Videokanál klubu

Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne a kolegovia, vážený pán minister Lajčák, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona o rokovacom poriadku si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu. Tu sú otázky.
Ako ste si dovolil oznámiť na summite v New Yorku, že poskytnite 550 vládnych štipendií pre utečencov, keď naši študenti a ich rodičia si musia brať pôžičky, aby mohli študovať, t. j. aby mohol študovať Slovák na Slovensku alebo Maďar na Slovensku alebo Ukrajinec na Slovensku? Vy idete dávať štipendia moslimskej inváznej armáde, ktorá nás obohatí tak, ako obohacujú Francúzsko, Nemecko, Švédsko - terorom, znásilňovaním a výtržnosťami. Obzvlášť závažný je termín do roku 2021. Kto vám dal právo medzinárodne zaväzovať Slovenskú republiku, keď situácia v Európe ja absolútne chaotická. Nik nevie, čo bude nie v dlhodobom horizonte, ale v krátkodobom časovom horizonte? Odkiaľ pôjde finančný tok pre tento váš prísľub? Nezvládame situáciu s cigánskym extrémizmom, ubezpečujem vás, že ten moslimský je úplne iný level.
Je to naozaj pravda, že tu budú môcť prísť aj ich rodinný príslušníci?
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podal nasledovnú interpeláciu na ministra školstva, vedy, výskumu a športu pána Petra Plavčana.
Vážený pán minister, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona o rokovacom poriadku si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu.
Dňa 31. augusta 2016 skončil pracovný pomer profesorovi politológie na Prešovskej univerzite v Prešove Štefanovi Surmánekovi. Dôvodom na nepredĺženie pracovnej zmluvy dekanom filozofickej fakulty tejto univerzity bol fakt, že profesor Surmánek kandidoval vo voľbách do Národnej rady za stranu Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko. Dekan filozofickej fakulty pán Vasil Gluchman si nechal opakovane vypracovávať posudky na publikáciu o cigánskych komunitách, ktorej autorom je daný profesor, s cieľom znevážiť jeho akademickú prácu a cenzurovať túto publikáciu. Až na opakovaný pokus dosiahli ním vyžiadané posudky očakávaný výsledok a dekan nariadil publikáciu stiahnuť z univerzitnej knižnice. Dekan Gluchman zriadil v snahe prepustiť profesora Surmáneka tzv. etickú komisiu, ktorá sa ale v zákone o vysokých školách nespomína. Rovnako zriadil disciplinárnu komisiu, ktorá prešetrovala činnosť daného profesora. Zákon o vysokých školách ale neumožňuje zriaďovať disciplinárnu komisiu pre vyšetrovanie pedagogických pracovníkov. Uznesenia prijaté týmito komisiami poslúžili dekanovi ako zámienka pre nepredĺženie pracovnej zmluvy profesorovi Surmánekovi.
V nadväznosti na dané informácie chcem položiť nasledovné otázky.
Otázka číslo jeden: Akým právom zriadil dekan Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity tzv. etickú komisiu, keď zákon o vysokých školách č. 131/2002 Z. z. žiadnu takúto inštitúciu nespomína?
Otázka číslo dva: Akým právom zriadil dekan Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity disciplinárnu komisiu, ktorá prešetrovala pedagogického pracovníka, keď to zákon o vysokých školách neumožňuje?
Otázka číslo tri: Z akého dôvodu dekan Filozofickej fakulty nariadil stiahnuť z univerzitnej knižnice predmetnú publikáciu o cigánskych komunitách, keď zákon o vysokých školách v § 4 zaručuje slobodu vedeckého bádania, výskumu, vývoja, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti a zverejňovanie ich výsledkov?
Ďakujem.

