Videokanál klubu

Ďakujem kolegom za reakcie. Ja som veľmi rád, že; teda aj za podporu. Som veľmi rád, že táto téma sa otvára. Dôkazom toho je aj skutočne, že už v tom nie sme, v tejto téme, sami, ale že už sa ozval aj pán Adamčík, pani Antošová; či Smolíková, pán Vašečka predložil vlastný návrh. Čiže postupne, postupne ako keby sa to prestáva tabuizovať, aj ostatní poslanci.
Viete, mne nejde o to, aby bol schválený tento náš konkrétny návrh zákona. Ak by prešiel aj návrh pána Vašečku, zasa je to obrovský posun vpred. K tejto téme, toto je zrovna téma, pri ktorej, pri ktorej si dovolím povedať, že ide skôr o gro veci samotnej ako o nejaké politikárčenie. Bola tu narážka síce na to, že je tu nejaký politický pingpong, ako som si zapísal okolo toho. Čo je, čo je ale akýsi prirodzený jav, by som povedal, bez toho to jednoducho nejde, pretože sme v politickom orgáne v Národnej rade Slovenskej republiky, sú tu politici a pokiaľ chceme tie veci pohnúť, tak ony sa samé, samozrejme, neschvália. Musíme ich schváliť tu my, to už je jedno, aký návrh, ale musíme ich schváliť my ako politici. Čiže, čiže toto je skutočne, ako povedal aj Marian Kotleba, tá najvyššia úroveň, kde by sa to malo nejakým spôsobom rozhodnúť, či tak, alebo onak.
A ja budem veľmi rád, ak sa schváli akýkoľvek návrh, ktorý túto tému, túto tému posunie ďalej a ten, tú úroveň ochrany nenarodených detí zlepší. A je mi jedno, či s tým prídeme my, či s tým príde Vašečka, či s tým príde pracovná skupina, alebo ktokoľvek iný, hlavne nech sa to skrátka rozhýbe a nech sa konečne veci v tejto, aj v tejto oblasti pohnú. Pretože tu nejde len o to, že by sa zlepšila tá ochrana detí, ale bol by to aj obrovský symbol, obrovský taký, taký odkaz ľuďom, že nie všetko už ovládajú liberáli, ale že ešte zostalo na Slovensku aj nejaké to konzervatívne, tradičné kresťanské krídlo, ktoré dokáže niečo povedať, ktoré dokáže niečo zmeniť.

Ďakujem. Ja by som ťa chcela, pán kolega Uhrík, doplniť trošku, že čo sa týka záujmu o tie adopcie, naozaj je veľký záujem a veľmi ťažko je možné adoptovať si dieťatko, bábätko, pretože aj sú veľmi dlhé čakacie doby na to, na tú adopciu. Čo sa týka rómskych detičiek, tam je to horšie, pretože tie rómske deti, cigánske detičky, ktoré sú v detských domovoch, tie bývajú odoberané rodičom ako staršie a okrem toho sú plné detské domovy, síce cigánskych detičiek, ale tie sú viacerí súrodenci, a to nie je ľahká vec. Staršie deti a ešte, jednak nie je dobré trhať súrodencov, rozdeľovať a nie každý má tú odvahu na také niečo strašne zodpovedné a ťažké, povedzme prijať, ja neviem, tri-štyri deti cigánske do rodiny. Čiže vlastne preto je taký záujem hlavne o tých novorodencov, a to sú väčšinou deti nie z cigánskych rodín. Tak toto by som ja trošku na vysvetlenie povedala.
Ďakujem.

