Videokanál klubu

Ďakujem za slovo. Tak, pani Milanová, vám to logo nevadilo. Nečudujem. Mne to logo pri prvom pohľade skoro od šoku vypichlo oči. Mňa to logo pobúrilo. Áno, som konzervatívny. Sú symboly pre mňa nezrušiteľné, nemeniteľné a všetky inovácie považujem za cestu do pekla. Keďže pri minulej debate o médiách ste v porovnaní dali do jednej roviny ovplyvňovanie mysle, to je, médiá, a reštaurácie, to je ovplyvňovanie vylučovania, bližšie vám to vysvetlím v rozprave.
Pani Milanová, vlády sa menia. Raz vládne ten, raz onen. V štáte je raz neporiadok, raz poriadok. Ale štátne znaky sú nemenné, nemeniteľné, nezameniteľné.
Ďakujem za slovo.

Pán poslanec Matovič, ja teda rozhodne nesúhlasím s vašou politikou, obzvlášť nie s tou formou vašej politiky, ale rešpektujem to, máte na to právo, voliči vás sem poslali, robíte si svoju prácu tak, ako to uznávate za vhodné a to je v poriadku, dobre. Poviem rovno, že nesúhlasím, aby vám bol odobratý mandát za takúto vyslovene formálnu prkotinu, ale taktiež ma nahnevalo na tom vašom vystúpení to pokrytectvo, keď ste tu poslancom vyčítali autá s vyhrievanými sedačkami, vy ste hovorili o limuzínach, pritom vy sám, pán Matovič, máte to najdrahšie BMW-čko v garáži odparkované, takisto tam máte 100 % vyhrievané sedačky. Nehovoriac o peniazoch, ktoré máte, ktoré máte v strane a s ktorými nikto nevie, čo sa deje.
Mňa ale zase, to sú všetko vaše veci, vaša vizitka. Ale čo ma naozaj urazilo, je, keď ste hovorili o tom, že poslanci nepracujú, že tu sedia málo, okrem toho nič nerobia. Pán Matovič, to sa nedotklo len mňa, ale možnože aj vašich poctivých kolegov, ktorí naozaj reálne pracujú. Pretože, pán Matovič, vy ste člen finančného výboru. Nikdy ste tam neboli, nikdy som vás tam nevidel, odkedy som tam. V parlamente nechodíte do roboty, takže možno podľa seba posudzujete ostatných poslancov alebo ostatných politikov, ale sú medzi nami aj takí, ktorí naozaj reálne poctivo pracujú, ktorí pripravujú zákony, ktorí si tie zákony čítajú, vystupujú na výboroch, vystupujú v pléne, stretávajú sa s občanmi. Čiže toto si vyprosím.

Ďakujem pekne. Ja si myslím, že bolo z našej strany, že bolo tu, odznelo tu toľko veľmi dobrých príspevkov do rozpravy. Čiže ja by som chcela len jednu vec, požiadať pána predsedu parlamentu, aby hlasovanie o tomto, teda o týchto dvoch našich návrhoch, aby hlasovanie bolo v piatok o 11.00 hodine. Ďakujem pekne.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, máme za sebou rozpravu k druhej šanci, k druhej šanci súčasnej Národnej rady výrazným spôsobom obmedziť bezbrehé zabíjanie nenarodených detí na Slovensku. Určite ste si všetci všimli, aj tí, ktorí to sledovali, či tu v Národnej rade, v televízii alebo cez médiá, že aj my sme túto debatu poňali inak. Nespravili sme z toho kolotoč. Mohli sme debatovať tieto veci ešte dva dni. Mohli tu vystupovať všetci naši poslanci a mohli sme to naťahovať. Nie. Úplne vecne, konštruktívne, bez emócií sme si povedali, že tá diskusia, ktorú sa nám v tom prvom pokuse podarilo vyprovokovať, jednoducho prebehla a dnes už naozaj každý príčetný človek si musí vedieť spočítať a uvedomiť, akým spôsobom sa chce k tejto téme postaviť, ako chce aj ako poslanec Národnej rady hlasovať a ako chce, aby jeho hlas bol zapísaný do histórie Slovenska.
