Videokanál klubu

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovolím si z tohto miesta doplniť predkladateľa nášho návrhu novely zákona o mimovládnych organizáciách Milana Uhríka.
V podstate hlavným cieľom, hlavným cieľom našej novely nie je nič iné, nič iné, len pri práci s mimovládnymi organizáciami dosiahnuť vyššiu úroveň otvorenosti a transparentnosti. Transparentnosť je predsa to, o čom najmä všetci tí zástupcovia a aktivisti mimovládnych organizácií tak radi v každej situácii, pri každej príležitosti rozprávajú. Transparentnosť sem, transparentnosť tam, v každej jednej veci. Niekedy má človek až pocit, že oni z tej transparentnosti chcú spraviť až priesvitnosť, priesvitnosť v zmysle röntgenovej snímky. Prečo by sme im tú priesvitnosť teda nedopriali? Nikoho nechceme diskriminovať, nikoho nechceme prenasledovať, ani akýmkoľvek spôsobom obmedzovať. Chceme naozaj len dosiahnuť skutočnú transparentnosť tých, ktorí sa podľa svojich slov o tú transparentnosť tak veľmi snažia. Tých mimovládnych organizácií veľmi rôzne zameraných a, žiaľ, mnohokrát aj veľmi pochybných, je na Slovensku naozaj veľmi veľa. V súčasnosti skutočne mnoho mimovládnych organizácií vyvíja svoju činnosť v Slovenskej republike a o niektorých z nich a ich cieľoch by sa dalo veľmi vážne polemizovať a pochybovať.
Napriek tomu, napriek tomu naša novela nesleduje ich zákaz, nesleduje ich výmaz, nesleduje prenasledovanie ich zástupcov a členov. Naša novela sleduje, a znova to zopakujem, iba jeden jediný cieľ: zvýšenie úrovne transparentnosti pri práci či už štátu, samosprávy alebo občanov s týmito mimovládnymi organizáciami a ich zástupcami. Medzi tieto organizácie patrí napríklad Rotary Club, ktorého člen, poslanec Národnej rady, významný politológ, odborník na skoro všetko, tiež svojím spôsobom ovplyvňuje verejnú mienku, ale čo je omnoho ešte dôležitejšie a bolo to tu už naznačené, títo zástupcovia mimovládnych organizácií majú neskutočne až veľmi podozrivo veľký vplyv v médiách, veľký priestor v médiách, až taký, o ktorom sa nedá ani hovoriť, alebo o ktorom nemôžu snívať ani predstavitelia možno aj vlády.
Otázka znie, ako je možné, že ľudia bez nejakej odbornosti, bez nejakej špecializácie získavajú v médiách priestor, aby sa vyjadrovali takmer ku všetkému.
Sú to odborníci na všetko, ktorí sa vynoria vždy v tej správnej chvíli a majú vždy ten správny a verejnú mienku formujúci komentár k akejkoľvek téme, k akejkoľvek spoločenskej otázke alebo problému. Sú to ľudia, ktorí dokážu byť v pondelok politológmi, v utorok sociológmi, v stredu sú bezpečnostní analytici, vo štvrtok vystupujú ako najväčší bojovníci proti rasizmu a v piatok sú odborníkmi na využívanie verejných financií. Proste supermani v mimovládnych organizáciách, ktorí prišli znikadiaľ, aby svojimi vyjadreniami riadili a ovplyvňovali celú Slovenskú republiku. Zo všetkých tých zvláštnych tvárí, ktorých spája nielen výrazný protislovenský postoj, ale aj veľmi zaujímavý fyzický, neslovanský vzhľad. Spomeniem tri mená, tri mená, určite vám to niečo povie: Mesežnikov, Samson, nie Simpson, Samson a Gál. Vždy majú odpoveď na všetko. Vždy majú odpoveď na všetko a vždy dostávajú priestor, o ktorom sa nikomu inému nemôže ani snívať.
Skúste si, skúste si na internete pozrieť taký výraz, že "overtonové okno". Overtonovo okno, ktoré je nástrojom na uplatňovanie metódy postupného otvárania nejakých tém, alebo nejakých problémov, resp. postupného, pomalého, ale o to istejšieho, o to istejšieho dosahovania nejakého cieľa, ktoré, ktorý majú tieto mimovládne organizácie vopred jasne zadefinovaný. Môžeme to povedať aj inak, metóda postupného varenia žaby. Svojimi vyjadreniami, svojimi skutkami, svojimi akože charitatívnymi akciami, postupne ale isto organizácie, ktoré podľa tohto nášho návrhu bude možné označiť za zahraničných agentov, sledujú jeden jediný cieľ - deštrukciu národných štátov a likvidáciu tradičných národných a kresťanských hodnôt v Európe.