Miňo, konečne prišiel čas, že sme teda mohli znova predložiť v Národnej rade zákon na obmedzenie tých nezmyselných potratov a potratovej turistiky. A keď si tak uvedomíme, všetci poslanci, najmä teda vládni, aké rôzne zákony boli prijaté počas tohto volebného obdobia, ktoré chránia naozaj akékoľvek práva, dokonca pred chvíľkou sme počuli o tom, že je potrebné rozhodovať – v istom zmysle oprávnene – o tom, aké spôsoby obalov potrebujeme na tovary, aké bedničky a tak ďalej, jednoducho toto všetko vieme upraviť zákonom, keď príde nejaká, nazvime to, spoločenská požiadavka a keď je dlhodobý volajúci hlas po tom, aby naozaj parlament prijal aspoň nejaké obmedzenie zabíjania tých detí, ktorých tu, ako bolo povedané, bola zabitá už štvrtina, štvrtina populácie Slovenskej republiky za platnosť tohto zákona, tak úplne alibisticky na návrh vládneho poslanca Blanára sa to zmietne zo stola a dokonca mnohí, dokonca mnohí, ktorí sami seba označujú za prolife aktivistov a podobné iné nálepky si dávajú, majú nejakú tendenciu tieto snahy kritizovať, pričom nie je žiadna vyššia úroveň posunutia týchto snáh na ochranu týchto najnevinnejších detí ako predloženie zákona v Národnej rade.
Čiže dnes sme aj nezodpovednosťou všetkých vlád pred nami, ale aj súčasnej vládnej koalície alebo teda vládneho obdobia, alebo volebného obdobia dospeli do takého štádia, že chránime na Slovensku už práva zvierat, mačičiek, psíkov, dokonca majiteľa je možné stíhať za to, že po narodení utratí nejakú, nejaké mačiatko alebo nejaké šteniatko, ale pokračujeme v tom, že potratová turistika a zabíjanie je úplne legálne a pokračuje tuná ďalej. Zmeňme to!

Ďakujem ti, Miňo, za predstavenie tohto návrhu zákona a som rád, že si poukázal na to pokrytectvo tých, ktorí sa tu kresťanstvom oháňajú úplne najviac. Zo všetkého najviac ma nieže prekvapil ani že zarmútil, lebo to od nich vidíme stále, ale zo všetkého najviac signifikantným bol postoj pani poslankyne Verešovej, ktorá mala 3 500 rôznych dôvodov, prečo zákon nemôže podporiť, ale ani jeden rozumný dôvod, prečo je zákon dobrý, alebo nejakú vlastnú iniciatívu, s ktorou by prišla, alebo čokoľvek, čo by zlepšilo túto situáciu. Potom som niekde od nej čítal nejaký blog, kde tvrdila, že tu v rámci Národnej rady vznikla akási pracovná skupina pre riešenie tejto problematiky. Ja sa priznám, že som ani netušil, že niečo také existuje, a práve preto som využil priestor na výbore pre ľudské práva a opýtal som sa jej, že vlastne k akým záverom alebo postojom vlastne došla za pol roka existencie táto pracovná skupina pre riešenie tejto problematiky, a odpoveď na seba nenechala dlho čakať, resp. neprekvapila ma, nedošla k žiadnym záverom. Raz sa stretli, povedali si toto a toto by bolo treba, tak a tak, prineste svoje predstavy a odvtedy nič.
Lenže prebehol polrok, za ten čas boli zabité, áno, naozaj zabité tisíce detí a oni, ktorí sa najviac nálepkujú tými prolife nálepkami a podobnými vecami, neurobili vôbec nič a vôbec im to neprekáža. A potom som od nej čítal ďalší článok, zase si našla dôvody, prečo nemôže podporiť napríklad náš návrh zákona tentokrát. Ja to nepochopím, to, dávam si nejakú nálepku, prezentujem sa nejako a zrádzam to pri každej jednej príležitosti, keď mám byť otestovaný, či si stojím za tou vierou, či si stojím za svojimi hodnotami, a stále im to nepríde blbé. Ja by som sa na ich mieste tak veľmi hanbil, že by som sa nedokázal postaviť na pochody za život a podobné veci.

Milé panie kolegyne, vážení páni kolegovia, dovoľte mi teda ešte raz uviesť tento návrh zákona.
Cieľom návrhu zákona je jednoznačne sprísniť extrémne liberálnu potratovú politiku v Slovenskej republike, politiku, ktorá pochádza ešte z čias komunizmu, čiže boľševický zákon. My sme tento návrh zákona, viete veľmi dobre, predkladali už na 33. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, to bola júnová schôdza, kedy sa o ňom, kedy sa o ňom viedla celkom široká diskusia, do tej diskusie sa zapojili mnohí poslanci, síce väčšinou z našej strany, ale napriek tomu trvala takmer dva dni.
