Videokanál klubu

Ďakujem za slovo. Natália, to, čo si tu popísala, je úplne strašné. Vo vojenskej terminológii by sa tomu dalo povedať najprv bola rozborka a potom zborka. Strašné dačo, viem si to plasticky predstaviť, aj keď som videl obrázky, ale tvoja reč bola silná.
Ďakujem.

Ja by som chcela, prepáčte, nebudem, sľubujem, že nebudem dlho hovoriť, len vlastne pán Kotleba Marian, náš pán predseda mi dal tri otázky a nezmestím sa do tých dvoch minút na tú odpoveď.
Hovoril si o troch typoch lekárov. Po prvé, tí ktorí sa nepodieľajú na potratoch. Ja poznám z osobnej skúsenosti veľmi veľa lekárov, ktorí, aby nemuseli robiť potraty, odišli z nemocnice a pracujú na ambulancii dlhé roky. A tá práca je síce tiež veľmi užitočná na tej gynekologickej ambulancii, ale nedá sa to porovnať s tým, ja ako medička, keď som praxovala aj na gynekológii, odviedla som pôrod. To je niečo tak nádherné, ten pôrod, to je tak dramatické, to je také, to je niečo, ja vám to neviem povedať. Keď odvádza lekár, keď rodí, keď sa rodí dieťa a keď vy ako lekár tomu pomáhate, to je nepopísateľné a hlavne, keď sa to dieťa sa zdravé narodí.
Potom druhá vec je operovať na tej gynekológii. Mnohí lekári, mnohí majú ambíciu operovať a naozaj pomáhať tým ženám. Ale práve kvôli tým potratom sa tohoto musia zrieknuť, lebo ináč väčšina, mnohí chcú, ja som tak isto chcela byť gynekológom preto, aby som mohla robiť pôrody, asistovať pri pôrodoch. Čiže vlastne oni sa vzdajú tohoto a idú robiť tú prácu, ktorá je jednoducho na tej, dennodenne to množstvo žien vyšetriť na tej ambulancií. Čiže mnohí lekári sa takto teda zba; odídu z toho, aby nemuseli robiť tie potraty.
Ďalší lekári sú takí, ktorí nemajú východisko. Sú v nemocniciach, kde by im, odkiaľ by ich vyhodili, keby odmietli priamo vykonávať tieto potraty, takže síce sú nešťastní, síce trpia, ale možno sa snažia tomu vyhnúť, prepustiť ten potrat nejakému kolegovi, nejakú časť musia urobiť, ale, žiaľ, trpia to a robia to.
A tá tretia skupina je pre mňa nepochopiteľná. To sú ľudia zrejme, ktorým nezáleží na týchto deťoch, pretože, ktorí majú, buď nemajú svedomie, alebo ho majú uspaté, alebo im ide o peniaze, alebo ja neviem ešte o čo. Pretože v dnešnej dobe pri takom vedeckom a technickom pokroku, pri takej technike, ktorá dnes je, pri ultrazvuku a rôznych metódach, tí ľudia, tí lekári musia vedieť, že to embryo že je život, že je to človek od jeho počatia. Musia vedieť, že to je jednoducho, že to nie je to slepé črevo ani ten nádor. Čiže toto, ja neviem, on musí vedieť, že zabíja život. Po každom vykonanom potrate je lekár povinný spočítať v podstate to dieťa i, teda tie kúsky toho roztrhaného plodu idú do emitnej misky, teda do takej, kde sa musí každý skontrolovať tie dotrhané nožičky, ručičky, hlavičku, ja neviem, chrbátik, chrbticu a tak ďalej, či sú tie kúsky všetky. Či niečo v tej maternici nezabudli. Čiže oni keď vidia, veď to je ako bábika. Kedysi boli také malé bábiky, volalo sa to plaváčik, keď ja som bola malá. Jednoducho oni tú ruku, ručičku vidia, tú nožičku vidia, tú hlavičku vidia. Čiže oni nie sú slepí, musia o tom vedieť. Takže asi majú uspaté svedomie. Toľko moja odpoveď.

