Ďakujem veľmi pekne. Milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte teda, aby som ešte raz uviedol novelu Ústavy Slovenskej republiky, ktorú predkladáme spolu s kolegami Martinom Beluským, Marianom Kotlebom a Rasťom Schlosárom.
Cieľom tejto novely ústavy je odstrániť možnosť, aby kandidáta na prezidenta nominovali aj poslanci Národnej rady Slovenskej republiky. Viete veľmi dobre, že v súčasnosti existujú dva spôsoby, ako možno niekoho nominovať na kandidáta na prezidenta Slovenskej republiky. Jeden spôsob je taký ten, ten legitímnejší, ten prvý spôsob, že tento občan, ak teda spĺňa nejaké formálne predpoklady, náležitosti, tak si môže vyzbierať 15-tisíc občianskych podpisov, ktoré, keď mu budú uznané, keď sa preukáže, že ich získal správnym spôsobom, a teda legitímne, tak môže, môže následne kandidovať za prezidenta Slovenskej republiky.
Druhý spôsob, ten menej, menej korektný, by som povedal, je, že nejaký občan si získa priazeň a podpisy 15 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Tento spôsob nominácie kandidátov na prezidenta považujeme už za prežitok, ktorý nemá v súčasnej dobe opodstatnenie. Je to prežitok z čias, kedy ešte, keď ešte o prezidentovi rozhodovala a volila ho Národná rada Slovenskej republiky, a teda aj poslanci nominovali týchto kandidátov, ale v súčasnosti volia prezidenta Slovenskej republiky občania, čiže je logické, aby o kandidátoch rozhodovali v prvom rade občania.
Viete veľmi dobre, že, viete veľmi dobre, že mnohí kandidáti, ktorí sú nominovaní s tzv. poslaneckými podpismi, sú silne politicky prepojení, napríklad asi nikto nepochybuje o tom, že kandidát Šefčovič, ktorý kandiduje momentálne na prezidenta Slovenskej republiky, teda nie je nejaký nadstranícky kandidát, ale že je to evidentne kandidát strany SMER, keďže jeho poslanci sa podpísali pod kandidatúru tohto pána. Naopak, sú tu iní občania, ktorí zase, zase síce nie sú možno prepojení na nejaké politické strany, ale len skúšajú šťastie, postávajú pred Národnou radou a chodia a pýtajú si podpisy poslancov Národnej rady.
My si myslíme, že nominovanie kandidátov na prezidenta Slovenskej republiky prostredníctvom týchto podpisov poslancov je nielen nefér voči tým, ktorí si obehajú tých 15-tisíc občanov, ale že je to teda aj politicky previazané, pretože takýto kandidát, samozrejme, potom má nejakú tendenciu splácať svoj politický dlh voči poslancom, ktorí ho nominovali, a najmä, a najmä, a to sa ukázalo teraz nedávno, sú s tým aj praktické problémy.
Pravdepodobne všetci ste postrehli tú kauzu, kedy istý dôchodca, pán Molnár, počas dňa otvorených dverí chodil za poslancami Národnej rady Slovenskej republiky a pýtal si od nich podpisy pod svoju kandidatúru. Viacerí poslanci vrátane nás vtedy povedali tomuto pánovi, že poslanecké podpisy mu nedáme, ale na občiansku petíciu ako občania Slovenskej republiky medzi ostatných občanov sa nemáme problém podpísať. To sme aj spravili, dôkladne sme si ten materiál, tú jeho petíciu prečítali, podpísali sme to v dobrej viere a čo urobil potom pán Molnár? Doma dotlačil do voľného bieleho miesta, že to nie je petícia, ale že je to petícia poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a túto kandidátnu listinu potom odovzdal do Národnej rady Slovenskej republiky, akože získal podpisy 15 poslancov. Čiže evidentne sa jedná o podvod. Samozrejme, samozrejme, tieto podpisy neboli, neboli našťastie uznané, pretože pri podpisovaní je vždy z právneho pohľadu najdôležitejší účel alebo úmysel, s ktorým, s ktorým to daný človek podpisuje.
Takisto, takisto mnohí poslanci, kolegovia, máte určite aj negatívne skúsenosti s ľuďmi, ktorí, ako som povedal, postávajú pred Národnou radou a vyslovene aj niekedy až, až takým násilným spôsobom žobrú o poslanecké podpisy na svoju kandidatúru. Mne sa to tiež stalo, zastavila ma jedna pani pre, na schodoch tuto dole s tým, že aby som jej podpísal kandidatúru. Ja som ju nikdy nevidel. Nikdy som tú ženu nevidel. Povedal som jej: Nehnevajte sa, pani, možno ste tá najsvedomitejšia, najčestnejšia žena pod slnkom, ale to ja neviem v danom okamihu, pretože som na schodoch, kde som vás práve stretol, a takúto kandidátnu listinu vám, samozrejme, podpísať nemôžem. Ona oponovala tým, že ani oni predsa, občania nevedia, koho si volia do Národnej rady a nepoznajú tých poslancov, ktorí tu, čo tu ich záujmy zastupujú, ale, ale to, samozrejme, nie je, nie je náš problém, pretože každý volič by mal poznať politikov alebo poslancov, ktorých si zvolil.
My sme sa viackrát vyjadrili, že sme nedali poslanecké podpisy ani evidentne nášmu nominantovi, ktorým, na prezidenta Slovenskej republiky, nášmu kandidátovi, ktorým je Marian Kotleba. Nechceli sme to spraviť týmto spôsobom, pretože považujeme za oveľa férovejšie, aby o jeho kandidatúre rozhodli občania, o čom aj rozhodli tým, že jeho petíciu podpísalo viac ako 27-tisíc ľudí.
A posledná vec, čo je na týchto, na týchto poslaneckých nomináciách taká, taká devalvujúca, ako to vystihol jeden, jeden poslanecký kolega, teraz neviem, či z koalície, alebo opozície, lebo to je, je to odídenec z koalície, ktorý povedal, že tieto poslanecké podpisovania tých občianskych petícií často pripomínajú už ako keby nejaký facebookový lajk. Že poslanec skrátka dáva svoj podpis kadekomu na ulici pod, pod nejaké petície, ako keby to bol nejaký nezáväzný, nezáväzný, nezáväzný akt vyjadrenia dobrej vôle alebo niečoho podobného, pričom vôbec to nie je náležité dôstojnosti a vážnosti toho právneho aktu, toho poslaneckého podpisu.
Čiže za týmto účelom a za účelom posilnenia apolitickej funkcie, nezávislosti prezidenta Slovenskej republiky, aby nebol zaviazaný nejakým, nejakej politickej strane, nejakým poslancom z politickej strany, ktorí ho nominovali a ktorí ho do tej funkcie aj potom následne aj vlastne dostali, že vďaka nim mohol nominov; mohol kandidovať, chceme posilniť apolitickosť a nezávislosť prezidenta Slovenskej republiky, aby sa prestrihlo to puto medzi Národnou radou a prezidentom a aby o prezidentovi rozhodovali výlučne občania prostredníctvom nástroja priamej v podstate demokracie, to znamená prostredníctvom priamych volieb.
Toľko z našej strany, ďakujeme za prípadnú podporu.
