Videokanál klubu

Ďakujem za slovo. Cieľom nášho legislatívneho návrhu je upraviť potratovú politiku na Slovensku v oblasti svojvoľných a neodôvodnených umelých prerušení tehotenstva. Návrh zákona súčasne rieši vágnu situáciu v oblasti potratovej turistiky na Slovensku. Legislatívny návrh vychádza z prirodzenej nutnosti chrániť aj životy nenarodených detí.
Okrem morálnych argumentov sa opierajú o samotnú Ústavu Slovenskej republiky, kde sa v čl. 15 uvádza, že ľudský život je hodný ochrany už pred narodením. Počet spoločenských iniciatív, ktoré sa zameriavajú na zvýšenie ochrany živých bytostí, resp. na ochranu života samotného, neustále rastie. Tieto snahy sa netýkajú len zlepšenia ochrany živej prírody, rastlín, lesov, zvierat a domácich miláčikov, ale aj ľudských práv rôznych menšín, či obmedzenia potratov. Takisto v zahraničí sme svedkami postupného zlepšovania úrovne ochrany života nenarodených detí, napr. v USA.
Spoločným ukazovateľom týchto iniciatív je ochrana práv živých tvorov, zvierat a ľudí, ktoré nemajú dostatočnú silu na to, aby dokázali svoje vlastné práva efektívne brániť sami. Sme presvedčení, že aj nenarodené deti si zaslúžia ochranu svojich práv, minimálne tak ako rôzne menšiny alebo väzni. Ľudskoprávne argumenty hovoria jasne za život a za ochranu práv každého človeka, obzvlášť tých najmenších a najslabších, ktorí sa ešte nedokážu sami brániť ani, ani len plačom. Je absurdné, aby v civilizovanej spoločnosti 21. storočia boli chránené práva stromov, lesov, psov a mačiek viac ako práva nenarodených detí. Neustále vykonávanie a tolerovanie aj neodôvodnených umelých prerušení tehotenstva je dôkazom zdeformovaného rebríčka hodnôt spoločnosti. K tomuto stavu negatívne prispeli celé dekády pôsobenia ideológie boľševického materializmu a následne liberálneho egoizmu. Spoločenskú akceptáciu zabíjania nenarodených detí nepochybne zvýšilo aj premenovanie vraždy týchto detí na neosobnejší, abstraktnejší pojem interrupcia, prípadne umelé prerušenie tehotenstva.
Mnohé z argumentov, ktoré sa používajú na obhájenie umelých prerušení tehotenstva, sú pritom alibistické či vyslovene egoistické. Obrovské množstvo matiek ide na potrat len kvôli kariére, zvýšeniu, povýšeniu v práci, udržaniu si štíhlej postavy, kvôli zlyhaniu životného štýlu a túžbe predĺženia si mladosti či kvôli pohodlnosti.
Na obhájenie potratu sa tiež často používa sociálny argument, že dieťa by sa narodilo do nevyhovujúceho prostredia, v ktorom by sa o neho rodičia nedokázali materiálne postarať v prípade, že by sa oň celkovo nemal kto starať. Takýto argument je však v súčasnosti už takmer irelevantný, keďže systém adopcií a náhradnej rodičovskej starostlivosti je už dostatočne rozvinutý a záujem o adopcie detí ďaleko prevyšuje ich ponuku. Tento stav je spôsobený jednak rastúcim počtom párov, ktoré nemôžu mať vlastné deti, a takisto aj dlhodobo nízkym počtom detí vhodných na adopciu. V súčasnosti trvá priemer na čakanie na adoptované dieťa zhruba päť rokov, v mnohých však dokonca až desať rokov.