Určite bola táto diskusia alebo tento druhý pokus obohatený aj tým, že sme neboli sami, ale že sa spolu s nami k tejto téme pridal poslanec Vašečka cez svoj vlastný návrh, ktorý bol až na malé odlišnosti, také liberálnejšie, v podstate totožný s tým naším. Žiaľ, tá druhá strana, ktorá s tým nesúhlasí, alebo ktorá teda má problém s tým, aby boli tie potraty obmedzované, sa zase tej diskusii vyhla napriek tomu, že politická debata alebo debata na konkrétne témy predkladané v Národnej rade má byť jadro toho riešenia problému alebo teda získavania súhlasu či nesúhlasu väčšiny v Národnej rade Slovenskej republiky. Veď o tom je predsa parlamentná demokracia.
My si uvedomujeme, že v tej prvej debate pri tom prvom pokuse alebo pri tom prvom predložení tohto návrhu mnohí, možno niektorí úprimne, iní alibisticky, rozprávali o tom, že nemôžu podporiť návrh, pretože ho predkladá naša strana, a nemôžu jednoducho s nami zahlasovať, nech je to akékoľvek dobré. Spravte si sami o týchto ľuďoch názor, že jednoducho či je, či je takáto argumentácia hodná poslanca Národnej rady, alebo či teda patrí niekde do predškolskej triedy materskej školy, ale zaznela. Zaznela a musíme ju akceptovať.
Preto chcem z tohto miesta ako jeden z predkladateľov a teda predseda nášho poslaneckého klubu povedať, že nám ide o vec. Nám ide o vec. Ak by sme nejakým spôsobom vedeli spraviť dohodu naprieč, neverím, že celému politickému spektru v Národnej rade, ale tej väčšiny, ktorá by sa mohla vyskladať na to, aby tie potraty aspoň len trošku mohli byť obmedzené, my sme určite za to. My sme už aj pred tým, ako začala včera debata k tomuto návrhu, jasne povedali, ak by mal návrh pána poslanca Vašečku väčšiu nádej na to, aby bol reálne schválený a mohol sa posunúť do toho reálneho života na Slovensku ako účinný a platný, určite ho podporíme. Určite ho podporíme.
Ale teraz vám chcem všetkým, kolegovia a kolegyne zo všetkých poslaneckých klubov, povedať ako predseda nášho klubu, že ak by mal byť problém len v tom, že máte problém s nami ako predkladateľmi, ale boli by ste výmenou za nejaké, nejakú ústretovosť z našej strany ochotní podporiť návrh pána poslanca Vašečku, my sme ochotní náš návrh pred hlasovaním stiahnuť. Sme ho ochotní stiahnuť cenou, poviem to na rovinu pred kamerami, cenou za výmenu vašich hlasov za podporu poslancovho, teda návrhu poslanca Vašečku. Nie je taký prísny ako náš, ale je taktiež dobrý a taktiež by znamenal obrovské zlepšenie situácie v oblasti týchto zbytočných potratov a zabíjania nenarodených detí.
Chcem vás naozaj poprosiť z tohto miesta, zvážte túto ponuku, zvážte túto ponuku. Podľa mojej informácie predkladatelia požiadali vedenie Národnej rady o tom, aby, o to, aby sa o tomto návrhu hlasovalo vo štvrtok, v piatok, v piatok o jedenástej hodine, to znamená, do piatku do jedenástej hodiny máme čas, sme otvorení všetkým, všetkým debatám, všetkým poslaneckým klubom, všetkým návrhom a pokusom o dohodu. A naozaj ja vás prosím, ak je problém v našej strane, ak je problém v nás ako predkladateľoch, ja osobne za našu stranu stiahnem návrh, keď mi prídete povedať zo SMER-u, z MOST-u, z OĽANO, áno, budeme, keď to stiahnete, budeme hlasovať za Vašečku, lebo chceme, aby sa to posunulo.