Pán Blanár; pán predseda, môžte, tu sa nedá vyprávať... (Vstup predsedajúceho.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Poprosím, vážení páni poslanci, poslankyne, o kľud v sále.
Nech sa páči, pán poslanec.

Uhrík, Milan, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Čiže tento návrh zákona sme už prerokovávali na júnovej schôdzi Národnej rady minulý rok. Vtedy ale neprišlo k hlasovaniu. Neprišlo k hlasovaniu práve na návrh, procedurálny návrh pána poslanca Blanára, ktorý navrhol, že táto téma je zložitá, vyžaduje si širšiu spoločenskú diskusiu, a preto navrhol, aby Národná rada nepokračovala v rozprave k tomuto návrhu zákona a vládna koalícia tento návrh schválila. Čiže sa ani nehlasovalo o tom.
Vtedy sa viacerí poslanci z viacerých strán vyjadrovali v tom zmysle, že ten návrh zákona je síce dobrý, ale buď nie je dosť dobrý a oni pripravia ešte lepší, alebo že neprebehla dostatočne široká, dlhá alebo odborná diskusia; pani kolegyňa, aj vy. Dostatočne dlhá odborná diskusia. Ja som sa vtedy sám pýtal, že čo znamená dostatočne dlhá a dostatočne široká odborná diskusia; bol to najmä argument z úst pani poslankyne Verešovej, ktorá apelovala na takúto diskusiu.
Prešlo pol roka, pani Verešová, bohužiaľ, nepredložila k tejto téme nič. Takisto tu bol pán poslanec Marosz, ktorý hovoril, že on pripraví lepší návrh zákona. Prešlo pol roka, pán poslanec Marosz nepripravil nič. Poslanci zo Slovenskej národnej strany sa tiež vyjadrili, že s touto témou súhlasia, ale že tiež pripravia niečo vlastné, nešpecifikovali vtedy čo, nepripravili doposiaľ nič. Poslanci zo SMER-u, pán Blanár, pán Podmanický, takisto hovorili, že pripravia niečo vlastné, že pokúsia sa nájsť nejakú zhodu v celom politickom spektre, nepripravili nič. Pán poslanec Vašečka hovoril, že pripraví niečo, pripravil. Za to mu aj ďakujeme.
A my sme veľmi radi, že hoci ten návrh teda nebol schválený, ale aspoň, aspoň naštartoval tú verejnú diskusiu a otvoril túto tému a povzbudil aj možnože ostatných poslancov, aby sa nebáli s touto témou vystúpiť, s témou ochrany života nenarodených detí, a je tu teda ten návrh aj pána poslanca Vašečku, ktorý o tom svedčí. Hoci ja sám, priznám sa, som prekvapený, že je liberálnejší, ako je ten náš, to je, to je holý argument, ale teda zobudili ste sa, postupne tá spoločnosť sa nejakým spôsobom začína aj v tejto téme hýbať.
V danom čase teda mnohí poslanci, ktorí k tomu návrhu zákona sa zapojili do rozpravy, tie argumenty o tom, že oni pripravia niečo lepšie, niečo po širokej diskusii, použili len ako obyčajnú, obyčajnú výhovorku na to, aby sa vyhli zodpovednosti, aby sa vyhli tomu, aby museli pred národom ukázať, ako im vlastne na tej téme záleží. A teraz to vidíme v prezidentských voľbách znova, keď jednotliví kandidáti s výnimkou asi dvoch alebo troch, ktorí povedali jasne, že sú za sprísnenie potratovej politiky, sa tejto téme len alibisticky vyhýbajú a dávajú také neurčité, vlažné odpovede.
Čiže o čom je ten náš návrh zákona? Ten náš návrh zákona je presne v takom istom znení, v akom bol minule... Pán poslanec Pčolinský, emócie!
Čiže cieľom nášho návrhu je zakázať najmä teda tie svojvoľné a ničím neodôvodnené umelé prerušenia tehotenstva. Ako povedal kolega, tento termín je síce veľmi zavádzajúci a je to ten nástroj takej, takej psychologickej manipulácie, že sa nehovorí o zabití alebo zavraždení dieťaťa, ale o akomsi umelom prerušení tehotenstva. Takisto môžme potom povedať aj o umelom, nehovoriť o vražde alebo o zabití, ale hovoriť o umelom prerušení života, život Jána Kuciaka, Ján Kuciak nebol zavraždený, nebol zabitý, bol, jeho život bol umelo prerušený, aby ste si predstavili, že čo to slovo "umelé prerušenie" vlastne, vlastne v skutočnosti, v praxi znamená, že ten človek sa jednoducho nenarodí, to znamená, zomrel.
