Vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, veľkú časť dnešného rokovacieho dňa, úvodného dňa dnešnej schôdze venujeme návrhu uznesenia z dielne predsedu Národnej rady Andreja Danka na tému antisemitizmus. Už tu bolo povedané toho naozaj veľa. Naša hlavná výčitka je tá, že toto uznesenie spája do jedného guláša všetkých normálnych obyvateľov aj Slovenskej republiky židovského pôvodu alebo židovskej národnosti, alebo ako to chcete, vierovyznania, s politickou štátu Izrael, ktorý mnohí, naozaj mnohí, a to nielen poslanci našej strany, ale aj mnohí a nielen na Slovensku, ale celosvetovo, považujú za štát nedemokratický, rasistický, zločinecký, atď., atď., doplňte si, čo chcete.
Neboli sme to my, neboli sme to my z Ľudovej strany Naše Slovensko, kto ako prvý v tomto volebnom období označil Izrael za zločinecký štát. Bolo to po útoku a vystrieľaní 50 Palestíncov z úst člena Zahraničného výboru Národnej rady poslanca Národnej rady Slovenskej republiky z klubu SMER – sociálna demokracia Blahu, ktorý povedal, že je to zločinecký štát, ktorý len tak zastrelí 50 Palestíncov. A mal pravdu. Ale dnes nepočujeme o tom, že by niekto kritizoval jeho za tieto slová. Iba selektívne našich poslancov.
Ale poďme ďalej a pýtajme sa na procesné otázky tohto uznesenia. Pod uznesením je za klub Slovenskej národnej strany podpísaný jeden jediný človek. Zhodou okolností predseda a zároveň aj predseda Národnej rady Andrej Danko. Ale pod uznesením žiadajúcim stiahnutie materiálu o tom vlastizradnom migračnom pakte sú podpísaní šiesti, siedmi, siedmi poslanci Slovenskej národnej strany, ale práve tam predseda Národnej rady a poslanec Danko chýba. A ja si to neviem vysvetliť. V siedmich, v siedmich poslancoch sa naozaj, a ja sa chcem poďakovať z tohto miesta poslancovi Paškovi za jeho veľmi vecný prejav na zahraničnom výbore, sa ozvalo možno svedomie, možno zvyšky národnej hrdosti a jednoducho bojujú za to, aby Slovenská republika nebola účastná tohto vlastizradného paktu, však budeme sa o tom rozprávať ďalej, ale tam podpis predsedu Andreja Danka chýba. Ale keď ide o bezbrehé zabránenie, snahu o bezbrehé zabránenie kritiky Izraela, tak tam svieti práve podpis Andreja Danka. Neviem si to vysvetliť. Ľudia sa na to pýtajú. Možnože dostanú odpoveď priamo v hlasovaní, alebo možno v nejakých ďalších krokoch.
Bavíme sa tu o tom, že koľko veľa obetí v histórii a tak ďalej. Obete sú mŕtvi ľudia, ktorí sa nedajú spochybniť a ja sa chcem v tejto súvislosti spýtať pána predsedu, je to naozaj česť stáť tak v jeho blízkosti, či mu niečo hovorí dátum 22. júla 1946? Jeruzalem, hotel Kráľ Dávid. Bolo viac ako rok po ukončení druhej svetovej vojny, ľudia si mysleli, že naozaj nejaké genocídy, vraždenia, zabíjanie nevinných nehrozí, a zrazu, bác, hotel King David zlikvidovaný, vyhodený do vzduchu skupinou Irgun, teroristickou skupinou Irgun, pri ktorom útoku zahynulo 91 ľudí v zložení Židia, Arabi, Angličania, Egypťan, Grék a Rus. A my dnes hovoríme o tom, že keď niekto kritizuje takéto činy, ktoré viedli a ktorých cieľom, bez hanby priznaným, bolo urýchlenie a vytvorenie židovského štátu, keď to niekto kritizuje, tak je proste podľa tohto uznesenia, alebo bude, čistý antisemita. Hoci ten človek nemusí mať absolútne nič proti slušným občanom židovského pôvodu, proti normálnym ľuďom, ktorí pracujú, starajú sa, snažia, jednoducho slušne žijú. Toto je to obrovské nebezpečie, o ktorom my stále hovoríme, že jednoducho to nemôžte spájať, ani účelovo, ani pod vplyvom nejakej Kabaly, s ktorou ste sa asi, možno stretli v tom Izraeli. Ja neviem, ja neviem, ale chápeme, že to nie je dobré, čo robíte.
