Videokanál klubu

Vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, cieľom tejto novely zákona o rodine, ako som uviedol, je zlepšenie ochrany práv detí na život v tradičnej rodine a zabránenie tomu, aby adoptované alebo osvojené deti skončili v rukách homosexuálnych, zoofilných alebo teda pedofilných párov.
Je tradičné a evidentné, že základnou bunkou alebo stavebným kameňom spoločnosti už po tisícročia je rodina. Rodina založená ideálne na manželstve, to znamená na manželstve muža a ženy, ktorí majú, ak Pán Boh dá, v šťastnom prípade aj svoje vlastné biologické deti. Samotné manželstvo má dva, dve také primárne poslania. Prvým poslaním je, samozrejme, také, taký subjektívny pohľad na manželstvo, to znamená budovanie si vzťahu, láskyplného vzťahu, trvácneho vzťahu medzi samotnými manželmi, a potom je tam taký, taký širší pohľad, a to je vybudovanie si vlastnej rodiny, splodenie vlastných detí, ktoré by títo biologickí rodičia vychovávali. To znamená, že úplne ideálnym stavebným prvkom každej civilizovanej a slušnej spoločnosti je, keď trvácne a stabilné, verné manželské páry vychovávajú svoje vlastné biologické deti.
Žiaľ, nie vždy sa tento ideálny scenár podarí naplniť, pretože, pretože nie vždy je osud teda taký zhovievavý a mnohé deti končia často osirelé, zavrhnuté, opustené, odvrhnuté a ich vlastní rodičia ich nechcú alebo sa k nim nepriznávajú a tieto deti sú odkázané na buď teda inštitucionalizovanú starostlivosť zo strany štátu, alebo na nejakú náhradnú starostlivosť zo strany akýchsi náhradných rodičov.
V zmysle v súčasnosti platnej legislatívy je možné zveriť dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti, do pestúnskej starostlivosti, do poručníctva, opatrovníctva alebo do formálne plnohodnotného osvojenia novými rodičmi. Tieto, tieto formálne akty majú, samozrejme, nejaké zákonné požiadavky, úplne prirodzeným a prvotným, prvotnou požiadavkou, podmienkou je, že tí noví rodičia, noví opatrovníci musia byť spôsobilí, samozrejme, na právne úkony a mať nejaké osobnostné, zdravotné a morálne predpoklady, ale chýba tam explicitná definícia toho, že by nemali mať nejakú, nejakú netradičnú sexuálnu orientáciu, resp. že by mali mať heterosexuálnu orientáciu.
To znamená, že v súčasnosti, kedy tradičná rodina podlieha naozaj obliehaniu zo strany liberálov a rôznych, rôznych voľnomyšlienkarov, ktorí tvrdia, že všetko je iba relatívne a všetko je si so všetkým rovné, sa môže veľmi skoro stať aj na území Slovenskej republiky, že nejaké deti skončia v rukách či už homosexuálov, pedofilov, alebo dokonca aj zoofilov. Myslím si, že je evidentné, že deti, ktoré by vyrastali v takejto, v takejto rodine, v takomto spoločenstve, by mali narušený obraz o svete, narušené predstavy o zdravom vzťahu, takisto by aj ťažšie nadväzovali štandardné vzťahy a ako je zrejmé aj z mnohých prípadov, u takýchto detí je oveľa väčšia tendencia, že by podliehali poruchám napríklad aj rodovej identity, že by sa sami nedokázali identifikovať, akého vlastne pohlavia sú, a ich život by sa mohol obrátiť naruby.
Preto v rámci zlepšenia ochrany detí pred týmito negatívnymi vplyvmi navrhujeme v legislatívnom znení zákona o rodine rozšíriť podmienky na žiadateľov o prevzatie do akejkoľvek starostlivosti o podmienku vylúčenia homosexuálnej, pedofilnej alebo teda zoofilnej orientácie žiadateľa, respektíve žiadateľov. Takéto splnenie podmienky by bolo automaticky považované za splnené v prípade, ak by tí žiadatelia boli v manželskom zväzku, či už v aktuálnom v súčasnosti platnom manželskom zväzku, alebo v minulosti by boli v nejakom manželskom zväzku, kedy sa predpokladá, aj keď to, samozrejme, nie je vylúčené, ale predpokladá sa, že majú teda heterosexuálnu orientáciu. Alebo v prípade, ak sú žiadatelia jednotlivci, lebo aj takí sa nájdu, tak tí by museli, museli podstúpiť psychologické alebo sexuologické posudzovanie.