Medzičasom, za toho pol roka, odkedy sme to predkladali naposledy, prešlo v spoločnosti mnoho tém venujúcich sa zlepšeniu ochrany živej prírody ako takej, postúpila iniciatíva My sme les, boli schválené nejaké zákony, ktoré podporujú ochranu lesov, konkrétne sa jednalo o spaľovanie biomasy. Bol schválený medzičasom návrh zákona o tom, že zviera nie je vec, pohli sa nejaké oblasti aj v zákone o veterinárnej starostlivosti a podobných veciach. Skrátka tá téma, tá téma ochrany života sa postupne dostáva do popredia a aj sa schvaľuje.
Ale na tie nenarodené deti sa stále zabúda. Tie sú stále v závese a, bohužiaľ, dostávame sa do absurdnej a morbídnej situácie, kedy skutočne tie práva, právo na život nenarodeného dieťaťa je chránené menej ako právo na život napríklad psa alebo nejakého iného zvieraťa. Momentálna legislatíva je, bohužiaľ, tak nastavená. Nehovoriac o právach rôznych menšín a aj dokonca väzňov, ktorých, ktorých práva sú tiež chránené oveľa, oveľa viac ako tých nevinných detí.
Často sa používa argument, myslím si, že aj kolegovia, vidím, že je veľa prihlásených do rozpravy, často sa používa argument o tom, že tá potratová politika by mala byť taká liberálna kvôli tomu, že aby sa deti nenarodili do nevyhovujúceho ekonomického alebo sociálneho prostredia. Pritom každý z nás, každý z nás pravdepodobne, neviem, či tu je taký človek, ktorý mal v živote na ružiach vystlané, každý z nás si aj v detstve prešiel možno nejakými ťažkými chvíľami, nedá sa povedať, že by sme mali dokonalý život, napriek tomu, napriek tomu každý to nejakým spôsobom zvládol a myslím si, že vždy je lepšie prežiť detstvo možno s nejakými problémami, ako ho neprežiť vôbec. Jednoducho povedať vetu, že radšej toho človeka zabime, ako by mal mať nedokonalé detstvo, nedokonalý život, je vyslovene morbídne.
Často sa používa takisto, takisto argument, že o tie deti by sa nemal kto postarať. Ale tá situácia v spoločnosti je stále taká, že záujem o adopcie detí je veľmi vysoký a tých detí vhodných na adopciu je veľmi málo, pretože hoci je to politicky nekorektné, povedzme si rovno, nikto si nechce adoptovať deti z vyslovene, evidentne z asociálneho prostredia, poviem to tak slušne, väčšinou, väčšinou každý hľadá slušné, také tie biele deti, väčšina z tých párov a, bohužiaľ, takých detí je málo. Takých detí je málo aj v detských domovoch a myslím si, že by sa tí ľudia a tých ľudí, ktorí si nemôžu tie adopcie, ktorí nemôžu mať vlastné deti, je čoraz viac a myslím si, že by boli veľmi radi, keby sa o nejaké deti mohli postarať. Určite to je lepší scenár, ako keď majú tie deti skončiť roztrhané niekde v smetnom koši.
Za posledných päťdesiat rokov, od ´67., bolo na Slovensku zabitých už viac ako jedna celá štvrť milióna detí, to je štvrtina, štvrtina slovenskej populácie, čiže to len na margo toho, aby sme túto situáciu nezľahčovali. Z tejto štvrtiny slovenskej populácie, z toho jedna celá štvrť milióna detí, bolo až 75 % umelých prerušení tehotenstva. My sa vôbec nedotýkame tých spontánnych potratov, prirodzených potratov, ktoré žena alebo lekár nevyvolali, ktoré jednoducho prichádzajú, bohužiaľ, prirodzene a väčšinou sú vnímané tragicky. My sa, my sa v celom návrhu zákona venujeme len umelým prerušeniam tehotenstva.
