Videokanál klubu

Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne a kolegovia, už som raz v rozprave k tomuto návrhu zákona bol dnes doobeda, keďže sú tu ďalší dvaja predkladatelia, poviem časť toho, čo som povedal doobeda, a niečo aj nové.
Tento návrh zákona je nehoráznosť. Nuž čo sa dalo čakať od predkladateľov? Prepáčte, podporovateľ migrantov a súčasne migrant po politických stranách, a to v demokratickej, občianskokonzervatívnej, strane Nova, strane MOST - HÍD a v strane Sloboda a Solidarita a pred ´89. rokom aktívny a presvedčený zväzák, pravdepodobne budúci komunista, pán Dostál, nezostal svojej povesti nič dlžný.
Svojej povesti neostal nič dlžný ani pán Osuský, veľký rétor, ale tiež migrant po politických stranách, a to demokratickej, občianskokonzervatívnej, Slobody a Solidarity, Slovenskej demokratickej koalície a strany MOST - HÍD.
Spolu s pani Kaščákovou obviňujú všetkých, ktorí nemajú ich názor, z toho, že nečítajú s porozumením, to je už jednoducho mantra.
Pán Dostál, v poslednej faktickej poznámke spomenul, že sebavedomý národ sa nemusí báť, tak ste povedali. Chcel by som sa vás ale opýtať, ku ktorému sebavedomému národu sa hlásite? Podľa vašej činnosti v parlamente a vašim prejavom to nevie naozaj nik.
Tu v tejto sále zaznelo veľa kontroverzných, zlých, niekedy priam otrasne, otrasných a šialených návrhov zákonov. No tento návrh poslancov za SaS Dostála, Zimenovej, Osuského a Kaščákovej však preráža dno, je tak hlboko pod čiarou, že sa každý lojálny občan tejto republiky, podotýkam, Slovenskej republiky, každý logicky uvažujúci občan Slovenskej republiky musí chytať za hlavu. Zo strany SaS sme zvyknutí na všelijaké prekrútené a dych berúce návrhy a myšlienkové pochody.
Toto si musia občania vypočuť.
Čl. I bod 1, páni navrhovatelia sa vyjadrili, že nemá význam, nemá reálny význam, keď má štátny jazyk prednosť pred ostatnými používanými jazykmi, že je to len deklaratívne ustanovenie, ktoré nemá reálny význam. Tak toto je už teda priam bezočivosť voči štátu, v ktorom žijú. Je to chrapúnstvo voči základným princípom fungovania štátu.
Na tento blud sa dá dať iba jediná odpoveď, je to integračná funkcia jazyka, ktorá im nič nehovorí.
Veľmi ich trápil problém, ktorý bol v bode, v čl. I v bode 2, navrhujú vypustiť ustanovenie, podľa ktorého je akýkoľvek zásah do kodifikovanej podoby štátneho jazyka neprípustný. Kodifikácia je norma určená ministerstvom kultúry. Prečo by mal kto, čo zasahovať do toho? Však ministerstvo kultúry je vrchol, ktorý to určuje. Toto som vravel doobeda tiež.
V bode 6 chcete napríklad zmeniť, aby sa pedagogická dokumentácia viedla dvojjazyčne a ministerstvo kultúry a školstva určujú, čo sa nemusí viesť dvojjazyčne. No čo je na tom zlé, keď je to takto stanovené, že je to tak? Čo je na tom zlé? Uvediem jeden z príkladov a vy to chcete dať preč. To je len jeden z tých mnohých príkladov a má absolútne opodstatnenie toto ustanovenie, je to archivácia. V prípade dokumentov len v jazyku menšiny si má archivár volať v tisíckach prípadov tlmočníka? Mal som taký problém, jeden čas som bol dokonca archivár a jednoducho žiačky plus kolegyňa jedna, ktorí vedeli po maďarsky, mi pomáhali s maďarskými textami, lebo slovenských nebolo v danej problematike.
Bolo tu veľa, veľa argumentov zo strany predkladateľov. Častokrát sa s nimi nedá diskutovať. No prečo? Pretože majú takýto systém. Áno, je to tak, pán Dostál aj pán Osuský, máte po prvé ideológiu, je tu evidentne badať odpor ku slovenskej štátnosti. Však ste boli aj proti vzniku Slovenskej republiky. A ďalej je to váš liberalizmus.
Po druhé by som povedal, vytvoríte si pseudoproblémy, ktoré potom riešite.
Po tretie. Máte stanovený pracovný postup, ktorý má štyri body:
1. Mám pravdu.
2. Keď nemám pravdu, platí prvé pravidlo.
3. Lebo fašista, lebo extrémista.
4. Neviete čítať s porozumením.
A cieľ je jasný: anarchia a babylonizácia spoločnosti.
Ku pánovi Dostálovi teraz. To, čo hovoríte, sa dá charakterizovať, je to slovná ekvilibristika, stopercentne na vysokej úrovni, a dá sa charakterizovať takto: som génius, vytvorím problém, vyriešim ho.
Pán Dostál sa vyjadril, že treba dôveru v ľudskú slobodu, zdravý rozum a dôveru k menšinám. Tak k tejto trojjedinej slobode toľko. Aký to človek, čo za človeka nám tu bude hovoriť o ľudskej slobode, keď schvaľuje a obhajuje politický systém islam, ktorý je založený na striktných predpisoch, ktoré obmedzujú ľudskú slobodu?