Úprava súčasnej vágnej legislatívy v oblasti umelých prerušení tehotenstva je však žiaduca aj vzhľadom k negatívnemu demografickému vývoju v Slovenskej republike. Podľa štatistík z Národného centra zdravotníckych informácií zomrelo za posledných 20 rokov od roku 1997 v dôsledku umelých prerušení tehotenstva na Slovensku až 251 370 detí. Za toto isté obdobie klesol počet detí o 18 rokov o 441 472 detí. Počet seniorov nad 65 však za rovnaké obdobie stúpol o 209 398 ľudí. Celkovo bolo v dôsledku umelého prerušenia tehotenstva na území Slovenska za posledných 50 rokov od roku 1967 zabitých viac ako jedna celá..., 1,25 mil. detí. Je takmer štvrtina, to je takmer štvrtina slovenskej populácie. Umelé prerušenie tehotenstva pritom tvorili až 75,3 % zo všetkých potratov. Aj napriek mierne klesajúcemu trendu pripadalo v roku 2017 na 100 nenaroden..., narodených detí až 11 umelých prerušení tehotenstva.
Takýto demografický vývoj pre Slov..., má pre Slovensko zničujúce dopady. Dôchodkový systém založený na priebežnom medzigeneračnom financovaní sa stáva neudržateľný a v školách chýbajú socializované deti, vo firmách pracovití zamestnanci. Mnohé ženy, resp. rodiny, ktoré v dôsledku podstúpenia umelého prerušenia tehotenstva viac nemôžu mať vlastné deti a trpia do konca života následkami tohto rozhodnutia.
Riešenie tejto situácie nespočíva v nahradení chýbajúcej populácie imigrantmi, do ktorého nás tlačia liberálni fanatici a zástancovia multikultúrnej spoločnosti. Je príznačné, že sú to zároveň tí istí, ktorí presadzujú liberalizáciu potratov. Slovenská republika musí chrániť život nenarodených detí a zároveň dať rodičom pocítiť, že ich deti sú pre spoločnosť žiadané.
Sme presvedčení, že život človeka by mal byť za ideálnych okolností chránený už od počatia. Zároveň si však uvedujme, uvedomujeme, že akákoľvek úprava potratovej politiky je v spoločnosti vnímateľná veľmi citlivo. Napriek tomu, že poslanci Ľudovej strany Naše Slovensko v tomto volebnom období už dvakrát predkladali návrh zákona, ktorým by sme výrazne sprísnili podmienky pre vykonanie umelého potratu, tento návrh našiel medzi poslancami Národnej rady Slovenskej republiky dostatočnú podporu. Svojvoľné zabíjanie nenarodených detí však medzičasom pokračuje závratných tempom. Za viac ako pol roka čakania od prerokovania posledných návrhov v pléne bolo podľa trendových odhadov vykonaných ďalších viac ako 3 500 neodôvodnených umelých prerušení tehotenstva. Tento stav je naďalej neakceptovateľný.
Preto v záujme zlepšenia ochrany života nenarodených detí predkladáme alternatívny návrh zákona, ktorý by prirodzeným spôsobom obmedzil množstvo vykonaných potratov, ale zároveň by zachoval absolútnu slobodu v rozhodovaní rodičov, resp. matiek. V rámci predloženej novely zákona navrhujeme skrátenie lehoty na vykonanie umelého prerušenia tehotenstva zo súčasných 12 na medicínsky odporúčanú hranicu 8 týždňov. Takáto technická úprava by podľa štatistík Národného centra zdravotníckych informácií znamenala zníženie počtu vykonaných umelých potratov približne o tretinu.
Navrhovanou úpravou by sa zároveň výrazne obmedzila potratová turistika na Slovensku. Potratová loby opierajúca sa o výrazne, mierne, mierne o peniaze z potratového biznisu a z potratovej turistiky nesmie mať v civilizovanej ľudskej spoločnosti prevahu nad právom detí na život. Je povinnosťou slovenských zákonodarcov práva detí v maximálnej možnej miere chrániť, vytvárať im priaznivé podmienky pre šťastný život a apelovať na rodičov, aby sa nebáli mať deti, aby nenahrádzali rodičovskú, rodičovskou starostlivosťou o domáce zvieratá, aby obetovali seba za svoje deti, a nie život svojich detí za seba. Zabíjať nenarodené deti nie je správne a je príznačné, že každý, kto podporuje potraty, sa už narodil.
