Vážený pán predseda, ctené kolegyne a kolegovia, z dielne strany klubu SaS sa jedná zase o typický ich ďalší návrh zákona. Strana SaS, a teda obzvlášť páni poslanci Osuský a Dostál, sú charakteristickí skutočne tým, že keď sa pozriete na štatistiku ich vystúpení a predkladaných návrhov zákonov, tak systematicky a účelovo, ale zdôrazňujem to slovo systematicky, podporujú všetko, čo oslabuje postavenie či už slovenčiny, alebo slovenského národa a, naopak, posilňuje postavenie, nepoviem, že menšín, ale všetkých ostatných, zahraničného vplyvu alebo nejakých rôznych mimovládnych, tretieho sektoru, skrátka, všetkých ostatných, len nie toho štátotvorného národa.
Táto novela zákona, ktorou chcú vypustiť ustanovenie o tom, že slovenčina ako štátny jazyk má prednosť pred ostatnými jazykmi, je len ďalším dôkazom toho, akú politiku vlastne presadzujú.
Prečo? Pretože skutočne po schválení tohto zákona výsledok by bol taký, že slovenčina by mala slabšie postavenie v porovnaní s tým, aké ho mala v minulosti. Jednoducho by bola, inými slovami, oslabená. A to je dôsledok, na ktorý upozorňovali aj niektorí opoziční, aj koaliční poslanci v odbornej diskusii.
Vypustenie slovenského jazyka, prednosti slovenského jazyka v tom zmysle, že sa nebude musieť používať v úradnom styku napríklad, alebo teda najmä školskej, zdravotnej alebo dokonca aj cirkevnej dokumentácii, no mňa nikto, nehnevajte sa, ale nikto ma nepresvedčí, že zrovna pán Dostál alebo pán Osuský konzultovali túto, tento ich návrh zákona s predstaviteľmi cirkví. Naozaj to nemám, neviem tomu uveriť, nechce sa mi tomu veriť, že práve toto by bol problém, na ktorý by sa predstavitelia cirkví na Slovensku sťažovali, že si nemôžu viesť nejakú dokumentáciu v menšinovom jazyku.
Viete, ja pochádzam z južného Slovenska. Som rodák z Nových Zámkov, z národnostne zmiešaného územia, samozrejme, že mám veľa známych, veľa priateľov, kamarátov, dokonca dobrých známych, ktorí aj vedia po maďarsky, používajú maďarčinu, nikdy sme nemali nejaký konflikt kvôli tomuto. Všetci z nich ale vedia po slovensky a používajú v kontakte s nami, so Slovákmi, prirodzene, slovenský jazyk. Nikto im nebráni a nikdy sme ich, ani ja osobne som ich nikdy nekritizoval za to, že vedia tú maďarčinu, ale vedel by som ich kritizovať za to, keby nevedeli tú slovenčinu, pretože predsa žijú na území Slovenskej republiky a dnes sme na južnom Slovensku, bohužiaľ, často svedkami toho, že mnohí, najmä mladí ľudia, skutočne neovládajú slovenský jazyk a majú obrovský problém nájsť si uplatnenie, nájsť si zamestnanie. A to mám, to mám spätnú väzbu aj od niektorých podnikateľov z južného Slovenska, že keď prijmú do zamestnania takéhoto človeka, tak ten človek je pre nich nepoužiteľný, pretože zavolá nejaký Slovák, niečo potrebuje vybaviť, objedná nejakú dopravu alebo nejakú zásielku a ten mladý človek, ktorý neovláda tú slovenčinu, im jednoducho nerozumie. Nerozumie tým zákazníkom, títo ľudia sú prakticky nepoužiteľní v slovenskom hospodárstve. Bohužiaľ, bohužiaľ, je to ich chyba.
Ale musím povedať, že medzi bežnými Maďarmi žijúcimi na území Slovenska, na tom južnom Slovensku, a bežnými Slovákmi skutočne nie sú nejaké rozpory ohľadne používania jazyka. Áno, prídete na úrad do Nových Zámkov alebo do nejakých potravín a pani sa vás opýta, tešik, prosím. Dobre, pomyslíte si svoje, samozrejme, mohla by to urobiť aj naopak, ale v zásade tam nie sú nejaké vyhrotené vzťahy alebo nejaká, že by tam nebodaj nejaká nenávisť alebo niečo podobné.
Načo je dobrý teda takýto návrh zákona, takéto vyhrocovanie situácie, kedy sa konečne po rokoch podarilo akosi stabilizovať spolužitie aj medzi maďarskou menšinou, aj medzi slovenskou väčšinou práve na južnom Slovensku? Načo je dobré predkladanie takýchto návrhov zákonov, vyostrovanie tej situácie? Sú to zbytočné návrhy, ktoré nikomu nepomôžu, ktoré, naopak, podporujú práve tie, a teraz to musím povedať a možno to vyznie paradoxne, keď sa pán, tuto, Dostál bude pozerať, že podporuje to paradoxne extrémistické snahy, kedy aj nám sa už na južnom Slovensku naozaj stáva, ako to povedal aj kolega v rozprave predtým, že idete po južnom Slovensku a vidíte bilbord, ktorý je iba čisto v maďarčine. Naozaj, čisto v maďarčine, maďarská vlajka, bolo to pred európskymi voľbami, ani slovo po slovensky. Bolo to jasným porušením, samozrejme, jazykového zákona, ale taký bilbord na Slovensku bol a nebolo ich málo. Boli v okolí Nových Zámkov, v okolí Rimavskej Soboty, skrátka, po celej tej kópii, po celom území, ktoré kopíruje hranice južného Slovenska s Maďarskou republikou.