Kolegovia, ďakujem, ďakujem za reakcie. Ja verím tomu, že počas tejto debaty, ktorá tu bude, sa nám do najbližšieho hlasovania podarí naozaj presvedčiť možno mnohých poslancov Národnej rady na to alebo k tomu, aby svoj hlas dali za tento zákon a s ním dali svoj hlas aj za ochranu života, za ochranu života tých maličkých nevinných detí. A ja verím, že aj keď tu je dnes veľmi málo poslancov, hlavne teda ak my predstavujeme opozíciu, tak je tu, traja, štyria aj s podpredsedom Národnej rady štyria poslanci koalície, čo je naozaj zúfalo, zúfalo malé aj percentuálne zastúpenie. Napriek tomu verím, že mnohí to sledujú zvonku, z iných priestorov, že mnohí budú aj nejakým spôsobom sa zaujímať o to, čo zaznelo alebo ešte aj zaznie v tejto diskusii, a že ak mali nejaký dopredu nalinkovaný postoj, tak ho možno zmenia a zmenia ho tak, ako som povedal, bude dôvod na radosť a bude dôvod na to, aby sme spoločne mohli v tom druhom čítaní hľadať ešte dokonalejšiu formu pre našu novelu tohto zákona.

Ďakujem za slovo. Je to tak, Marian, na Slovensku je už všetko dôležitejšie ako nenarodené deti. Porovnanie s tými vajciami vtákov a ľudským embryom je perfektné. Toto je presne trefný príklad zvrátenej liberálnej demokracie, ktorá už vôbec nie je demokracia a už vôbec nie liberálna. Je to zločinný štátny systém s fašizoidnými prvkami. Povoľovanie vrážd detí v lone matky a zakrývať to takzvanou voľbou, slobodnou voľbou ženy je fašizoidný prvok či metóda boľševických vražedných čistiek, však aj nežiaducich kulakov bolo treba zničiť a namiesto nich mať masu rovnakých mladých alebo starších ľudí a potom, ale týmto pádom vlastne oni mali nahradiť roľníkov. A v našom prípade, v prípade Európy je to masa z Blízkeho východu a z Afriky.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem za slovo. Marian, je naozaj dobré, že si po takom jemnom vystúpení Natálie vystúpil práve ty, pretože Natália ako žena, lekárka to povedala naozaj pekne, jemne a naozaj aj vecne. No v tomto prípade je už načase byť aj naozaj trošku možno viac ako tvrdší, pretože no nie je predsa možné, aby v dnešnej dobe boli naozaj zvieratká viacej chránené ako ľudia. A čo považujem za absolútny nezmysel a paradox, čo; ktorý sa odohráva v pléne Národnej rady Slovenskej republiky, je to, keď poslanci zahlasujú za návrh z dielne slovenskej, akože Slovenskej národnej strany pri tom zákone o veterinárnej starostlivosti, ale zároveň jedným dychom dodajú, že nebudú hlasovať za ochranu nenarodených detí. Takže to je absolútna hanba tých poslancov. A ja verím tomu, že nás niekde v zákulisí počujú a zmenia do zajtra názor.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Marian, ty si vo svojom príspevku spomenul taký matematicko-informatický prístup, keď si hovoril o tej minimalizácii. A pritom si mi vnukol tiež sa na túto vec pozrieť tak matematicko-štatisticky, pretože existuje v štatistických vedách pojem Gaussova krivka alebo Gaussove rozloženie pravdepodobnosti, ktoré hovorí o tom, aké hodnoty môže dosiahnuť alebo dosiahne určitá náhodná veličina. A táto Gaussova krivka sa dá v podstate aplikovať na akékoľvek vedy, kde sa aspoň trošku vyskytujú nejaké náhodné veličiny. To znamená aj na sociologické javy. A keď sa teda hovorí, keď sa