Ďakujem za slovo.

Janka, ďakujem ti aj v mene celého nášho klubu za naozaj pekný, kultivovaný prejav, ale mám taký pocit, že keby tu teraz sedela pani poslankyňa Petríková, tak by aj tebe povedala, že ty tomu nerozumieš, lebo ženy to vnímajú inak. Takže ešte raz ďakujem. A o to viac, že si žena, a že potom naozaj takéto trošku pomýlené feministky nemajú argumenty.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, tí, ktorí prišli, ktorých táto téma zaujíma, bolo tu už o potratoch povedané strašne veľa. Bolo povedané o matkách, ktoré majú právo, bolo povedané o otcoch, ktorí sa boja mať deti, bolo povedané o peniazoch, ktoré sú dôvodom potratov, a o všeličom možnom, no o samotnom dieťatku, o ombry..., o embryu nebolo povedané skoro nič. Pán kolega Vašečka okrajovo spomenul život v lone matky, no ja by som vám chcela v skratke priblížiť život nenarodeného dieťatka v lone matky.
Splynutím mužskej a ženskej pohlavnej bunky dochádza k substanciálnej zmene, pri ktorej pohlavné bunky zanikajú a namiesto nich vzniká celkom nový ľudský jedinec. Embryo je od momentu počatia ľudské. Ľudskosť embrya je biologicky preukázateľné, nakoľko jeho pôvodcami sú dvaja ľudia, muž a žena. Má určitú genetickú výbavu, ktorá je typická pre ľudský organizmus, a jeho ďalší vývin speje k ľudskej podobe dospelého jedinca. Počaté, no nenarodené detičky žijú v lone matky, v maternici a postupne sa vyvíjajú.
Počaté deti majú svoju vlastnú a jedinečnú DNA. Embryo je od počatia živá ľudská bytosť, ktorá je jedincom ľudského druhu presne tak, ako sú ním ľudské plody v neskoršom štádiu tehotenstva, ale aj novorodenci, adolescenti, dospelí, ale aj starci. Orgány sa začínajú vyvíjať do troch týždňov. V druhom a treťom týždni je mozog dieťaťa prvým orgánom, ktorý sa objavuje. V piatom týždni už dokážeme rozoznať obličky. Do ôsmeho týždňa sú všetky orgány na svojom mieste a potrebujú sa už len plne vyvinúť. Už spomínané srdiečko začína biť od 21. dňa od počatia. Takisto začína fungovať srdcovocievny aparát, ako aj začína fungovať látková výmena. Vo štvrtom týždni sú viditeľné črty tváre, vyvíjajú sa oči, tvarujú sa ústočká a pokožka dieťaťa, aj keď veľmi tenká, pokrýva malé telíčko a možno cez ňu vidieť orgány a cievy. V piaty týždeň vyvíjajú sa vlasy, nechty a zubná sklovina. Šiesty týždeň - objavujú sa uši. V ôsmy týždeň môžme zreteľne rozpoznať plecia, lakte, boky a kolená. Nenarodené deti si cmúľajú palčeky a zívajú.
A prečo vám vlastne toto všetko hovorím? Pretože ženy veľakrát nevedia, čo činia, a myslím si, že keby vedeli všetky tieto informácie, nikdy by potrat nepodstúpili. Zázrak, ktorý sa deje v ich tele, treba chrániť, pretože ľudský život je jedinečný a nenahraditeľný. A potrat je vec nezvrátiteľná, a preto nemôžme hovoriť o umelom prerušení, pretože, keď niečo prerušíme, máme možnosť v tom pokračovať.
Ale keď raz zabijeme nenarodené dieťa, už nikdy, už nikdy sa tento fakt a táto vražda nedá zvrátiť. Už nemôžeme mlčať, pretože našou morálnou povinnosťou je hovoriť a možno až kričať. Musíme sa poľudštiť, začať sa správať morálne a zodpovedne, inak nám hrozí zánik. Ostáva sa zamyslieť, čomu dáme prednosť. Žene, ktorá si myslí, že má právo zobrať život nenarodenému dieťaťu, alebo dieťaťu, ktoré sa nevie brániť a povedať, ba možno kričať, že chce žiť, žiť a žiť.