Tento návrh zákona, hoci mnohí budú argumentovať, že je v rozpore s nejakými právami a je diskriminačný, v skutočnosti vôbec nie je diskriminačný a nie je v rozpore s ničím, dokonca samotná Ústava Slovenskej republiky v čl. 41 ods. 1 definuje manželstvo ako jedinečný zväzok medzi mužom a ženou, pričom na túto definíciu nadväzuje, nadväzuje čl. I.3 základných zásad v zákone o rodine, kde sa uvádza, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Čiže vylúčenie homosexuálov, pedofilov a zoofilov spomedzi žiadateľov o prijatie dieťaťa do nejakej formy zákonnej starostlivosti je preto úplne legitímne a len potvrdzuje všeobecne platné zásady morálky, ktoré sú akceptované v súčasnosti v Slovenskej republike.
Takisto nemožno hovoriť ani o nejakom popieraní základných ľudských práv, pretože, pretože neexistuje niečo také, ako je základné ľudské právo na dieťa. Dieťa je možno nejakým požehnaním, možno nejakou výsadou pre tých, ktorým je to dopriate, ale určite nie je základným ľudským právom.
Tento návrh, tento návrh nie je namierený proti niečomu, nie je namierený ani proti homosexuálom, ani proti, proti iným ľuďom, je o ochrane tradičnej rodiny, ktorá skutočne podlieha v poslednom období, ako som povedal, obliehaniu zo všetkých strán a pokusom o jej relativizovanie a podkopávanie, podmínovávanie, a my musíme ísť do jednoducho protiútoku, aby sme tradičnú rodinu ako takú do budúcna ochránili.
Ak niekto argumentuje tým, že tento návrh je diskriminačný voči homosexuálom, tak ja musím len povedať to, že ja neurážam ani homosexuálov, ani sa nesnažím vyvolávať nejakú nenávisť, ani nič podobné, len jednoducho si nemyslím, že všetci majú v spoločnosti právo na všetko, pretože aj takéto ponímanie práva spoločnosti je veľmi, veľmi, doslova nebezpečné. Takisto ako človek, ktorý je napríklad slepý, či už od narodenia, alebo dočasne oslepnutý, nemôže logicky viesť motorové vozidlo a nie je to diskriminácia, nie je to ani nejaké popieranie jeho, jeho ľudských práv, takisto si nemyslím, že je správne, aby neheterosexuálne páry vychovávali do budúcna deti. Čiže v zmysle, v zmysle ochrany tradičnej rodiny, ochrany práv detí pred aj sexuálnym zneužívaním, aj nemravnou, nemorálnou výchovou vás teda prosíme o podporu tohto návrhu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážení kolegovia, kolegyne, cieľom novely zákona č. 36/2005, to je zákon o rodine, je zlepšenie ochrany práv detí na život v tradičnej heterosexuálnej rodine. Chceme rozšíriť zákonné požiadavky pre všetky osoby, ktoré majú záujem vziať si dieťa do osobnej starostlivosti, o požiadavku vylúčenia homosexuálnej, pedofilnej alebo zoofilnej orientácie a vytvoriť garanciu, že deti neskončia v zákonnej starostlivosti u vyslovene prejavených teda homosexuálov, pedofilov alebo zoofilov, čím by bol ohrozený ich ďalší mravný a zdravotný vývoj.
Viac by som uviedol v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Vážení prítomní, 24. decembra sú to práve ženy, ktoré pripravujú sviatočnú večeru, štedrovečerný stôl, ku ktorému si sadá spolu celá rodina, z ktorého majú radosť najmä deti. Ženy varia, pečú, pripravujú vianočné darčeky, ony sú tou dušou tohto slávnostného večera.
