Videokanál klubu

Stano, spomínal si tam vo svojom príspevku tú materiálnu časť tohoto problému. Hmotnú núdzu, neistú budúcnosť. To, že mnohé ženy by si teda nemohli dovoliť vychovávať tie deti, a preto musia ísť na potrat. Toto je presne ten častý argument, ktorý sme už aj spomínali aj v predchádzajúcich rozpravách, ale znova to zopakujem: Ja si myslím, že peňazí je v štáte dosť na to, aby sme sa dokázali o tých päťtisíc detí, keby aj hneď všetky išli na nejakú adopciu alebo do detských domovov, keby aj hneď, tak ako štát si to určite dokážeme dovoliť, keď sa nájdu peniaze na oveľa menej prioritné projekty. Veď nie je absurdné, že na Slovensku sa stavia múzeum holokaustu, na počesť obetí holokaustu teda, ale na druhej strane tu prebieha genocída v podstate nenarodených detí? Namiesto toho, aby sa tejto genocíde súčasnej systém snažil zabrániť, tak si vytvára pamätníky na nejaké udalosti minulé. Ale potom aké je ponaučenie zo všetkých tých predchádzajúcich udalostí, na ktoré sa snažíme spomínať, keď to v súčasnosti dovoľujeme? Čiže ten materiálny problém, to riešenie ja považujem osobne len za sekundárny problém.
No a čo sa týka tých médií, tak naozaj to je tragédia, pretože aj dnes, keď pozerám správy, tak v novinách som sa dočítal všetko iné. Rytmus má novú frajerku, keby ste nevedeli, Matovič reaguje na Danka, spomína sa zmena pravidiel pre voľbu sudcov do Ústavného súdu, ale o návrhu na ochranu života nenarodených detí, ktorý sa celý deň preberá v Národnej rade Slovenskej republiky, v najvyššom ústavodarnom a zákonodarnom orgáne Slovenskej republiky, takmer ani slovo. A keď sa objaví nejaká správa, tak na Denníku N len cynická obluda, trápna karikatúra. Čiže, bohužiaľ, Marian Kotleba aj, Stano, ty si mal pravdu, že tie médiá dosť upadli a namiesto nasledovaniahodných vzorov prezentujú rôzne bulvárne a úchylné témy.
Ďakujem.

Stano, mňa zaujala v tvojom prejave myšlienka o tom spájaní duchovnej a personálnej biedy jednotlivých národov. A naozaj je to tak, je to tak, je to pravda, preto to chcem zdôrazniť, vypichnúť, lebo tie národy, ktoré sú tak duchovne na tom zle, že dovoľujú bez ohľadu na náboženstvo zabíjať svoje vlastné deti, tak tie sa postupne dostávajú do tej pasce personálnej chudoby a jednoducho si tým zabíjaním vlastných detí kopú svoj vlastný hrob, ako hrob celých národov, hrob celých tých štátov.
A druhá myšlienka, ktorú si povedal, je, že teda ako je to s tými novinami a médiami. No tak veď to vidíme, vidíme to každý deň na množstve príkladov, že dnes tie médiá spravia celebritu, celebritu z hocikoho. Stačí mať spravené plastiky, stačí byť na titulke nejakého pornočasopisu, hneď je z takého človeka celebrita. A, naopak, tí, ktorí vyznávajú skutočné hodnoty a sa snažia buď napríklad vychovávať veľký počet detí, alebo nejako inak sa hodnotne zapájať do spoločnosti, tých si médiá ani nevšimnú, lebo však to nie je zaujímavé, to nie je bulvár, to nie je škandál. Takže toto sú tie médiá.
No a spomínal si, že Miňo Uhrík poslal pozvánku na tú tlačovú konferenciu desiatim kresťanským médiám a že neprišlo ani jedno, ale však máme to priamo v Biblii napísané: Strom poznáme po ovocí. Strom poznáme po ovocí a podľa výsledkov, tak ako politikov treba hodnotiť aj médiá. A hlavne je dôležité, že my to nerobíme pre tie médiá, my to nerobíme pre tie noviny. Nech si píšu alebo nepíšu, čo chcú, my to robíme pre seba, pre naše svedomie, pre náš dobrý pocit a hlavne pre ochranu tých detí.