Preto si nemyslím, že by bolo niečo zlé na tom, aby všetci títo ľudia, aby všetci títo ľudia pri akejkoľvek svojej činnosti prinášali, niesli označenie "pozor, zahraničný agent". A som veľmi rád, že napriek tomu, že napriek tomu zatiaľ táto novela alebo tento náš návrh neprešiel ani do druhého čítania, tak napriek tomu sú tu už ľudia, ktorí ho akceptujú, označili sa za zahraničných agentoch, a tak pomáhajú ľuďom, občanom Slovenskej republiky sa orientovať v tom, kto je kto.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Pán poslanec Krajniak, ja len chcem povedať, že asi to, že sme predložili my tú 73, 74, vy 75 a že bola zlúčená rozprava, asi je nakoniec dobré, pretože vidíme, že vaše vystúpenie tu vyprovokovalo niektorých týchto zahraničných agentov k tomu, aby sa priznali k svojej identite a ja si myslím, že takých priznaní tu zažijeme viac.

Pán poslanec Krajniak, ja by som zareagoval teda tiež na vás. Myslím si, že ste povedali tú pointu veľmi dobre. Treba zdôrazniť, že naozaj, kto tým mimovládkam dal nejaký mandát, kto ich volil, na základe čoho sami seba pasovali za nejakých znalcov niečoho, za nejakých ľudí, ktorí sa stavajú do pozície nejakých rozhodcov, že čo je správne a čo nie je správne? Ja neviem o tom, že by ich niekto volil, neviem o tom, že väčšina z nich by mala čo i len vzdelanie v tejto oblasti. Kritizujú veci, radia, ako sa čo má robiť, ako sa čo nemá robiť, ale keď príde na preberanie zodpovednosti, tak tú nemajú. Tú majú nakoniec tí politici, ktorí sú za to rozhodovanie zodpovední a ktorí tie rozhodnutia preberajú na svoj krk. Naozaj tá argumentácia mimovládiek voči spoločnosti je postavená na kričaní, že ich je len zopár, ale majú tak podmanený mediálny priestor a dostávajú tak veľký priestor, že dokáže pár, pár kusov mimovládkarov dokáže prekričať hlas mlčiacej väčšiny, možno aj miliónov ľudí.
A čo je úplne najhoršie, čo ste trošku tak načali, ale nedokončili, že svoju agendu maskujú pod ľudskoprávne témy. Tie témy sú častokrát naivnejšie, ako by verili aj malé deti a ja v tomto vidím tú najväčšiu, najväčšiu zákernosť, pretože podľa ich správania vidíte, že väčšina z nich, väčšina z týchto ľudskoprávnych svetuškárov je v skutočnosti vo svojich názoroch ešte oveľa viac radikálnejšia a ešte oveľa menej toleruje akési opačné názory, než tí najhorší z nás. Ja si naozaj myslím, že väčšina z týchto mimovládkarov na čele s pánom Weisenbacherom nosí v srdci oveľa väčšiu nenávisť ako najhorší pravicový extrémista na Slovensku.

Ďakujem za slovo. Trošku by som rozšíril vašu reč, pán Krajniak, a priblížil bližšie tých liberálnych mantrošov, čo šíria tie svoje liberálne mantry a jeden zhora na mňa pozerá, ale teraz si zoberiem na paškál druhého. Volá sa Peter Weisenbacher, aj vy ste ho spomenul. Bol predseda Amnesty International Slovensko, člen Výboru pre predchádzanie a elimináciu rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatných foriem intolerancie. Tento tzv. ľudskoprávny aktivista mal aj také vyjadrenie: "Slováci sú malý úbohý národ, nezaslúžia si nič lepšie, ako majú." A k tomu bola aj taká fotomontáž od úchyliek z Pussy Riot, kde zdieľal odrezané hlavy Benedikta XVI. a Kyrila I., no aby hlbšie vliezol do análu Spojeným štátom, tak tam dal ešte aj Putina. Ďakujem za slovo.

Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením č. 37 z 10. októbra 2016 určil za spravodajcu k návrhu zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby, tlač 269. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku, aj v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Vážení kolegovia, vážené kolegyne, trošku ma mrzí, že vás je tu tak málo, očividne vás to nezaujíma, ale nevadí, to sa časom zmení.
Dovoľte mi, aby som vám uviedol návrh zákona, novelu zákona o neziskových organizáciách, ktorej cieľom je sprehľadniť fungovanie, činnosť a v prvom rade financovanie mimovládnych organizácií pôsobiacich na území Slovenskej republiky, hlavne tých organizácií, ktoré sú financované zahraničným kapitálom, ktoré majú zahraničných pánov. Činnosť týchto mimovládnych organizácií, ako iste viete, spočíva najmä v propagačnej a agitačnej činnosti a prezentácii istých spoločenských názorov, spoločenských prúdov a istých ideológií.
Podľa nás každý, kto za peniaze zo zahraničia propaguje nejakú ideológiu, nejaký názor, musí byť považovaný za zahraničného agenta. Prečo? No lebo on ním jednoducho je. Dostane peniaze zo zahraničia, teda dostaneš peniaze zo zahraničia len vtedy, ak urobíš toto alebo toto. A on to naozaj robí na objednávku svojho pána, na objednávku svojho sponzora, na objednávku daného finančníka. Preto takéto organizácie musia byť nazvané pravým menom a musia byť považované za zahraničných agentov. Rovnako musia byť ale za zahraničných agentov považované aj iné organizácie, ktoré sú nepriamo napojené na rozpočty týchto priamo zainteresovaných zahraničných agentov, aby sa nestávalo, že tu vznikne jedna nejaká veľká organizácia, mimovládna, ktorá bude čerpať zahraničné zdroje a potom bude dotovať rôzne drobné občianske združenia a týmto spôsobom maskovať a kamuflovať svoje financovanie.
Tento návrh zákona zatiaľ rieši len neziskové organizácie. Je to prvý krok, v budúcnosti budeme v optimalizácii mimovládnych organizácii ešte pokračovať a plánujeme ho rozšíriť aj na občianske združenia a iné právne formy. Dokonca si myslím, že by stálo za úvahu, aby sa to rozšírilo aj na možno fyzické osoby verejných funkcionárov, pretože povedzme si pravdu, aj medzi poslancami Národnej rady je množstvo poslancov, ktorí sú zainteresovaní, zapojení do zahraničných mimovládok, do tretieho sektora, že pán Poliačik? Nie je tu. Pán poslanec Klus, pán poslanec Osuský, Dostál, pán poslanec Jurzyca, pani poslankyňa Nicholsonová, vy ste sa k tomu aj priznali dokonca, pani poslankyňa Sheherezád, či jak, Shahzad a množstvo ďalších ,dali by sa menovať. Títo všetci ľudia sú svojím spôsobom buď priamo platení alebo inak motivovaní na to, aby na Slovensku na pôde slovenských inštitúcií prezentovali názory svojich zahraničných pánov a oni tak aj robia. Oni tak aj robia a ak ste si všimli, tieto mimovládky alebo títo predstavitelia mimovládok si vždy zastávajú všetkých ostatných, len nie slušných, pracujúcich, bielych Slovákov. Všetkých ostatných, ale nikdy nie slušných pracujúcich bielych Slovákov. O takej mimovládke ste ešte určite nepočuli.
Cieľom nášho návrhu zákona je teda vytvoriť v prvom rade register zahraničných agentov, kde sa všetky tieto mimovládky budú musieť v budúcnosti registrovať. Budú sa tu musieť registrovať, aby ľudia videli na jednom mieste, kto je ten zahraničný agent, kto sem prišiel, s akým účelom, aby odkryli karty a zároveň aby aj ukázali svoje financovanie. Pretože povinnou súčasťou zverejnenia registra zahraničných agentov je aj zverejňovanie svojich výročných a finančných správ. Tak isto každá zahraničná mimovládna organizácia, nazvime ich teda "zahraničný agent", musí svoje propagačné materiály, to znamená videomateriály, plagáty, bilbordy, letáčiky, verejné vystúpenia označovať jasným a zreteľným označením "pozor, zahraničný agent". Aby všetci ľudia, všetci poslucháči, všetci diváci videli, že informácie, ktoré im poskytuje a podsúva táto organizácia, nie sú slovenského pôvodu, aleže sú financované a pochádzajú zo zahraničia.
