Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená Natália, vážení kolegovia z Ľudovej strany, vážený pán Vašečka, vážený pán Adamčík, pán Marček a pán Blanár, vlastne poslední mohykáni, čo tu s nami zostali dneska; a pán Kéry, hej, ten došiel teraz. Takže moji kolegovia dneska detailne opísali vývoj plodu, detailne opísali, kedy vlastne vzniká život, a detailne opísali aj proces potratu. Ja by som chcel poňať moje vystúpenie v prvej časti tak medzinárodne, aktuálne a v druhej časti by som sa venoval negatívnym dôsledkom potratu na ženu a v tretej časti také vystúpenie, by som reagoval na jednotlivé podnety, ktoré vznikli počas dnešného dňa.
Je paradoxom, že práve v čase, keď Ľudová strana Naše Slovensko predkladá zákon o umelom prerušení tehotenstva, došlo v Írsku k zmene ústavy, resp. ôsmeho dodatku, ktorý priznáva rovnaké práva pre tehotné ženy a nenarodené dieťa. V kampani, ktorá predchádzala tomuto referendu sa stretli dva tábory, ktoré tu už boli dneska spomenuté, a to pro-life na jednej strane a pro-choice na druhej strane. Čiže právo na život a právo na voľbu. Referendum skončilo výsledkom 66,4 % za zmenu ústavy, voči 33,6 % za zachovanie súčasného stavu. Čiže vlastne dochádza k úprave ústavy, kde sa liberalizuje potratová politika. Iba v jednom z 26 okresov, v okrese Donegal, ľudia hlasovali proti. V samotnom hlavnom meste Dubline až 75 % ľudí hlasovalo za zmenu ústavy.
V reakcii na výsledok referenda povedal taoiseach, čo je vlastne predseda vlády Írska Leo Varadkar, ktorý sám bojoval za liberalizáciu tohto zákona, že to je historický deň pre Írsko a že sa uskutočnila tichá revolúcia. Povedal tiež, že niektorí hlasovali za áno s pýchou, ale mnohí hlasovali s bolestivým prijatím a s ťažkým srdcom.
Ako je teda možné, že v krajine, kde sa až viac ako 80 % populácie hlási ku katolíckemu náboženstvu a ktoré sa donedávna vyznačovalo značnou dávkou konzervativizmu, ako je možné, že došlo k takémuto výsledku? Za hlavnú príčinu treba považovať určitý posun v zmýšľaní ľudí, ktorý nastal počas ekonomického rozmachu, keď hlavne mladá generácia zastáva čoraz liberálnejšie hodnoty. Tejto téme sa rozsiahlo venovali aj miestne médiá, ktoré okrem tradičných dôvodov na obidvoch stranách používali aj nie veľmi objektívne, až sugestívne metódy informovania. Príkladom je informovanie o prípade 31-ročnej indickej zubárky pani Halapannavar, ktorá zomrela v roku 2012 v Galway v dôsledku komplikácií po samovoľnom potrate. Legislatíva v danom čase umožňovala vykonať umelý potrat v prípade ohrozenia života matky, avšak lekársky tím nesprávne vyhodnotil jej zdravotný stav a k umelému prerušeniu prišlo neskoro. V niektorých médiách bol však tento prípad prezentovaný tak, že pani Halapannavar bol odmietnutý potrat absolútne vzhľadom na to, že Írsko je teda kresťanská krajina, a toto, dovolím si povedať, že do značnej miery ovplyvnilo verejnú mienku v prospech liberalizácie potratovej politiky.
Poďme sa ale pozrieť na jednotlivé dôvody, ktoré uvádzajú tieto pro-choice a pro-life strany. Začnime teraz pro-life prístupom, ako je definovaný na stránke prolifecampaign.ie. Na konci bodka aj í. Definujúcim problémom, ktorým dnes spoločnosť čelí, je liečba a rešpekt ľudského života vo všetkých štádiách vývoja od jeho krehkého začiatku po prirodzenú smrť. Princíp inkluzívnosti, ktorý je základom posolstva, nie je prázdnou rétorikou. Prekladá sa do veľkej praktickej a niekedy aj náročnej agendy. Každý z nás začal život ako embryo. Keď sa otcova spermia, keď sa otcova spermia spája s vajíčkom matky, začína nový život. Táto nová ľudská bytosť, aj keď je veľmi malá, je nielen potencionálnym životom, je to skutočný ľudský život s potenciálom a zaslúži si život uvítať a chrániť zákonom.
Na druhej strane advokáti pre právo na potrat tvrdia, že tehotná žena, pokračovanie v tehotenstve by malo byť jej osobnou voľbou, keďže zahŕňa jej telo, osobné zdravie a budúcnosť. Tiež tvrdia, že dostupnosť legálnych potratov znižuje vystavenie žien rizikám spojeným s nelegálnymi potratmi. V širšom zmysle obhajcovia práv na interrupciu garantujú svoje argumenty z hľadiska slobody jednotlivca, slobody reprodukcie a reprodukčných práv.
