Vážená pani predsedajúca, vážení prítomní, uľahčenie sebaobrany pomocou legálne držanej strelnej zbrane umožňuje občanom, ktorí rešpektujú zákony, znížiť násilnú trestnú činnosť. Existuje veľa prípadov, kedy legálne držaná strelná zbraň zachránila nejeden život. Kriminálnici sa najviac obávajú ozbrojených obetí, že uľahčenie sebeobrany s použitím strelnej zbrane pre tých občanov, ktorí rešpektujú zákony, významne zredukovalo násilné trestné činy, najmä vraždy a znásilnenia v najhustejšie osídlených obydliach. V priemere vraždy klesli o 6 % a znásilnenia o 10 percent. Prečo je tomu tak?
Kriminálnici si racionálne väčšinou vyberú obete, u ktorých je dobrá šanca na úspech. Štáty, ktoré prijali liberálne zákony, majú populáciu pravdepodobne lepšie vyzbrojenú, a preto sa obete kriminality budú brániť. Prieskum medzi väzňami zistil, že kriminálnici sa najviac obávajú obete, ktorá bola ozbrojená. Dokonca viac ako policajta, ktorý sa objavil počas spáchania trestného činu. Nielen tí, ktorí sú ozbrojení, utrpia menšie straty. Keďže kriminálnici nevedia identifikovať, kto nosí zbraň, celá spoločnosť benefituje zo zníženej miery násilnej kriminality. Jediným druhom kriminality, ktorý stúpol, boli tie zločiny, ktoré nevyžadovali priamy kontakt s obeťou, čiže vlámanie sa do auta a domu, keď sú jeho majitelia preč. Napriek tomu, že pribudlo zbraní nosených na verejnosti, nepribudlo náhodných usmrtení alebo samovrážd so zbraňou. V skutočnosti mnohých kriminálnikov jednoducho odrádzajú potencionálne obete, ktorá mieria so zbraňou bez toho, čo by len padol jediný výstrel. Navyše u tých, ktorí majú povolenie nosiť zbraň, je 180-krát menšia pravdepodobnosť páchať vraždu, než v prípade všeobecnej verejnosti.
Nosenie zbrane na obranu znižuje násilnú trestnú činnosť. Zbrane umožňujú ženám, starším aj fyzicky slabším ľuďom čeliť na rovnakej úrovni silnejším ozbrojeným a neozbrojeným kriminálnikom. Nikto nie je ľahším terčom v štátoch, kde nosia zbrane dokonca staré ženy. Narastajúci počet ľudí, ktorí legálne nosia zbraň, ovplyvňuje násilnú trestnú činnosť. Zistilo sa, že každý nárast počtu týchto ľudí o jedno percento znížilo počet vrážd o tridsať percent, znásilnenia o šesť percent a napadnutia o päť percent. Pre porovnanie, jednopercentný nárast v počte zatknutých má za následok iba jednopercentný pokles násilných trestných činov. Čiže nízke náklady, vlastné ozbrojenie, odhad päťdesiat eur ročne, sú v réžii iba jednotlivcov, kým mzdy pre viac policajtov vyžadujú navýšenie v problematických štátnych rozpočtoch. Teda prichádza sa k záveru, že najekonomickejším spôsobom ako znížiť mieru násilnej kriminality v spoločnosti je dovoliť občanom, ktorí rešpektujú zákony, aby nosili zbrane na svoju obranu.
Sebeobrana bráni aj ostatných. Sebeobrana je viac ako len obstarávanie, obránenie samého seba. Ochota jednotlivcov brániť seba zvyčajne predstavuje aj ochotu brániť ostatných. Zbraň z dlhodobého hľadiska nestojí veľa. Nákup dobrej zbrane za 300 eur, ktorá vydrží niekoľko desaťročí, je naozaj nízkym výdavkom. Takzvané nepohodlné nosenie zbrane, ktorá neváži veľa, už od 250 gramov, je porovnateľné s nosením mobilného telefónu, čo je štandardom dneška.
Ako je to na Slovensku? Aká je situácia so zbraňami na Slovensku? Aká je najlepšia cesta k sebeobrane?