teda rozprávame o obyvateľoch alebo o ľuďoch, tak za celé to obdobie, kedy sa na Slovensku vykonávajú tie potraty, zomrelo už skoro 1,4 mil. ľudí, tak práve tá Gaussova krivka, to Gaussove rozloženie pravdepodobnosti nám hovorí, že iba 2,5 % z týchto ľudí by boli možno intelektuálne slabšími jedincami alebo ľudia, ktorí by sa možno nevedeli nejako presadiť, ale ten zvyšok, tých 97,5 % by boli ľudia, ktorí sa mohli stať doktormi, politikmi, významnými ľuďmi, ktorí mohli niečo zmeniť a jednoducho kvôli takej legislatíve, akú máme, sme týchto ľudí pripravili ešte pred narodením o život.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Áno, aj ja chcem zdôrazniť to, že aj keby tento zákon pomohol čo i len jednému jedinému životu, aby pomohol zachrániť čo i len jeden jediný nenarodený život, tak je potrebné ho okamžite prijať a nediskutovať o tom zbabelo, že ja to nemôžem podporiť, lebo politický kontext, lebo úmysly predkladateľov. Toto je na tom to najkrajšie, keď sa niekto hrá na veštca a snaží sa nejakým spôsobom interpretovať, čo si kto kde jak, akým spôsobom myslí. A rovnako súhlasím s tým, že v súčasnej dobe v tej legislatíve, keď sa na ňu pozrieme tak trošku nadnesene a pochopíme, že skutočne to vajce chráneného vtáka niekde v chránenej oblasti má väčšiu cenu ako nenarodené dieťa, tak jednoducho musí človeka naozaj, musí sa ten človek chytiť za hlavu a povedať si, to kde žijem, ako je niečo také možné. Pretože naozaj, ak zničíte to vajce chráneného vtáka, tak máte obrovské postihy, zatiaľ čo keď zabijete nenarodené dieťa len preto, že si nechcete pokaziť postavu, ako som už spomínal pred tým, tak je to jednoducho úplne v poriadku. Takže vajce je chránené viac ako život človeka. Ono to je proste strašné!
A my neprichádzame s nejakou strašnou či už novinkou, alebo s niečím neuveriteľným, niečím neprijateľným, ale úplne s logickou vecou, ktorá musí platiť, pretože je síce pekné, a ja to plne podporujem, keď sa snažíme chrániť zvieratá, keď sa snažíme ich chrániť pred týraním, keď sa im snažíme vytvoriť čo najlepšie podmienky, keď sa snažíme trestať pytliakov, týrateľov, množiteľov a neviem čo, všetkých organizátorov psích zápasov. To je všetko krásne, poďme do nich tvrdo, ale na jednej strane podporovať ochranu všetkého možného okrem ľudského života, kde budeme hovoriť, že zabitie nenarodeného dieťaťa je iba nejaká možnosť, tak to je proste strašné. To ja nechápem, to pokrytectvo ľudí, ktorí toto presadzujú.

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda.
Kolegyne, kolegovia, Natália, budem reagovať takým krátkym vystúpením na tvoj príspevok predošlý, lebo naozaj to nebude až tak krátke, aby sa to zmestilo do faktickej poznámky. Chcem sa ti poďakovať za tento tvoj veľmi kultivovaný prejav. Chcem sa ti poďakovať ako poslankyni Národnej rady, ale chcem sa ti poďakovať tiež ako žene a chcem sa ti poďakovať najmä ako lekárke. Si to tak citlivo, jemne, ale pritom z viacerých pohľadov zhrnula a povedala, že naozaj to, čo som povedal ja, a to, čo povedal Miňo Uhrík vo svojom písomnom vystúpení alebo teda vo svojom vystúpení ako písomne prihlásený za klub, malo určité, určité zameranie, určité myšlienky, ale jednoducho ty si tomu dala úplne, úplne taký jemný citlivý rozmer.