A verte, hovorím to zo svojej duše, svojho svedomia, svojho presvedčenia a zo svojej morálky. A prosím vás, aby podporili návrh tohto zákona.
Ďakujem.

Pán kolega Žarnay, vy ste tak trochu v tom svojom, v tej svojej faktickej poznámke na moje vystúpenie uleteli. Ak ste sledovali, ako my postupujeme ako politická strana pri predkladaní návrhov zákonov, tak my sme predložili tri, toto už je náš tretí návrh zákona na sprísnenie interrupčnej politiky, ale ani jeden neriešil nejaké tresty pre ženy. Čiže zamýšľať sa nad tým, že kam by, kam my smerujeme a čo chceme dosiahnuť a neviem, čo všetko chceme, ako chceme ubližovať ženám, je absolútny nezmysel.
A pokiaľ ste hovorili o tom, že by sme mali zaviesť alebo teda že by sme mali iniciovať referendum o tom, aby sa ľudia k tejto otázke vyjadrili, tak ja som to hovoril v rozprave. Áno, máme referendum, ale, bohužiaľ, to referendum je v podstate nefunkčné, to je jedna vec, to znamená iba my ako poslanci Národnej rady máme možnosť niečo zmeniť, a preto nepresúvajme alibisticky zodpovednosť na ľudí v referende, ktorí aj tak podľa toho, ako sú nastavené súčasné zákony, nie je dostatočne funkčné a navyše, ako iste viete, o základných ľudských právach a slobodách, tieto nemôžu byť predmetom referenda. A pre mňa aj pre mojich kolegov je jednoducho otázka interrupcií otázkou základných ľudských práv a slobôd. Čiže táto otázka by tak či tak nemohla byť predmetom referenda.

Ďakujem za slovo. Je zarážajúce, koľko sa narozpráva o ochrane nenarodených detí v krajine, kde v podstate, štát, kde sa rodí stále menej a menej detí, občanov ubúda, a pritom v televízii stále vidíme, ako sa chráni zver, ako si ľudia kupujú domáce zvieratá, ktorým sa venujú miesto toho, aby mali deti.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Kolega Schlosár, veľmi dobre si použil slová, slová, ktoré zneli: masové zabíjanie. Podľa mňa áno, potraty sú masovým zabíjaním a tí, ktorí schvaľujú, ktorí to schvaľujú, podľa mňa podporujú masové vraždenie, podporujú kultúru smrti, ako si spomenul. Starí Mayovia hádzaním detí do studní v Chichen Itza si chceli nakloniť bohov. Súčasná tzv. liberálna časť spoločnosti v ich diele pokračuje ešte horším spôsobom. Pod často falošným božstvom, to je tzv. právom ženy na ich telo, prácu, kariéru, vraždia deti, ktoré nemôžu ujsť, ako mohli ujsť deti Mayov alebo Aztékov. To je taký, taká historka.
A ešte raz hovorím, je to vražda a nespravodlivosť voči bezbranným telíčkam v lone, detí a ja tomu hovorím klaňanie sa falošnému božstvu liberalizmu.
Ďakujem za slovo.

Pán kolega Schlosár, ja naozaj oceňujem tvoj výborný prejav aj vecný prejav, ale na to, že je vecný, som si už zvykol, však si člen ústavnoprávneho výboru a ste tam tak zvyknutí, ale bolo tam, bolo tam všetko, čo malo byť povedané. A asi si to hovoril dobre, pretože tu kolegom z potratového Slovenska sa to zle počúvalo a necítili sa pri tom nejako veľmi pohodlne. A teraz keď vidím tú reakciu, ktorú si vyvolal aj tu od kolegu Žarnaya, tak naozaj ešte raz ti ďakujem, lebo aj podľa tých reakcií vidíš, či to malo zmysel, či to malo význam.