Čiže v skratke, na jednej strane je právo dieťaťa na život od počiatku, na druhej právo ženy rozhodovať sa samostatne o svojom tele a slobode reprodukcie. A práve posledne menovaná sloboda reprodukcie je kameňom úrazu pre pro-choice hnutia. Nikto totiž, a neuvádza sa to ani v návrhu novely zákona, ktorú vlastne predkladáme, nevyžaduje od ženy povinnosť reprodukcie. Toto právo je ponechané čisto na jej vlastné uváženie. Navyše existuje niekoľko spôsobom, ktoré sú aj častým predmetom inzercie v médiách, ako neželanému tehotenstvu zabrániť. Bavíme sa teda o antikoncepcii. Čiže podmienka slobody, slobodnej voľby pre ženy je splnená. Ak použijeme rovnaký meter, slobodu voľby by malo mať aj nenarodené dieťa, avšak tu zástupcovia pro-choice hnutia už nie sú až takí konzistentní. Čiže na jednej strane požadujú slobodu voľby pre tú ženu, ale na to dieťa už teda zabúdajú. Čiže okrem tejto spomínanej dilemy tu existuje aj iný dôvod proti umelému prerušeniu plodu; tehotenstva a tým sú vlastné negatívne dopady na ženu. Tieto môžme rozdeliť na fyzické a psychické.
Ja sa v mojom vystúpení budem venovať viac tým psychickým, keďže fyzické už popísali aj moji kolegovia. Takže prvým je vlastne vyprázdnenie a vytesnenie. Prvým pocitom po zákroku je často úľava. Žena je rada, že to už má za sebou. Najmä vtedy, ak chcela, aby sa o jej tehotenstve nikto nedozvedel, alebo sa bála možných komplikácií spojených s narkózou či samotným zákrokom.
Prvotnú úľavu však čoskoro vystrieda pocit vyprázdnenia. Telesného i duševného. Vzniká akási citová otupenosť, ako by sa už takejto ženy po citovej stránke už nič nedotklo. Zrazu nevie smútiť a žialiť ani v situáciách, v ktorých to v minulosti robila. Ale nevie sa ani tešiť a radovať z vecí, ktoré jej v minulosti rozjasňovali všednosť dní. Stáva sa menej citlivou k problémom iných ľudí. Niekedy sa jej zdá, akoby samu seba pozorovala z určitého odstupu. Na ničom jej veľmi nezáleží. Citové otupenie môže pretrvávať aj dlhodobo. Býva to vtedy, ak je obranným mechanizmom, ktorým sa žena chráni pred bolesťou, ktorú by jej spôsobovalo prirodzené prežívanie tragédie potratu. Usiluje sa zabudnúť na to, čo sa stalo, úplne to vygumovať zo svojej pamäti. Vyhýba sa podnetom, ktoré jej skúsenosť z potratu pripomínajú. Tie môžu byť u rôznych žien odlišné. Niektoré ženy sa nedokážu pozerať na bábätká, malé deti, brušká tehotných žien. Ďalším prekáža zvuk odsávačky, napríklad i u zubára. Negatívne vnímajú nemocničné predmety, pachy, ale i osoby, ktoré sa im spájajú so skúsenosťou potratu. Často si ani priamo neuvedomujú, prečo sa im; prečo im tieto veci prekážajú, ale aj tak sa usilujú im vyhýbať. O potrate zvyčajne nechcú rozprávať. Niektoré ho v diskusiách obhajujú práve preto, aby sa s ním v myšlienkach nemuseli zaoberať. Z psychologického hľadiska je snaha zabrániť duševnej bolesti je úplne prirodzená a pochopiteľná. Avšak tento stav pretrváva dlhodobo a bráni to duševnému uzdraveniu.
Ďalším dôsledkom je podráždenie. Jednou z reakcií na umelý potrat je stav zvýšenej dráždivosti. Prejavuje sa vyšším podráždením v bežných životných situáciách a obrannými reakciami i na podnety, ktoré nie sú nebezpečné. V komunikácii s ľuďmi takáto osoba pôsobí nervózne, nedotklivo, hádavo. Môžu sa u nej objaviť výbuchy zlosti a agresívne správanie. Časté sú poruchy spánku a neschopnosť sústrediť sa. Vnútorné napätie sa môže prejavovať i telesnými príznakmi, stuhnutým svalstvom, kolísaním tlaku a pulzu, pocitom stiahnutosti žalúdku. Dlhodobý stres môže podnietiť vznik tzv. psychosomatických ochorení.
Vtieravé predstavy. Niektorým ženám sa sčasti potratové zážitky vracajú v predstavách, ktoré sa objavujú v nečakaných momentoch a v situáciách. Ženy sa ich často nedokážu zbaviť. V týchto predstavách znova prežívajú časti potratu alebo vidia potratené dieťa, pociťujú hrôzu a beznádej. Vtieravé predstavy sa objavujú počas bdenia, ale aj v spánku, kde sa premieňajú na bizarné sny, v ktorých sa skutočné udalosti preplietajú s neskutočnými obrazmi.