Štedrý večer, 24. december, sa netýka iba kresťanov, ktorí si pripomínajú narodenie nášho spasiteľa Pána Ježiša Krista. Tento sviatok, 24. december, sa oslavuje aj v rodinách, ktoré nepraktizujú náboženstvo, ale slávia tento deň ako sviatok rodiny, keď sú všetci pospolu, tešia sa zo svojej vzájomnej blízkosti a lásky. Dokonca aj v sekulárnej spoločnosti sa proklamuje, že v tento deň by nikto nemal byť sám. Rôzne organizácie i charitatívne spolky poriadajú a podávajú večeru pre osamelých a starších ľudí a aj pre bezdomovcov, aby neboli v tento večer sami.
V obchodoch a predajniach sú zamestnané najmä ženy, je mi ich veľmi ľúto. Ak majú pracovnú dobu do dvanástej hodiny, to znamená, že domov prídu o pätnástej, šestnástej, možno aj o sedemnástej hodine unavené, uštvané a frustrované. Považujem to za diskrimináciu týchto žien.
Práca 24. decembra nezachráni našu ekonomiku, ale pokazí Vianoce stovkám rodín na Slovensku. A okrem toho našou povinnosťou je zabezpečiť rodinám také príjmy a dôchodky, aby neboli odkázaní na nejaký príplatok za prácu vo sviatok, ale mohli dôstojne žiť, a nie také žobračenky, ktoré teraz mnohí majú.
Ďakujem za pozornosť.

197.
Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, cieľom predloženého návrhu zákona je dosiahnuť, aby 24. december, Štedrý deň, bol rovnocenným štátnym sviatkom a dňom pracovného pokoja, tak ako 25. december a 26. december.
Cieľom predkladanej novely Zákonníka práce je odstrániť anomáliu, že v štátny sviatok, v deň pracovného pokoja 24. decembra môže zamestnávateľ prikázať prácu zamestnancovi do dvanástej hodiny. Uvedeným návrhom chceme umožniť pracujúcim zamestnaným prevažne v sektore obchodu a služieb mať pracovné voľno počas celého Štedrého dňa. Táto úprava umožní hlavne zamestnaným ľuďom prežiť tento kresťanský sviatok v kruhu svojej rodiny a zároveň poskytne rodičom dostatok času na prípravu štedrovečernej večere a navodenie sviatočnej vianočnej atmosféry.
Podľa znenia v súčasnosti platného Zákonníka práce platí od 1. 6. 2017 zákaz predaja v maloobchode na nasledujúce dni v roku: 1. január, 6. január, Veľký piatok, Veľkonočná nedeľa, Veľkonočný pondelok, 1. máj, 8. máj, 5. júl, 29. august, 1. september, 1. november, 17. november, 24. december po 12.00 hodine, 25. december a 26. december. Samozrejme, že existujú výnimky, ktoré sa vzťahujú na maloobchodné prevádzky a ďalšie špecifické kategórie, ktoré sú v Zákonníku práce presne vymedzené.
Uvedená právna úprava poskytuje zamestnancom právo využiť vyššie vymenované dni k tomu, aby si oddýchli, resp. aby takto získané voľno v zamestnaní využili na realizáciu svojich záujmov, koníčkov alebo trávenia voľného času so svojimi rodinami. Zvlášť v dnešnom uponáhľanom svete je takáto možnosť dôležitým sociálnym výdobytkom vedúcim k skvalitneniu osobného a rodinného života pre veľké skupiny zamestnancov.
Pri dátume 24. december je uvedené „po 12. hodine“, čo predkladatelia považujú za určitú anomáliu a dehonestáciu sviatočného vianočného Štedrého dňa. Práve v tento sviatočný deň by sa mali ľudia stíšiť a odpútať sa od predvianočného zhonu, pracovného stresu a nákupov. V tento deň by sa mali ľudia obzvlášť venovať vlastnej rodine a hlavne deťom. Preto považujeme za dôležité, aby v tento deň pracovného pokoja rodiny mohli spolu sláviť Štedrý deň celý deň od rána a nie až od dvanástej hodiny.