Ďakujem za slovo. Stano, spomenul si médiá. Tieto médiá už desiatky rokov manipulujú s verejnou mienkou. Masírujú vedomie, dávajú podprahové informácie. Deformujú myslenie zvlášť mladým ľuďom, podsúvajú im vzory, ktoré zodpovedajú ideologickým a ekonomickým plánom a víziám majiteľov týchto médií. Zvlášť niektoré médiá spolu s rôznymi zákernými mimovládkami a organizáciami dosiahli vo vyplachovaní a masáži mozgov taký stupeň, že sa im podarilo dosiahnuť stav, že sa verejne diskutuje o potratoch, niektoré ženy ho dokonca odporúčajú, politici ho odporúčajú alebo obhajujú. Tak isto je to v prípade týchto médií a ich súčasné gej parády. Verejne sa predvádzajú rôzne úchylky. Niekedy to bolo tabu, svoje vzťahy títo prevádzali v súkromí a neobťažovali s tým verejnosť, nepohoršovali malé deti. Boli v bytoch alebo na mestských záchodkoch. A tie ich úchylky podporujú politici ako Ftáčnik či Droba. Podobne je to aj s vraždami nenarodených detí.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem za slovo. Stano, ty si hovoril viackrát vo svojom prejave o vzťahu medzi náboženstvom, teda kresťanským náboženstvom a interrupčnou legislatívou. Ale v podstate keď sa nad tým tak zamyslíme a porovnávame legislatívu jednotlivých štátov vo svete, tak otázka interrupcií ani tak nie je o kresťanskom náboženstve alebo akomkoľvek inom náboženstve, pretože prísnejšiu legislatívu, ako máme my u nás na Slovensku, má celkovo vo svete až 137 iných štátov, čo je vlastne dve tretiny štátov sveta. A keď sa pozrieme na tú mapu, tak uvidíme, že túto legislatívu majú prísnejšie nielen teda kresťanské štáty trebárs v strednej a južnej Amerike, ale majú ju prísnejšie aj moslimské štáty v Afrike, na Blízkom východe, rôzne tie arabské štáty, majú ju prísnejšiu budhistické štáty v juhovýchodnej Ázii a dokonca aj India ako hinduistický štát ju má prísnejšiu. Čiže toto naozaj nie je otázka náboženstva, skôr je to otázka etiky a teda toho, že kedy vzniká život, ako som už hovoril aj predtým vo svojich príspevkoch.
A tak isto by som chcel vyvrátiť jeden taký ten mýtus, ktorý je dosť rozšírený, že naozaj interrupciu chcú sprísniť, majú len kresťania a tým, že ich teraz sprísnime, tak sa vrátime niekde do stredoveku. No opäť, keď sa pozrieme do histórie, tak v podstate vo väčšine štátov aj v západnej Európe boli interrupcie zlegalizované až v priebehu 20. storočia po druhej svetovej vojne v tých 60., 70. rokoch. A dokonca ešte v takých ultraliberálnych štátoch, ako je napríklad Holandsko, to bolo až v 80. rokoch a v Belgicku dokonca v roku 1990. No a ako posledný príklad použijem Švajčiarsko, ktoré si mnohí ľudia berú za taký príklad ekonomického, hospodárskeho, ako spoločensky úspešného štátu. Tak tento štát mal v podstate až do roku 2002, teda až do 21. storočia, mal tak isto legislatívu prísnejšiu, ako je tá naša, a umožňovala vykonávať interrupcie výlučne zo zdravotných dôvodov. Čiže až do roku 2002 to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Vážený predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, jedným z najtragickejších javov v súčasnosti je legalizácia umelého prerušenia tehotenstva. Toto je styčný bod, kde ľavicový socializmus sa nachádza v dojemnej zhode s pravicovým liberalizmom. Každým rokom pribúda štátov, ktoré sa spreneverujú svojmu prvotnému poslaniu, ktorým je ochrana ľudského života od jeho počatia až po prirodzenú smrť.