Toto som už hovoril, čo prečítam. Napríklad sú tam ženy slobodné? Otázka pre vás, pán Dostál. Môžu slobodne protestovať? Môžu nepočúvať muža? Je tam žena s mužom rovnocenná? Alebo mohol by napríklad pán Dostál protestovať za práva LGBT prezlečený za ženu pred moslimskou školou, ako to urobil pred Gymnáziom Juraja Hronca? No mohol pán Dostál, mohol to urobiť, ale iba raz.
No a prečo? Bol by totiž neodolateľný, veľmi neodolateľný, priam príťažlivý pre smršť a príval kameňov letiacich na neho, lebo vystrašení moslimovia by si mysleli, že sa zjavil sám diabol.
Po druhé. Zdravý rozum v jeho podaní. Nuž vôbec nie je v súlade so zdravým rozumom, keď človek nechápe integračnú a dorozumievaciu funkciu jazyka, štátneho jazyka. Keď nechápe, že aj príslušník menšiny bude nutne potrebovať pri uplatnení sa štátny jazyk, že to nie je len deklaratívne opatrenie.
So zdravým rozumom aj koliduje aj jeho úvaha, keď kritizoval deklaráciu. Áno, to ste kritizoval, pán Dostál. "My, národ slovenský, spoločne s príslušníkmi národnostných menšín..." Pán Dostál by tam chcel mať výraz "my, ľud Slovenskej republiky" a tak ďalej atď. Alebo "my, občania"? Dobre, zmením ďalšie slovíčko. Pýtam sa, ktoré národy boli väčšinové v ČSSR, v ČSFR, v Československu? Rozdelilo sa Československo na dve republiky podľa čoho? Nie podľa historických a podľa skutočnosti a podľa väčšinového obyvateľstva? Nie to sa pretavilo následne do preambuly? Predsa Klaus a Mečiar boli predstavitelia dvoch veľkých štátotvorných národov, hádam preto v preambule je výraz "my, národ slovenský".
Ešte by som pánovi Dostálovi pripomenul jeho krajinu snov. Izraelský Knesset prijal uznesenie, že štát Izrael je výlučne národný štát Židov. Hebrejčina je jediný oficiálny štátny jazyk. Pán Dostál, tam by bolo tiež treba robiť nejaké úpravy ako na Slovensku podľa vašej nôty a podľa vašich chutí? Posielate tam nejaké listy? Čo keby ste sa inšpirovali Izraelom?
Pani Zimenovú nebudem spomínať, nie je tu a som jej to podrobne vysvetlil, tie jazykové purizmy.
Celkovo by som charakterizoval tento návrh zákona takto: Je to produkt liberalizmu. Produktom liberalizmu je však aj choroba AIDS. Naša spoločnosť považuje chorých na AIDS za ľudské bytosti, ale určite nebudeme učiť naše deti, že toto je tá správna cesta.
Tento návrh nie je prospešný ani pre minoritu, ani pre majoritu. Tento návrh zákona je rafinovaná provokácia pod rúškom riešenia vymysleného problému.
Ďakujem za slovo. (Potlesk.)

Spomínate tu český národ, ktorý nemá tieto problémy. Našťastie český národ nemá takých nepriateľov českého národa, ako my máme nepriateľov slovenského národa.
Hovoríte, že som použila nešťastný tón a ja neviem čo. Bohužiaľ, áno, pretože vy, kolega Osuský, a vy, kolega Dostál, zahraniční agenti, vy ste naozaj nešťastím pre Slovenskú republiku.

Pán predseda parlamentu, vážené kolegyne, kolegovia, návrh poslancov Osuského, Dostála, Zimenovej a Kaščákovej sa zaštiťuje predovšetkým pojmom slobody. V skutočnosti však nehľadá autentickú realizáciu slobody slovenských občanov, ale pod týmto verbálnym pláštikom je iba ďalší krok k postupnej deštrukcii suverenity Slovenskej republiky, ba i samotnej existencie slovenského národa. Skutočný zámer navrhovateľov je zrejmý a jasný, keď tvrdia, že ustanovenia jazykového zákona o tom, že slovenčina ako štátny jazyk má na území Slovenskej republiky prednosť pred inými jazykmi, že je to čisto deklaratívne a nemá reálny význam. V skutočnosti opak je pravdou. Jazyk totiž nie je iba akýsi technický dorozumievací prostriedok na výmenu informácií, ľubovoľne zameniteľný akýmkoľvek iným, ale jazyk je najdôležitejším znakom osobitosti národa, vyjadrením jeho špecifickej identity, jeho historicky nazhromaždeného kultúrneho bohatstva a jeho kultúrnej a duchovnej suverenity.
Aj v najzložitejších situáciách, keď je národ pozbavený vlastného štátu, dokáže prežiť práve z bohatstva svojej kultúry a svojho jazyka. Dejiny slovenského národa, ktorý prežil stáročia bez vlastného štátu a predsa nezanikol, sú jedinečným potvrdením pravdivosti týchto slov.
