Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je v súčasnosti viac ako aktuálny.
Tento zákon by som dal do jednej roviny s naším navrhovaným zákonom o neziskových organizáciách, pretože sú to práve tieto neziskové organizácie, ktorým sa darí za súčasnej vlády SMER-u, SNS a MOST-u – HÍD čoraz viac zasahovať do diania nielen na celoštátnej, ale aj na regionálnej a krajskej úrovni. Príkladom za všetky je mimovládna úderka Lunter a syn, ktorí obsadili Úrad Banskobystrického kraja a ktorí sa ešte nestihli spamätať z toho, že už nebačujú v súkromnej firme štedro dotovanej zo štátnych peňazí cez obrovské miliónové dotácie, ktoré dostali cez vládnu stranu SMER – SD, ale že už disponujú verejnými zdrojmi.
No a tu prichádzame k tomu, prečo je náš návrh zákona stanoviť maximálnu výšku výdavkov, ktoré môže vyšší územný celok vynaložiť na bežnú prevádzku samotného úradu, t. j. na vlastnú réžiu, tak aktuálny a tak veľmi potrebný, a tak isto sa dostaneme k tomu, prečo je tento zákon tak úzko spojený s naším zákonom o neziskových organizáciách.
Poďme pekne po poriadku a ako jasný a neodškriepiteľný prípad si zoberieme mimovládnu úderku Lunter a syn z Banskobystrického samosprávneho kraja. Vychádzajúc zo známych faktov, všetci vieme, že súčasný župan Lunter kandidoval ako nezávislý. Vraj. O Lunterovi sa hovorí, že ho vytiahli tie isté proamerické a proeurópske sily ako Kisku. O tom aj svedčí obrovská podpora Luntera od Kisku alebo proamerických a zároveň protislovenských denníkov ako SME, Denník N či .týždeň. Toľko podľa mňa stačí k vysvetleniu, prečo názov tá mimovládna úderka.
A teraz sa spolu pozrieme, či je naozaj potrebný zákon o stanovení finančného stropu bežných výdavkov, ktoré môže vyšší územný celok vynaložiť. To je, samozrejme, tiež dobrý príklad a je nutné spomenúť riaditeľa Banskobystrického samosprávneho kraja Matúša Hollého. Je to nenápadný 30-ročný mladý muž, ktorý sa ešte nestihol predstaviť svojou prácou, ale zato sa celoslovensky preslávil svojím možným mesačným zárobkom, aký by mu mohol kľudne závidieť aj hocijaký výkonný manažér obrovskej spoločnosti, ktorý má pod sebou niekoľko tisíc ľudí. Veď sa len zamyslite, pre kraj ešte dokopy nič neurobili a hneď na samom začiatku mali Lunterovci tú drzosť, že sami pre seba navrhli také astronomické platy.
Áno, Banskobystrický samosprávny kraj pod vedením Lunter a syn dosiahol hneď na začiatku svojho úradovania nový level mrhania verejných zdrojov. Nemôžem sa zbaviť zlého pocitu, že pán Lunter si pomýlil kraj so svojou firmou, kde skrz prehnaných dotácií od vládneho SMER-u, o akých sa mnohým čestným podnikateľom môže len snívať, mohol rozšafne rozhadzovať peniaze, ako sa mu zachcelo. Inak sa totiž nedá vnímať navrhovaný nový poriadok odmeňovania zamestnancov Banskobystrického samosprávneho kraja, ktoré si vedenie navrhlo.
Ako prvé by normálneho človeka hneď zaskočilo vytváranie nových a nových riadiacich štruktúr, asistentov pre podpredsedov kraja, či dokonca tajomníka a tak isto ešte aj asistenta pre riaditeľa úradu. No a plus k týmto novovytvoreným umelým pracovným pozíciám návrh odmeňovacieho poriadku, ktorý do zastupiteľstva Banskobystrického samosprávneho kraja predkladal – kto iný – ako riaditeľ tohto úradu Matúš Hollý, predpokladá dramatické navýšenie miezd pre najvyšších funkcionárov úradu rádovo až o tisíce eur mesačne. Samotný riaditeľ úradu napríklad požadoval pre seba navýšenie platového stropu vrátane odmien a príplatkov až na závratných 7 241 eur mesačne. Extrémne vysoké platy žiadalo vedenie úradu aj pre ostatných vedúcich zamestnancov na úrade Banskobystrického samosprávneho kraja, popritom priemerný plat v Banskobystrickom samosprávnom kraji sa pritom pohybuje štatisticky na úrovni približne 900 eur mesačne.
Tento návrh z dielne Lunter a syn je jasným príkladom toho, ako si odchovanci mimovládok predstavujú hospodárenie s verejnými zdrojmi. Najprv čo najviac pre seba a ak niečo ostane, tak niečo sa ujde aj ľuďom. Takéto platy sú možno v poriadku medzi členmi bratislavskej kaviarne, ale v Banskobystrickom kraji, ktorý stále bojuje s nezamestnanosťou a nízkymi platmi, je to arogantný pľuvanec do tváre všetkých poctivo pracujúcich ľudí. Takže aj takáto je tvár nového vedenia a to sme si zatiaľ dokopy ešte nič nepovedali. Veď uznajte sami, o ľuďoch, ktorí v tejto chvíli rozhodujú ročne o viac ako o 170 mil. eur vlastne dokopy nič nevieme.
Bohužiaľ, vyčíňanie tejto mimovládnej úderky pokračuje a najnovšie si vymysleli zriadenie neziskovej organizácie, ktorá okrem toho, že má v podstate suplovať úlohu Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja, čo je, samozrejme, nelogické a kontraproduktívne, dostala možnosť minúť na svoje fungovanie minimálne viac ako milión 700-tisíc eur ročne, minimálne, kde základné platy v tomto ich pochybnom inštitúte stanovili na cirka 1 900 eur mesačne. A tu ja vidím obrovský problém, pretože kým úrady vyšších územných celkov podliehajú naozaj dôkladnej a prísnej kontrole, na neziskové organizácie sa takéto pravidlá nestanovujú a odkontrolovanosť je zložitá, ak vôbec možná. Malá iskierka nádeje je, že tento ich projekt, respektíve odsúhlasenie tohto megatunelu je aktuálne napadnutá na Okresnej prokuratúre v Banskej Bystrici poslancami zastupiteľstva a ja verím, že by sa to podarilo stopnúť. Uvidíme.
Takže toto je pár naozaj dôležitých a alarmujúcich dôvodov, prečo je nutné zastropovať výdavky vyšších územných celkov, aby sa tieto krajské úrady nestali eldorádom pochybných bytostí a mimovládnych úderiek.
Ďakujem pekne.