Tým by som chcel za náš klub uzavrieť túto debatu. Všetkým, ktorí vystúpili, ďakujem za kultivované a inteligentné vystúpenia. Všetkým, ktorí dali faktické poznámky, za vecné faktické poznámky a verím, že do piatku do jedenástej vieme spoločne spraviť taký krok pre Slovensko, že sa zapíše do histórie nielen Slovenska, ale do histórie celej Európy, civilizovanej, lebo to bude obrovská vec.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ešte by som chcela povedať, možno trošku doplniť naozaj bezchybný a krásny teda prejav mojej predrečníčky pani Janky Nehézovej.
Človek sa podľa prirodzeného práva, prirodzeného zákona rodí zo ženy a žena má toto poslanie hlboko v sebe zakorenené. Tvrdenie opaku je aj zločinom na tejto žene, ktorú sa mnohí zástancovia propotratovej politiky snažia presvedčiť, že zabiť vlastné dieťa, že je jej právo a že to nezanechá na jej psychike, na nej, žiadne následky, na jej osobnosti žiadne stopy. Je to jedna veľká lož, pretože nijaké zlo nemôže priniesť dobro. Neprináša človeku pokoj. A nijaké zlo by sa nemalo riešiť ešte väčším zlom, pretože to vedie ešte k väčšiemu rozmnoženiu zla vo svete a v životoch ľudí.
Americká psychologička Theresa Burke v spolupráci s Dr. Reardonom vo svojej štúdii vychádzajú z 25-ročnej praxe a opisujú desivé následky postabortívneho syndrómu u žien. Výsledky jej výskumu sú publikované na Slovensku aj prostredníctvom knihy Zakázaný žiaľ: umlčaná bolesť z potratu. Niekoľkoročné výskumy potvrdzujú negatívny dopad potratu na psychiku ženy. Tieto fakty sú však skresľované a najmä zamlčované pre spolitizovanie tohto problému a pre narastajúci biznis, či zvrátené ponímanie a prezentovanie tzv. ľudských práv. Právo človeka zabiť iného a v tomto prípade bezbranného človeka nemôže byť predsa nikdy právom v tom správnom zákonnom a morálnom zmysle.
Zo skúseností a praxe vyplýva, že je obrovské množstvo žien, ktoré si po rokoch uvedomia, že by boli vedeli, dokázali by vychovať to dieťa, ktorého sa báli, ktoré potratili. Aj keď v tom momente sa im zdala situácia nezvládnuteľná a jediné východisko videli v umelom potrate, pretože nie vždy je to zo svojvôle. Mnoho raz sú ženy k tomu donútené psychickým nátlakom okolia, strachom. Strachom z rodičov, strachom, že ich opustí partner, alebo tým, že možnože muž, s ktorým počali to dieťa, je ženatý a že bude vystavená hanbe a utrpeniu, atď., že ju vyhodia z domu. Toto všetko, áno, tieto veci sú, ale to neznamená, dá sa to zvládnuť, dá sa to zvládnuť a jednoducho nie je to, nie je potrebné ísť na ten potrat.
A okrem toho chcem povedať ešte jedno, že je potrebné prinavrátiť Slovensku božie požehnanie. Za celé roky zákonného vraždenia nevinných, bezbranných, nenarodených detí si Slovensko zavrelo nebo pre božie požehnanie. To je pre život v pokoji a hojnosti. Človek je stvorený na obraz boží a podľa božieho príkazu nemôže zabiť iného človeka. Piate božie prikázanie hovorí: „Nezabiješ!“ Toto prikázanie je jedno z Desatora Božích prikázaní, ktoré dal Boh skrze Mojžiša starozákonnému židovskému ľudu. Teda Boh dal piate prikázanie nielen kresťanom, pretože vtedy ešte neboli v čase Mojžiša, ale hlavne Židom, aby jeho dodržiavaním budovali spoločnosť rešpektujúcu právo na život iných ľudí, v neposlednom rade tak rešpektovali vôľu Boha, svojho Otca a Stvoriteľa.