Nebolo náhodné, že všetky politické moci, ktoré chceli ovládnuť a asimilovať slovenský národ, tak robili prostredníctvom jazyka. V posledných desaťročiach Uhorska to boli tvrdo maďarizačné jazykové zákony. Za prvej Československej republiky zase smutno známe Pravidlá slovenského pravopisu z roku 1931, zostavené komisiou pod predsedníctvom českého profesora Václava Vážného, ktorých cieľom bolo rozkolísať pravopisné, hláskoslovné i gramatické normy slovenského jazyka a vnútiť mu nové slová a tak slovenčinu postupne počeštiť.
Je paradoxné, že dnes máme síce Slovenskú republiku, ale aj tak ochrana slovenského jazyka je dosť slabá. Verejný priestor je zaplavený nezmyselnými cudzojazyčnými prvkami, ktoré okrem krivenia jazyka neslúžia nikomu a ničomu. Upadá jazyková kultúra médií vrátane verejnoprávnych. Ani hlásatelia či moderátori sa dnes často nevedia vyjadrovať vo vetách, ktoré majú podmet a prísudok, a dodržovať normy slovenskej gramatiky a výslovnosti. Knihy sa vydávajú bez jazykovej korektúry a plné chýb. V školách sa slovenčine venuje čoraz menší priestor a zo stredných škôl vychádzajú maturanti, ktorí neovládajú elementárne pravidlá pravopisu a nemajú schopnosť koherentne slovne vyjadrovať svoje myšlienky.
Slovenský politik Milan Hodža pred viac než storočím v jednom z listov nasledovníkovi trónu Františkovi Ferdinandovi d´Este napísal, že "viac než k maďarizácii vedie uhorské jazykové zákonodarstvo k ohlupovaniu slovenských detí". Paradoxne sa toto dá povedať aj o dnešnej situácii. Slovenské deti, ktoré neovládajú poriadne ani svoj materinský jazyk, ale zato už v predškolskom veku sú naplavované anglicizmami a nespisovnosťami, sa nestávajú polyglotmi, ale skôr jazykovými polovzdelancami a nevzdelancami.
Tento smutný trend chce tento návrh zákona ešte posilniť, keď navrhuje vypustiť ustanovenie, podľa ktorého sa na účely zákona pod štátnym jazykom rozumie slovenský jazyk v kodifikovanej podobe. Žiaľ, súčasné znenie zákona nevylučuje používanie inojazyčných termínov a nespisovných jazykových prostriedkov. Bohužiaľ, tieto prvky čoraz väčšmi ovládajú verejný priestor.
Keď odstránime aj poslednú brzdu, ktorou je ochrana štátneho jazyka v zmysle jazykového zákona, tak nám hrozí, že sa po čase úplne prepadneme v jazykovom barbarstve a nekultúre.
Slovenčina ako štátny jazyk je napokon aj výrazom suverenity Slovenskej republiky a všeobecným dorozumievacím prostriedkov jej občanov, ktorý zabezpečuje ich slobodu a rovnosť v dôstojnosti a právach na celom území Slovenskej republiky.
Predložený návrh zákona ohrozuje elementárne fungovanie základných inštitúcií a dorozumenie i spoločenské uplatnenie všetkých občanov a zo Slovenskej republiky chce vytvoriť priestor, v ktorom bude vládnuť virvar všetkých jazykov a nespisovnosti okrem jazyka slovenského. Je očividné, o čo navrhovateľom ide.
Slovenská republika, ktorá už dnes odovzdala veľkú časť svojich suverénnych práv Európskej únii a otvorila svoje hranice, táto Slovenská republika má byť pozbavená ďalšieho zásadného elementu svojej suverenity - svojho jazyka.
Napokon sa mi žiada ešte jeden dôvetok. Slovenskí kozmopoliti bez vlasti nemajú žiadny problém prispôsobiť sa nemčine v Rakúsku, angličtine vo Veľkej Británii a v Spojených štátoch, francúzštine vo Francúzsku, iba tú svoju slovenčinu za nič nemajú, iba ak za slúžku, ktorou opovrhujú.
Od čias, keď Svetozár Hurban Vajanský oplakával suché ratolesti slovenského národa, ktoré sa radšej hlásili za čokoľvek a kohokoľvek, len nie za Slovákov, súc presvedčení, že iba tak sa stanú modernými a pokrokovými, od tých čias sa veľa nezmenilo. Možno aj preto niektorí dodnes nemôžu prísť Vajanskému na meno.
A ešte na koniec by som chcela povedať, prijatie takéhoto návrhu zákona by bolo napľutím všetkým našim slávnym a statočným predkom, ktorí bojovali a trpeli za slovenský národ a slovenský jazyk. Prijatie takéhoto návrhu by bolo nezmazateľnou hanbou pre tento slovenský parlament.
Ďakujem.

Ja len na pani poslankyňu Kaščákovú. Prosím vás, vy mi nerozprávajte o tom, čo má miesto v parlamente alebo nemá miesto. Každý z nás snáď tu má právo povedať svoje argumenty, svoj pohľad na vec. A opäť zase sa uchyľujete k takej tej rétorike, kto so mnou nesúhlasí, nemá zdravý rozum, lebo vy sama ho máte asi jediná.