V dnešnej dobe je vo viacerých oblastiach vedy zaužívaný a prijatý termín umelé prerušenie tehotenstva napriek tomu, že daný termín je; napriek tomu, že daný termín je nepravdivý, zavádzajúci a sugestívny. Z rozličných vedeckých zorných uhlov je zrejmé, že tehotenstvo nie je možné prerušiť a potom v tom pokračovať, ako sa to sugestívne tvrdí, ale pravda je taká, že tehotenstvo možno umelo ukončiť z rozličných dôvodov a nemožno v ňom neskôr zase pokračovať. Ale život dieťaťa má prevahu nad celou verejnou mienkou a pre odobratie jeho života sa nemožno odvolávať na slobodu názoru či na princíp demokratickej väčšiny, alebo na dovolenie umelého ukončenia tehotenstva zo strany právneho systému.
Teologické nazeranie na uvedenú problematiku je v terminologickom vyjadrení diametrálne odlišné od právnej roviny argumentácie. Umelé ukončenie tehotenstva, čiže potrat, je v morálnej teológii považované za vraždu nevinnej ľudskej bytosti, ktorá je jedinečnou osobou s právom na život.
Potrat alebo umelé ukončenie tehotenstva je mnohými ľuďmi obhajovaný ako jediné možné východisko z komplikovaných a ťažkých životných situácií, ktoré stavajú človeka pred dilemu, ako sa rozhodnúť. Problém umelého ukončenia tehotenstva sa nedotýka len morálnej zodpovednosti konkrétnych a zainteresovaných osôb, ale zasahuje každého človeka, ktorý má byť jeho ochrancom. V tejto oblasti zohráva významnú úlohu mnoho faktorov, napr. náboženský alebo kultúrny model spoločnosti, jej tradície, história, etická a hodnotová orientácia, ako aj atmosféra spoločnosti, na ktorú vplýva verejná mienka v prevažnej miere utváraná a ovládaná médiami. Konzumné a egoistické chápanie života potláča prostredníctvom médií svet pravdivých hodnôt, čím sa vytvára mentalita proti životu spôsobená mnohorakými príčinami, pričom štát sa súhlasne podieľa na antirodinnej, antimanželskej a antinatalistickej politike predovšetkým v právnej rovine.
Programová vojna za rozšírenie legalizácie potratov má jednoznačne medzinárodný charakter a koncentruje sa na zakotvenie potratu do právneho systému. Ale človek nikdy nemôže poslúchať právny predpis, ktorý je sám osebe nemorálny. Táto situácia a postoje sú motivované dôvodmi rozličného charakteru, pričom dochádza k cieľavedomému a pokryteckému; a pokryteckému ukrývaniu plnosti pravdy o neadekvátnosti falzifikovaného zdôvodnenia odobratia života nenarodenému nevinnému dieťaťu.
V dnešnej dobe dochádza k absurdným situáciám ukončenia tehotenstva z dôvodov ekonomicko-sociálnych, ktoré sú motívom už počatého dieťaťa, paradoxne, v mene jeho budúceho dobra. Praktický materializmus a egoizmus a s ním spojená konzumná mentalita často sugestívne tlačí rodičov k rozhodnutiu neumožniť narodenie dieťaťa, lebo je lepšie neporodiť dieťa, ako ho priviesť na svet a tým ho odsúdiť na núdzu a neistú budúcnosť. Akokoľvek deklarácie tohto druhu znejú triviálne a tragicky, používajú ich často ľudia, ktorí majú dostatok prostriedkov na chov milovaných drahých exotických zvierat, psov a mačiek. Na druhej strane je faktom existencia skutočných ekonomicko-sociálnych ťažkostí vo veľa rodinách, ale tieto ťažkosti sú často výsledkom antirodinnej, antipôrodnej politiky štátu. Je však preukázateľným faktorom, že umelé ukončenie tehotenstva z týchto dôvodov sa realizuje častejšie u ekonomicky a sociálne lepšie postavených ľudí ako u ľudí chudobných.
Ľudský život je v súčasnosti konfrontovaný s kultúrou smrti, ktorá je popretím úcty voči ľudskému životu, pričom táto kultúra smrti nie je úplne totožná s hmotnou a duchovnou núdzou mnohých národov, hladom, endemickými chorobami alebo násilím rôzneho charakteru. Pomocou cielenej mediálnej kampane a pod vplyvom demokratickej ideológie sa programovo vytvára zdanie, že o všetkom možno rozhodnúť rokovaním a dohodou, kde sa vychádza zo zvráteného a hanebného ponímania ničím a nikým neohraničenej ľudskej slobody chápanej ako absolútnej moci nad inými a proti iným, čo pramení v strate citlivosti na človeka. Z týchto faktov vyplýva čoraz väčší vplyv štátnej moci a ideológie, teda aj legislatívy, na postoj človeka k ľudskému životu.