Organizácia, ktorá túto povinnosť nesplní alebo teda nejakým spôsobom sa začne štorcovať, môže byť alebo respektíve bude súdom označená za nežiaducu, pretože koná jednak v rozpore so zákonom alebo priamo v rozpore so záujmami Slovenskej republiky. Organizácia, ktorá porušuje ustanovenia tohto zákona teda bude na území Slovenskej republiky zrušená a, samozrejme, aj zakázaná do budúcnosti. Inšpiráciou pre tento náš návrh zákona nebola žiadna iná krajina ako etalon demokracie, a to Spojené štáty americké, kde podobný návrh zákona platí už vyše 80 rokov od čias spred druhej svetovej vojny, kedy sa Spojené štáty snažili brániť vtedy nacistickým mimovládkam, aby prenikali na ich územie a aby tam šírili ich propagandu. V súčasnosti v Spojených štátoch amerických existuje registrovaných viac ako 380 aktívnych zahraničných agentov, ktorí takto minimálne oficiálne vystupujú a svoje činnosti a sa aj oficiálne priznávajú. Podobný návrh zákona je určený a platný aj v Ruskej federácii. Tam je tých zahraničných agentov, samozrejme, ďaleko viac, pretože väčšinou sú americkí a dokonca takýto návrh zákona má aj štát Izrael.
Čiže tento návrh zákona vonkoncom nemôže byť považovaný za nejaký nedemokratický, lebo keby taký bol, tak by ho tieto krajiny nemali. Vonkoncom nemôže byť považovaný za obmedzovanie nejakej slobody slova alebo slobody prejavu, pretože nikto nič nezakazuje. Jediným cieľom tohto zákona je, aby sa tie mimovládky, tie zahraniční agenti verejne priznali, koho myšlienky šíria, že doslova robia reklamu za peniaze pre nejakého zahraničného sponzora. Tak isto nikto nemôže argumentovať, že tento zákon je namierený proti nejakým bruselským alebo amerických mimovládkam, pretože on je namierený proti všetkým a ja verím tomu, že aj pán poslanec Osuský alebo pán poslanec Budaj, keď tu včera bol, tak hovoril o nejakých ruských trolloch, že tento návrh zákona musí podporiť, pretože pokiaľ sú tu nejaké ruské mimovládky, ktoré sú financované z Ruska, tak sa to bude vzťahovať predsa aj na ne.
Ja verím tomu, že hlasovanie o tomto návrhu zákona bude akousi skúškou morálky a skúškou, nazvime to, príslušnosti, kto za koho kope. Pretože ľudia, ktorí obhajujú záujmy Slovenskej republiky, nemajú problém za tento návrh zahlasovať, pretože ako som povedal, nie je určite nedemokratický, nie je extrémistický, nie je nič nebezpečné. Naopak ľudia, ktorí sú národne orientovaní, ktorí sú vlastenecky orientovaní, toto návrh zákona, samozrejme, nemôžu mať problém tak isto podporiť. Toľko z mojej strany ako predkladateľa.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu a spravodajcu.
Ďakujem.

Pán poslanec Galko, na začiatku svojej reči zareagujem troška na vás, neodchádzajte. Boli na Slovensku prezidenti, ktorí nepotrebovali ozbrojené autá, bolo to dokonca počas vojny a nemuseli sa báť chodiť medzi ľudí, čiže ten argument, prečo sa majú báť, je na zamyslenie. Ja by som chcel trošku povedať nejaké vysvetlenie z môjho pohľadu k tým cenovým stropom, k tým cenovým limitom, ktoré sú uvedené aj v tomto zákone. Isteže mnohým sa môžu zdať trošku nízke, mnohým sa môžu zdať tie autá málo reprezentatívne pre danú funkciu, ale musíme si uvedomiť jednu vec, Slovensko je momentálne extrémne zadlžená krajina. Štátny dlh je, myslím, 42 miliárd eur, pokiaľ to už nie je viac, ak sa nemýlim, tak páni vládni poslanci ma opravte, ak to narástlo. Vládny dlh je vyše 42-tisíc miliónov eur. My naozaj nie sme v situácii, aby si každý mohol kupovať také auto, na aké má chuť. Pre mňa za mňa, za súkromné peniaze nech si v garáži má, kto chce, aké chce auto, nikomu nebudeme pozerať do garáže, ale čo sa týka štátnych peňazí, verejných zdrojov, tak to by malo byť naozaj limitované a nemalo by to zostať na svojvôli, lebo potom vidíte, ako to dopadne, ľudia to zneužívajú a nedá sa spoliehať na charakter. Ďakujem.