Mňa len trošku mrzí, že tá debata, ktorá tu bola naozaj kľudná, kultivovaná, sa príchodom našich liberálnych kolegov mierne zvrhla. Ale musíme byť... (Reakcia z pléna.) My rešpektujeme iný názor, teda ja hovorím za seba, ale si myslím, že aj všetci, ktorí sme tu... (Reakcia z pléna.) No vidíte a už je to tu zase, istý pán Poliačik skáče do reči každému a každému a každému. Ja nevravím, že je naspídovaný, ale môže byť. Pekne reagujem na kolegu Schlosára a Poliačik do toho ide rozprávať.
Pán kolega, môžte si zobrať moju kartičku, môžte za mňa hovoriť, ak máte o to záujem, ale ja, keď vy rozprávate, vám do reči neskáčem. Tak poprosím vás, dobre? Aj v potratovom Slovensku naučte sa rešpektovať rokovací poriadok.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, no povedzme si hneď na úvod celkom otvorene, o čom tu dnes rokujeme. Dnes tu neriešime nejaké ekonomické alebo hospodárske otázky, dnes tu neriešime nejaké prerozdeľovanie verejných financií, neriešime tu nezmysly typu, či majú alebo nemajú chodiť do reštaurácií spoločenské zvieratá a podobne.
Dnes tu riešime to najdôležitejšie, čo môžeme ako poslanci Národnej rady Slovenskej republiky prerokúvať. Dnes tu riešime, a bolo to tu povedané veľakrát, ale ja to zopakujem, to najzákladnejšie ľudské právo, právo na život. Na tejto schôdzi doslova rozhodujeme o živote a smrti tisícov nenarodených detí. Preto by som vás prosil, aby ste si to všetci uvedomili. Uvedomte si tú obrovskú zodpovednosť, akú tu dnes máme. Pokiaľ toto právo, pokiaľ právo na život nebudú mať v našej republike, na Slovensku všetci ľudia bez rozdielu, tak tu nemá absolútne žiadny zmysel hovoriť o tom, že tu máme nejaký demokratický a právny štát, lebo taký tu jednoducho nemáme. Veď napokon ako sa môže nazývať demokratickým a právnym štátom štát, ktorému je dovolené celkom legálne a masovo zabíjať tých najmenších z nás, tých, ktorí sa nemôžu brániť, tých, ktorí nikomu neublížili. Pokiaľ už konečne nezastavíme toto barbarské a bezbrehé zabíjanie, tak je úplne zbytočné, aby sme tu riešili čokoľvek iné.
Načo tu hovoriť o ľudských právach? Načo tu hovoriť o nejakej humanite, o nejakej ľudskosti, keď sa tu v mene falošnej slobody a v mene liberalizmu vraždia nenarodené deti? Načo tu hovoríme o ochrane národných záujmov, keď tu každoročne prebieha doslova genocída nášho národa? A niektorí z tých, čo sú tu dnes prítomní, sa tvária, ako keby sa nič nedialo, ako keby o nič nešlo, ako keby sme mali nechať veciam voľný priebeh, lebo počet interrupcií klesá, lebo ľudia si už na súčasnú potratovú legislatívu zvykli.
Ale ja hovorím, ak by sme mohli zachrániť hoci čo i len jeden ľudský život nevinných detí, tak je našou povinnosťou to jednoducho urobiť. Bez ohľadu na to, že to niektorým ľuďom, že niektorým ľuďom na Slovensku súčasná legislatíva vyhovuje, pretože je v súlade s ich sebeckým a egoistickým prístupom k rodine a vôbec k osobnému životu. Bez ohľadu na to, že vyhovuje ľuďom, ktorí túto legislatívu schvaľujú len preto, že buď sami podstúpili potrat, alebo naviedli svoju ženu, aby ho podstúpila, a teraz chcú jednoducho umlčať svoje vlastné svedomie. Pre týchto ľudí by zmena tohto zákona znamenala, že by museli uznať svoje vlastné chyby a práve to pre svoju slabosť nechcú dopustiť.