Umelé ukončenie tehotenstva nie je ničím novým. Zo sebeckých a materialistických dôvodov sa to vyskytuje v dejinách ľudstva odnepamäti. V poslednom storočí však táto hriešna prax dosiahla nevídaných rozmerov, stala sa sociálne prijateľnou, legálne dovolenou a v mnohých prípadoch dokonca oficiálne propagovanou a šírenou. Interrupčné zákonodarstvo je jednou z vymožeností socialistického štátneho zriadenia, ktoré bolo uvalené na Slovensko v auguste 1950, keď parlament prijal zákon č. 86/1950. Tento zákon dovoľoval umelé ukončenie tehotenstva v troch prípadoch: znásilnenie, ohrozenie života matky a v prípade genetickej poruchy plodu. V roku 1957 zákonom č. 68/1957 dôvody boli podstatne rozšírené a legálne potraty boli povolené aj z ďalších niekoľko desiatok akože dôležitých príčin.
Posledné znenie zákona prijaté 23. októbra 1986 a v podstate platné dodnes umožňuje interrupčný zásah prakticky neobmedzene, na želanie. V súčasnosti je ukončenie tehotenstva dovolené v prvých dvanástich týždňoch tehotenstva. Jediným zmienky hodným obmedzením je predpoklad, že od predošlej interrupcie uplynulo aspoň šesť mesiacov, ale aj tu sú výnimky. V prípade znásilnenia alebo keď je žena staršia než 35 rokov, alebo keď už má aspoň dve deti, v takých prípadoch sú potraty legálne, dovolené aj častejšie než každých šesť mesiacov.
Výsledky takéhoto uvoľneného prístupu k trvalému prerušeniu tehotenstva sú katastrofálne. Od roku 1950 počet, počet potratov závratne vzrastal a dosiahol svojho vrcholu ku koncu 80. rokov minulého storočia. Je síce pravda, že od roku 1990 počet potratov prejavuje klesajúcu tendenciu, nie však preto, že sa zmenil všeobecný postoj k potratom, zapríčinil to ľahší prístup k moderným antikoncepčným prostriedkom.
V bezcitnom úradnom jazyku sa to oznamuje takto: Organizácia medzinárodného plánovaného rodičovstva zaznamenala, že po roku 1990 bol na Slovensku päťnásobný nárast v spotrebe antikoncepčných piluliek.
Smutnou skutočnosťou je, že neklesá iba počet potratov, ale nebezpečne klesajúcu tendenciu prejavuje aj počet novonarodených detí. Vývoj demografickej štruktúry veku obyvateľstva hovorí o vážnom nastávajúcom probléme. Na Slovensku aj v ostatných európskych krajinách je zaznamenaný veľmi malý počet narodených detí pri porovnaní s minulosťou. Od roku 1980 do roku 2000 došlo na Slovensku k takmer 50-percentnému poklesu z 95-tisíc detí ročne na 55-tisíc ročne. Ak budeme v tomto trende pokračovať, v roku 2060 obyvateľstvo Slovenska podľa údajov z Eurostatu klesne o 840-tisíc, čiže na 4,6 milióna.
V roku 1936 vyšlo objemné dielo profesora Alojza Churu s titulom Slovensko bez dorastu? V ňom autor upozorňuje na vážny poklesu pôrodnosti na Slovensku a na sociálne následky tohto znepokojujúceho stavu. V tom čase bol počet detí na jednu rodinu 3,6. Pri dnešnom rozvrate rodinného života by bol počet detí na jednu rodinu prakticky nezistiteľný. Mierou natality je pomer počtu novonarodených detí k ženám v plodnom veku, od roku, od 15. roku do 48. roku života. Kým v roku 1960 na Slovensku bol index 3,1, v roku 2016 bol už iba 1,4. Nad takýmto stavom by sa profesor Chura musel rozplakať. Skrátka dostali sme sa pod úroveň jednoduchej reprodukcie.