Že ďakujem za pripomienky. Máte bohovský, a poviem to teda, ak treba, tie tri autá teda využívame spoločne s riaditeľom úradu a s vedúcimi oddelení na úrade, nie sú to len pre mňa. Delíme sa, kto ako ich potrebuje.
Pán poslanec Krajniak, o limitoch na jednotlivé kategórie, samozrejme, môžeme debatovať, môžeme to, ak by to prešlo do druhého čítania, tak sme otvorení tej diskusii, môžeme to nastaviť, toto bola naša predstava, ako by to asi mohlo fungovať.
Pán poslanec Galko, vy ste mohli radšej byť asi ticho, pretože ak ide o váš vlastný návrh, ako ste to povedali, potom nechápem, prečo s ním má problém napríklad pani podpredsedníčka alebo pán poslanec Klus, ktorí povedali, že to proste nepodporia. Takže ak som hovoril o tej schizofrénii, tak vy aj poslanec Klus ste len potvrdili to, že mám naozaj pravdu.
Pán poslanec Baška, ten tip s elektromobilmi je zaujímavý, ale neviem si predstaviť, ako by sme na Banskobystrickom kraji využívali elektromobily vďaka tomu ich dojazdu, aký majú, ale určite sa môžeme spolu porozprávať o tom, ako ešte viac zefektívniť vozový park.
No a pani podpredsedníčka Nicholsonová, váš osobný príklad, na ktorý naviazal aj pán poslanec a župan Baška, je určite zaujímavý, ale ja si myslím a aj vzhľadom na ten prípad, na ktorý ste vy upozornili, že to asi nestačí, že váš príklad dobrej praxe je asi málo pre tých, ostatnú drvivú väčšinu teda politikov, ktorí si stále myslia, že tie autá sú ich vlastné a môžu si s nimi robiť, čo chcú. Takže možno práve preto sme išli do formy zákona a ak chceme nejaké veci systémovo limitovať, tak naozaj osobný príklad je pekný, ale málo.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Marián, ty si spomínal na začiatku svojho príhovoru, že používaš na služobné účely ako predseda Banskobystrického samosprávneho kraja tri autá. Ja ťa chcem poprosiť, aby si pre vysvetlenie doplnil, kto ešte tieto vozidlá v rámci kraja využíva na služobné jazdy, aby to nevyvolávalo dojem, že sám používaš tri autá len pre svoje potreby. Ďakujem.

Vážená pani podpredsedníčka, vážené poslankyne, vážení poslanci, tento náš návrh vychádza z mojej praxe ako predsedu kraja, ako župana, predstaviteľa exekutívy na úrovni krajskej samosprávy, kde jednoducho vidíme, vidíme, akým spôsobom sa plytvá, akým spôsobom sa neskutočne plytvá s verejnými zdrojmi pri takej veľmi jednoduchej alebo v takej jednoduchej oblasti, akou je vozový park, využívanie služobných motorových vozidiel na teda nejaké služobné úlohy, hlavne predstaviteľov krajov županov. Nám sa v Banskobystrickom kraji podarilo efektívnym využívaním vozového parku znížiť ročné náklady na vozový park z 53-tisíc eur ročne na 22-tisíc eur. Výrazná, viac ako 50-percentná úspora len tým, že sme sa začali k verejným zdrojom v tejto oblasti stavať zodpovedne, tak ako by sme sa stavali aj k svojim vlastným súkromným peniazom.
Aby som trošku konkretizoval, v čom spočívalo, v čom spočívali tieto kroky, táto úspora? Tak, samozrejme, išlo aj o prevádzkový režim, išlo o prestavbu mnohých vozidiel na plyn, išlo o dôslednú kontrolu spotrieb, jázd a tak ďalej. Ale najväčší rozdiel, najväčší rozdiel sa týkal samotného správania mňa ako predsedu kraja. Ja osobne využívam ako služobné motorové vozidlo Renault Fluence asi za 12-tisíc eur, Suzuki SX4 asi za 11-tisíc eur a Citroen Elysée asi za 12-tisíc, necelých 12-tisíc eur.