Čiže naozaj takéto niečo je už za hranicou, pretože nie je predsa možné, aby Slovák na Slovensku, nejaký či už z Oravy, alebo aj z Bratislavy, alebo zo Šariša, od hocikadiaľ, nerozumel na vlastnom území, čo je napísané na nejakom bilborde alebo v nejakom obchode, alebo v nejakej dokumentácii, alebo u lekára, alebo kdekoľvek inde. Ten štátny jazyk jednoducho musí mať prednosť, musí mať prednosť, ako to tu kolegovia zdôrazňovali, ako zjednocujúci prvok, ktorý zjednocuje všetkých vrátane menšín.
Viete, tento návrh zákona patrí medzi tie typické nezmysly, ktoré, pri predkladaní ktorých si ľudia musia ťukať na čelo, že čo tí politici naozaj robia. Veď dokonca aj zástupcovia maďarskej menšiny v tomto pléne povedali, že tento návrh zákona je zlý, že je zlý, že im reálne k ničomu nepomôže, paradoxne len ublíži, pretože zase len naštrbí a nejakým spôsobom vyhrotí tú situáciu.
Je to navyše aj zbytočný návrh zákona, ako som povedal, ktorý väčšina ľudí odsúdi ako niečo zbytočné, ako niečo účelové. Musím povedať podobnú analógiu s podobným prípadom, zrovna včera, je to hlas regiónov, zrovna včera bolo zastupiteľstvo Nitrianskeho samosprávneho kraja, kde som tiež poslancom, a zrovna včera sa na zastupiteľstve schválilo 72-tisíc eur na výmenu tých tabuliek v jazyku národnostných menšín, ktorými sú označované obce, za nové tabuľky. Jednoducho modré tabuľky, ktorými boli označené obce doposiaľ, obce teda na južnom Slovensku najmä po maďarsky, sa idú vymeniť za biele tabuľky. Bude na nich napísané presne to isté, čo bolo predtým, len nebudú na modrej farbe, ale budú v bielej farbe. Na toto sa ide minúť 70-tisíc eur z rozpočtu kraja. Absolútny nezmysel, ktoré absolútne nijako, ale skutočne nijako nezlepší život obyvateľov tej maďarskej národnosti v daných obciach ani tie starenky maďarskej národnosti nebudú mať kvôli bielym tabuľkám namiesto modrých lepšiu, dôstojnejšiu starobu. Ani mladým ľuďom sa nebude v tých obciach žiť lepšie, ani nebudú mať lepší prístup k bývaniu, lepšie možnosti založiť si rodinu. Skrátka, nikomu to nepomôže, niekto sa na tom nabalí, je to absolútna hlúposť, pri ktorej si všetci inteligentní ľudia musia trkať na čelo. Ale, bohužiaľ, nebolo to síce schválené v Národnej rade, ale taká je vyhláška ministerstva vnútra, že modré tabuľky sa majú nahradiť bielymi, a teda desaťtisíce eur sa idú míňať len na to, aby sa modré nahradilo bielou.
Naozaj, ja žasnem, ako kolegovia zo SaS-ky si dokážu vymyslieť nepriateľa, problém, ktorý tu neexistuje, na všetkých, ktorí odmietajú tento problém nejakým spôsobom eskalovať, poukazujú, ako tu bolo, ako tu zaznelo v rozprave, že to sú ľudia, ktorí presadzujú ideu jeden národ, jeden jazyk, skrátka, nejakí extrémisti, nebodaj nejakí šovinisti, nacionalisti, fašisti možno dokonca, pretože každý, kto s nimi nesúhlasí, ako povedala pani Kaščáková, parafrázujem, nemá teda ten zdravý rozum podľa ich, podľa ich vnímania. Všetci máme rozum nezdravý, iba oni majú rozum zdravý, pretože nesúhlasíme s ich návrhom zákona.
Dokonca sa tu rozprávalo o nejakom nacionalistickom blúznení. To znamená, že každý zase, kto nesúhlasí s tým, že SAS-ka chce odstrániť prednosť slovenčiny pred ostatnými jazykmi, že vraj, že teda ten človek že nacionalisticky blúzni.
Tento návrh zákona je skutočne dôkazom toho, že strana SaS, a teda obzvlášť poslanci z OKS, ktorí sa tam nejakým spôsobom, spôsobom objavili v tomto poslaneckom klube, nemajú relevantný a reálny program, ako zlepšiť život obyvateľov na Slovensku, a je to dôkazom toho, že keby raz, Pane Bože, chráň, boli títo ľudia pri moci, tak by rozvrátili základné princípy fungovania štátu a neviem si predstaviť, čo by bolo s republikou. Na akých pilieroch, na akých základoch, na akom systéme by vlastne stál, keby všetci si mohli robiť všetko, nič by neplatilo, bola by tu nieže liberálna demokracia, ale vyslovene anarchia, kde by sa ľudia len bezprizorne potulovali a skúšali, že či náhodou nenatrafia na niekoho, na niekoho, kto bude rozprávať rovnakým jazykom, ako rozprávajú oni.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