Pred 80 rokmi profesor Chura charakterizoval situáciu takto: "Naším svetom rozhostila sa bieda, áno, bieda duševná. Táto podmieňuje biedu hmotnú a obe spoločne i každá samostatne podmieňuje subnatalitu. Na šírení biedy duchovnej si veľkú zásluhu vydobývajú noviny. Noviny namiesto toho, aby povzbudzovali a zušľachťovali a psychicky dvíhali človeka, vzbudzujú v ňom tie najhoršie predstavy, bičujú v ňom najnižšie pudy a udržujú ich v stálom napätí." Tieto slová platia vo zvýšenej miere aj dnes, iba namiesto výrazu noviny by tam mali byť médiá, tlač, rádio, televízia, internet.
Aj dnes sú v spoločnosti ľudia, skupiny a organizácie, ktoré bojujú proti tomuto nebezpečenstvu, ktoré svätý pápež Ján Pavol II. nazval kultúrou smrti. Viditeľným prejavom ich obrany života sú skupinové modlitby pred klinikami, pochody za život a iné podobné aktivity. Je to chvályhodný prístup, ale nestačí. Kultúra života sa musí presadzovať predovšetkým na pôde parlamentu, tak ako sa to deje v susednom Poľsku. A tu sme opäť svedkom javu tak typického pre slovenské pomery, hoci mnohí politici sa hlásia ku kresťanskému svetonázoru a prieskumy verejnej mienky naznačujú, že väčšina obyvateľstva si želá, aby potraty boli umožnené len z veľmi vážnych dôvodov, ani jedna politická strana – či už koaličná, alebo opozičná – nezaujala otvorený postoj a nenavrhla zmenu zákona v tomto zmysle. A tak sme sa na túto úlohu podujali my, médiami nenávidená a v parlamente izolovaná politická strana Ľudová strana Naše Slovensko. Je to krok v správnom smere.
Očakávalo by sa, že naše úsilie nájde podporu a pochopenie aspoň v tých kruhoch, ktoré sa stavajú proti kultúre smrti. Stalo sa však čosi neočakávané, prekvapivé, čo vyvoláva sklamanie u každého kresťansky zmýšľajúceho Slováka. Kolega poslanec Uhrík takto informuje o reakcii, s akou prijala tento podnet Slovenská kresťanská mediálna pospolitosť: Na tlačovú konferenciu do Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sme predstavovali daný návrh zákona, sme okrem mainstreamových médií pozvali aj množstvo katolíckych médií. Je pre nás istým sklamaním, že na tlačovú konferenciu venujúcu sa zákonu na zlepšenie ochrany života nenarodených detí neprišiel do Národnej rady Slovenskej republiky napokon nikto z nich a o našom návrhu zákona poväčšine vôbec neinformovali. Podobne sa zachovali aj komerčné mainstreamové médiá, ktoré to úplne odignorovali. Opäť sa ukázalo, že synovia sveta sú vo svojich prostriedkoch priebojnejší a následne aj úspešnejší než synovia svetla. Vedia svoje akcie lepšie organizovať, vedia, ako pritiahnuť na svoju stranu vplyvných spojencov, mienkotvorné médiá a bohatých sponzorov, aby potom úspešne zviedli nerozhodných, zastrašili bojazlivých a odzbrojili neohrozených. Iniciatíva Ľudovej strany Naše Slovensko ostáva bez podpory, lebo aj tí jednotlivci a skupiny, čo s ňou vnútorne súhlasia, nevedia nájsť dosť odvahy prejaviť svoje cítenie aj navonok.
Bývalí poslanci za KDH Ján Hudacký a Martin Fronc v otvorenom liste adresovanom nám poslancom okrem iného napísali, citujem: "Vážený pán poslanec, vážená pani poslankyňa, dovoľujeme si vás osloviť vo veci zmeny zákona č. 73/1986 Z. z. v znení zmien a noviel o umelom prerušení tehotenstva. Návrh zákona je reštrikciou oproti pôvodnému veľmi flexibilnému zneniu, ktoré umožňovalo za istých okolností ukončiť život dieťaťa bez udania dôvodu a možno aj bez existencie reálneho dôvodu. Vieme, že tieto rozhodnutia sa rodia vo vypätých emočných situáciách, keď sloboda rozhodovania je mnohokrát výrazne pozbavená racionality a chápania závažnosti rozhodnutia. Skupina poslancov dnes navrhuje zmenu, ktorá svojím obsahom zúži takéto rozhodnutia na zákonom predpokladané prípady.