Je potrebné poukázať na skutočnosť, že 24. december ako deň pracovného voľna sa dodržuje vo viacerých európskych štátoch, takže schválením tohto návrhu sa Slovensko zaradí k tým krajinám Európy, pre ktoré tradičné kresťanské sviatky predstavujú nemenné a rešpektované hodnoty. Jedná sa o tieto štáty: Česko, Bulharsko, Litva, Lotyšsko, Dánsko, Estónsko, Portugalsko, Fínsko, Švédsko, Island a Cyprus.
Ďakujem za pozornosť.

V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola gestorským výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1206. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1261 z 12. novembra 2018 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 25. januára 2019 a v gestorskom výbore do 28. januára 2019.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky poslanci za politickú stranu Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko Marian Kotleba, Stanislav Drobný, Natália Grausová a Stanislav Mizík.
Cieľom predloženého návrhu zákona je dosiahnuť, aby 24. december, Štedrý deň, bol rovnocenným štátnym sviatkom a dňom pracovného pokoja, tak ako 25. december a 26. december.
Zatiaľ len toľko, pán predsedajúci, hlásim sa do rozpravy ako prvý.

Ďakujem za slovo. Ja len doplním predkladateľa pána poslanca Milana Uhríka s konkrétnymi číslami, pretože ten súčasný zákon, tak ako je už schválený a v akej verzii príde do účinnosti, znamená to v praxi to, že ak človek v tej najlepšej alternatíve, to znamená človek, ktorý zarába 1,3-násobok priemernej mzdy, čo je dnes okolo 1 300 eur v hrubom a 972 eur v čistom, tak takýto človek by si musel odkladať štvrtinu svojho čistého platu na to, aby dokázal za ten rok získať tú maximálnu štátnu prémiu, to znamená 70 eur. To znamená, že on by si musel štvrtinu svojho platu odkladať, aby dostal v podstate 5,80 eur mesačne.
Ak niekto zarába napríklad minimálnu mzdu, to je 480 eur v hrubom, asi 403 eur v čistom, tak by si musel odkladať až 60 % svojej mzdy na to, aby dokázal dostať zase za ten rok tú maximálnu štátnu prémiu, teda tých 70 eur. Keď zoberieme taký tretí príklad, niečo medzi, to znamená, že niekto zarába nejakých 800 eur v hrubom mesačne, to je asi okolo 621 eur v čistom, tak ten by si musel odkladať 40 % svojej mzdy, aby dokázal dostať za rok tú maximálnu ročnú prémiu 70 eur.
Tieto čísla, si myslím, že každému je jasné, že je to absolútne nereálne na to, aby niekto si odkladal také obrovské množstvo, takýto veľký podiel zo svojej čistej mesačnej mzdy na to, aby dostal 5,80 eur od štátu mesačne. My preto prichádzame s takýmto alternatívnym návrhom, ktorý v podstate dokáže človeku, ktorý zarába tých 1 300 eur a odkladal by si napríklad 200 eur mesačne, čo je absolútne reálna výška, tak by si dokázal našetriť za rok 240 eur ročne, čo už je atraktívnejšie. A myslíme si, že takýmto spôsobom by sme znovu prilákali ľudí, aby si sporili na bývanie.
Ďakujem.

Vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, prichádzame s novelou zákona o stavebnom sporení, ktorej cieľom je znovu zatraktívniť tento nástroj finančného trhu a zmierniť tie negatívne vplyvy novely zákona o stavebnom sporení, ktoré prijala svojím hlasovaním vládna koalícia počas jesenného rokovania Národnej rady Slovenskej republiky.
Mnohí možno veľmi dobre viete, a bolo to koniec koncov preberané aj na výbore pre financie a rozpočet a vyplývalo to zo správy o stave finančného trhu, ktorý vypracovala Národná banka Slovenskej republiky, ktorý, samozrejme, vychádzal z rôznych oficiálnych štatistík, napríklad aj zo štatistík Eurostatu, viete veľmi dobre, že slovenské domácnosti patria k najrýchlejšie sa zadlžujúcim domácnostiam v rámci Európskej únie. Počas posledných 15 rokov stúpol dlh zadlženia slovenských domácností viac ako šesťnásobne. Kým v roku 2001 bolo priemerné zadlženie slovenských domácností na úrovni zhruba 10 % ich disponibilného príjmu, tak v rokoch 2016/2017 to bolo už viac ako 60 percent. To znamená, že výrazné, výrazné zvýšenie zadlženia slovenských domácností.