Ďakujem. Ja sa v mojej, v podstate mám dve interpelácie, ale je to vlastne tá istá interpelácia, len sa obraciam na dvoch pánov ministrov, a to na pani ministerku spravodlivosti Žitňanskú a pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, pána ministra Richtera. Prečítam v podstate túto interpeláciu, ktorú každú jednu posielam jednému aj druhému.
Takže v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona o rokovacom poriadku podávam nasledovnú interpeláciu:
Vážená pani ministerka Žitňanská, vážený pán minister Richter, chcem sa spýtať, čo mienite urobiť s neprávosťou, ktorá sa pácha na Ústave pamäti národa, kde predseda Správnej rady Ondrej Krajniak si dovolil prepustiť zamestnanca, vedeckého pracovníka, historika Martina Lacka evidentne z dôvodu slobodného vedeckého bádania a kvôli jeho svetonázoru a presvedčeniu, pretože mám za to, že Ústava Slovenskej republiky garantuje každému bez rozdielu nediskrimináciu pre jeho presvedčenie, pre jeho politické názory alebo vieru tobôž v pracovnom pomere, čo je od roku 1989 zrejme neprípustný precedens a unikát.
Jedná sa totiž o inštitúciu, ktorá má skúmať zločiny oboch totalít, ale jej šéf sa správa ako neobmedzený totalitný vládca prenasledujúci podriadených kvôli ich presvedčeniu a slobodnému vedeckému bádaniu. Pripadá mi zvrátené, aby reprezentant inštitúcie, ktorá sa venuje aj sprístupňovaniu archívov o prenasledovaných osobách, aby tento reprezentant sám z ideologických dôvodov prenasledoval mladého slovenského vedca, historika.
Kladiem túto otázku aj preto, lebo Ústav pamäti národa je verejnou inštitúciou zriadenou štátom. Podľa Ústavy Slovenskej republiky, teda čl. 1: "Slovenská republika je zvrchovaný demokratický a právny štát, neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo." Čl. 2 ods. 3: "Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemôžme nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá." Čl. 12: "Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyka, vieru a náboženstva, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo nezvýhodňovať. Sloboda myslenia, svedomia a náboženského vyznania a viery sa zaručujú" a tak ďalej. "Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu." Toto hovorí Ústava Slovenskej republiky.
Preto pýtam sa, tak pani ministerky spravodlivosti, ako aj pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, ako zareagujú vo veci porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, vo veci šikanovania a prepustenia z pracovného pomeru historika Martina Lacka predsedom Správnej rady Ústavu pamäti národa.
Mám za to, že došlo:
1. k porušeniu zákazu diskriminácie z dôvodu politického alebo iného presvedčenia, 
2. došlo k porušeniu slobody a nezávislosti vedeckého bádania,
3. došlo ku konaniu, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi,
4. k porušeniu zásad a princípov ochrany garantovanej Zákonníkom práce 
a nakoniec vlastne k porušeniu ľudských práv dotknutého historika.
Som presvedčená, že Slovenská republika sa dostala v čase svojho historického predsedníctva do veľmi zlého svetla a že táto kauza dostáva Slovenskú republiku na úroveň diktátorských režimov. Naposledy dochádzalo k prenasledovaniu zamestnancov za názory v bývalom socialistickom totalitnom režime pred viac ako 26 rokmi.
Ďakujem za pozornosť, dodám písomne. Ďakujem pekne.

Pán poslanec Dostál, vy ste vo svojom vystúpení namiešali dokonalý guláš. Dokonalý guláš. Pozdvihovať slobodu v rozhodovaní nad všetko ostatné len preto, lebo je to v móde, za každú cenu. A potom sa nemôžme čudovať, že ten chaos - vyslovený chaos - prekvitá, zosilnieva vo všetkých oblastiach štátu.
Nebudem sa podrobne venovať všeobecne záväznému nariadeniu samosprávneho kraja o určovaní počtu prvých tried, teda tried prvých ročníkov, pretože to by bolo na odbornú debatu a neviem, či by sme tu mali toľko času, pán poslanec. Ale vy ste vytkli svojmu predrečníkovi, že prirovnal školu, alebo robia, robí zo školy, zo školstva firmy, ale boli ste to práve vy, ktorí ste školu prirovnali k eseročkám, k akciovým spoločnostiam, pričom keby ste sa trošku do toho viacej vžil, tak by ste vedel, že je obrovský rozdiel, je obrovský rozdiel, ako sa v samosprávnych krajoch pristupuje k obchodným spoločnostiam a ako sa pristupuje ku školám.
To, že pre vás je trh a všetko vypočítané peniazmi na prvom a jedinom mieste, tak to je váš pohľad na vec, ale takto sa školstvo budovať nedá. A ak by sme zostali na takýchto hodnotách, tak sa nemôžme čudovať, že by sa to doviedlo ešte do väčšieho chaosu.
Ďakujem.