Státisícami zavraždených nevinných detí za celé desaťročia privolali sme si na seba prekliatie, ktorého trpké ovocie teraz môžeme každodenne okusovať a zažívať. Toľkými vraždami nevinných sa priam zdémonizovala naša spoločnosť a zastrel sa nám zrak pre rozlišovanie dobra a zla. Zašli sme tak ďaleko, že sme toto zlo vraždy nevinného dieťaťa nazvali právom a pojali ho ako právo zákonné. Preto teraz ako zákonodarcovia, poslanci slovenského parlamentu máme povinnosť toto uzákonené zlo odstrániť, lebo aj za to sa raz budeme zodpovedať nielen pred ľuďmi, ale hlavne pred Bohom, či už v neho niekto verí alebo neverí.
Dovolím si ešte zacitovať z Izaiáša, z proroka Izaiáša: "Beda tým, čo vydávajú zlé zákony, a beda pisárom, čo píšu nespravodlivo, aby utláčali na súde chudobných a páchali násilie na práve ponížených môjho ľudu. Beda tým, čo vravia zlému dobré a dobrému zlé. Beda tým, čo robia svetlo tmou a tmu svetlom, robia horké sladkým a sladké horkým." Toľko Izaiáš.
Ďakujem.

Janka, ďakujem ti za tvoje neskutočne citlivé vystúpenie, ktoré asi, Pán Boh to tak chcel, malo uzavrieť diskusiu k tomuto návrhu, lebo lepšie by to asi, neviem, či niekto povedal. A zároveň si aj všetkým tým, ktorí nás obviňujú, že predkladatelia sú sami muži z našej strany, jasne vysvetlila, že síce sme tam štyria podpísaní, ale pracoval na tom celý klub. A náš klub poslanecký to sú aj ženy. Takže ďakujem veľmi pekne. A myslím si, že po tomto tvojom vystúpení sa každý musí zamyslieť nad tým, že s tými potratmi je potrebné a nutné niečo spraviť. A že skutočne to nie je o žiadnom boji muži, ženy alebo ja neviem, liberáli, konzervatívci. Nie. Je to o zdravom rozume a o tom, že je to jednoducho zabíjanie našich vlastných detí. Či sa to niekomu páči alebo nie.
Janka, ešte raz, aj ako predseda klubu, ďakujem pekne.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ale hlavné milé ženy. O téme potraty je veľmi rozsiahla rozprava medzi ľuďmi, medzi ženami, ale aj mužmi. Názor niektorých mužov, ale i žien je, že o potrate má rozhodovať len žena. Ja by som však chcela tým ženám, ktoré sa rozhodujú zavraždiť svoje dieťa, povedať aj riziká, ktoré môžu po umelom prerušení tehotenstva, teda vražde, nastať, nakoľko veľa, a dovolím si tvrdiť, väčšina žien, ktoré potrat podstúpia, nevedia, aké komplikácie zdravotného stavu si môžu takto vraždou spôsobiť.
Preto sa prihováram práve vám, potencionálne matky, aby ste sa oboznámili s komplikáciami skôr, ako sa rozhodnete pre vraždu nenarodeného dieťatka, lebo je to vaše zdravie a zdravie vám nikto nevráti, ani možnosť mať dieťatko už nemusí prísť. A raz možno príde chvíľa, kedy budete veľmi túžiť po dieťatku, no vďaka vášmu rozhodnutiu z minulého života, z predchádzajúceho života rozhodnutie nebude môcť byť otehotnieť.