Dnes tu v rozprave zaznel aj argument od pani poslankyne Petrík, že ak začne, teda hovorilo sa tu o tom, že počet interrupcií klesá, a teda ja som to už hovoril aj v tej faktickej poznámke a teda že je zbytočné prijímať nejakú legislatívu. No zamyslime sa teraz, ak začne klesať počet vrážd, ak začne klesať počet znásilnení, krádeží, nejakých násilných trestných činov, má to znamenať to, že teraz budeme legalizovať tieto vraždy, tieto znásilnenia, tieto násilné trestné činy len preto, že počet interrupcií klesá?
Každopádne ja sa pýtam tých, čo sa nazývajú a hrdia tým, že sú liberáli. Existuje snáď väčšia a významnejšia sloboda ako sloboda žiť? Môžeme hovoriť o slobode a práve tam, kde vládne tá najväčšia nespravodlivosť, ten najkrutejší útlak tých najmenších z nás? Sloboda vraždiť nie je slobodou. Sloboda vraždiť je a zostane vždy zločinom, ktorý musíme odsúdiť bez ohľadu na to, akej sme politickej orientácie.
Panie poslankyne, páni poslanci, tí z vás, ktorí ešte váhajú, je čas, aby ste sa rozhodli. Prestaňte byť už konečne pokrytci. Prestaňte sa báť a otvorene povedzte, na ktorej strane stojíte. Je jedno, či ste kresťania alebo ateisti, je jedno, či ste pravičiari alebo ľavičiari. Buď ste za ochranu života od samého počatia, buď stojíte na strane života, buď chcete skutočne ochraňovať to najdôležitejšie ľudské právo, teda právo na život, alebo podporujete kultúru smrti, zabíjanie nenarodených detí a genocídu národa. Nič medzitým jednoducho neexistuje.
Uvedomte si, prosím, že keby sme aj nejakým zázrakom znížili napríklad násilnú kriminalitu na Slovensku na nulu, aj keby u nás nedošlo k žiadnej vražde, dokonca keby sa nám podarilo odstrániť aj všetky smrteľné dopravné nehody, v zásade sme nedosiahli žiadnu spravodlivosť, v zásade sme nijakým podstatným spôsobom neprispeli k ochrane ľudských životov na Slovensku. Pretože kým počet vrážd na Slovensku bol v minulom roku 67 a počet obetí dopravných nehôd 229, počet detí zavraždených pri interrupciách bol 7 350. Sedemtisíc tristo päťdesiat zmarených ľudských životov, 7 350 legálne zavraždených detí, nie v nejakej vojne, ale v mierových časoch. Sedemtisíc tristo päťdesiat legálne zavraždených detí v štáte, ktorý si hovorí, že je demokratický a právny. Celkovo odkedy sú interrupcie na našom území legálne, to je 1,4 milióna detí. To je ako keby ste vyzabíjali takmer dva najľudnatejšie slovenské kraje, Prešovský a Košický kraj. To je ako keby ste vyzabíjali takmer celé východné Slovensko.
Povedzte mi, načo tu máme verejnú ochrankyňu práv, keď namiesto práv nenarodených detí bojuje za práva sexuálnych deviantov z LGBTI komunít? Načo máme v Ústave Slovenskej republiky zakotvené, že ľudský život je hodný ochrany už pred narodením, keď ešte aj Ústavný súd si tento článok vykladá tak, že do dvanástich týždňov tento život môžeme bez všetkého len tak na požiadanie zmárniť? Načo máme Európsky súd pre ľudské práva? Načo máme Radu Európy a iné medzinárodné organizácie, ktoré hovoria o tom, že ich cieľom je ochraňovať ľudské práva, keď ani jedna z týchto inštitúcií nedokáže zabrániť tomu, aby ročne zomieralo pri potratoch desiatky miliónov ľudí? Dokonca ešte viac, ako zomrelo vojakov počas celej druhej svetovej vojny. Ako môže niekto hovoriť o sebe, že je humanista, že ochraňuje ľudské práva, ako môže na jednej strane plakať nad obeťami holokaustu, keď potom vzápätí obhajuje legálnosť vraždenia nenarodených detí v rozsahu, ktorý každoročne niekoľkonásobne prevyšuje holokaust? Nemôžme si totiž zatvárať oči pred faktom, že dnes sa každoročne vykoná počtom obetí nie jeden holokaust, ale hneď sedem holokaustov, a to všetko s mlčaním alebo podporou tých, čo si hovoria liberáli a ochrancovia ľudských práv.
