy pána poslanca Kaníka, len sa mi zdá, že nemôžeme komplexné riešenie naskladať tak, že vy navrhnete jeden zákon, ktorý je odtrhnutý od druhého zákona, ktorý navrhne pán poslanec Kaník, pani poslankyňa Nicholsonová navrhne tretí zákon a potom sa tvárite, že to všetko spolu pasuje. Možno myšlienkovo to pasuje, ale technicky a formálne a legislatívno-technicky, to vznikne z toho taký problém, že ja si myslím, že toto nie je cesta takto pripravovať zákony v tak zložitej oblasti, ako je táto oblasť. Naopak, myslím si, že vláda vytvorila priestor v Rade pre solidaritu a rozvoj, kde sú zástupcovia všetkých spoločenských, sociálnych skupín, ktoré prezentujú tieto názory, o ktorých hovoríte vy. A myslím si, že vláda viackrát deklarovala, že je tu snaha nájsť spoločné riešenie, ktoré bude akceptovateľné čo najväčším počtom sociálnych partnerov. Takže myslím si, že také komplexné riešenia, ako navrhujete vy vo svojich zákonoch, alebo ako navrhuje pán poslanec Kaník s kolegami, nie je priestorom pre poslancov, ale pre vládu. Neverím tomu, že poslanci svojím poslaneckým návrhom dokážu komplexne upraviť tak zložitú oblasť, ktorá, ktorou sociálna oblasť je. Napokon dôveru dostala táto vláda a verte, že táto vláda vyrieši ten problém naozaj komplexne.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán podpredseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, tak ako nás vyzýval pán poslanec Kaník, aby sme neboli ideologickí, ale vecní, a ja sa pokúsim byť vecný. Čo sa týka cieľov predkladaného návrhu zákona, tak ja si myslím, že v zásade s tým môžeme súhlasiť, tak ako píšu predkladatelia, že cieľom návrhu zákona je zvýšiť motiváciu nájsť si a udržať zamestnanie aj v nižšie platených pozíciách a zároveň odstrániť negatívnu motiváciu u sociálne vylúčených skupín obyvateľstva, zabezpečovať a zvyšovať si svoj príjem prostredníctvom sociálnych dávok viazaných na počet detí. Tak ja si myslím, že tento cieľ je správny a v zásade na tomto sa zhodneme. Čo sa týka samotného riešenia ako tento cieľ dosiahnuť, tak tu mám určité praktické výhrady, ktoré vnímam aj ako človek z praxe, ako starosta obce. Navrhovatelia stanovili štyri skupiny alebo štyri kritériá, z ktorých keď bude aspoň jedno splnené, tak bude nárok na plnú dávku rodičovského príspevku. Prvá skupina sú ľudia, ktorí študujú na vysokej škole v sledovanom období. V zásade táto skupina má moc vo svojich rukách, aby urobila všetko preto, aby sa na vysokú školu dostala a aby študovala, čiže ak má na to tie určité genetické danosti a predispozície, tak je schopná táto osoba študovať na vysokej škole a vlastnou aktivitou vykonávať niečo, čo pán poslanec Kaník nazval, že je prospešné pre našu spoločnosť, a tu by som súhlasil. Druhá skupina je absolvovanie vysokej školy alebo strednej školy v rozhodujúcom období, teda posledné štyri roky. Táto skupina je v podstate, tak ako prvá, objektívne dosiahnuteľná a takisto si myslím, že ako kritérium to obstojí. Potom sú ale ďalšie dve kritériá, ktoré, si myslím, že nemajú možnosť ľudia objektívne získať. Tretie kritérium je, že poberateľ tejto dávky rodičovskej je nemocensky poistený aspoň 270 dní, to znamená, že v posledných štyroch rokoch bol aspoň 270 dní zamestnaný. A tu vzniká naozaj objektívny problém, že môže byť rodina, môže byť človek, ktorý má záujem pracovať, hľadá si prácu, ale nie je schopný sa zamestnať 270 dní za štyri roky. Verte mi, že poznám množstvo ľudí, ktorí aj v tom okolí, v ktorom žijem, a to môžem povedať, že nepatríme medzi najchudobnejší región, ako tomu bolo v minulosti, tak sú ľudia, ktorí si nedokážu nájsť prácu, hoci ju hľadajú. Čiže pomáhajú si rozličnými brigádami, pomáhajú si tak, ako to dokážu, ale nedokážu si nájsť stabilný pracovný pomer, z ktorého by mali 270 dní platené nemocenské. Čiže táto skupina by bola naozaj veľmi nespravodlivo obratá o to, aby dostala plnú dávku rodičovského príspevku. Pokiaľ my nedokážeme pre týchto ľudí vytvoriť podmienky, aby sa mohli objektívne zamestnať, teda tí, ktorí chcú sa zamestnať, pokiaľ nedostanú možnosť sa zamestnať, myslím si, že by bolo nespravodlivé, aby