Chcela by som vám teda povedať o komplikáciách, ktoré v súvislosti s potratom môžu nastať. Na úvod by som vám pripomenula, čo to vlastne potrat je. Potrat, interrupcia, UPT, abort, je to vlastne násilný zákrok, áno, násilný zákrok, ktorý ukončuje tehotenstvo, ktoré zabíja nenarodené dieťatko. Zákrok je väčšinou robený na prianie ženy, ktorá nechcene otehotnela. Výkon sa dá podstúpiť len v odbornom zariadení a výkon musí spraviť erudovaný lekár-gynekológ. No nie je to zárukou, že všetko prebehne bez komplikácií.
A tak prichádzame k téme komplikácie. Vyberiem len niekoľko príkladov. Riziko komplikácií pri tejto operácii sa pohybuje okolo 2 percent. No každá komplikácia znižuje možnosť znovu otehotnieť. Komplikácie môžu byť skoré, ale aj neskoré. Medzi skoré patrí krvácanie, zápal, poranenie maternice, strata menštruácie. A neskoré, neplodnosť, sexuálne disfunkcie, komplikácie v nasledujúcej tehotnosti, nedostatočnosť krčka a problémy s placentou. Jednou z najľahších komplikácií, v úvodzovkách z najľahších, je silnejšie krvácanie v pooperačnom období. V niektorých prípadoch môže byť príčinou krvácania infekcia, ktorá sa počas operácie dostala do maternice. Vtedy má žena bolesti v podbrušku, zvýšenú teplotu, je potrebná antibiotická liečba, pokoj na lôžku a niekedy aj hospitalizácia.
Ďalšou komplikáciu, ktorá sa môže prejaviť krvácaním, bolesťami alebo aj teplotou, sú rezíduá po potrate, čo znamená, že v maternici zostanú malé kúsočky plodového vajca, alebo ak je tehotenstvo veľmi mladé a umiestnené tak nešťastne, že výkonom nie je prerušené a pokračuje ďalej. Vtedy je potrebné ešte raz v narkóze vyčistiť maternicu, teda vykyretovať. Pri interrupcii sa môže aj "príliš" zoškrabať sliznica maternice. V maternici sa potom tvoria zrasty, žena nemenštruuje alebo len veľmi slabo, pretože je sliznica je veľmi nízka alebo takmer žiadna. Riešenie tohto problému spočíva v operačnom odstránení zrastov, zavedením nehormonálneho antikoncepčného telieska do dutiny a podávaním hormónov na povzbudenie rastu sliznice v maternici.
Počas operácie môže dôjsť aj k poraneniu maternice operačnými nástrojmi. Zriedkavo môže byť poranenie maternice také závažné a hrozivé, že je nutné odstránenie celej maternice. Úplne raritne môže nastať pri perforácii maternice aj poranenie čriev, ktoré si potom vyžaduje chirurgické riešenie. No dané riziko tu vždy existuje. Treba si uvedomiť, že zápal môže prejsť do chronického štádia a výsledkom sú zmeny na vajíčkovodoch, ktoré môžu viesť k sterilite ženy. Tieto ženy potom končia v programoch asistovanej reprodukcie, teda umelého oplodnenia. Aj keď úspešnosť týchto programov stále stúpa, ešte zďaleka nedosahuje ani 50 % úspešnosti. Niektoré ženy majú po umelom prerušení tehotnosti určité psychické problémy, depresívne stavy. A časť žien má problémy so sexuálnym životom, sexuálne disfunkcie.