Určite nás môžu znepokojovať otázky, či je tento návrh úprimný, či nie je podporou tohoto zákona priamo alebo nepriamo podporená aj celá kontraverzná programová skladba navrhovateľov. V tomto prípade by sme však museli prejaviť znepokojenie nad každým návrhom a skúmať jeho úprimnosť a širší dosah. Sme presvedčení, že si asi všetci uvedomujeme iracionalitu takéhoto myšlienkového postupu. Ako kresťania musíme povedať s apoštolom Pavlom, že pohnutia srdca nech skúma Boh. My ľudia, či už liberáli z hľadiska rešpektu k samotnej rovnosti osoby, aby jedna osoba nemohla rozhodovať o druhej osobe, aj keď nenarodenej, a my kresťania z hľadiska posvätnosti hodnoty života, bez ktorej žiadne iné hodnoty nemajú reálnu dôležitosť a zmysel, o čom sme sa presvedčili empiricky pri táboroch smrti nacistického režimu.
Osobitne na katolíkov v Národnej rade sa obraciame so slovami nám tak blízkeho poľského pápeža. Dávame vám do pozornosti jeho slová v encyklike Evangelium vitae, podľa ktorých katolík nemôže v prípade takéhoto hlasovania váhať a musí podporiť toto reštriktívne znenie zákona. Preto sa obraciame na vás – poslancov Národnej rady – my bývalí poslanci, ktorí dnes už nevieme ovplyvniť inak ako morálnym apelom osud tohto zákona. Na všetkých vás, ktorí uznávate hodnoty života z dôvodu jeho posvätnosti Božieho diela alebo z iných dôvodov, rešpektu k dokonalosti života, filozofie alebo slobodomyseľného svetonázoru, sa obraciame, aby ste podporili tento návrh zákona.
S hlbokým rešpektom pred vaším rozhodnutím a legitimitou zastupiteľskej demokracie Ján Hudacký a Martin Fronc za Inštitút kresťansko-sociálnej politiky." Koniec citácie.
Pre mňa praktizujúceho kresťana je tento zákon zároveň otázkou mojej viery. Chodil som do kostola v čase bývalého režimu, v čase, keď to hrozilo problémami. Najnovšie už za vieru problémy hrozia aj dnes. Ale to nie je témou môjho dnešného príspevku. Samozrejme si uvedomujem situáciu žien, ktoré sa mnohokrát podrobia umelému ukončeniu tehotenstva z dôvodu, že si uvedomujú, že by nedokázali svojmu budúcemu dieťaťu zabezpečiť ani minimálnu mieru dôstojnej existencie. A tam je priestor pre nás všetkých, obzvlášť pre vás, dámy a páni z vládnej koalície.
Vaše návrhy zákonov bez problémov prechádzajú. Posledné mesiace, ba i roky sa pripravuje presídľovanie migrantov z Afriky, Arábie na Slovensko. Tých migrantov bude potrebné all inclusive zaopatriť. Padajú rôzne čísla budúcich presídlených. Vláda podpisuje jeden vítací dokument za druhým. Nedá sa nevidieť súvis medzi aktivitami NAKA proti slobode slova a pripravovaným presídľovaním migrantov na Slovensko. Pôsobí to ako príprava na umlčanie kritikov presídľovania. Nepočul som zatiaľ žiadne znepokojenie z vlády, že ako to presídľovanie finančne pokryjeme. Takže pokiaľ máme zdroje na presídľovanie tisícov migrantov, tie isté zdroje musia spoľahlivo postačiť na potrebu pomoci budúcim matkám v ich prípadnej ťažkej situácii. Chápem, že pre niektorých v sále je nepresídlený migrant niečo podobné ako pre mňa kresťana ľudský plod, ktorého životná púť skončila umelým ukončením tehotenstva. Je to divný stav vecí, keď my ako spoločnosť potrebné peniaze slovenským ženám nedáme s tým, že veď môžu podstúpiť interrupciu, ale vynaložíme ich radšej na presídľovanie migrantov s odôvodnením, že migráciu potrebujeme, lebo máme nízku pôrodnosť.