Pozrime sa ale na to, pozrime sa ale na to, aké motorové vozidlá využívajú župani, predsedovia iných samosprávnych krajov. Nitriansky samosprávny kraj Audi A8 Long obstarávacia cena 116-tisíc eur. Bratislavský samosprávny kraj Audi A8 Long 116-tisíc eur, Trnavský samosprávny kraj Audi A8 95-tisíc eur, Trenčiansky samosprávny kraj Audi A8 81-tisíc eur, Žilinský samosprávny kraj Audi A8 76-tisíc eur, Prešovský samosprávny kraj Volvo S80 50-tisíc eur a Košický samosprávny kraj Audi A6 48-tisíc eur. Takže to sme vybrali iba jedno, iba jedno z tých vozidiel, nehovoriac o tom, že tiež sa tam využíva viacej, viacej vozidiel pre každého z týchto županov, predsedov krajov. To sú veci, ktoré sú, poviem to tak, nastavené nejako stabilne a hovoria len o jednej jedinej funkcii v rámci celého štátu. Sú však aj aktuálnejšie, aktuálnejšie príklady z tejto oblasti, ktoré hovoria o absolútne bezbrehom plytvaní verejnými zdrojmi len preto, že si niekto pomýli svoju funkciu, výkon svojej funkcie so svojimi osobnými túžbami, tak ako to pred chvíľkou povedal predkladateľ poslanec Martin Beluský.
Pozrime sa na to, ako sa hospodári, čo sa týka autoparku, v Bratislavskom samosprávnom kraji. Ten totiž na jar - vieme veľmi dobre, že županom je tam Pavol Frešo - Bratislavský samosprávny kraj totiž na jar nakúpil tri nové, štyri nové osobné motorové vozidlá pre potreby kraja v celkovej sume 171-tisíc eur. To znamená v prepočte 42 700 eur na jedno vozidlo, na jedno vozidlo. Išlo o automobily Škoda Superb v absolútne plnej výbave. Ja sa pýtam, na čo je komu na samosprávnom kraji takéto auto? Načo je komu takéto auto? Načo je potrebné, aby sa župan alebo riaditeľ úradu alebo ktokoľvek iný vyvážal v takomto aute? V čom to pozitívne, v čom to pozitívne ovplyvní výkon jeho funkcie? V čom to pozitívne ovplyvní výkon funkcie primátorov, výkon funkcie starostov, výkon funkcie riaditeľov štátnych úradov? No absolútne v ničom, absolútne v ničom. Len v tom, že zase si masírujú svoje ego, že si mýlia svoje osobné túžby s tým, čo reálne k výkonu svojej verejnej funkcie potrebujú.
Len pre zaujímavosť. My sme presne v tom istom čase, v tom istom čase sme kupovali nové tri motorové vozidlá, služobné motorové vozidlá na úrad Banskobystrického samosprávneho kraja. Za všetky tri sme zaplatili spolu necelých 30-tisíc eur. Oni zaplatili 171-tisíc za štyri, my 30-tisíc za tri. Za tri naše autá by sme nekúpili ani len jedno jediné na Bratislavský samosprávny kraj.
Poďme ale ďalej, poďme ale ďalej. Ja som veľmi rád, že dnes tu práve túto časť schôdze vedie pani podpredsedníčka Nicholsonová, pretože práve ona bola tá, kto poukázal na neefektívny nákup nového motorového vozidla pre riaditeľa Sociálnej poisťovne, generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne. Volkswagen Touareg za 44 100 eur bez DPH. Povedzte mi, načo je takému štátnemu úradníkovi, ktorého povinnosťou je čo najlepšie, čo najefektívnejšie pracovať v procese redistribúcie verejných zdrojov, pretože Sociálna poisťovňa nie je o ničom inom, len o redistribúcii verejných zdrojov, načo mu je auto za 44-tisíc eur bez dane? Akým spôsobom to pozitívne ovplyvní úroveň jeho práce, výkon jeho funkcie? V čom sa zlepší hospodárenie Sociálnej poisťovne? V čom sa zlepšia podmienky sociálneho zabezpečenia občanov tým, že bude mať pán generálny riaditeľ takéto auto, že nebude mať auto za 15-tisíc? No absolútne v ničom. Zase sme len pri otázke masírovania si svojho ega, zase sme len pri tom, že nebudem si kupovať Touareg z vlastných peňazí, ale si to kúpim zo štátnych peňazí, z verejných zdrojov. O nič iné nejde.