Keď sme sa pýtali predstaviteľov Národnej banky Slovenskej republiky, že čím je toto zadlžovanie domácností spôsobené, tak odpovedali, že našťastie nie väčšinou spotrebnými úvermi, ale toto zadlžovanie je spôsobené najmä vysokým dopytom po hypotékach a tzv. utlmeným dopytom, pretože mnohí ľudia si v minulých rokoch, keď ešte tá ekonomika pracovala trošku pomalšie, nemohli splniť svoj sen o samostatnom bývaní, nemohli si kúpiť vlastné bývanie, tak jednoducho čakali a práve teraz sa odvážili, či už vďaka tomu, že si našli prácu, alebo lepšie zarábajú, sa odvážili skrátka zadlžovať a kupovať nové nehnuteľnosti.
Ale treba v jednej vete podotknúť, že tento život na dlh, na hypotekárny dlh so sebou prináša nielen výhody okamžitého bývania, ale takisto aj obrovské riziká, ktoré sú spôsobené vysokým zadlžením. Či už je to len ten samotný pocit takej osobnej nejakej neistoty, toho vedomia, že po každej tej výplate musím zaplatiť nejakú tú splátku tej banke, pretože ak to tak nebudem robiť 20, 30, 40 rokov, tak o to bývanie prídem, ale sú s tým spojené aj praktické riziká, že naozaj keď príde možno nejaká hospodárska kríza alebo nejaká osobná kríza daného človeka, stane sa mu nejaké zranenie alebo príde o prácu, alebo skrátka stane sa mu nejaká rodinná tragédia a nezaplatí dve, tri, štyri splátky banke, tak môže byť tento jeho majetok, tento jeho dom, ktorý si horko-ťažko postavil, exekvovaný, a teda banka v konečnom dôsledku na ňom zarobí.
Z tohto pohľadu je oveľa zdravším nástrojom financovania podpory bývania pre mladé, ale aj staršie rodiny nie to nekonečné zadlžovanie, ale, práve naopak, stavebné sporenie. To znamená odkladanie si peňazí na nejakom účte. Ten dôvod, prečo je stavebné sporenie zdravším nástrojom finančného trhu ako hypotekárne zadlžovanie, ten je jednoducho evidentný. Jednak je to, jednak je to makroekonomický pohľad, že neprichádza k zvyšovaniu zadlžovania domácností, pretože to sa nedá robiť donekonečna, raz príde nejaký zlom, kedy tie domácnosti budú zadlžené natoľko, že to skončí minimálne stagnáciou alebo v tom horšom prípade nejakou recesiou, depresiou alebo teda ekonomickou krízou. A potom je tam ten subjektívny pohľad, že vždy je lepšie sporiť si a tie vlastné úspory nejakým spôsobom vďaka aj štátnej prémii zhodnocovať ako, naopak, splácať banke, cudzej banke nejaké úroky. Čiže z tohto pohľadu je úplne logické očakávať, že štát by mal podporovať v prvom rade stavebné sporenie a menej už to hypotekárne, hypotekárne pôžičky alebo zadlžovanie sa.
Napriek tomu to tak nie je, pretože v novele zákona o stavebnom sporení, ktorá bola schválená na jeseň v Národnej rade Slovenskej republiky a ktorá je účinná od 1. januára 2019, bolo schválené, že vyplácanie štátnej prémie na stavebnom sporení bude určené už len osobám, ktorých priemerný mesačný príjem neprekročí 1,3-násobok priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve Slovenskej republiky. A tak isto, a toto je oveľa závažnejší, závažnejší, závažnejšia zmena, že sa znížila minimálna výška štátnej prémie z 5 % ročných vkladov na 2,5 % z výšky ročného vkladu. To znamená, že, a potvrdili nám to aj mnohí, mnohí zamestnanci, ktorí pracujú v oblasti stavebného sporenia, ale tak isto aj mnohí obyvatelia, že táto novela zákona prakticky zlikviduje inštitút stavebného sporenia na finančnom trhu, pretože z neho spraví maximálne totálne nevýhodný nástroj sporenia. To dvojpercentné zúročenie ročných vkladov dokonca neprekryje ani očakávanú infláciu, ktorú sa Európska centrálna banka snaží udržiavať na úrovni v priemere 2 % ročne.