V roku 2010 bolo na Slovensku 157,5-tisíca občanov, ktorí mali zbrojný preukaz a boli legálnymi držiteľmi zbrane, čo predstavuje tri percentá populácie. Oproti roku 1993 bolo registrovaných len 61 595 majiteľov zbraní. To bol nárast o 250 percent. Neexistujú však dostupné štatistiky o tom, koľko majiteľov zbraní má preukaz skupiny A a nosenie zbrane pre ochranu života, zdravia a majetku. Podľa porovnaní, Slovákov vlastniacich zbraň, približne dve percentá populácie, pravdepodobne má preukaz na nosenie zbrane pre sebeobranu. Medzi rokmi ´93 až 2010 vzrástol počet majiteľov zbraní o 250 percent. Počet vrážd klesol zo 137 na 89, čiže o 35 percent, počet násilných napadnutí poklesol zo 4 382 na 2 428, čiže o 45 percent. A násilné trestné činy medzi rokmi ´96 a 2010 poklesli o 34 percent. Ak nič iné, tak prinajmenšom nárast držiteľov zbraní zjavne nezvýšil kriminalitu.
Právo na zbraň je prirodzené právo človeka. Právo na zbraň v podstate ani problémom nie je. Je pozoruhodné právo človeka v spoločnosti. V Slovenskej republike je právo a držba zbraní upravená zákonom č. 190/2003 o strelných zbraniach a strelive. Vlastniť a držať zbraň môže fyzická osoba len s platným zbrojným preukazom, pričom zákon klasifikuje rôzne skupiny zbrojných preukazov v závislosti od rozsahu oprávnenia. Zbrojný preukaz A oprávňuje vlastníka na držbu a nosenie zbrane s tým, že posledný druh oprávnenia, písmeno F, oprávňuje len držanie zbrane a streliva na múzejné alebo zberateľské účely.
Zákon taktiež rozdeľuje do kategórií samotné zbrane. Hneď v prvej zakázanej kategórii nájdeme napríklad vojenské či samočinné zbrane. Vlastníctvo či držbu týchto zbraní môže povoliť len ministerstvo a to vo výnimočných prípadoch. Čo sa týka procedúry získavania zbrojného preukazu, objektívne povedané, je celkom náročný. Vo Švajčiarsku je situácia odlišná. Liberálna legislatíva na úseku zbraní a streliva vyzbrojila Švajčiarov 2,3 miliónmi zbraní, čo robí túto krajinu jednu s najväčším počtom zbraní na obyvateľa.
Menej zbraní, menej kriminality rovná sa nebezpečný hoax. Otázka vlastniť zbraň žiadnym problémom nie je. Je to právo človeka. Áno, zbraň zabíja, je to nástroj na ublíženie a v najhoršom prípade usmrtenie. Avšak rovnica, že viac zbraní rovná sa väčšia kriminalita, je defektná. V Spojenom kráľovstve po odobratí zbraní bežným občanom zavládla v anglických mestách taká kriminalita, že je porovnateľná dokonca s africkými štátmi. Vo Švajčiarsku má asi jedna tretina domácností zbraň. Pochybuje niekto o poriadku a čistote tejto krajiny?
Problém nie je vo vlastníctve zbraní, ale v iných skutočnostiach, a to v rukách, ktoré zbraň držia. Reštriktívna politika voči držbe zbraní má tendenciu odoberať zbrane slušným občanom a ponechávať ich kriminálnikom. V Slovenskej republike je okolo 165-tisíc držiteľov zbraní. Avšak každý odborník v trestnom práve vám povie, že vražda pištoľou je raritou a neoficiálne najčastejšie zbraňou je kuchynský nôž.
Ak chceš mier, priprav sa na vojnu. Múdre latinské príslovie vyjadruje presne zmysel práva na zbraň. V Spojenom kráľovstve plošné odobranie zbraní posilňovalo odvahu kriminálnikov a vrahov. Sudca najvyššieho súdu v New Jersey v istom článku píše, že historickou ideou držať a nosiť zbrane nie je chrániť streľbu jeleňov, ale chrániť právo strieľať tyranov a chrániť právo strieľať na nich efektívne rovnakými nástrojmi, ktoré by použili oni proti nám.
Právo na zbraň, na jej držbu a nosenie preto nie je v žiadnom prípade anachronizmus, ale dôležité, prirodzené právo človeka, či už v zmysle ochrany svojho života a majetku, alebo v zmysle odporu voči eventuálnej tyranii. Komunisti boli v boľševickom Rusku posadnutí odopieraním zbraní civilistom. A túto politiku praktizujú v súčasti napríklad v Severnej Kórei, kde je všeobecný zákaz zbraní. Mieru slobody v tejto krajine asi nie je potrebné rozpitvávať.
Ďakujem.