Obvinili ste ma, že vo svojom vystúpení som nebol faktický a potom, alebo teda že som zavádzal a nejaké podobné obvinenia ste vytiahli, a potom hneď nato ste začali rozprávať o Banskobystrickom kraji, o nejakých eurofondoch, ktoré sme... Pani Kačšáková, vy o tom neviete nič, naozaj nič. Neviete, ako to naozaj bolo, kto komu čo stopol, že my sme žiadne eurofondy nestopli, že to urobila proste vláda nám a tak ďalej a tak ďalej.
Čiže ja len na ten kontrast, že na jednej, v jednej vete poviete, že Uhrík fakticky zavádzal, a potom, potom ukážete, ako to proste robíte aj vy v oveľa horšom meradle.
Ďakujem.

Vážený pán predseda, ctené kolegyne a kolegovia, z dielne strany klubu SaS sa jedná zase o typický ich ďalší návrh zákona. Strana SaS, a teda obzvlášť páni poslanci Osuský a Dostál, sú charakteristickí skutočne tým, že keď sa pozriete na štatistiku ich vystúpení a predkladaných návrhov zákonov, tak systematicky a účelovo, ale zdôrazňujem to slovo systematicky, podporujú všetko, čo oslabuje postavenie či už slovenčiny, alebo slovenského národa a, naopak, posilňuje postavenie, nepoviem, že menšín, ale všetkých ostatných, zahraničného vplyvu alebo nejakých rôznych mimovládnych, tretieho sektoru, skrátka, všetkých ostatných, len nie toho štátotvorného národa.
Táto novela zákona, ktorou chcú vypustiť ustanovenie o tom, že slovenčina ako štátny jazyk má prednosť pred ostatnými jazykmi, je len ďalším dôkazom toho, akú politiku vlastne presadzujú.
Prečo? Pretože skutočne po schválení tohto zákona výsledok by bol taký, že slovenčina by mala slabšie postavenie v porovnaní s tým, aké ho mala v minulosti. Jednoducho by bola, inými slovami, oslabená. A to je dôsledok, na ktorý upozorňovali aj niektorí opoziční, aj koaliční poslanci v odbornej diskusii.
Vypustenie slovenského jazyka, prednosti slovenského jazyka v tom zmysle, že sa nebude musieť používať v úradnom styku napríklad, alebo teda najmä školskej, zdravotnej alebo dokonca aj cirkevnej dokumentácii, no mňa nikto, nehnevajte sa, ale nikto ma nepresvedčí, že zrovna pán Dostál alebo pán Osuský konzultovali túto, tento ich návrh zákona s predstaviteľmi cirkví. Naozaj to nemám, neviem tomu uveriť, nechce sa mi tomu veriť, že práve toto by bol problém, na ktorý by sa predstavitelia cirkví na Slovensku sťažovali, že si nemôžu viesť nejakú dokumentáciu v menšinovom jazyku.
Viete, ja pochádzam z južného Slovenska. Som rodák z Nových Zámkov, z národnostne zmiešaného územia, samozrejme, že mám veľa známych, veľa priateľov, kamarátov, dokonca dobrých známych, ktorí aj vedia po maďarsky, používajú maďarčinu, nikdy sme nemali nejaký konflikt kvôli tomuto. Všetci z nich ale vedia po slovensky a používajú v kontakte s nami, so Slovákmi, prirodzene, slovenský jazyk. Nikto im nebráni a nikdy sme ich, ani ja osobne som ich nikdy nekritizoval za to, že vedia tú maďarčinu, ale vedel by som ich kritizovať za to, keby nevedeli tú slovenčinu, pretože predsa žijú na území Slovenskej republiky a dnes sme na južnom Slovensku, bohužiaľ, často svedkami toho, že mnohí, najmä mladí ľudia, skutočne neovládajú slovenský jazyk a majú obrovský problém nájsť si uplatnenie, nájsť si zamestnanie. A to mám, to mám spätnú väzbu aj od niektorých podnikateľov z južného Slovenska, že keď prijmú do zamestnania takéhoto človeka, tak ten človek je pre nich nepoužiteľný, pretože zavolá nejaký Slovák, niečo potrebuje vybaviť, objedná nejakú dopravu alebo nejakú zásielku a ten mladý človek, ktorý neovláda tú slovenčinu, im jednoducho nerozumie. Nerozumie tým zákazníkom, títo ľudia sú prakticky nepoužiteľní v slovenskom hospodárstve. Bohužiaľ, bohužiaľ, je to ich chyba.
Ale musím povedať, že medzi bežnými Maďarmi žijúcimi na území Slovenska, na tom južnom Slovensku, a bežnými Slovákmi skutočne nie sú nejaké rozpory ohľadne používania jazyka. Áno, prídete na úrad do Nových Zámkov alebo do nejakých potravín a pani sa vás opýta, tešik, prosím. Dobre, pomyslíte si svoje, samozrejme, mohla by to urobiť aj naopak, ale v zásade tam nie sú nejaké vyhrotené vzťahy alebo nejaká, že by tam nebodaj nejaká nenávisť alebo niečo podobné.