Čiže v rámci oživenia, oživenia ekonomicky udržateľného; to slovo "udržateľného" zdôrazňujem; ekonomicky udržateľného rozvoja stavebného trhu a podpory bývania pre mladé rodiny navrhujeme, aby sa tento zákon o stavebnom sporení novelizoval v tom zmysle, že výška štátnej prémie, minimálna výška štátnej prémie sa zvýši na 10 % z ročného vkladu sporiteľa, najviac však na sumu 500 eur ročne. To znamená, že človek, ktorý si odloží ročne 2 000 eur, dostane od štátu štátnu prémiu 200 euro ročne. Človek, ktorý si nasporí, našetrí napríklad 10 000 euro ročne, dostane len tých 500 eur ročne. Teda maximálnu výšku.
Tak isto navrhujeme zvýšiť tú podmienku na poberanie, poberanie štátneho príspevku z 1,3-násobku priemernej mzdy, tak ako je to v súčasnosti, na 1,5-násobok priemernej mzdy, aby toto stavebné sporenie vrátane tej štátnej prémie bolo dostupné širšej skupine obyvateľstva. Myslíme si a sme presvedčení, že týmto spôsobom dokážeme motivovať ľudí, ktorí; ja viem, že nie všetci si, samozrejme, môžu dovoliť zo svojej výplaty odkladať nejaké eurá, nejaké peniažky na stavebné sporenie, ale minimálne to dokážeme zatraktívniť, aby ľudia boli viac motivovaní šetriť si na to vlastné bývanie, alebo šetriť na vlastné bývanie pre svoje deti a menej sa už zadlžovať, alebo aspoň ten pomer šetrenia a zadlžovania zmeniť viac v prospech toho šetrenia. Keď už štát nestavia štátne byty, tak ako to robil napríklad za socializmu, kedy boli naozaj prístupné pre mladé rodiny, tak aspoň týmto spôsobom by mohol vykompenzovať tú snahu ľudí, mladých ľudí získať vlastné bývanie pre svoju rodinu.
Čiže ja vás v tomto prosím o podporu tohto návrhu zákona, pretože je to veľmi dôležité, aby štát myslel na mladé rodiny.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, cieľom predloženého návrhu zákona je zatraktívniť stavebné sporenie a zmierniť negatívne dopady novely zákona o stavebnom sporení, ktorá, ktorá výrazným spôsobom poškodila, poškodila tento inštitút finančného trhu a ktorá bola schválená počas jesenného rokovania Národnej rady Slovenskej republiky. Chceli by sme v rámci tejto novely opätovne zvýšiť výšku štátnej prémie, ktorú by ľudia poberali za svoje stavebné sporenie, a tak isto zvýšiť kritérium minimálnej priemernej mzdy, ktorú by museli ľudia, ktorí si šetria, zarábať, aby teda mohli poberať štátnu prémiu.
Bližšie by som to rád potom ozrejmil v rozprave, do ktorej sa, pán predsedajúci, hlásim teda ako prvý.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, korupcia, podplácanie, klientelizmus, rodinkárstvo, sociálne služby. Čo asi majú tieto slová spoločné? Každý človek vo svojom živote sa ocitne v situácii, kedy potrebuje či už sociálne poradenstvo, sociálne služby, alebo možno len sociálne cítenie.