sme im siahali na dávky. A potom je tu štvrtá skupina, zamestnaní aspoň 180 dní, plus 90 dní aktivačná činnosť. Je to taká kombinácia toho prvého a aktivačnej činnosti. No, problém aktivačnej práce je podobný, že sú ľudia, ktorí majú záujem o aktivačnú prácu, ale nie sú im vytvorené podmienky na to, aby na aktivačnú prácu nastúpili, pretože obce ani samosprávne kraje nie sú povinné vytvárať aktivačné miesta, nie sú povinné, a preto môžu naozaj vznikať veľké skupiny ľudí, ktorí by mali záujem aktivačne sa zúčastňovať na aktivačných prácach, ale nemajú na to objektívne vytvorené podmienky. Čiže ak spoločnosť nevytvorí podmienky pre aktivačnú činnosť, tak nemôžeme viazať, viazať na to 50-percentné zníženie rodičovského príspevku. Osobne si myslím, že najsprávnejšia cesta, okrem tých, okrem vzdelania, je hľadať spôsoby, ako ľudia, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní, nemôžu si nájsť prácu, ako budú mať objektívny prístup k aktivačným prácam. A vtedy, áno, vtedy môžeme na to naviazať rodičovskú dávku, respektíve zníženie rodičovskej dávky, ale môžeme sa baviť potom aj o ďalších dávkach. Čiže ak vytvoríme ľuďom priestor na to, aby mali objektívne možnosti získať, či už aktivačnú prácu, alebo zamestnanie, tak áno, vtedy môžeme ich sankcionovať. Ak to odmietnu a nebudú mať záujem. Takže z tohto dôvodu ja nemôžem tento návrh zákona podporiť a v podstate rovnaká argumentácia sa týka aj toho ďalšieho návrhu zákona, ktorý je opäť viazaný na podobné skupiny, ktoré, podľa môjho názoru, ak by sme akceptovali, tak by to bolo veľmi, myslím si, že bolo by to značne sociálne nespravodlivé. Rezervy treba, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, hľadať u tých bohatých, ktorí sú v zoznamoch sociálnych. Ja som bol veľmi prekvapený, keď som videl zoznam žiadateľov, uchádzačov o zamestnanie. Naozaj, ako starosta obce som sa k tomu dostal, a keďže poznám ľudí zo svojho okolia, tak som naozaj veľmi prekvapený, že sa tam mnohokrát objavili deti bohatých podnikateľov, ktorí zamestnávajú v obci desiatky ľudí, ale syn podnikateľa bol evidovaný na úrade práce, aby úrad práce za neho platil odvody. Čiže možno by sme sa mali baviť o zverejňovaní všetkých sociálnych dávok, aby sme vedeli, kto ich dostáva, a možno by sme videli, že netreba hľadať, alebo netreba brať tie dávky tým najchudobnejším, ale videli by sme, že možno je tam desať, pätnásť percent špekulantov, ktorí na to naozaj nie sú odkázaní.
Ďakujem pekne.

Chcem sa zapojiť do tejto diskusie, a to z dôvodu toho, že ak ma pamäť neklame, na rokovania chodím, tak takýto návrh zákona bol predložený asi pol roka naspäť, a nebol schválený vtedajšou vládnou koalíciou a takisto ju inicioval pán Kaník. Čiže keď to nevyšlo na prvý pokus a vládli ste vy, tak teraz skúšate druhýkrát, keď vládne sociálna demokracia. A znova tu hrozí krátenie rodičovských príspevkov na 50 percent. Tak či si sľubujete naozaj, že toto obmedzenie vám prejde na druhý pokus?
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Mihál aj pán kolega Kaník. Vy píšete, že cieľom tohto zákona je nájsť a udržať si prácu. Tak chcem vám pripomenúť, že v regiónoch a v okresoch Košického a Prešovského kraja je pojem nájsť a udržať si prácu abstraktným pojmom nielen pre marginalizované skupiny obyvateľstva, ale mnohokrát aj pre bežnú produktívnu triedu. Mám ja za to, a mám obavu, že týmito kritériami, ktoré ste vy tu uviedli, by ste tú sociálnu sieť len tak rozšírili a pritvrdili, že by na to doplatili tí najslabší.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka, Pavla Freša a Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, máte to ako tlač 93, ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 10 z 12. júna 2012 a podal spravodajskú informáciu k návrhu zákona. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 79 z 1. júna 2012 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky. S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní. V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a gestorský výbor v termíne do 32 dní od rozhodnutia prerokovať návrh v druhom čítaní.