Načo je dobrý teda takýto návrh zákona, takéto vyhrocovanie situácie, kedy sa konečne po rokoch podarilo akosi stabilizovať spolužitie aj medzi maďarskou menšinou, aj medzi slovenskou väčšinou práve na južnom Slovensku? Načo je dobré predkladanie takýchto návrhov zákonov, vyostrovanie tej situácie? Sú to zbytočné návrhy, ktoré nikomu nepomôžu, ktoré, naopak, podporujú práve tie, a teraz to musím povedať a možno to vyznie paradoxne, keď sa pán, tuto, Dostál bude pozerať, že podporuje to paradoxne extrémistické snahy, kedy aj nám sa už na južnom Slovensku naozaj stáva, ako to povedal aj kolega v rozprave predtým, že idete po južnom Slovensku a vidíte bilbord, ktorý je iba čisto v maďarčine. Naozaj, čisto v maďarčine, maďarská vlajka, bolo to pred európskymi voľbami, ani slovo po slovensky. Bolo to jasným porušením, samozrejme, jazykového zákona, ale taký bilbord na Slovensku bol a nebolo ich málo. Boli v okolí Nových Zámkov, v okolí Rimavskej Soboty, skrátka, po celej tej kópii, po celom území, ktoré kopíruje hranice južného Slovenska s Maďarskou republikou.
Čiže naozaj takéto niečo je už za hranicou, pretože nie je predsa možné, aby Slovák na Slovensku, nejaký či už z Oravy, alebo aj z Bratislavy, alebo zo Šariša, od hocikadiaľ, nerozumel na vlastnom území, čo je napísané na nejakom bilborde alebo v nejakom obchode, alebo v nejakej dokumentácii, alebo u lekára, alebo kdekoľvek inde. Ten štátny jazyk jednoducho musí mať prednosť, musí mať prednosť, ako to tu kolegovia zdôrazňovali, ako zjednocujúci prvok, ktorý zjednocuje všetkých vrátane menšín.
Viete, tento návrh zákona patrí medzi tie typické nezmysly, ktoré, pri predkladaní ktorých si ľudia musia ťukať na čelo, že čo tí politici naozaj robia. Veď dokonca aj zástupcovia maďarskej menšiny v tomto pléne povedali, že tento návrh zákona je zlý, že je zlý, že im reálne k ničomu nepomôže, paradoxne len ublíži, pretože zase len naštrbí a nejakým spôsobom vyhrotí tú situáciu.
Je to navyše aj zbytočný návrh zákona, ako som povedal, ktorý väčšina ľudí odsúdi ako niečo zbytočné, ako niečo účelové. Musím povedať podobnú analógiu s podobným prípadom, zrovna včera, je to hlas regiónov, zrovna včera bolo zastupiteľstvo Nitrianskeho samosprávneho kraja, kde som tiež poslancom, a zrovna včera sa na zastupiteľstve schválilo 72-tisíc eur na výmenu tých tabuliek v jazyku národnostných menšín, ktorými sú označované obce, za nové tabuľky. Jednoducho modré tabuľky, ktorými boli označené obce doposiaľ, obce teda na južnom Slovensku najmä po maďarsky, sa idú vymeniť za biele tabuľky. Bude na nich napísané presne to isté, čo bolo predtým, len nebudú na modrej farbe, ale budú v bielej farbe. Na toto sa ide minúť 70-tisíc eur z rozpočtu kraja. Absolútny nezmysel, ktoré absolútne nijako, ale skutočne nijako nezlepší život obyvateľov tej maďarskej národnosti v daných obciach ani tie starenky maďarskej národnosti nebudú mať kvôli bielym tabuľkám namiesto modrých lepšiu, dôstojnejšiu starobu. Ani mladým ľuďom sa nebude v tých obciach žiť lepšie, ani nebudú mať lepší prístup k bývaniu, lepšie možnosti založiť si rodinu. Skrátka, nikomu to nepomôže, niekto sa na tom nabalí, je to absolútna hlúposť, pri ktorej si všetci inteligentní ľudia musia trkať na čelo. Ale, bohužiaľ, nebolo to síce schválené v Národnej rade, ale taká je vyhláška ministerstva vnútra, že modré tabuľky sa majú nahradiť bielymi, a teda desaťtisíce eur sa idú míňať len na to, aby sa modré nahradilo bielou.
Naozaj, ja žasnem, ako kolegovia zo SaS-ky si dokážu vymyslieť nepriateľa, problém, ktorý tu neexistuje, na všetkých, ktorí odmietajú tento problém nejakým spôsobom eskalovať, poukazujú, ako tu bolo, ako tu zaznelo v rozprave, že to sú ľudia, ktorí presadzujú ideu jeden národ, jeden jazyk, skrátka, nejakí extrémisti, nebodaj nejakí šovinisti, nacionalisti, fašisti možno dokonca, pretože každý, kto s nimi nesúhlasí, ako povedala pani Kaščáková, parafrázujem, nemá teda ten zdravý rozum podľa ich, podľa ich vnímania. Všetci máme rozum nezdravý, iba oni majú rozum zdravý, pretože nesúhlasíme s ich návrhom zákona.
Dokonca sa tu rozprávalo o nejakom nacionalistickom blúznení. To znamená, že každý zase, kto nesúhlasí s tým, že SAS-ka chce odstrániť prednosť slovenčiny pred ostatnými jazykmi, že vraj, že teda ten človek že nacionalisticky blúzni.