Neplodnosť patrí medzi neskoré komplikácie zákroku. Najčastejšie je spôsobená upchatím vajíčkovodov, zápalom, zrastami, ktoré sú potom nepriechodné, a možnosť otehotnieť je mizivá alebo takmer žiadna. Dôsledky interrupcie sa môžu prejaviť aj v nasledujúcej tehotnosti. Uzáverový aparát krčka maternice sa môže po interrupcii oslabiť a nedokáže udržať celú ťarchu tehotnosti. U žien po interrupcii je vyššie riziko potratu či predčasného pôrodu. Ďalšou komplikáciou v nasledujúcej tehotnosti môže byť nepriaznivé uloženie placenty alebo problém s odlučovaním placenty po pôrode. Placenta sa neodlučuje, lebo pevne drží na stene maternice alebo je dokonca do nej rôzne hĺbkovo vrastená. Tieto stavy môžu ohroziť ženu aj na živote, a to aj silným krvácaním. Aj keď zdanlivo všetko, v úvodzovkách, dobre dopadne, umelé prerušenie tehotenstva je zásah do psychiky každej ženy, ktorá je nútená ho podstúpiť. Občas vzniká závažná psychóza konfrontácie s krutými výčitkami v prebdených nociach, sebaobviňovanie a prejavy sexuálnej frigidity, ba až nenávisti nielen voči partnerovi, ktorý to všetko zavinil, ale aj voči sebe samej, a tie pocity viny sú niekedy také silné, že vedú až k úvahám o samovražde.
Preto si myslím, že je nanajvýš rozumné zamyslieť sa nielen nad potratom, ale aj nad jeho následkami v blízkej, ale aj ďalekej budúcnosti. Preto vás, ženy, žiadam, skúste sa aspoň na chvíľku zastaviť a zamyslieť nad mojimi slovami.
A na záver, ženy, dajte šancu vášmu nenarodenému dieťatku. Takáto krásna príležitosť stať sa matkou už nikdy nemusí prísť.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, máme pred sebou návrh novely zákona, ktorý má za cieľ zlepšiť ochranu nenarodených detí. Umelé prerušenie tehotenstva, teda potraty sú, boli a budú témou v mnohých krajinách po celom svete. Za celú tú dobu boja za ochranu nenarodených detí sa zhromaždilo nesmierne veľké množstvo argumentov pre, ale rovnako aj proti ochrane nenarodených detí. Existuje množstvo štúdií, vedeckých názorov, náboženských aj sekulárnych pohľadov na danú tému a každý, kto je pre aj proti, si dokáže nájsť tie svoje argumenty, ktoré potvrdia, že ten jeho názor je správny a podložený. Ktorá strana má pravdu, častokrát ukáže až čas, inokedy sa zas stopercentne správnej odpovedi nedočkáme.
Napríklad dnes už asi nikto v modernej spoločnosti nebude obhajovať, prečo je dobré mať v spoločnosti otrokov. Otroctvo existovalo tisíce rokov vo všetkých druhoch spoločností a vo všetkých častiach sveta. Predstaviť si ľudský spoločenský život bez neho vyžadovalo mimoriadne úsilie. Napriek tomu sa z času na čas objavovali výstrednosti, aby sa postavili proti nemu, pričom väčšina z nich argumentovala tým, že otroctvo je morálna obludnosť, a preto sa ho ľudia musia zbaviť. Takíto obhajcovia vo všeobecnosti vyvolali reakcie od jemného pobavenia až po kruté pohŕdanie a dokonca aj násilné útoky. Keď sa ľudia obťažovali, aby uviedli dôvody proti navrhovanému zrušeniu, rozvinuli rôzne myšlienky. Medzi hlavné patrilo týchto päť:
Po prvé, otroctvo je prirodzené. Ľudia sa líšia a musíme očakávať, že tí, ktorí sú určitým spôsobom nadriadení, napríklad v inteligencií, v morálke, vedomostiach, v technologických schopnostiach alebo v schopnosti bojovať, sa stanú pánmi tých, ktorí sú v tomto ohľade podradní.
Po druhé, otroctvo vždy existovalo. Tento dôvod je príkladom argumentovania s tradíciami a zvykmi, teda aj keď nechápeme, prečo sociálna inštitúcia pretrváva, jej pretrvávanie môže byť napriek tomu založené na logike, ktorú ešte musíme pochopiť.
