Videokanál klubu

Ďakujem za slovo. Ja by som len možno chcel vyzvať a poprosiť pána predsedu Národnej rady Danka a pána kolegu Kollára, že či by nechceli zmeniť svoje hlasovanie. Vďaka ich hlasom neprešiel ten posledný návrh na obmedzenie potratov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážení prítomní, ja verím, že tí, ktorí sme tu v sále až na nejakého jedného-dvoch liberálov, že budeme tí, ktorí si hovoríme, že sme kresťania, že budeme hlasovať za všetky štyri zákony alebo aspoň jeden z nich.
Ale ja by som sa chcela znova, už som to tu raz povedala, keď sme predkladali zákon prvý raz. Chcem vám, pre tých, ktorí pochybujú, a hlavne pre koaličných poslancov koalície, ktorí tu nie sú, prečítať naozaj jednu vec. Hovoriť o prof..., pretože nás tu obviňujú z kresťanstva, tak ja by som chcela povedať o profesorovi Bernardovi Nathansonovi, narodenom v New Yorku 1926, zomrel v 2011, ktorý bol americký gynekológ židovského pôvodu, čiže nebol to kresťan. A dokonca vyrastal v židovskej rodine, ale vychovával ho otec, ktorý bol ateista. Čiže tento Bernard Nathanson nielenže, on bol židovský ateista vlastne. Významne sa podieľal na presadzovaní potratových zákonov, propotratových. Bol úžasný aktivista, veľmi aktívny. Sám viedol najväčšiu potratovú kliniku v New Yorku. Bol zodpovedný za 75-tisíc potratov ako vedúci nemocnice a sám vykonal minimálne 5-tisíc potratov, medzi nimi aj potrat svojho vlastného syna, svojho vlastného dieťaťa.
V roku 1984 bol autorom dokumentárneho filmu Nemý výkrik, v ktorom je pomocou ultrazvuku zobrazené vykonanie potratu 12-týždňového plodu. Posledný potrat vykonal začiatkom roku 1979. Vo svojej autobiografii napísal, že práve vývoj ultrazvukovej technológie, ktorý mu umožnil vidieť obrazy nenarodených detí, spôsobil zmenu jeho srdca a stal sa zanieteným aktivistom za život a tvrdil, že potrat je najohavnejší holokaust. Hovorím to práve pre tých, ktorí sa odvolávajú na to, že potrat, že embryo nie je človekom. Citujem zo slov Bernarda Nathansona:
„Keď sa späť obhliadnem na 25 rokov, ktoré ma delia od toho odpudzujúceho fanatického diania odohrávajúceho sa na telách ťarchavých žien a na ich zabíjaných bábätkách, zmocňuje sa ma zdesenie, ako nekriticky sme k svojej veci pristupovali, aké veľké morálne a duchovné vákuum bolo v jadre tejto obludnej činnosti, a z toho, ako nespochybniteľne istí sme si boli vysokým stupňom morálnej oprávnenosti nášho počínania. Im takisto išlo o ochranu žien a ono to bolo všetko tak odporné. Prečo sme nedokázali vytvoriť spojenie medzi etikou a morálkou, medzi krikľavou zadubenosťou a hroznou nemorálnosťou konania ako takého? Prečo sme my neprišli na to, že čo je ohavné, je aj hanebné. Bol to práve ultrazvuk, ktorý po prvý raz umožnil pohľad do vnútra maternice.“ To pre tých, ktorí sa, ktorí hovoria, nestarajte sa do našich materníc.
„Po prvý raz som začal premýšľať o tom, čo sme to po celý čas na klinike vlastne robili. V roku 1974“, to znamená, teraz je to vyše pred 40-timi rokmi, „som napísal článok, v ktorom som hovoril o mojich zväčšujúcich sa pochybnostiach a úzkostiach ohľadne toho, čo som tak dlho robil. Odvážne a otvorene som tvrdil, že som“ šesťsto..., „60-tisíc raz spôsobil smrť a že plod je život. Nemám nijaké vážne pochybnosti o tom, že od začiatku tehotenstva existuje v tele matky ľudský život. Život je pre nás všetkých plynulé spektrum, ktoré má svoj začiatok v tele matky a končí sa smrťou, a časti toho spektra sa označujú výrazmi ako plod, kojenec, dieťa, adolescent a dospelý. Musíme si konečne odvážne priznať, že sa tu pri potrate ničí ľudský život na zvláštnom stupni vývoja, a keďže väčšina tehotenstiev prebieha úspešne, musíme sa na potrat pozerať ako na prerušenie procesu, ktorého výsledkom by v opačnom prípade bol nový občan sveta. Popieranie tejto skutočnosti je najpríkrejšou formou morálneho uhýbania.