Ďakujem, pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne. Ja v zásade súhlasím s týmito návrhmi a názormi, ktoré zazneli v rozprave. Len ten pôvodný zámer návrhu zákona bolo ochrana pred nebezpečnými živočíchmi, ktoré ohrozujú život. Poviem príklad. Susedia v blízkosti takéhoto chovného zariadenia, kde sú nebezpečné zvieratá ako napríklad tigre alebo levy, tak pochopiteľne sa boja pomaly chodiť na ulicu, boja sa pustiť deti na ulicu, pretože je tu stále riziko, že môže ujsť takéto zviera a môže ohroziť na živote alebo na zdraví tých ľudí, ktorí bývajú v blízkosti. Čiže to sú nebezpečné živočíchy, ktoré doslova ohrozujú život a zdravie. To, čo spomínal pán poslanec Hlina alebo pán poslanec Kuffa, sú skôr, tak by som povedal, obťažujúce živočíchy, ale nemám problém, aby sme možno v druhom čítaní skúsili po dohode s odborníkmi, s veterinármi, zaradiť aj tento okruh, ale musí to byť v duchu určitej systematiky aj terminológie. Čiže v zásade súhlasím, ale hľadajme spôsob ako. Chcem povedať aj to, že v prípade obťažujúcich zvierat existuje paragraf o susedských sporoch v Občianskom zákonníku, ktorý umožňuje riešiť takéto problémy ako susedské spory. Čiže nie som si celkom istý, že či zaradiť tento okruh ďalších živočíchov do tohto zákona. Ale som pripravený na to, aby sme o tom diskutovali a našli nejaké vhodné riešenie. Napadá ma aj také možno úsmevné riešenie, že by sme nebezpečné živočíchy typu tigre a levy povolili alebo prikázali chovať tým, ktorí majú tie potkany, a tým pádom by to tie levy a tigre vyriešili a potom by, potom by sme mali po probléme. Ale to naozaj som len úsmevne chcel povedať. Takže som pripravený, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, aby sme v druhom čítaní na základe aj určitých odborných argumentov zapracovali všetky relevantné pripomienky.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie ma svojím uznesením č. 12 z 12. júna 2012 určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Podmanického na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Problematika poslaneckého návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie a nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 1. júna 2012 č. 78 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: Ústavnoprávny výbor Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani podpredsedníčka, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predložil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Predkladaný návrh zákona reaguje na problém, ktorý sa v posledných mesiacoch začína čoraz častejšie objavovať v našich obciach a mestách, a tým problémom je snaha niektorých, väčšinou bohatších a vplyvnejších ľudí chovať nebezpečné zvieratá ako napríklad levy, tigre a ďalšie druhy nebezpečných živočíchov. Bohužiaľ, ľudia, ktorých sa priamo dotýka tento chov nebezpečných zvierat, nemajú možnosti a šance brániť sa proti tomu, alebo nejakým spôsobom zapojiť sa do rozhodovania o tom, či v ich blízkosti a v blízkosti ich obydlí bude môcť byť povolený chov takýchto nebezpečných zvierat. Z tohto dôvodu navrhujem v predkladanom zákone, aby v prípade záujmu o chov nebezpečných zvierat, tak ako sú vymenované v textovej časti zákona, aby chov takýchto zvierat podliehal súhlasu miestne príslušného obecného zastupiteľstva. Inými slovami, obec sa vyjadruje k určitým činnostiam, či už podnikateľským alebo iným, ktoré významným spôsobom zasahujú do života občanov. A domnievam sa, že je vhodné, lebo chov nebezpečných zvierat je činnosť, ktorá by mala spadať pod rozhodovanie obecného zastupiteľstva. Poslanci obecného zastupiteľstva, ktorí zastupujú svojich spoluobčanov, sú kompetentní na to, aby v zbore, v zastupiteľstve rozhodli, či v danej lokalite je vhodné chovať nebezpečné zvieratá, alebo nie. Myslím si, že je to návrh zákona, ktorý je všeobecne prospešný a má určité logické ratio, a preto vás chcem, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, poprosiť o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.