Sociálne poradenstvo by mali poskytovať zariadenia sociálnych služieb, oddelenia sociálnych služieb vyšších územných celkov, oddelenia sociálnych služieb mesta, dokonca aj zamestnanci obecných úradov, ale aj iné podobné inštitúcie. Sociálne poradenstvo je prvým krokom, ktorý musí človek v prípade potreby sociálnych služieb absolvovať. Na všetkých inštitúciách, ktoré som spomínala, sa dozviete postup a informácie potrebné k ďalšiemu pri vybavovaní sociálnych služieb. Dozviete sa, aké tlačivá, aké potvrdenia a dokumenty sú potrebné k vypracovaniu posudku odkázanosti na sociálnu službu, ktorý je potrebný k prijatiu klienta do zariadenia sociálnych služieb. V tom lepšom prípade, ktorý, si ale myslím, je v prevažnej menšine, po vystavení posudku a nadobudnutí jeho právoplatnosti, môže klient nastúpiť do zariadenia sociálnych služieb. V tom horšom prípade, ktorý je na Slovensku väčšinový, môže klient požiadať o zaradenie do poradovníka.
A teraz sa dostávame ku koreňu problému. Kto vedie poradovník, kto ho spravuje, kto vlastne rozhoduje o zaradení a vedení poradovníkov? Teraz, ak dovolíte, sa trošku hlbšie povenujem Banskobystrickému samosprávnemu kraju.
Ako bývalá vedúca oddelenia sociálnych služieb na úrade Banskobystrického samosprávneho kraja môžem hrdo povedať, že bývalý predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Marian Kotleba prijal rozhodnutie ako prvý na Slovensku o vedení poradovníkov transparentne a bez korupcií. Poradovníky v Banskobystrickom samosprávnom kraji boli presunuté zo samotných zariadení sociálnych služieb na Úrad Banskobystrického samosprávneho kraja, kde tieto poradovníky viedli zamestnanci úradu a nemali možnosť poradovníky falošne udržiavať, uprednostniť žiadneho klienta ani rozhodnúť o pridelení výnimiek.
Tým, samozrejme, nechcem povedať, že všetci riaditelia domovov sociálnych služieb boli skorumpovaní a úplatní. No vedenie poradovníkov po ich prebratí úradom sa stali transparentnými a prehľadnými. Odborné referentky poradovníky zaktualizovali, vyčistili a sprehľadnili. Táto práca bola náročná, no výsledok bol veľmi pozitívny. Z poradovníkov, ktoré viedli zariadenia sociálnych služieb, vypadlo veľa mien klientov, ktorí už nežili, v lepšom prípade neboli už odkázaní na sociálnu službu. Prehľad mali občania, ako aj poslanci Banskobystrického samosprávneho kraja, samotní predseda, zamestnanci úradu, ako aj zamestnanci samotných zariadení sociálnych služieb. Tieto poradovníky boli aktualizované každú noc a klient si tak mohol sledovať svoj postup v poradovníku.
Toto bezchybné fungovanie však nový predseda Ján Lunter, Banskobystrického samosprávneho kraja, zrušil a povinnosť vedenia poradovníka dal znova na zariadenia. Tento krok bol krokom späť, krokom proti klientom, proti občanom a prispel k možnosti uplácania, korupcie a klientelizmu.
Ani nemusíme ďaleko chodiť z úradu Banskobystrického samosprávneho kraja a hneď máme príklad na rodinkárstvo. Týmto príkladom je klientelizmus, rodinkárstvo a protizákonné umiestňovanie na základe smernice Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja, ktorá doslovne hovorí: Mimo časového poradia je možné na uvoľnené vhodné miesto z poradovníka prednostne predvolať občana, ktorý, a teraz dobre počúvajte, za a) odpracoval v niektorom zariadení sociálnych služieb v zriaďovateľskej pôsobnosti BBSK minimálne 5 rokov, za b) odpracoval na príslušnom odvetovom odbore oddelení Úradu BBSK minimálne 5 rokov, je príbuzným zamestnanca zariadenia sociálnych služieb v zriaďovateľskej pôsobnosti BBSK, ktorý pracuje v zariadení 5 rokov, je príbuzným zamestnanca príslušného odvetového odboru oddelenia Úradu BBSK, ktorý pracuje na úrade minimálne 5 rokov, a príbuzným sa rozumie manžel, manželka zamestnanca, rodičia zamestnanca, rodičia manželky, manžela zamestnanca, starí rodičia zamestnanca a deti zamestnanca.