Vážení, uvedomujeme si ten neskutočne nelogický paradox a absenciu zdravého rozumu? Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za reakcie. Ja som ešte chcel v podstate takú jednu vec zdôrazniť, že teda okrem pána poslanca Kéryho, ktorý jasne povedal svoj postoj k veci, tak aj kolega Šuca, čo je vlastne môj kolega z oboch výborov, tu dnes úplne vzorne zastupuje vládnu koalíciu. Kiež by bolo takých ľudí viacej bez ohľadu na to, aký má názor, to neviem, ani sme sa o tom nerozprávali, ale už len to, že tu vôbec sedí, lebo keď si pozriete, že to je absolútne nedôstojné, aby v Národnej rade, ktorá má 150 členov, tu okrem nášho klubu sedelo maximálne tak šesť-sedem ľudí ešte, tak to je, to je z môjho pohľadu také veľmi, veľmi negatívne. A tí ľudia, ktorí napriek tomu, že tí ostatní sa na to vykašľali, tí ostatní to možno programovo ignorujú alebo sa tak rozhodli, že sú tu, tak ako to je tiež, o niečom to svedčí a patrí im minimálne naša vďaka za to.

Ďakujem za slovo. Toto je taká otázka, je to otázka morálno-etického charakteru. Náš klub na to má jasný pohľad. Ja nemám právo odporúčania, dávať odporúčania iným stranám a ani nemôžem. O SaS-ke si nerobím ilúzie, ale pri ostatných stranách by mohla byť vďaka božiemu zázraku voľná karta pri hlasovaní.
Vďaka, pán Kéry.

Ja sa tak isto úprimne pripájam k poďakovaniam pánu poslancovi Kérymu za to, že vôbec vystúpil s takýmto podporným stanoviskom. Sám za seba si myslím, že by to bol obrovský úspech, keby sa Národná rada, a to nie je, to by nebola, samozrejme, naša zásluha, ja som dokonca ochotný alebo teda pokiaľ by to prešlo, tak ja sám za seba viem sľúbiť, že vždy, keby sa hovorilo o tom návrhu zákona, tak by som povedal, že to prešlo vďaka viacerým stranám alebo vďaka Národnej rade, že to nebola iba naša zásluha. Rozhodne toto nie je téma, ktorú by som aj ako otec chcel zneužívať na nejaké politické účely alebo niečo podobné. Ono tiež súhlasím s tým, že keby tu možno sedeli viacerí poslanci, ktorí tu, bohužiaľ, nie sú, asi majú iné, dôležitejšie povinnosti, keby tu sedeli viacerí poslanci, tak som presvedčený, že mnohých by sme naozaj presvedčili, aby nabrali odvahu, aby sa, opäť hovorím, Národná rada ako celok, nielen Ľudová strana, ale ako celok Národná rada k tomuto problému postavila zodpovednejšie.
Ono viete, je zaujímavé, že všetci hovoria aj nám, keď sme to išli predkladať: Nedávajte to, nebudú vás voliť, ja s vami súhlasím, ale odplašíte si voličov, proste nerobte to! Všetci hovoria, všetci sa boja, že tí druhí za to nebudú hlasovať alebo že tých nejakých druhých, virtuálnych, si tým odplašíme, ale len veľmi málo ľudí nám povedalo, že s tým osobne nesúhlasí. To bolo veľmi zaujímavé na tých rekciách, čo sme aj sledovali, že skutočne všetci sa báli, že čo povedia tí druhí, ale každý, takmer každý povedal, že ja s tým akože vnútorne súhlasím, len sa bojím, čo povedia tí druhí. Lenže keď takto rozmýšľajú všetci, tak potom tá spoločnosť sa naozaj nikde neposunie a každý sa bude báť, čo povie o ňom ten druhý a proste čo to potom, na čo sme tu, čo vlastne ako Národná rada chceme riešiť, naozaj len nejaké debyrokratizácie a nejaké pozemkové úpravy alebo nejaké doslova banality v porovnaní s touto vážnou témou.
Čiže veľmi pekne ďakujem za akúkoľvek podporu.