Hovorím to preto, lebo tí lekári, ktorí s nami spolupracovali na tejto naozaj precízne vypracovanej novele zákona o umelom prerušení tehotenstva, sa v podstate zhodovali na tom, že sú dve skupiny lekárov dnes, asi na Slovensku, ale možnože to platí, budeš môcť, bol by som rád, keby si potom zareagovala a povedala, či to platí teda na lekárov všeobecne, čo ja, samozrejme, posúdiť neviem. A síce jedna skupina lekárov je alebo, no, je taká, že odmietajú a nerobia, nejakým spôsobom sa nepodieľajú na tých potratoch. A druhá skupina je tá, ktorá síce robí alebo sa podieľa na potratoch, ale vnútorne s tým nesúhlasia, odmietajú to a veľmi, veľmi ich to duševne ničí.
Tá tretia skupina, ktorá by tu možno mnohým chýbala, že som na ňu zabudol, a to lekári, ktorí to robia a nemajú s tým problém, je tak malá podľa tých vyjadrení tých našich odborníkov, je tak malá, že vlastne sa ani nedá hovoriť o tom, že by nejaká takáto lekárska skupina mohla byť alebo že by sme takýchto lekárov mohli skupinou nazvať. Preto budem rád, keď to ty nejakým spôsobom dáš na to svoje stanovisko, lebo keď sme pripravovali naozaj veľmi dlho a po mnohých takých malých krokoch túto novelu a vieme u nás v klube, ako ťažko sa rodila, akými obrovskými zmenami a, ja neviem, tými turbulenciami prechádzala, tak veľkú úlohu pri koncipovaní tohto finálneho materiálu tvorila teda aj tá diskusia v rovine etickej a morálnej. A tam tí lekári, tí gynekológovia, pôrodníci povedali jasne: Ak sa takýmto spôsobom výrazne z pohľadu interrupcií obmedzia tie interrupcie vykonávané na recept, keď to musím tak povedať, tak my ako lekári, ktorí sme v tom zapojení, budeme veľmi šťastní a spolu s nami budú šťastní aj všetci tí ostatní zdravotnícki pracovníci, ktorí sa musia alebo ktorí sa z nejakého dôvodu na tom podieľajú, pretože všetci tí bez ohľadu na postavenie, sanitár, sestra, lekár, všetci tí majú s tým obrovský problém. A budeme vám šťastní nielen za to, že pomôžete obmedziť, alebo vďační, budeme vám vďační nielen za to, že pomôžete obmedziť na Slovensku vykonávanie týchto potratov, najmä potratov na žiadosť tej matky, tie bezdôvodné potraty, ale potom aj tie ďalšie, ale sa vyjadrili tí lekári, že nám budú vďační najmä za to, že ich samotných oslobodíme od tej hroznej úlohy podieľať sa na vykonávaní potratov. A že to bude z ich pohľadu ako ľudí, ktorí sú v tom zapojení, to najväčšie víťazstvo, samozrejme, okrem záchrany tých nenarodených nevinných detí.
Tak práve preto potrebujem zdôrazniť a podčiarknuť tieto tvoje slová ako poslankyne, lekárky, že ty vlastne aj keď nie si gynekologička, si úplne z iného odboru, ale ty si vlastne úplne teraz a bez nejakej vzájomnej dohody alebo nejakej koordinácie, synchronizácie si len inými slovami vyjadrila vo forme tvojho maximálne kultivovaného a neskutočne pekného prejavu to, čo tí ľudia hovorili v rámci tých pracovných debát. Mne išli až zimomriavky, keď som ťa počúval, a napĺňalo ma to takou obrovskou radosťou z toho, že naozaj to asi veľká miera tých lekárov takto na Slovensku vníma a že možno aj tí lekári samotní jednoducho pridajú svoju ruku k dielu pre to, aby sme spoločne dokázali toto zlo vo forme potratov a zabíjanie teda tých detí nejakým spôsobom obmedziť a minimalizovať. Poviem to aspoň tak informaticky, technicky, minimalizovať, že keď už to nevieme úplne zastaviť a vieme, aká je nálada v tej spoločnosti, tak môžme použiť nejakú tú funkciu na minimalizovanie tohto celého. A ja si myslím, že tú funkciu na minimalizovanie sme v tomto prípade, v prípade nášho návrhu použili vo veľmi, veľmi silnom a výraznom zastúpení alebo význame.