Samozrejme, v ideálnej spoločnosti by zákon mal vyzerať tak, že umelé potraty by nemali byť povolené vôbec, ale zatiaľ teda nežijeme v ideálnej spoločnosti. Aj my si uvedomujeme zložitosť, komplikácie súvisiace s touto témou, a preto sme v zákone naďalej ponechali možnosť tých troch výnimiek, kedy by vykonávanie potratov bolo na svedomí danej matky alebo prípadne daných rodičov.
Prvá výnimka je, že by bol ohrozený, priamo ohrozený život matky, to znamená, že v takom prípade je lepšie zachrániť život ženy ako život dieťaťa. Je to síce ťažká aj filozofická dilema, ale aj z radov kresťanských kňazov zaznieva názor, že matka má v takýchto prípadoch prednosť pred tým dieťatkom, hoci je to smutné, pretože možno na tú ženu, na tú matku čaká doma ďalších päť detí, o ktoré by sa mala postarať a ktoré by prišli o tú matku.
Druhá výnimka, kedy chceme nechať rozhodnutie o potrate na svedomí rodičov, je; v tomto prípade na svedomí ženy; je situácia, keď žena otehotnela v dôsledku nejakého trestného činu, sexuálneho trestného činu, konkrétne znásilnenia, incestu alebo sexuálneho zneužitia.
A tretia výnimka, ktorú navrhujeme zatiaľ ponechať, teda je situácia, v ktorom je medicínsky dokázané, že dieťatko trpí genetickou poruchou. Toto, túto genetickú poruchu, ja viem, že niektorí poslanci z KDH vystúpili hneď s tým, že sme to tam dali kvôli nejakej eugenike alebo niečomu podobnému; túto poruchu sme tam nechali nie z tohto dôvodu, ona tá výnimka existuje aj v súčasnosti. Túto výnimku sme tam nechali preto, že existujú dva typy nejakých postihnutí. Jedno je geneticky dané a druhé je nejaké ťažké zdravotné postihnutie, ktoré nie je dané geneticky, ale možno len nejakým zlým vývojom alebo zlými vonkajšími prostrediami, alebo nejakými externými vplyvmi. Tieto ťažké poškodenia a poruchy sa dajú vo veľkej časti prípadov po pôrode eliminovať, ošetriť, kdežto tie geneticky dané poškodenia sa, bohužiaľ, napraviť už nedajú. Čiže tam teda navrhujeme nechať to zase na svedomí rodičov, aby sa postavili k tej situácii zodpovedne.
Zároveň v návrhu zákona navrhujeme úplne zakázať potratovú turistiku na Slovensku. To znamená, že vykonávanie umelého prerušenia tehotenstva by bolo možné v prípade cudziniek len vtedy, ak by bol priamo ohrozený ich život. To znamená, že by nebola iná možnosť, že by sa rozhodovalo o tom, či tá žena zomrie alebo nie.
Veľmi, ja som to povedal, tú potratovú turistiku, dovolím si to ešte rozviesť. Tá potratová turistika, ja to vnímam veľmi, veľmi citlivo, lebo mne to pripadá ako ten najmorbídnejší biznis a, bohužiaľ, bohužiaľ, prekvitá aj práve v Nitrianskom kraji, kde takáto poliklinika funguje a tam sa zbiehajú autá z Poľska a z okolitých krajín. Je to vyslovene, vyslovene ten najtupší typ kšeftu, biznisu postavený na zabíjaní nenarodených detí. A som presvedčený a dúfam, že niekedy v budúcnosti sa na toto bude hľadieť s rovnakým aj opovrhnutím, ale aj s rovnakým zdesením, ako sa hľadí na akúkoľvek, akúkoľvek inú vraždu.
Toľko teda z mojej strany na úvod. Ďakujem pekne za pozornosť a poprosím vás o podporu tohto návrhu zákona.

Vážení prítomní, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bola určená predsedom výboru Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona pod tlačou, ktorý je pod tlačou 1256. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý cieľ, účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby sa predmetný návrh zákona, aby tento návrh zákona výbory prerokovali do 22. marca 2019 a v gestorskom výbore do 25. marca 2019.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.