Práve preto aj ja sa chcem z tohto miesta poďakovať pani podpredsedníčke za to, že na túto vec upozornila. Len upozorňovať, upozorňovať je veľmi málo. My sme tu tí, ktorí môžu tieto veci riešiť. My sme tu tí, ktorí nielen môžu, ale majú tieto veci riešiť. Lebo keď o tom budeme len rozprávať, tak jediné, čo dosiahneme, je to, že debata a rozhorčenie občanov sa posunie z krčiem a z obývačiek do parlamentu. Nič viac.
Preto dávame tento návrh a preto súčasťou tohto návrhu je absolútne exaktné, exaktné rozdelenie a vyčíslenie jednotlivých kategórií predstaviteľov subjektov verejnej správy a k nim prislúchajúcich obmedzení a limitov na nákup služobných motorových vozidiel. Kým dnes, kým dnes sa župani vozia na autách za viac ako 100-tisíc eur, podľa nášho návrhu by mohli mať zo zákona auto maximálne za 30-tisíc eur s daňou, respektíve 25-tisíc eur bez dane. Absolútne dostatočné, dostačujúce na plnenie povinností predsedu kraja. Absolútne dostatočné. Kým dnes si generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne chce kúpiť auto a možno si ho už kúpil za viac ako 44-tisíc eur bez dane, podľa nášho návrhu by mal nárok na vozidlo v hodnote 12-tisíc eur bez dane. Na jedného úradníka, na čele aj keď veľkej inštitúcie, si myslím, absolútne s prehľadom, absolútne s prehľadom. Kto chce, kto chce lepšie auto, kto chce drahšie auto, exkluzívne, luxusné, nech sa páči, môže si to kúpiť zo svojich vlastných peňazí a nemusí ani kradnúť, nemusí ani kradnúť, pretože na lízing sa dnes dá kúpiť naozaj pri ministerských, poslaneckých platoch to auto v podstate akékoľvek.
Takže myslíme si, že táto úprava, ak by ju teda parlament schválil, by bola aj keď len symbolickým, ale takým určitým prvým krokom k prinavráteniu, k prinavráteniu toho, aby politici a všetci tí funkcionári, predstavitelia subjektov verejnej správy sa začali znova viac správať ako služobníci občanov, ako tí, ktorí sú tu pre ľudí a nie ako tí, ktorí za peniaze tých ľudí si majú dopriať neskutočný luxus, úplne zbytočný.
A ako som už povedal, keďže na tento prípad ohľadom Sociálnej poisťovne upozornila pani podpredsedníčka Národnej rady Lucia Nicholsonová, tak my úplne racionálne a logicky očakávame, že klub SaS náš návrh podporí. Ak klub SaS náš návrh, ani tento návrh nepodporí len preto, že je to náš návrh, to je už potom naozaj ťažká schizofrénia. A rovnako ten návrh podporia všetci tí, ktorí rozprávajú o efektívnom, účelnom a hospodárnom nakladaní s verejnými zdrojmi. Toto bude jednoduchý test, jednoduchý test, na ktorom ľudia uvidia, kto to myslí vážne a kto o tom len rozpráva. Pretože ja som presvedčený, že v budúcnosti, v budúcnosti by sa takéto nastavenie už len pri takomto jednom, pri takejto jednej komodite, ako je nákup osobných motorových vozidiel, mohlo stať príkladom, príkladom dobrej praxe aj v ostatných oblastiach, ktoré sa týkajú všetkých subjektov verejnej správy. A ľudia, obyvatelia Slovenskej republiky by to určite privítali.
Takže chcem vás poprosiť na záver všetkých, ktorí rozmýšľate racionálne a naozaj to myslíte vážne s tým efektívnym využívaním verejných zdrojov, aby ste náš návrh podporili a aby sme Slovensku a ľudom ukázali, že najmä tí, ktorí sú tu noví v parlamente a ktorí ešte nie sú takí zašpinení od toho bahna, naozaj chcú priniesť aj nové metódy práce a efektívne využívanie nielen tých zdrojov, ale celého štátu ako takého.
Ďakujem pekne.