Po tretie, každá spoločnosť na zemi má otroctvo, nevyžiadaný dôsledok je, že každá spoločnosť musí mať otroctvo. Ako tvrdí jeden variant, každá spoločnosť má otroctvo, pretože niektoré druhy práce sú také ťažké alebo ponižujúce, aby ich nemohol urobiť žiadny slobodný človek, a preto ak nemáme otrokov, aby sme tieto práce vykonávali, nikto ich neurobí.
Po štvrté, otroci nie sú schopní sa postarať sami o seba. Táto myšlienka bola populárna v Spojených štátoch koncom osemnásteho a začiatkom devätnásteho storočia medzi ľuďmi, ako sú John Washington a Thomas Jefferson, ktorí považovali otroctvo za morálne odsúdeniahodné, ale naďalej držali otrokov a získavali od nich osobné služby a príjmy z produktov, ktoré boli nútení produkovať. Bolo by kruté oslobodiť týchto ľudí, ktorí by v najlepšom prípade upadli do biedy a utrpenia.
Po piate, bez pánov otroci zomrú. Novinári, ktorí cestovali po zrušení otroctva na juh hneď po vojne, uviedli, že černosi boli v skutočnosti v procese vyhynutia z dôvodu ich vysokej miery úmrtnosti, nízkej pôrodnosti a nešťastného ekonomického stavu. Smutné, ale pravdivé, niektorí pozorovatelia vyhlásili, že oslobodení ľudia boli naozaj príliš nekompetentní, leniví alebo nemorálni, aby sa správali spôsobom, ktorý je v súlade s prežitím v skupine.
Ak sa sami seba pýtate, prečo pri téme ochrany nenarodených detí hovorím o argumentoch proti zrušeniu otroctva, tak je to preto, že je to rovnako absurdné. Keď si týchto päť argumentov proti zrušeniu otroctva prerobíme na argumenty proti obmedzeniu potratov, dostaneme rovnaký výsledok.
Argument číslo jedna hovoril, že otroctvo je prirodzené, že je to isté, čo je to isté, ako by sme dnes tvrdili že potraty sú prirodzené. A že nenarodené deti sa líšia od nás narodených, a preto musíme očakávať, že sme určitým spôsobom nadradení v inteligencií, v morálke, vedomostiach, v technologických schopnostiach alebo schopnosti bojovať, a teda že máme právo o nich rozhodovať. Argument číslo dva, otroctvo vždy existovalo, teda dnes by sme mohli tvrdiť, že potraty sú a boli už veľmi dlho. Argumentovať tradíciou a zvykmi je aj v tomto prípade rovnako absurdné. Argument číslo tri tvrdil, že každá spoločnosť na zemi má otroctvo, teda dnes povedané, každá spoločnosť na svete vykonáva potraty. Aj tu nevyžiadaný dôsledok takého názoru je, že každá spoločnosť musí teda vykonávať potraty. Argument číslo štyri, argument číslo päť, otroci nie sú schopní sa postarať sami o seba a bez pánov by otroci zomreli. To sú také isté tvrdenia, akože nenarodené deti nie sú schopné postarať sa sami o seba, resp. bez potrebných zdrojov na starostlivosť o deti by sa rodičia neboli schopní o tieto deti postarať. Predpoklad, že sú matky, prípadne je spoločnosť, ktorá sa o tieto deti nevie postarať, napríklad nedostatkom kapacity v detských domovoch alebo nižšieho záujmu pestúnskych rodičov, nie je argument pre to, aby sme naďalej podporovali a vykonávali umelé prerušenie tehotenstva, ale práve naopak, aby sme pripravili spoločnosť prijať aj takéto deti bez potrebného zázemia.