Vážené kolegyne, kolegovia, ja síce v mnohom s kolegom Chudíkom ako prešovským županom nesúhlasím, čo sa týka vedenia samosprávneho kraja, ale si myslím, že dnes to povedal úplne jasne a úplne vecne. Nehovoril o procese odvolávania riaditeľa, hovoril o tom, že samosprávny kraj ako zriaďovateľ má jasnú zodpovednosť za školy, ktorých je zriaďovateľom, a, žiaľ, aj keď má za ne zodpovednosť, tak len so štyrmi členmi rady školy z jedenástich nemá žiadne oprávnenia, ako spraviť poriadok s riaditeľom, ktorý to vedie nejakým zlým spôsobom, tú školu.
Podobný príklad, ako on hovoril, sa nám stal s jednou školou na južnom Slovensku, kde sa sťažovali študenti, sťažovali sa aj pedagógovia, aj nepedagogickí zamestnanci a my ako zriaďovatelia, ako zriaďovateľ teda, sme nemohli s tým reálne nič urobiť, pretože štyri hlasy v rade školy na to jednoducho nestačili.
Predtým pán kolega Žarnay hovoril o tom, že možno keby sa posilnili právomoci školskej inšpekcie v rade školy. Školská inšpekcia má v rade školy dvoch zástupcov a nenesie žiadnu zodpovednosť za, nenesie žiadnu zodpovednosť za činnosť školy. Samosprávny kraj nesie 95 % zodpovednosti za činnosť školy, má štyroch zástupcov z jedenástich. Takže v prípade problémov naozaj, ako povedal kolega Chudík, je prvý na rade samosprávny kraj a na jeho čele stojací župan, ale ten proces ovplyvniť aktívne nevie.
Takže treba si to pozrieť aj z tejto stránky a nehovoriť stále len o tom, že čo je zlé na možnosti vetovať, vetovať zvolenie riaditeľa.
Pretože, pani kolegyňa, nie je to pravda, že riaditeľ je čistý, nepopísaný list. Vo väčšine prípadov sú tí riaditelia novozvolení pokračujúci. To znamená, len málo je nových riaditeľov, ale väčšina z nich sú riaditelia, ktorí už predtým vo funkcii boli.
Ďakujem.