Tento návrh zákona je skutočne dôkazom toho, že strana SaS, a teda obzvlášť poslanci z OKS, ktorí sa tam nejakým spôsobom, spôsobom objavili v tomto poslaneckom klube, nemajú relevantný a reálny program, ako zlepšiť život obyvateľov na Slovensku, a je to dôkazom toho, že keby raz, Pane Bože, chráň, boli títo ľudia pri moci, tak by rozvrátili základné princípy fungovania štátu a neviem si predstaviť, čo by bolo s republikou. Na akých pilieroch, na akých základoch, na akom systéme by vlastne stál, keby všetci si mohli robiť všetko, nič by neplatilo, bola by tu nieže liberálna demokracia, ale vyslovene anarchia, kde by sa ľudia len bezprizorne potulovali a skúšali, že či náhodou nenatrafia na niekoho, na niekoho, kto bude rozprávať rovnakým jazykom, ako rozprávajú oni.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Pani poslankyňa Kaščáková, vy ste v podstate celú faktickú poznámku hovorili o úradnom styku, o ktorom ja som nehovoril vôbec, čo je zaujímavé.
Ale hovoril som o tom, že keby sa náhodou nejaký starosta rozhodol oblepiť si to tam nejakými cudzími nápismi alebo čímkoľvek iným a ten slovenský nápis dal niekde do úzadia, tak by mu to váš zákon umožnil.
Hovoril som o tom, že keby sa nejaká náboženská spoločnosť v budúcnosti, povedzme registrovaná, rozhodla komunikovať s verejnosťou výlučne arabsky, tam to priamo uvádzate. Nie s úradmi, s verejnosťou. To znamená, keby som chcel niečo vedieť, bohužiaľ, tu ste síce na Slovensku, ale keď neviete po arabsky, tak do tej našej komunity nechoďte. Jednoducho by sa tu vytvárali také tie pekné "no go" zóny, ako vidíme v západnej Európe.
Ja som spomínal a potvrdzujem to, že ktokoľvek, kto si ctí alebo pozná prácu otca národa Andreja Hlinku, ktorý bol za slovenčinu ochotný položiť život, ktorý za ňu sedel vo väzení, tak nemôže predkladať tento návrh zákona, jedine s vedomím, že naozaj pľuje a haní jeho pamiatku. A keď vám toto vyhovuje, keď vám vyhovuje pľutie na slovenskú históriu, možno nie vám, alebo akosi bolo spomínané, možno ste v tom nevinne, že vás tu poslal pán Sulík, ale pánovi Dostálovi a Osuskému, ktorý dl-ho-do-bo v každom návrhu zákona, v každej rozprave bojujú a broja proti Slovenskej republike, proti našej štátnosti, proti štátotvornému národu, tak mi je to ľúto. Naozaj mi je ľúto, že tomuto nechápete.
A ja úprimne z celého srdca dúfam, že sa nikdy nedopracujú ľudia ako vy, ktorí toto dokážu predkladať, na Slovensku k moci, lebo to bude postupné, rýchle nabiehanie na to, aby tu ten štát úplne zanikol.

Ďakujem za slovo. Milan, dobre, že si spomenul štát Izrael a Knesset.
Ešte raz to zopakujem, čo som povedal v rozprave. Izraelský Knesset prijal uznesenie, že štát Izrael je výlučne národný štát Židov, nebolo to tak dávno, a hebrejčina je jediný oficiálny štátny jazyk. Poslancom SaS, im to v Izraeli nevadí? Tam chcú dačo vylepšovať? Hlavne pánovi Dostálovi. Posielajú tam nejaké listy s návrhmi, kvázi demarše? Tak nech sa páni poslanci zo SaS-ky inšpirujú Izraelom a bude všetko v poriadku.
Ďakujem za slovo.

Tak, vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, kolegovia, ktorí ste tu, ono pani predkladateľka Kaščáková tiež možno nečakala, že tento návrh zákona vzbudí takúto búrku tu v pléne Národnej rady, ale vy sa tomu nemôžete čudovať, hoci je pravda, že opozičné návrhy zákonov častokrát nevzbudzujú veľkú diskusiu, pri tomto zákone je to úplne odôvodnené a logické, pretože ten zákon je absurdný. Ten zákon je namierený proti pilierom nášho štátu. Ten zákon priamo útočí na štátotvorný národ.
A ako bolo spomínané, jasné, že vaši kolegovia predkladatelia Osuský a Dostál, ktorí sú hlavnými buditeľmi rôznych iredentistických a Slovensko ničiacich snáh, tu dnes nie sú. To sú ľudia, ktorí sa otvorene hlásia k čechoslovakizmu, ktorí otvorene pľujú na Slovenskú republiku, ktorí si ju nikdy nepriali, a keby sa mohla zrušiť a vrátiť naspäť do nejakého toho československého národnostného kotla, kde by sa slovenský národ neuznával, tak by tomu okamžite zatlieskali.