Ak je teda niečo na Slovensku problém, ktorý by sme ako prvý mali riešiť, problém, pri ktorom ide doslova o život, a to nie jedného človeka, ale tisícov ľudí, tak je to práve problém umelých potratov. A tento problém môžeme vyriešiť len my politici, pretože nikto druhý, len my poslanci Národnej rady máme právomoc schvaľovať a meniť zákony, ak teda nepočítame referendum, ktoré je u nás, žiaľ, nefunkčné. Toto si musíme uvedomiť každý, kto bojuje za ochranu života, no súčasne hovorí o tom, že tento boj musí byť apolitický. Práve naopak, tento boj je politickým bojom a, bohužiaľ, ani 50-tisíc ľudí v uliciach Bratislavy nič nezmení a nezachráni žiadne nenarodené deti, ak táto masa ľudí a aktivistov nezvolí do tohto parlamentu také strany, ktoré sú za ochranu života. A nielen také, ktoré o tom hovoria, ale ktoré aj reálne prichádzajú s návrhmi a potom za nich aj zahlasujú.
Nehovorme teda o apolitickosti. Hovorme o tom, ako dať moc v našej republike do rúk tým politikom, ktorí sú za ochranu života. Bez toho nikdy nič nezmeníme.
Ja tu dnes nechcem dlho vystupovať. Napokon na túto tému tu už bolo povedané hádam všetko podstatné, ale omnoho dôležitejšie, ako všetko to, čo tu dnes povieme, je to, čo reálne urobíme. Dôležité je to, ako zahlasujeme, dôležité je jednoducho rozhodnúť sa. A toto naše rozhodnutie už nemôžme viacej odkladať, pretože kým my tu rečníme, tak každým dňom, ktorým odkladáme naše rozhodnutie v prospech života, zomiera viac ako 20 nenarodených detí.
Pani poslankyne, páni poslanci, my máme to šťastie, že nám naše matky dali život. Nedovoľme preto brať životy iným ľuďom. Nedovoľme brať životy deťom, ktoré mali len tú smolu, že nemohli rozprávať, že nemohli kričať o svojom utrpení a o tom, že chcú žiť tak, ako žijeme aj my ostatní. Myslime na tých najmenších z nás. Prestaňme rečniť a začnime konať, pretože civilizácia, ktorá zabíja vlastné deti, je odsúdená na zánik.
Ďakujem.

Ja by som chcela zareagovať. Ďakujem ti, pán poslanec, Marian, za podporu. Naozaj som sa nechala uniesť pani Petríkovou, pretože naozaj tie názory a tieto tvrdenia sa mi zdajú tak absurdné, že sa mi to, že mi to pripadá, ako keby, keby hovorila nepravdu. Ale možnože ona verí tomu, čo hovorí.
Ďakujem.

Natálka, ten príklad s tým malým dieťatkom pohodeným na chodníku si dala veľmi, veľmi, proste naozaj aktuálny a živý, že zo dňa na deň sa vlastne z ničoho stane skutočné dieťa podľa liberálov. A chcem ťa len poprosiť, nenechaj sa vyprovokovať. Nenechaj sa vyprovokovať. Tu kolega Poliačik po tebe vybľakuje, ale to je jeho vizitka. Nenechaj sa vyprovokovať. Tu môže vykrikovať, to je jeho vizitka.
A čo sa týka toho, že spomínaš vzdelanie pani kolegyne, no, vyštudovala politológiu, tak to, prosím ťa, nespochybňuj.