Ja sa pripojím k tebe, pán predseda, ohľadne poďakovania pánovi Kérymu, že sa takto ozval. Jedna vec je naozaj smutná, čo ma mrzí teda, že dneska tu nie je viac poslancov či už z vládnej koalície, alebo opozície. Možno sa boja toho mediálneho lynču, ktorý prenasledujú všelijaké tieto protislovenské denníky, pretože si myslím, že keby tu boli, tak možno, možno, určite zmenia názor na náš návrh, ktorý predkladáme, a potom by sme si mohli byť istí, že minimálne do druhého čítania by tento zákon išiel. No, ostáva len dúfať, že nás počúvajú niekde zo svojich kancelárií.
Ďakujem pekne.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa opäť, znova naozaj s veľmi krátkym príspevkom zapojil do tejto debaty. Veľmi sa mi páči, že každý ďalší príspevok otvára túto oblasť z novej a z novej témy a že jednoducho tí, ktorí majú chuť počúvať, tak naozaj sa môžu dozvedieť informácie a pohľady, ktoré nie sú celkom bežné a ktoré sa ani veľmi nevyskytujú, no, v mainstreamových médiách takmer vôbec.
A zvlášť chcem v tomto mojom vystúpení sa poďakovať pánovi poslancovi Kérymu zo SMER-u – sociálnej demokracie ako predstaviteľovi vládnej strany za to, že povedal to, čo si myslí, to, čo vníma, to, čo cíti ohľadom tejto témy, a ja s ním musím súhlasiť na 100 % aj v tom, že naozaj máme odlišné, veľmi odlišné mnohokrát pohľady na svet, na základné ekonomické, sociálne otázky, možno aj na otázky etické v politike ako v samotnom tom nástroji na ovládanie štátu, ale veľmi kvitujem a aj obdivujem tú odvahu, že ako poslanec najväčšej vládnej strany sa prihlásil a povedal, že keď ide o takúto zásadnú vec, tak jednoducho nemôžme si zo svedomia robiť trhací kalendár a nemôžu tí ľudia v pondelok rozhodovať alebo myslieť a rozprávať inak ako v utorok a potom úplne inak ako napríklad v piatok.
Takže, pán poslanec, z mojej strany veľká poklona vašej odvahe a ja verím tomu, že aj vďaka takýmto odvážnym lastovičkám a jednotlivcom, ako ste vy, sa podarí posunúť tento návrh naozaj, neviem prečo, ale si myslím, že naozaj sa to podarí posunúť do druhého čítania a potom sa môžme rozprávať o tom, čo by doňho ešte malo ísť alebo čo by z neho malo vypadnúť.
A musím povedať, že ja sa tiež stotožňujem s tým, čo vy ste povedali, že nechcete, aby boli ženy trestané a nejako postihované, tie, ktoré sa rozhodnú pre interrupciu. A si myslím, že každý, tak vy určite, ale každý, kto si pozrie ten náš návrh legislatívny alebo to programové znenie, teda paragrafové znenie nášho návrhu, tak bude jasne vidieť, že presne tak to tam je aj zakomponované, že nechceme, aby sa ženy stávali terčom nejakých stíhaní alebo odsudzovaní alebo niečoho takého podobného, ale naopak, snažíme sa, snažíme sa tú legislatívu upraviť v takom duchu, aby ten priestor na tie pochybenia a hlavne na tie neskoršie výčitky a na tú veľmi smutnú a negatívnu sebareflexiu, o ktorej tu viackrát už hovorila pani doktorka Grausová alebo aj Janka Nehézová ako dlhoročná sestra pri tých najťažších, naozaj najťažších prípadoch v Rooseveltovej nemocnici, aby sa jednoducho nestávali a aby sme ten priestor obmedzili tak, aby nakoniec tí, ktorí dnes nás kritizujú, že chceme veľmi sprísniť v ich očiach tú potratovú legislatívu, aby nakoniec možno niektorí z nich, aj keby len jedna tá mamička prišla a povedala, že ďakujeme za to, že vďaka vašej úprave zákona som na potrat nešla, lebo keby to tak nebolo, tak dnes nemám tohto pekného syna alebo túto peknú dcéru, ale namiesto nich mám len tie výčitky.
Takže ďakujem veľmi pekne a ešte raz poklona za tú odvahu.