A, pán Danko, viete, najhoršie je to, že ja aj s kolegom Morom sme boli osobne v Sýrii a v Libanone. A v tej Sýrii, nieže my sme to videli, aj vy by ste to na vlastné oči videli, čo tam dosiahol zločinecký pakt Izrael, Amerika, Turecko. Pán Danko, zbombardované detské, detské nemocnice. Deti čakajú na ošetrenie tri týždne, nejaké komplexné. V nemocnici pre osemsto detí je päť, päť lôžok jednotky intenzívnej starostlivosti. A kvôli medzinárodnému embargu, na ktoré tlačí najmä Izrael a USA, si tieto nemocnice, napriek tomu, že Sýria má peniaze, nemôžu kúpiť nové chýbajúce medicínske vybavenie. A vy mi potom poviete, že keď niekto kritizuje túto zločineckú politiku vedúcu k stovkám mŕtvych detí a civilistov, možno k tisícom, ja neviem, takže je antisemita. A že jednoducho ho treba vybaviť a musíme o tom spraviť uznesenie. A nie ste ochotný a schopný pochopiť, že my žiadame iba jedno, rozdeľte, rozdeľte nejakú ochranu, pre mňa za mňa, židovských spoluobčanov a kritiku Izraela. Keď to neviete rozdeliť, tak ju naozaj, potom sa nedivte a nečudujte, pán Danko, že ľudia si oprávnene myslia a majú to podozrenie, že vám v skutočnosti nejde o ochranu židovských spoluobčanov pred nejakým neexistujúcim, fiktívnym ohrozením, ale o zabránenie kritiky štátu Izrael. Nedá sa to vysvetliť inak.
A, pán Danko, ešte kým prejdem k tomu antislovanizmu, viete, vy nám, vy nám, mnohokrát opakovane nás obviňujete a označkujete nás, značkujete, nálepkujete ako fašistov, nacistov, extrémistov a neviem čo, ale vám musím povedať jednu vec, ktorá bude asi novinka v tomto pléne. Kým niektorí z našich poslancov boli členmi občianskeho združenia legálne zaregistrovaného ministerstvom vnútra, Slovenskej pospolitosti teda, združenia, ktoré sa snažilo viesť mládež k národným hodnotám, k vlastenectvu a ku všetkým tým normálnym veciam, ktoré každý človek musí cítiť, tak minimálne jeden váš poslanec, pán predseda, vážení, mal veľmi blízko k vyslovene extrémistickej organizácii, ktorá sa netajila obdivom k Hitlerovi, ktorá na rozdiel od členov pospolitosti bežne hajlovala. Lebo v pospolitosti, pán predseda, za mojich čias sa nehajlovalo. Tam žiadni hitlerovci neboli, ani nič podobné. Takže toto si najprv vybavte medzi svojimi a potom hovorte o tom, kto je tu, kto je tu fašista a potom ukazujte prstom na nás.
Čo ale vám vytýkame najviac, tak je to, že prečo keď chcete chrániť Židov, prečo pred tým nechcete chrániť aj všetky ostatné národy a národnosti. Alebo spolu s tým, nielenže pred tým, aby sa nepovedalo, že je niekto viac. Tak poďme ich chrániť všetkých. Či si myslíte, že naozaj tú ochranu si zaslužujú, zaslúžia len Židia teda a ostatní ľudia nie? Nech sú akejkoľvek národnosti, akéhokoľvek pôvodu, akéhokoľvek vierovyznania na Slovensku? Potom je to asi diskriminácia a nejaký spôsob vyvyšovania alebo ponižovania nejakých ľudí medzi sebou.
Takže, pán predseda, my sme v tejto súvislosti pripravili návrh na v podstate uznesenie, ktoré má dopĺňať, ktoré má dopĺňať to vaše uznesenie tak, aby to bolo vyvážené. A teraz si dovolím to uznesenie prečítať. Je to podané tak, ako káže rokovací poriadok. Takže poprosím o zastavenie času a idem čítať samotný text uznesenia.
Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k pracovnej definícii antislavizmu vypracovanou skupinou poslancov Národnej rady Slovenskej republiky v spolupráci s občianskym združením Slavica. Národná rada Slovenskej republiky za a) berie na vedomie informáciu o predložení návrhu uznesenia poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Danka k pracovnej definícii antisemitizmu na zasadnutí 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky pod č. parlamentnej tlače 1125, za b) vyslovuje súhlas s pracovnou definíciou antislavizmu, vypracovanou skupinou poslancov Národnej rady Slovenskej republiky v spolupráci s občianskym združením Slavica, a to v takomto znení:
"Slovensko je prirodzenou súčasťou sveta Slovanov. Slovenská republika je domovom Slovákov a Sloveniek, ktorí viedli boj o svoju nezávislosť viac ako tisícročie. Je preto prirodzené, že chcú žiť v prostredí, v ktorom nebudú terčom nenávisti zo strany iných. Antislavizmus, ako nenávisť namierená proti Slovanom sa prejavuje vo svete už niekoľko storočí. Počas tejto doby mal antislavizmus aj fyzické prejavy vo forme genocídy a vyvraždenia miliónov Slovanov. Nepriateľstvo a predpojatosť voči Slovanom ako rase pretrváva aj v 21. storočí. Najzúrivejšiu nenávisť môžme pozorovať hlavne k východným Slovanom, najmä k Rusom a južným Slovanom, najmä k Srbom. V súčasnosti sa antislavizmus prejavuje hlavne v hovorenom, písanom alebo vizuálnom prejave, používa zlomyseľné stereotypy o Slovanoch a pripisuje im negatívne charakterové črty. Súčasťou antislavizmu je aj celené zosmiešňovanie a degradovanie významných osobností slovenského národa.