A práve proti takým ľuďom ľudia, ktorí majú národné cítenie, ktorí si uvedomujú vážnosť ochrany našej kultúry, našich hodnôt, našich historických hodnôt, ktoré tu boli budované po tisícročia a ktorí majú česť, ktorí si ctia naše národné osobnosti, ako bol Ľudovít Štúr, ktorý v roku 1843 kodifikoval spisovnú slovenčinu a celý svoj život obetoval boju za to, aby sme po slovensky na Slovensku mohli hovoriť, aby slovenský jazyk bol zachovaný, aby bol slovenský národ zachovaný. Andrej Hlinka, ktorý sedel vo vezení, či už za Československa, alebo za Uhorska, len preto, že bojoval za slovenčinu, za slovenský národ, za to, aby cirkevné školstvo nebolo pomaďarčené.
A potom títo velikáni, ktorí dali základ nášmu štátu, ktorí dali možnosť nám všetkým fungovať, žiť slobodne, príde nejaká strana, hovorí si, že liberálna, ultraliberálna, fanatická protislovenská SaS a predloží návrh zákona, ktorý pľuje na celú ich pamiatku, ktorý sa vysmieva ich celoživotnému tvrdému boju za práva slovenského národa. A deje sa to nie niekde ďaleko, ale deje sa to priamo v najvyššom zákonodarnom orgáne Slovenskej republiky.
Veď si uvedomte, že už priamo v dôvodovej správe tohto návrhu zákona, ktorou vysvetľujete jej obsah, už v bode 1 píšete, že navrhujete vypustiť ustanovenie, podľa ktorého má štátny jazyk mať prednosť pred ostatnými jazykmi používanými na území Slovenskej republiky. Veď to je neuveriteľné.
Uvedomte si jednu takú maličkosť. Na Slovensku máme množstvo obcí, kde sú starostovia doslova analfabeti. Nevedia čítať a písať. Poznáme tie prípady. Je ich 60 alebo 70, keď sa osadníci bez základného vzdelania stali starostami len kvôli tomu, že máme volebný systém, aký máme. Títo ľudia sú veľmi jednoducho korumpovateľní, veľmi jednoducho sa ich dá presvedčiť na čokoľvek. A potom naozaj môže nastať tá situácia, o ktorej hovoril pán Hrnko, že proste niekto si bude chcieť povedzme vystreliť, alebo si urobiť srandu na účet slovenského národa a príde za takýmto starostom a celá obec naraz bude plná arabských nápisov, francúzskych nápisov, nemeckých, talianskych. A slovenské, ktoré podľa vášho návrhu zákona nebudú mať prednosť pred ostatnými, budú niekde dole, niekde vzadu. Toto vy normálne v zákone umožňujete a ani sa nad tým nepozastavíte. Veď to je neuveriteľná vec.
V bode 3 uvádzate, že navrhujete vypustiť ustanovenie, podľa ktorého sa v štátnom jazyku vedie agenda cirkví a náboženských spoločností určená pre verejnosť. Nie je nevyhnutné zákonom prikazovať cirkvám a náboženským spoločnostiam, v akom jazyku majú komunikovať s verejnosťou.
Ja chcem povedať v tejto chvíli, nech Boh ochraňuje Slovensko pred tým, že raz ľudia, ultraliberálni fanatici, daňoví podvodníci a zlodeji pozemkov, ako je Andrej Kiska, ktorí otvorene povedia, že na Slovensko by bolo potrebné prijať niekoľko tisíc imigrantov, prevzali na Slovensku vládu a zmenili by zákon o náboženstvách, o cirkvách, ktorý sme prijali v tomto volebnom období, a umožnili by im, ako to tu prezentoval vtedy v debate pán Dostál alebo Osuský, aby si každá jedna nejaká náboženská skupina uzákonila vlastnú cirkev bez nejakých obmedzení, bez nejakých pravidiel, bez nejakých nutností, aby sa tu jednoducho aj ten islam, ktorý bol častokrát skloňovaný, mohol registrovať, tak podľa vášho návrhu zákona, keby sa bol prijal v takej vláde, v ktorej vy by ste boli, tak by táto skupina, táto nejaká islamská cirkev mohla komunikovať výlučne po arabsky, robiť si tam, čo chcú, kázať si akúkoľvek nenávisť, čo častokrát majú problém práve Rakúšania, Švédi a iné západné krajiny, ktoré vyhosťujú desiatky a stovky imámov, pretože tam kážu náboženskú nenávisť v mešitách a majú problém to kontrolovať. Ale vy by ste prišli na kontrolu a taký ten mezuín alebo muezín či, alebo imám by vám povedal, ukázal pekne prostredník a povedal, veď mne zákon umožňuje komunikovať s vami po arabsky. Budem komunikovať s verejnosťou len po arabsky. Vy ma nedonútite komunikovať po slovensky.
Veď to je neuveriteľné ohrozenie samotného základu nášho štátu, ktorý vy tu navrhujete. Vy ste sa zamysleli nad dôsledkami toho, čo ste to urobili, alebo ste boli motivovaní čírou, jasnou nenávisťou k Slovensku, k nášmu národu, k štátnemu jazyku, a to bolo jediné, čo ste chceli dosiahnuť bez ohľadu na dôsledky návrhu nedomysleného, nezmyselného a v mnohých prípadoch úplne absurdného.