Keby som ten článok písal po 20 rokoch, to znamená okolo roku ’94-’97, na základe nových informácií o genetike a reprodukčnej technológii, oplodnenie v skúmavke a tak ďalej, tvrdil by som, že ľudský život začína dokonca ešte skôr, už v komplexnom procese oplodnenia na ozajstnom to zázraku chémie, fyziológie a molekulárnej biológie vo vnútri vajcovodu. Keď príde oplodnené vajíčko, ktoré sa pomaly začína deliť a organizovať, keď príde do maternice, život už pulzuje celé tri dni. Mladosť, dospelosť, staroba, to všetko sú úseky postupujúceho spektra života. Keď som začal študovať fetálnu medicínu, svitlo mi konečne, že 9 mesiacov pred narodením je len ďalším úsekom tohto spektra. Znie to takmer ironicky, ale tých 9 mesiacov môže byť najdôležitejších z celého nášho života. Vtedy sa začínajú formovať naše orgány, mozog a my prežívame prvé zmyslové skúsenosti. V matkinom tele možno rozlišovať rozličné dub..., ako dieťa reaguje na hudbu, dieťa vycíti,“... (Ruch v sále, zaznievanie gongu a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Páni poslanci!

Grausová, Natália, poslankyňa NR SR
... „či sa matka má dobre, či je šťastná alebo či sa bojí. Prvých deväť mesiacov, to je čas učenia, v ktorom sa človek organizuje. Ukončenie života v tomto štádiu je teda neakceptovateľné, je to zločin, potrat je zločin,“ hovorí profesor Bernard Nat..., Bernard Nathanson. „Jednoducho niet pochýb o tom, že aj embryo v najrannejšom štádiu je ľudskou bytosťou. Celý jeho genetický kód a všetky jeho vlastnosti sú nesporne ľudské. Embryo je živé, sebaurčujúce a nie je tou istou bytosťou ako matka. Embryo je samostatným celkom.
Najpresvedčujúcejším argumentom je to, že embryo je už od najrannejšej fázy pred zahniezdením v maternici autonómnou, hoci je závislou, ľudskou bytosťou so všetkými svojimi morálnymi následkami, čo nazývame vektorová teória života. Z väčšiny embryí sa stanú zdravé dokonalo sformované ľudské bytosti, ktoré šťastne nasledovali vektor života, ako keď sa surfer kĺže po perfektnej vlne. Na začiatku nášho života zaujíma vektor najpozitívnejšiu pozíciu, počas starnutia sa nemilosrdne odkláňa k tej najnegatívnejšej. Embryá sú závislé bytosti aj plody sú závislé bytosti, aj predčasne narodené deti sú závislé bytosti a aj novorodenci sú závislé bytosti. A my všetci sme vlastne závislí od náklonnosti a tolerancie druhých a od rozličných biologických a lekárskych zariadení a prístrojov, sluchových aparátov, okuliarov atď., kardiostimulátorov, dialýzových prístrojov a tak ďalej a tak ďalej. Som lekár, a preto viac dôverujem overiteľným informáciám než nejakým hmlistým subjektívnym údajom a teóriám, a preto verím, že oplodnená vaječná bunka, zygota, je nové indivíduum.
Keď som bol začiatkom 70. rokov prostredníctvom ultrazvuku konfrontovaný s pohľadom na embryo v tele matky, jednoducho som stratil svoju vieru v správnosť umelého potratu. Sám som ich urobil veľa, ale je to slepý zákrok, lekár nevidí, čo robí, zasunie do maternice nástroj, zapne motor, pričom sa dá do pohybu odsávačka a niečo vysáva. Nakoniec zostane v nádobe hrbôčka mäsa. V roku 1984 som požiadal priateľa, ktorý za deň urobil 15 až 20 potratov, aby pri najbližšom potrate zapol sonograf a všetko mi to zaznamenal. Urobil to. Keď si spolu so mnou prezrel tie záznamy, zasiahlo ho to tak hlboko, že už nikdy neurobil nijaký potrat. Ja som v tom čase potraty nerobil už 5 rokov. Ale to, čo som videl na ultrazvuku, mnou otriaslo do hĺbky duše. Závery boli šokujúce. Na základe toho vznikol film Nemý výkrik, ktorý ste mnohí videli.“ Reakcia... „Reakcie prišli okamžite, všetci sme boli nesmierne rozrušení, lebo Nemý výkrik znamenal nesmiernu hrozbu pre zástancov potratov a vykonal naozajstný boj, pri ktorom nešlo o normálne debaty, vôbec sme nedebatovali, ale vzájomne sme na seba kričali. Po prvý raz sme mali na našej strane techniku a zástancovia potratov nemali nič. Aj teraz my, ktorí sme zástancom života dieťaťa, máme na našej strane techniku a zástancovia potratov naozaj nemajú nič, len svoju pomýlenú ideológiu.