Antislavizmus treba vnímať ako útok na náš jazyk, kultúru, literatúru, dejiny, inštitúcie a vieru a teda na všetko to, čo robí národ národom. Rétorické a fyzické prejavy antislavizmu sú namierené proti príslušníkom slovanských alebo neslovanských národov a/alebo ich majetku, proti inštitúciám slovanskej komunity a náboženským ustanovizniam.
Terčom takýchto prejavov môžu byť tiež slovanské krajiny chápané ako slovanské spoločenstvo. Avšak kritiku slovanských krajín podobnú tej, ak býva vznesená proti akejkoľvek inej krajine, nemožno považovať za antislavistickú. Antislavizmus často obviňuje Slovanov z konšpirácie poškodzujúcej ľudstvo a často sa používa na obviňovanie Slovanov "z toho, prečo veci nefungujú".
Súčasné príklady antislavizmu vo verejnom živote, médiách, školách, na pracoviskách a v náboženskej sfére, berúc do úvahy celkový kontext, môžu zahŕňať, ale nie sú obmedzené na:
1. ospravedlňovanie a popieranie genocídy Slovanov,
2. vytváranie klamlivých, dehumanizujúcich, démonizujúcich alebo stereotypných tvrdení o Slovanoch,
3. obviňovanie Slovanov ako ľudu zo zodpovednosti za skutočné alebo vymyslené krivdy spáchané jednou slovanskou osobou alebo skupinou alebo aj za činy spáchané neslovanmi,
4. obviňovanie Slovanov, slovanských štátov alebo slovanských národov z organizovaného podieľania sa na holokauste,
5. obviňovanie príslušníkov slovanských národov z toho, že sú loajálnejší k svojim krajinám ako k údajným prioritám Slovanov na celom svete než k záujmom cudzích krajín,
6. odopieranie práva slovanských národov na sebaurčenie a nezávislosť,
7. uplatňovanie dvojitých štandardov voči Slovanom a slovanským krajinám vyžadovaním správania, ktoré sa neočakáva alebo nevyžaduje od žiadneho iného demokratického štátu,
8. používanie symbolov alebo obrazov spájaných s klasickým antislavizmom na negatívne charakterizovanie Slovanov alebo slovanských národov,
9. prirovnávanie súčasnej politiky slovanských krajín k politike nacistov,
10. považovanie Slovanov za kolektívne zodpovedných za konanie slovanských krajín,
11. zosmiešňovanie a degradovanie slovanskej symboliky a tradícií, vrátane rodiny ako tradičnej formy života Slovanov,
12. obviňovanie stúpencov slovanskej vzájomnosti z panslavizmu a ich kriminalizovanie.
Antislavistické činy sú trestné činy vtedy, keď ich tak definuje zákon (napr. distribúcia antislavistických materiálov v niektorých krajinách).
Trestné činy sú antislavistické vtedy, keď cieľ útoku, či už ľudia alebo majetok (ako napríklad budovy, školy, miesta na bohoslužby a cintoríny), je vybraný preto, že je alebo je vnímaný ako slovanský alebo spojený so Slovanmi.
Antislavistická diskriminácia je odopieranie Slovanom možností alebo služieb dostupných iným osobám."
A za C. odporúča vláde Slovenskej republiky, aby:
– vykonala analýzu právneho poriadku Slovenskej republiky a v prípade potreby pripravila legislatívne návrhy príslušných právnych predpisov tak, aby v činnosti a pri rozhodovaní orgánov verejnej moci Slovenskej republiky bola rešpektovaná uvedená definícia,
– aktívne prispievala k zaisteniu bezpečnosti občanov slovanských krajín a slovanských náboženských, vzdelávacích a kultúrnych priestorov prostredníctvom dôkladnej a štruktúrovanej konzultácie a dialógu so slovanskými organizáciami občianskej spoločnosti a príslušnými verejnými inštitúciami bojujúcimi proti všetkým formám diskriminácie a
– sa podieľala na úsilí Národnej rady Slovenskej republiky pri kultivovaní diskusie vo verejnom priestore, ktoré za každých okolností bude odsudzovať antislovanské a nenávistné vyjadrenia aj prejavy a bude prinášať racionálne protiargumenty.
V Bratislave dnešný deň, podpísaní poslanci Milan Uhrík, Marian Kotleba a Rastislav Schlosár.
Ďakujem pekne.