A teraz si porovnajme znenie so zákonom o sociálnych službách 448/2008. Obec a vyšší územný celok v rozsahu svojej pôsobnosti poskytne alebo zabezpečí poskytovanie sociálnej služby fyzickej osobe bezodkladne, ak je jej život alebo zdravie vážne ohrozené, ak fyzická osoba nemá zabezpečené nevyhnutné podmienky na uspokojovanie základných životných potrieb, alebo ak fyzická osoba odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby skončila pobyt v zariadení podľa osobitného predpisu a nemá zabezpečené podmienky na bývanie v prirodzenom rodinnom prostredí. Za vážne ohrozenie života alebo zdravia fyzickej osoby podľa prvej vety sa považuje najmä, ak táto fyzická osoba je ohrozená správaním inej fyzickej osoby, je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a nemá žiadnu blízku osobu; nemá žiadnu blízku osobu, pozor; alebo jej blízka osoba, na ktorej pomoc bola odkázaná, zomrie, alebo táto fyzická osoba nemá zabezpečenú osobnú starostlivosť, alebo jej nemožno túto osobnú starostlivosť zabezpečiť.
Tak teraz mi povedzte, smernica Úradu BBSK na čele s predsedom Jánom Lunterom korešponduje so zákonom o sociálnych službách? Podľa mňa je v úplnom rozpore. Lunterova smernica je výsmech všetkých občanov, ktorí žijú v tomto kraji. Je to smernica podporujúca korupciu, klientelizmus a hlavne rodinkárstvo.
V zákone, ktorý som pred chvíľou dočítala, sa nehovorí o manželovi alebo manželke, ani o mame, ani o otcovi, ani o rodičoch, ani o svokre či svokrovi, ani o deťoch, ktoré by mali byť uprednostnené. Zákon tiež nehovorí o počte odpracovaných rokov. V tom prípade je to päť rokov, po ktorých môže zamestnanec úradu uprednostniť svoju rodinu do domova sociálnych služieb. Vy všetci občania, ktorí ste nikdy nepracovali v zariadeniach sociálnych služieb zriaďovateľskej pôsobnosti BBSK alebo na Úrade BBSK, si kľudne čakajte v poradovníkoch podľa rozhodnutia pána Luntera, ktorý neuznáva rodinkárstvo.
Viem o tom, že táto smernica už bola aj použitá. Zamestnankyni úradu bola mamka umiestnená prednostne do domova sociálnych služieb. Ale viete čo, teraz ma to tak napadlo, že asi viem, prečo tak je. Pán Lunter, keď skončí päťročné obdobie, chce mať isté miesto v domove sociálnych služieb, lepšie upresnené s jeho vekom, v zariadení pre seniorov.
Ale vráťme sa teda k poradovníkom aj v iných krajoch. Ďalším krajom je Nitriansky samosprávny kraj. V Nitrianskom samosprávnom kraji majú zverejnený zoznam zariadení sociálnych služieb s ich kapacitami, aktuálnymi voľnými miestami pre mužov a ženy. Ale v prípade obsadenosti sa nedozviete svoje aktuálne poradie v poradovníku čakateľov na sociálnu službu s vyjadrením úradu, že osobné informácie nezverejňujú na webe samosprávy. Podobne som dopadla pri hľadaní poradovníkov na stránkach iných samosprávnych krajov. Na stránkach neverejných poskytovateľov sociálnych služieb, ktorí poberajú dotácie z verejných prostriedkov, som tiež nenašla aktuálne poradovníky ani žiadne informácie o čakateľoch na sociálnu službu v daných zariadeniach. Preto sme s kolegami sa rozhodli doplniť zákon o povinnosť zverejňovať poradovníky na webových stránkach jednotlivých zariadeniach sociálnych služieb a stránkach vyšších územných celkov, tak ako to už bolo povedané. Týmto vás preto prosím o podporu novely nášho zákona na ochranu čakateľov na poskytovanie sociálnych služieb.
Ďakujem za pozornosť.