Prečo sa nám, ktorí sme robili potraty, nepodarilo uvedomiť si, čo robíme? Veď pri potrate, ktorý sme dokončili, sme na vlastné oči videli kúsky tkaniva, a predsa sme neboli schopní odpútať sa od starého spôsobu myslenia a osvojiť si nový, totiž že sme v skutočnosti zničili, zabili ľudský život. Ultrazvuková technika nám nielenže umožnila na vlastné oči vidieť, že plod je fungujúci organizmus, ale aj zmerať jeho funkcie, účinne stanoviť jeho váhu, vek, pohlavie, pozorovať, ako prehltáva, ciká, vidieť ho v spánku i pri bdení a mohli sme pozorovať, že jeho pohyby boli takisto cieľavedomé ako pohyby novorodenca. Bez šokujúceho účinku empirických dôkazov a bez priameho emocionálneho účinku, ktorý v takej forme môže vyvolať iba pohľad na dieťa, ani jeden z nás by nezískal pevné vnútorné jadro duchovnej sily, aby sme si uvedomili nemierny rozsah zla, ktoré sme spôsobili.
Nespravodlivé zákony existujú. Máme sa teda s tým uspokojiť alebo sa máme snažiť zmeniť ich?“
Toľko z vyjadrenia profesora Bernarda Nathansona.
Umelé... Moje, môj dodatok. Umelé potraty sú zásadným porušovaním ľudských práv bezbranného nenarodeného dieťaťa. Vo svetle najvyšší..., najnovších vedeckých poznatkov, ktoré ukázali, že ľudský život začína oplodnením, musíme konštatovať, že umelý potrat je úkladná vražda a nijaké spoločenstvo, ktoré má úkladnú vraždu uzákonenú, sa nemôže považovať za civilizované.
Ďakujem za pozornosť.

Áno, ďakujem pekne. Chcela by som povedať, že Hippokrates, grécky lekár, na ktorého sa stále ešte aj v dnešnej dobe odvolávame, nebol kresťan. Hippokrates bol Grék a napriek tomu v svojej prísahe vyhlásil, teda sa spomína, že nikdy nepodá žene liek na vyhnanie plodu, a toto sa nezmenilo a táto Hippokratova prísaha sa v podstate číta každý rok pri absolventskom, pri lekárskych promóciách a nebol to kresťan. Mnohí židovskí lekári a židovskí filozofi neboli kresťania, boli to Židia, nemali s kresťanstvom nič spoločné, dokonca taký Maimo..., neviem, ako sa číta: „Majmodides“, „Mejmodides“ (pozn. red.: správne „Maimonides“), tento múdry človek a takisto bol proti potratom. Mnohí, ktorí neboli kresťanmi, čiže nedá sa iba na kresťanstvo, hoci naozaj, pretože to „Nezabiješ!“, to je už veľmi dávne, to ešte to Mojžišových, na tabuli doniesol Mojžiš, Desatoro Božích prikázaní, čiže už vtedy bolo, platilo „Nezabiješ!“ A nezabiješ ani plod.
A v dnešnej dobe, ja viem, že mnohé ženy sú v ťažkej situácii, keď prídu do druhého stavu, keď to zistia, pre mnohé je to tragédia, zdá sa im, že životy, že jej život končí, ale v podstate dá sa to a v dnešnej dobe môžme pomôcť takej žene, musíme jej pomáhať, veď o tom je aj návrh z dielne OĽANO, jednoducho pomôcť takej žene a už aj teraz sú hniezda záchrany, sú formy, my už máme možnosti, ako takej žene pomôcť, čiže nie nútiť ju zabiť svoje dieťa, pretože naozaj de facto je to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán kolega Poliačik, mňa z klubu sem vytiahli vaše budhisticko-hinduistické myšlienky o tom, že v akej forme sa najbližšie vrátite na tento svet. No tak viete, to je, ja neviem, v tom vašom myslení (povedané so smiechom), že od čoho to závisí, že či sa vrátite ako konvalinka alebo ako vonná tyčinka, ale tak, alebo tak vám želám, aby v tom vašom myslení a v tom vašom hodnotovom svete ste sa vrátili tak, aby ste s tým boli spokojný.
Ale tie myšlienky, ktoré zazneli, povedal by som, tak trošku viac k veci z vašej strany svedčia buď o tom, že vy ste to nepochopili, tie naše, tie naše vystúpenia, alebo to účelovo otáčate a úplne deformujete. Keď ste hovorili o tom, že ochrana obydlia musí byť na prvom mieste, no nie, pán Poliačik, na prvom mieste musí byť ochrana života, lebo keby tí, ktorí žijú v tých obydliach hocijakých, boli potratení potratmi, tak dnes o nich nerozprávate, lebo by tam nežili. Veď to dá logiku. To aj v Progresívnom Slovensku musíte pochopiť.
