Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, máme pred sebou návrh novely zákona, ktorý má za cieľ zlepšiť ochranu nenarodených detí. Umelé prerušenie tehotenstva, teda potraty sú, boli a budú témou v mnohých krajinách po celom svete. Za celú tú dobu boja za ochranu nenarodených detí sa zhromaždilo nesmierne veľké množstvo argumentov pre, ale rovnako aj proti ochrane nenarodených detí. Existuje množstvo štúdií, vedeckých názorov, náboženských aj sekulárnych pohľadov na danú tému a každý, kto je pre aj proti, si dokáže nájsť tie svoje argumenty, ktoré potvrdia, že ten jeho názor je správny a podložený. Ktorá strana má pravdu, častokrát ukáže až čas, inokedy sa zas stopercentne správnej odpovedi nedočkáme.
Napríklad dnes už asi nikto v modernej spoločnosti nebude obhajovať, prečo je dobré mať v spoločnosti otrokov. Otroctvo existovalo tisíce rokov vo všetkých druhoch spoločností a vo všetkých častiach sveta. Predstaviť si ľudský spoločenský život bez neho vyžadovalo mimoriadne úsilie. Napriek tomu sa z času na čas objavovali výstrednosti, aby sa postavili proti nemu, pričom väčšina z nich argumentovala tým, že otroctvo je morálna obludnosť, a preto sa ho ľudia musia zbaviť. Takíto obhajcovia vo všeobecnosti vyvolali reakcie od jemného pobavenia až po kruté pohŕdanie a dokonca aj násilné útoky. Keď sa ľudia obťažovali, aby uviedli dôvody proti navrhovanému zrušeniu, rozvinuli rôzne myšlienky. Medzi hlavné patrilo týchto päť:
Po prvé, otroctvo je prirodzené. Ľudia sa líšia a musíme očakávať, že tí, ktorí sú určitým spôsobom nadriadení, napríklad v inteligencií, v morálke, vedomostiach, v technologických schopnostiach alebo v schopnosti bojovať, sa stanú pánmi tých, ktorí sú v tomto ohľade podradní.
Po druhé, otroctvo vždy existovalo. Tento dôvod je príkladom argumentovania s tradíciami a zvykmi, teda aj keď nechápeme, prečo sociálna inštitúcia pretrváva, jej pretrvávanie môže byť napriek tomu založené na logike, ktorú ešte musíme pochopiť.
Po tretie, každá spoločnosť na zemi má otroctvo, nevyžiadaný dôsledok je, že každá spoločnosť musí mať otroctvo. Ako tvrdí jeden variant, každá spoločnosť má otroctvo, pretože niektoré druhy práce sú také ťažké alebo ponižujúce, aby ich nemohol urobiť žiadny slobodný človek, a preto ak nemáme otrokov, aby sme tieto práce vykonávali, nikto ich neurobí.
Po štvrté, otroci nie sú schopní sa postarať sami o seba. Táto myšlienka bola populárna v Spojených štátoch koncom osemnásteho a začiatkom devätnásteho storočia medzi ľuďmi, ako sú John Washington a Thomas Jefferson, ktorí považovali otroctvo za morálne odsúdeniahodné, ale naďalej držali otrokov a získavali od nich osobné služby a príjmy z produktov, ktoré boli nútení produkovať. Bolo by kruté oslobodiť týchto ľudí, ktorí by v najlepšom prípade upadli do biedy a utrpenia.
Po piate, bez pánov otroci zomrú. Novinári, ktorí cestovali po zrušení otroctva na juh hneď po vojne, uviedli, že černosi boli v skutočnosti v procese vyhynutia z dôvodu ich vysokej miery úmrtnosti, nízkej pôrodnosti a nešťastného ekonomického stavu. Smutné, ale pravdivé, niektorí pozorovatelia vyhlásili, že oslobodení ľudia boli naozaj príliš nekompetentní, leniví alebo nemorálni, aby sa správali spôsobom, ktorý je v súlade s prežitím v skupine.
Ak sa sami seba pýtate, prečo pri téme ochrany nenarodených detí hovorím o argumentoch proti zrušeniu otroctva, tak je to preto, že je to rovnako absurdné. Keď si týchto päť argumentov proti zrušeniu otroctva prerobíme na argumenty proti obmedzeniu potratov, dostaneme rovnaký výsledok.
Argument číslo jedna hovoril, že otroctvo je prirodzené, že je to isté, čo je to isté, ako by sme dnes tvrdili že potraty sú prirodzené. A že nenarodené deti sa líšia od nás narodených, a preto musíme očakávať, že sme určitým spôsobom nadradení v inteligencií, v morálke, vedomostiach, v technologických schopnostiach alebo schopnosti bojovať, a teda že máme právo o nich rozhodovať. Argument číslo dva, otroctvo vždy existovalo, teda dnes by sme mohli tvrdiť, že potraty sú a boli už veľmi dlho. Argumentovať tradíciou a zvykmi je aj v tomto prípade rovnako absurdné. Argument číslo tri tvrdil, že každá spoločnosť na zemi má otroctvo, teda dnes povedané, každá spoločnosť na svete vykonáva potraty. Aj tu nevyžiadaný dôsledok takého názoru je, že každá spoločnosť musí teda vykonávať potraty. Argument číslo štyri, argument číslo päť, otroci nie sú schopní sa postarať sami o seba a bez pánov by otroci zomreli. To sú také isté tvrdenia, akože nenarodené deti nie sú schopné postarať sa sami o seba, resp. bez potrebných zdrojov na starostlivosť o deti by sa rodičia neboli schopní o tieto deti postarať. Predpoklad, že sú matky, prípadne je spoločnosť, ktorá sa o tieto deti nevie postarať, napríklad nedostatkom kapacity v detských domovoch alebo nižšieho záujmu pestúnskych rodičov, nie je argument pre to, aby sme naďalej podporovali a vykonávali umelé prerušenie tehotenstva, ale práve naopak, aby sme pripravili spoločnosť prijať aj takéto deti bez potrebného zázemia.
Aký je teda rozdiel medzi predpokladom, že všetci ľudia sa síce rodia rovní, ale otroci nie, a predpokladom, že ľudský život je síce hodný ochrany už pred narodením, ale ľudský život mladší ako dvanásť týždňov prenatálneho veku nie? A aký medzi predpokladom, že vlastníckeho práva otrokára má prednosť pred ochranou rovnosti ľudí v dôstojnosti a práva, a predpokladom, že ochrana súkromia tehotnej ženy má prednosť pred ochranou zatiaľ nenarodeného ľudského života? Rozdiel je jediný. Prvé z týchto predpokladov sú dnes všeobecne považované za príklad exemplárneho zlyhania súdnej ochrany ústavnosti, druhé túto ochranu potrebujú. Nepriznať 11-týždňovému životu ochranu, na ktorú má nárok život o dva týždne starší, je rovnako iracionálne, absurdné a svojvoľné, ako zakázať otroctvo vo vzťahu k deťom do alebo nad 15 rokov alebo ľuďom s IQ do alebo nad 80.
Ďakujem za pozornosť.