Problémy v sexuálnom živote. Viac ako tretina žien po potrate má problémy so sexom, ktoré začínajú v tesnej nadväznosti na zákrok. Strácajú radosť z milovania, nedokážu si ju vychutnať, niektoré pocity; pociťujú pri ňom bolesť. Preto sa mu usilujú vyhýbať, čo znižuje šancu na plnohodnotný trvalý vzťah s mužom. Niektoré ženy striedajú partnerov a dochádza u nich k promiskuite, ktorá predstavuje formu trestania samej seba. Sebapoškodzovanie a samovraždy, depresia, popotratový stres a strata sebaúcty sú pravdepodobnou príčinou takéhoto správania sa žien, ktorá škodí im samotným. Viaceré veľké štúdie potvrdili, že ženy po potrate výrazne viac fajčia, nadmerne pijú alkohol a užívajú drogy. U niektorých sa prejavujú poruchy príjmu potravy, prejedanie sa, ako aj nadmerné pôstenie sa, chorobným vychudnutím.
Alarmujúci je najmä vysoký počet pokusov o samovraždu. Veľa z nich sa končí smrťou. Fínsky celonárodný výskum ukázal, že do roka zomrelo v dôsledku samovraždy sedemkrát viac žien po umelom potrate ako matiek, ktoré dieťa porodili.
Problémy v partnerských vzťahoch. Umelý potrat negatívne zasiahne ich vzťahy, ktoré dovtedy zdanlivo dobre fungovali. Partneri sa často navzájom odcudzia, prichádza k rozchodu alebo k rozvodu. Potrat nevyrieši existujúce problémy a často pridá nové. Ženy po potrate si ťažšie vytvoria funkčný trvalý vzťah pre zníženie sebaúcty, stratu dôvery k mužom, problémy v pohlavnom živote, nevyrovnané a konfliktné správanie sa, ako aj užívanie drog a alkoholu.
Opakované potraty a nezdravý vzťah k deťom. Ženám po potrate hrozí štvornásobne vyššie riziko, že pôjdu znova na potrat. Má to niekoľko príčin. Prvou je úsilie odčiniť predchádzajúci potrat novým tehotenstvom napriek tomu, že pretrváva problematická situácia, ktorá ženu priviedla k predchádzajúcemu potratu. Ďalej je to strata sebadôvery. Žena si neverí, že by novému dieťaťu dokázala byť dobrou matkou. Čo sa týka žijúcich detí, často býva prehnaný strach o ne, ale i neschopnosť dostatočne im prejaviť svoju lásku. Výnimkou však nie je ani týranie alebo zanedbávanie žijúcich detí, ktoré súvisí s popotratovým stresom matky, jej náladovosťou a zníženou sebakontrolou.
Psychické následky po umelom potrate dokazujú, že potrat nie je ani pre ženu dobrým riešením neplánovaného tehotenstva. Navyše tieto zostávajú so svojimi problémami osamotené. Pomoc ani podporu im neposkytujú ani tí, ktorí im potrat odporúčali alebo ich doňho vyslovene nútili. Potratom ženy nič nezískajú, ale môžu stratiť viac, než predpokladajú, preto treba ženy pred potratom chrániť. Tým, ktoré po potrate trpia a možno viac, ako si vieme predstaviť, treba pomôcť, aby si dokázali odpustiť. To sa dá iba vtedy, ak o potratovom syndróme nebudeme mlčať.
Na záver by som ešte sa vrátil k terminológii, ktorú viacerí kolegovia už spomenuli, či by sa to teda malo nazvať potrat alebo predčasné ukončenie, kde v staršej legislatíve sa používal termín vyhnanie plodu a myslím, že tento termín viac definuje tú faktickú podstatu ukončenia tehotenstva. Taktiež niektorí kolegovia spomínali, že, myslím, že to bol Jano Kecskés, že videl video ešte kedysi na škole. Ja som toto video tiež videl, nám to tiež ukazovali a naozaj, sa vraví, že lepšie raz vidieť, ako stokrát počuť, takže možnože keby sme mali možnosť si to tu pustiť, tak aj tí, ktorí budú hlasovať alebo nebudú hlasovať vôbec, teda budú hlasovať proti, by možnože zmenili svoj názor.
A tretí taký bod na koniec je vlastne tá úloha, úloha muža, ktorá akoby sa troška aj opomínala, pretože nie vždy sú tie dôvody potratu iba na strane matky, ale aj ten nezáujem toho muža je určitým faktorom. Takže možno by sme sa mali zamyslieť nad tým, ako toho muža viac tak vtiahnuť do toho rozhodovania a aby bol možnože viac nápomocný pri tom samotnom rozhodnutí tej matky. Takže toľko na koniec.
Ďakujem pekne.