Píšete tam, že navrhuje sa doplniť možnosť používania iných jazykov pri označovaní obcí, ich častí, ulíc, verejných priestranstiev a vyhotovovaní mapových diel. To si ako predstavujete? Že teraz ktorá národnostná menšina bude v nejakej obci prevládať, tak to bude v podstate taká ako keby ostrov na Slovensku, že to bude jednoducho skupina ľudí alebo obec, kde bude teraz všetko povedzme v cigánčine, v maďarčine, v rumunčine, v rusínčine, proste ako si toto predstavujete?
Bolo tu spomínané práve to, že ten slovenský jazyk, ten jazyk štátotvorného národa, ktorý sa vyžaduje od ľudí, je jednotiaci prvok, ktorý umožňuje Slovensku fungovať tak, ako funguje. A toto, čo vy zavádzate, je presne, ako bolo povedané, nástroj na rozbíjanie tej jednoty. Je to nástroj na vzbudzovanie napätia. Je to nástroj na to, aby ste tu mohli vzbudzovať emotívne vášne, a je škoda, ako bolo povedané, že pán Dostál a pán Osuský, ktorí sú autormi tohto protislovenského návrhu, tu dnes nie sú, aby sa mohli zodpovedať a predstavovať, ako si to oni vlastne mysleli.
Pretože ktokoľvek, opakujem, kto si váži odkaz otca národa Andreja Hlinku, ktorý bol ochotný položiť svoj život v ťažkom boji za slovenčinu, a potom tu predkladať návrh zákona, ktorý jeho boj, jeho celoživotnú snahu hádže na nejakú druhú koľaj, vysmieva sa jej, pľuje na ňu, jednoducho podľa môjho názoru nemôže byť normálny. Je to čistá protislovenská agenda.
A keď si človek naštuduje jednotlivé prvky tej neomarxistickej kritickej teórie, kde sa píše, že musíme postupne relativizovať všetko, relativizovať pojem rodina, relativizovať pojem národ, relativizovať všetky prvky, ktoré spájajú ten národ, ktorý vytvárajú tú jednotu a postupne takto rozkladať celú spoločnosť, a pozrie sa na to, čo tu celé volebné obdobie SaS predkladá, tak vy idete krok po kroku, bod po bode k tomu, aby ste ten národ aktívne všetkými možnými spôsobmi rozkladali.
A preto sa tu strhla táto debata. Preto tu vystupujeme, aby sme vám jednoducho v tejto veci zabránili, aby sme varovali obyvateľov Slovenskej republiky, že takíto ľudia sa dnes derú k moci, že sa tu derú ľudia k moci, ktorí chcú zničiť, demontovať základné atribúty nášho štátu, nášho národa, ktorí pľujú a vysmievajú sa našej histórii. To znamená, občania Slovenskej republiky majú právo byť varovaní pred tým, čo sa deje.
A na záver spomeniem ešte, v bode 7 uvádzate, že sa navrhuje vypustiť celý § 5, ktorý upravuje používanie štátneho jazyka v niektorých oblastiach verejného styku: elektronické médiá, miestny rozhlas, technické zariadenia, informovanie verejnosti, jednoducho reklamná tlač a podobne.
Keď som išiel v predvolebnom čase pred európskymi voľbami niekde medzi Rožňavou a medzi Moldavou nad Bodvou a videl som po ceste bilbordy, na ktorých bola iba maďarská vlajka a tam bolo napísané po maďarsky niečo, čomu, samozrejme, nerozumiem, ale dal som si to preložiť a bolo tam napísané "Boh žehnaj Maďarom". Toto je podľa dnešného zákona nelegálne, toto sa nesmie. Ale aj napriek tomu to robia. A vám toto asi vyhovuje, vám asi takáto iredentistická snaha proste pacientov, ktorí nenávidia Slovensko a ktorí ho chcú rozkladať, vyhovuje, lebo vy im to týmto jazykom chcete úplne umožniť. Veď prečo by nie.
Prečo by nejaký bohatý arabský podnikateľ neprišiel, nezaložil na Slovensku alebo nekúpil nejakú televíziu a spustil by vysielanie len v arabskom jazyku, ktorému by nikto nerozumel. Ale mal by na to právo, lebo vy mu to umožňujete.
Jednoducho ten štát tu musí byť nato, aby chránil tie jeho základné atribúty, musí tu byť nato, aby zabezpečil budúcnosť a existenciu toho štátotvorného národa a aby chránil ten štátny jazyk, o ktorom sa tu hovorí. A robia to takto všetky normálne, racionálne, vyspelé štáty a neviem si predstaviť, keby niekto predkladal takýto návrh zákona v americkom Kongrese alebo v Knessete, na ktorý pán Ondrej Dostál alebo pán Osuský nedajú dopustiť, ako by asi dopadol.
Takže verím tomu, že si tento návrh zákona nezíska podporu ani všetkých poslancov SaS a nikto ďalší zaňho hlasovať nebude.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Pán poslanec Blanár, povedal si, že sa čuduješ týmto predkladateľom, no ja sa vôbec nečudujem, že dávajú takýto zákon. Pretože sú takého založenia.
A okrem toho stále tu padá to na Slovensku po slovensky. Ja sa ešte raz chcem opýtať, takže na Slovensku, keď nie po slovenský, tak ako? Po grónsky alebo v reči svahily? Samozrejme, že na Slovensku po slovensky. Ja na tom nevidím nič zlé.
Ďakujem.