Druhá vec, Natália, ktorá ma veľmi zaujala v tvojom vystúpení, tak bolo to porovnanie ochrany, porovnanie ochrany tej živej prírody, tých zvierat vo všetkých vývojových štádiách. Že vlastne my ako keby sme zase rozlišovali a rozdeľovali úplne účelovo to, že zvieratká ideme chrániť vo všetkých vývojových štádiách, ale človeka nie. Človeka vo všetkých vývojových štádiách chrániť nemusíme, nebudeme a ani to nerobíme, pretože človeka stačí chrániť v tom finálnom vývojovom štádiu, to znamená narodeného jedinca. Ale zvieratá ideme chrániť aj v tých predchádzajúcich, v tých skorších vývojových štádiách.
No a toto, ak ťa niekto pozorne počúval, Natália, tak naozaj si musel vstúpiť do svedomia a povedať si, kam sme sa to ako spoločnosť dostali? Kam sme sa ako spoločnosť dostali, že nenarodené dieťatko je menej; a teraz to bude možno drsné, ale poviem to tak, nebudeme sa tu hrať na nejaké ružové okuliare; nenarodené dieťatko je menej ako nejaké vajce chráneného vtáka. Musím to tak povedať. Pretože kým dnes nejaký pytliak vyberie, rozbije hniezdo nejakých chránených či dravcov, alebo to je jedno, akého druhu, tak mu hrozí normálne trestnoprávny postih, v konečnom dôsledku aj odňatie slobody, trest odňatia slobody. Ale vývojové štádium človeka, ktorý už v tom brušku rastie a vyvíja sa, to už ani nie je nejaké vajce, to je živý, dýchajúci človek s bijúcim srdcom a za jeho zabitie, za jeho zabitie nehrozí nič.
Toto keď, Natália, toto keď som počul, ja ti veľmi pekne chcem naozaj poďakovať, lebo aj ja som ten môj prejav hovoril trošku iné argumenty, iné, iný pohľad na vec. Milan Uhrík tak isto, ten tam veľmi vhodne zakomponoval tú ekonomickú otázku, ale toto, čo si povedala, to je nielen veľmi dôležité a že to zaznelo a ešte z tvojich úst ako poslankyne, ženy, lekárky, ale je to doslova mrazivé aspoň z môjho pohľadu. Lebo keď si to porovnáme, tak po tomto, po tomto, čo tu dnes zaznelo od teba, nikto z tých ľudí, ktorí nebudú hlasovať za túto novelu na ochranu života nenarodených detí, nemá právo už hovoriť o žiadnom fašizme, rasizme, proste o ničom takom v súvislosti s čímkoľvek, kýmkoľvek. Pretože ak niekto úplne dobrovoľne, vedome, vedome a s tým, že predtým prisahal na Ústavu Slovenskej republiky ako poslanec Národnej rady bude podporovať to, že vajcia chránených vtákov alebo mláďatá nejakých zvierat sú viac ako ľudia, ktorí sú vo vývojovom štádiu, že sa vyvíjajú v tom brušku tej maminky, tak tí ľudia sú buď psychopati, ktorí to takto budú rozhodovať, alebo jednoducho nemajú to všetko v hlavách v poriadku, lebo to sa nedá s plným vedomím a čistým svedomím povedať, že áno, ja neviem, svište, kamzíky, bobry a, ja neviem, kane a nejaké orly ideme chrániť aj ich hniezda, aj ich vajíčka, ale ľudí, maličké deti chrániť nejdeme. To sa nedá povedať pri plnom vedomí a čistom svedomí poslanca Národnej rady. To sa nedá. Takto sa k tomu naozaj nemôže postaviť nikto, kto dal ruku na tú Ústavu Slovenskej republiky, kde je to jasne napísané, že život človeka je hodný ochrany aj pred narodením.