Pán kolega Žarnay, ja som si veľmi pozorne vypočul vaše vystúpenie a rovnako ako vy som učil. Dvanásť rokov som pracoval na gymnáziu, z toho posledných päť rokov som bol člen rady školy. Nakoniec ma za moje politické názory z tej školy vyhodili po tých dvanástich rokoch. Takže viem na jednej strane pochopiť, o čom rozprávate, ale na druhej strane s niektorými vecami, ktoré ste povedali, sa absolútne nedá súhlasiť a sú dôkazom toho, že nemáte prehľad o tom, ako to funguje zo strany zriaďovateľa týchto škôl.
Lebo čo ma donútilo dať faktickú na vaše vystúpenie, bolo to, keď ste povedali, že zriaďovatelia nútia riaditeľov akceptovať predražené zmluvy na nákupy rôznych tovarov a služieb. Musím vám povedať, že u nás v Banskobystrickom kraji je to tak, že my ako centrálny obstarávateľ práve naopak, práve naopak, o 30 až 40 % nakupujeme všetky veci lacnejšie, ako to pôvodne nakupovali riaditelia vo svojej vlastnej pôsobnosti. Vo svojej vlastnej pôsobnosti.
A poviem vám, že za tých dvanásť rokov na tom gymnáziu som bol mnohokrát svedkom toho, ako sa kupovali predražené tovary, predražené služby, a nakoniec za to, že som v rade školy kritizoval predražený nákup novej sieťovej technológie, itečkárskej, som bol, akože bol to dôvod na to, aby som bol organizačne zrušený. Čiže v tomto s vami nemôžem súhlasiť.
A ďalej s vami nemôžem súhlasiť v tej snahe o zrušenie toho veta zriaďovateľa, pretože práve toto veto zriaďovateľovi dáva možnosť, že nemusí súhlasiť s riaditeľom. A nie, ako vy ste povedali, že zriaďovatelia silou-mocou držia tých riaditeľov. Nie je to tak a bolo by možno dobré aj trošku získať príklady z praxe aj z tej opačnej strany, lebo potom je to také jednostranné.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja by som chcela dať procedurálny návrh, aby sa o tomto bode hlasovalo zajtra o sedemnástej hodine.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Shahzad, ja som zostal po vašej reči dosť zmätený, lebo som čakal možno úplne niečo iné, a bol som prekvapený z toho, že vy ste relativizovali mnohé veci, ktoré sú jednoznačné. Ja som si dosť podrobne, si myslím, prečítal návrh kolegyne Krištúfkovej a vzhľadom na naše skúsenosti so sociálnou pomocou, s ľuďmi v teréne, v praxi, musím povedať, že tento zákon je nič iné, len vypočutie hlasu volajúceho na púšti. Ja vám musím povedať, sto percent, 100 % rodinných príslušníkov v rodinách, kde sú takto postihnuté deti, si želá to, aby mohli vykonávať túto opatrovateľskú činnosť, aby mohli v zmysle zákona za to dostávať tých pár eur. A toto by bol konečne signál, že Národná rada chce niečo aj pre týchto ľudí spraviť. Naozaj vypočutie hlasu volajúceho na púšti. A preto musím povedať ešte raz, že som bol prekvapený, prekvapený z tej, z toho relativizovania, že na jednej strane áno, je to fajn, ale je to dobré aj takto a mohlo by to byť aj takto.
Ale neberte, prosím, moje slová ako nejakú takú kritiku veľmi, lebo nakoniec ste povedali, že to podporíte, a ja teda ďakujem za každý hlas, ktorý podporí tento návrh. Len možno by bolo treba si niektoré veci pozrieť v kontexte, v kontexte s tým, ako je to napísané, lebo si myslím, že ten cieľ je jednoznačne veľmi dobrý.
Ďakujem.

Vážená pani kolegyňa, ja absolútne oceňujem vašu snahu a pokladám to za maximálne ľudský prístup a snahu veľmi jednoduchým, ale účinným spôsobom zlepšiť postavenie týchto špecifických skupín obyvateľstva. My sa veľmi živo vieme vcítiť do toho, čo ste hovorili, pretože v rámci nášho programu sociálnej pomoci práve pre takéto rodiny sa s tým povedzme každý týždeň stretávame. A naozaj je potrebné prijať takúto komplexnú alebo teda legislatívnu úpravu, ktorá by zlepšila túto situáciu.
A chcem povedať, že nielenže oceňujem vašu snahu, a teda aj tú prácu, ktorú ste si s tým dali, ale na druhej strane, že som aj veľmi nespokojný s tým, že keď sa v Národnej rade rozpráva o zlepšení prostredia pre takéto rodiny, tak tu chýba viac ako 90 % poslancov za SMER - sociálna demokracia, poslancov za stranu, ktorí hovoria o sociálnych istotách, o hodnotách pre tie najslabšie skupiny obyvateľov. Že tu chýbajú poslanci, ktorí na jednej strane sa tvária ako socialisti, ale na druhej strane, keď ide o naozaj slabé skupiny, veľmi ťažko skúšané rodiny, tak tu tí poslanci chýbajú. Som z toho veľmi smutný.
A vám želám, aby váš zákon prešiel do druhého čítania, aby sme ho tam mohli spoločne vyšperkovať.
Ďakujem.

Dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v súlade § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 204.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 208 z 22. augusta 2016 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Ďakujem. Otvorte, prosím, rozpravu.