Druhá otázka, ktorú ste nastolili, čo hovoríme na buldozéry pri búraní nelegálnych obydlí. No ja sa chcem spýtať, čo hovoríte vy na izraelské buldozéry v Palestíne, ktoré to tam proste likvidujú, tých ľudí, nútia ich utekať z vlastného územia, zabíjajú pri tom malé deti, zabíjajú pri tom ženy, zabíjajú pri tom tehotné ženy. Nikdy som nepočul od vás kritiku takéhoto protiľudského izraelského správania. Keď už ste to vytiahli, tak povedzme to celé - áno, myslel som izraelské buldozéry - a aj vám zatlieskame.
A pýtali ste sa, že kde sme boli pri hlasovaní o Istanbulskom dohovore. No boli sme tu a hlasovali sme proti, hlasovali sme proti, lebo podľa nás, ten dohovor, ten dohovor zavádzal LGBT propagandu do našej legislatívy. Tak tu vám, pýtate sa, kde sme boli, tak ja vám hrdo hovorím, hlasovali sme proti.

Pán Poliačik, ja keď som vás tak počúval, tak vy ste v podstate ešte horší ako tí klasickí liberáli, tí klasickí stúpenci legálnosti interrupcií, lebo tí aspoň veria, že, že ten ľudský život vzniká až niekedy po tom 12. týždni, a teda sú presvedčení, že keď žena ide na potrat do toho 12. týždňa, tak že v podstate neurobila nič zlé, lebo aj tak sa zbavila len niečoho, čo nie je človek. Ale vy ste začali svoje vystúpenie tým, že veríte, že ľudský život vzniká od počatia. Čiže vy ste si vedomý dobre toho, že človek je tu aj pred tým 12. týždňom, ale na druhej strane ste potom dodali, že súčasne rešpektujete právo ženy rozhodnúť sa o tom, či si tento ľudský život, alebo teda tohto človeka nechá, alebo si ho nechá, alebo ho nechá zavraždiť.
Čiže vlastne vy čo ste tu predviedli dneska, to bolo vedomé, vedomé schvaľovanie vraždy, preto moja otázka k vám. To je, od toho máme považovať nejakú oficiálnu politiku Progresívneho Slovenska, ktorého ste členom? To naozaj vy a vaša strana vedome schvaľuje vraždy?

Ďakujem za slovo. Povedali ste, že treba hľadať hranicu, keď je jedno právo nahrade..., nadradené nad druhým právom. No, je to tak. Je to boj filozofií. Ale pokiaľ viem, naša európska civilizácia je založená tisíce rokov na kresťanskej filozofii. A podľa mňa áno, kresťanská tradícia má byť určujúca v tomto európskom priestore.
Čo sa týka tých buldozérov, ktoré ste spomenul. Podľa mňa to bolo trošku od veci. Nech si niekto postaví na vašom pozemku, na vašej pôde, na vašej záhrade nelegálnu chatrč a uvidíme vašu toleranciu. Toľko k tomu, čo ste sa, čo ste reagoval na pána Krupu.
A ešte sa vrátim, ešte raz sa vrátim k tomu, že jedno právo je nadradené nad druhým. No aj právo Európskej únie je nadradené nášmu slovenskému právu. Kto sa na to pozerá tak, niekto sa na to pozerá tak. Váš prejav podľa mňa nebol konštruktívny, aspoň podľa mňa. Ale vy máte právo na svoj názor.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem. Pán kolega Poliačik, chcem vám odpovedať na otázku, prečo zasahujeme do súkromia, integrity ženy.
V rozsudku, ktorý bol vyhlásený v roku 1973 Najvyšším súdom Spojených štátov, vychádzal z tzv. práva na ochranu súkromného života. Avšak to, čo sa deje v intimite maternice, vývoj ľudskej bytosti má mať právo na plnú legislatívnu ochranu. Takýto zásah v lone matky je teda vraždou počatého dieťaťa. Intimita lona matky nemôže dávať oprávnenie na zabíjanie v jej vnútri, takisto ako intimita domu nemôže legalizovať masaker v jeho interiéri. Príkladom tu môžu byť hasiči a príslušníci iných záchranných zložiek, ktorí narúšajú úplne v súlade s právnym, s právom súkromne vlastníctvo preto, aby zachránili život osôb, ktoré sa nachádzajú vo svojich domoch, dokonca i vtedy, keď sa musia vlámať do horiacich budov, aby zachránili životy osôb, ktoré sú v nich zamknuté.
Ďakujem.

Názor. Vy máte svoj názor, my máme svoj. My vás názor akceptujeme, teda do výšky vášho poslaneckého mandátu. Čo sa týka (povedané so smiechom) toho Írska, tak to už nie je také katolícke, ako bolo kedysi. Takže aj tam sa časy menia.
Ďakujem pekne.