Aký je teda rozdiel medzi predpokladom, že všetci ľudia sa síce rodia rovní, ale otroci nie, a predpokladom, že ľudský život je síce hodný ochrany už pred narodením, ale ľudský život mladší ako dvanásť týždňov prenatálneho veku nie? A aký medzi predpokladom, že vlastníckeho práva otrokára má prednosť pred ochranou rovnosti ľudí v dôstojnosti a práva, a predpokladom, že ochrana súkromia tehotnej ženy má prednosť pred ochranou zatiaľ nenarodeného ľudského života? Rozdiel je jediný. Prvé z týchto predpokladov sú dnes všeobecne považované za príklad exemplárneho zlyhania súdnej ochrany ústavnosti, druhé túto ochranu potrebujú. Nepriznať 11-týždňovému životu ochranu, na ktorú má nárok život o dva týždne starší, je rovnako iracionálne, absurdné a svojvoľné, ako zakázať otroctvo vo vzťahu k deťom do alebo nad 15 rokov alebo ľuďom s IQ do alebo nad 80.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem kolegom za faktické poznámky. Na tú otázku tvoju, Marián, ktorú si položil, musím jednoznačne odpovedať, naša politická strana, my ako predkladatelia Ľudová strana Naše Slovensko predložila takú novelu zákona o umelom prerušení tehotenstva, ktorá chráni život od počatia po prirodzenú smrť bez ohľadu na akékoľvek ďalšie kritériá, bez ohľadu na farbu pleti, jazyk, národnosť, náboženstvo, jednoducho ochraňuje ľudský život všetkých ľudí. Pretože ako kresťania a nielen ako kresťania musíme povedať, že ľudský život je niečo nedotknuteľné a posvätné a tak to musí aj zostať. Nerozlišujeme a ani nebudeme rozlišovať otázka ochrany života medzi, medzi ničím. Ďakujem.

Rasťo, v tvojom výbornom prejave odznelo ďalšie obrovské množstvo podnetných argumentov, ktoré sú jednoducho nespochybniteľné a ktoré musia každého aj toho najväčšieho podporovateľa potratov donútiť k tomu, aby sa aspoň čiastočne zamyslel nad tým, či je to jeho stanovisko správne a že či nie je čas aspoň čiastočne, keď už nič, prehodnotiť to svoje stanovisko. To znamená, prestať s tou podľa mňa hlúpou podporou tejto politiky, ktorá stála život, ako hovoríš, ročne 26 miliónov ľudí na celom svete.
Minule som čítal niekde, neviem, či je tá informácia pravdivá, že potrat je buď prvou najzávažnejšou príčinou smrti vo svete, alebo dokonca druhou. To znamená, tu sa nebavíme o nejakých maličkých problémikoch, ako častokrát hovoria liberáli, že tá a tá, ten počet potratov klesá, tak sa na to vykašlime, možno o 40 rokov to klesne na tisíc potratov. To, že medzitým bude zabitých ďalších milión detí, to ich vôbec nezaujíma. A my, ktorí sme označovaní za extrémistov, sa staráme o to, aby každý ľudský život mohol byť na Slovensku zachovaný. To je ten obrovský kontrast. A ja práve v tomto nechápem, že kde sú všetci tí liberáli, tí odporcovia tohto návrhu zákona jedného aj druhého, tí, ktorí propagujú, že žena má mať právo voľby, že to je jej telo, že ona si môže sama rozhodnúť a tak ďalej a tak ďalej, väčšinou emotívne náreky, nič faktické, kde sú? A prečo nás nechcú presvedčiť o tom, že to ich stanovisko je správne? Oni z tejto tak pomyselnej bitky úplne ustúpili, nechali to čisto na nás, aby sme si to zdôvodňovali, a neargumentujú, nechcú nás presvedčiť o tom, že nemáme pravdu. Pretože oni sami sú si vedomí, že proti týmto argumentom nemajú čo povedať. Ale ich myseľ je už, pre mňa síce nepochopiteľné, ale tak zvrátená, že im to príde úplne prirodzené. Zabime to dieťa, je to vôľa matky, ona má kariéru, školu, proste čokoľvek, dôvod si vždy nájde, musíme je to povoliť.