Ak to teda takto bude, ak to teda takto bude, tak ja neviem. Ja; to bude, to bude naozaj vážne, lebo pred chvíľkou sme tu rozprávali alebo v tých predošlých vystúpeniach sme tu rozprávali o tom, že tento istý parlament, tento istý parlament, táto istá Národná rada, títo istí poslanci celkom nedávno schválili novelu zákona o veterinárnej starostlivosti, kde teda staviame tie domáce zvieratá a zvieratá z chovu nad úroveň, čo sa týka ochrany života nenarodených detí? No ale, ty si to, Natálka, povedala ešte krajšie v porovnaní k tým vývojovým štádiám aj tých divých chránených zvierat. Takže ja ti veľmi pekne ďakujem.
Ja dúfam, že tvoj prejav si vypočujú mnohí, najmä teda tí, ktorí chcú chrániť prírodu, lebo to chceme asi všetci, ale ktorí zároveň nechcú chrániť nenarodené deti. A zmenia svoj postoj nie v tom, že by nechceli chrániť prírodu, lebo to chceme naďalej všetci, ale v tom, že budú chcieť chrániť aj tie nenarodené deti.
Ďakujem pekne, Natália.

Ďakujem všetkým mojim cteným kolegom za vaše príspevky, za vaše faktické poznámky, ktoré sú naozaj podnetné. A chcela by som sa vyjadriť len k tej faktickej pána poslanca Uhríka, že áno, myslela som to tak, keď som spomínala otcov, jednak že sa podieľajú tiež na týchto zločinoch. A na druhej strane z úst feministiek často počúvame: Muži, nestarajte sa do nás, do žien! Ja si myslím, že aj muži majú svedomie a že muži takisto, že sú rovnocenní ženám ako bytosti a že muži takisto majú právo a povinnosť zastávať sa bezbranných a majú právo bojovať za spravodlivosť a bojovať proti nespravodlivosti. Čiže to je, tam niet rozdielu medzi mužom a ženou. Muži majú takisto povinnosť a majú takisto právo, keď sa deje niečo zlé a keď sa deje vražda, majú právo a povinnosť jej zabrániť. Ďakujem. Čiže majú do toho čo hovoriť. Aj muži majú do toho čo hovoriť, hoci to najväčšie bremeno napokon ostáva na žene, ale aj muži majú do toho čo povedať. Čiže nie: Muži, nestarajte sa do nás žien a do nášho tela!
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Natálka, ďakujem ti, že si nám túto svoju rozpravu venovala takému lekárskemu pohľadu a Hippokratovej prísahe. A je dobré, že tu odznela, teda pripomenie ľuďom, ako znie a ako by sa lekári mali podľa tejto prísahy správať.
Ale presne dnes uplynul mesiac čo bol odsúdený na smrť maloletý Alfie Evans, bolo to 28. apríla, kedy, bohužiaľ, skonal. A dala si to do kontextu, že zabíjame tu nenarodené deti, ktoré sa nemôžu nejakým spôsobom chrániť, ale už aj zabíjame, dnešná spoločnosť, dnešná liberálna spoločnosť zabíja už aj narodené deti. Len preto, že jeden sudca sa rozhodol a povedal si, že malý Alfie, že mu bude lepšie, keď zomrie, že bude sa mu horšie žiť, tak len na základe rozhodnutia jedného človeka musel zomrieť. Bolo mu odopreté jedlo, bolo mu odopreté, odopretá voda, vstup rodičov do jeho miestnosti, policajti strážili jeho izbu, kde musel zomrieť len preto, aby proste neprežil a aby si sudca nejakým svojím spôsobom toto ego svoje na ňom nabalil. Čiže nezabíjame len nenarodené deti, ale už aj narodené deti.
Ďakujem.