Ďakujem za slovo. Vážení prítomní, ja verím, že tí, ktorí sme tu v sále až na nejakého jedného-dvoch liberálov, že budeme tí, ktorí si hovoríme, že sme kresťania, že budeme hlasovať za všetky štyri zákony alebo aspoň jeden z nich.
Ale ja by som sa chcela znova, už som to tu raz povedala, keď sme predkladali zákon prvý raz. Chcem vám, pre tých, ktorí pochybujú, a hlavne pre koaličných poslancov koalície, ktorí tu nie sú, prečítať naozaj jednu vec. Hovoriť o prof..., pretože nás tu obviňujú z kresťanstva, tak ja by som chcela povedať o profesorovi Bernardovi Nathansonovi, narodenom v New Yorku 1926, zomrel v 2011, ktorý bol americký gynekológ židovského pôvodu, čiže nebol to kresťan. A dokonca vyrastal v židovskej rodine, ale vychovával ho otec, ktorý bol ateista. Čiže tento Bernard Nathanson nielenže, on bol židovský ateista vlastne. Významne sa podieľal na presadzovaní potratových zákonov, propotratových. Bol úžasný aktivista, veľmi aktívny. Sám viedol najväčšiu potratovú kliniku v New Yorku. Bol zodpovedný za 75-tisíc potratov ako vedúci nemocnice a sám vykonal minimálne 5-tisíc potratov, medzi nimi aj potrat svojho vlastného syna, svojho vlastného dieťaťa.
V roku 1984 bol autorom dokumentárneho filmu Nemý výkrik, v ktorom je pomocou ultrazvuku zobrazené vykonanie potratu 12-týždňového plodu. Posledný potrat vykonal začiatkom roku 1979. Vo svojej autobiografii napísal, že práve vývoj ultrazvukovej technológie, ktorý mu umožnil vidieť obrazy nenarodených detí, spôsobil zmenu jeho srdca a stal sa zanieteným aktivistom za život a tvrdil, že potrat je najohavnejší holokaust. Hovorím to práve pre tých, ktorí sa odvolávajú na to, že potrat, že embryo nie je človekom. Citujem zo slov Bernarda Nathansona:
„Keď sa späť obhliadnem na 25 rokov, ktoré ma delia od toho odpudzujúceho fanatického diania odohrávajúceho sa na telách ťarchavých žien a na ich zabíjaných bábätkách, zmocňuje sa ma zdesenie, ako nekriticky sme k svojej veci pristupovali, aké veľké morálne a duchovné vákuum bolo v jadre tejto obludnej činnosti, a z toho, ako nespochybniteľne istí sme si boli vysokým stupňom morálnej oprávnenosti nášho počínania. Im takisto išlo o ochranu žien a ono to bolo všetko tak odporné. Prečo sme nedokázali vytvoriť spojenie medzi etikou a morálkou, medzi krikľavou zadubenosťou a hroznou nemorálnosťou konania ako takého? Prečo sme my neprišli na to, že čo je ohavné, je aj hanebné. Bol to práve ultrazvuk, ktorý po prvý raz umožnil pohľad do vnútra maternice.“ To pre tých, ktorí sa, ktorí hovoria, nestarajte sa do našich materníc.
„Po prvý raz som začal premýšľať o tom, čo sme to po celý čas na klinike vlastne robili. V roku 1974“, to znamená, teraz je to vyše pred 40-timi rokmi, „som napísal článok, v ktorom som hovoril o mojich zväčšujúcich sa pochybnostiach a úzkostiach ohľadne toho, čo som tak dlho robil. Odvážne a otvorene som tvrdil, že som“ šesťsto..., „60-tisíc raz spôsobil smrť a že plod je život. Nemám nijaké vážne pochybnosti o tom, že od začiatku tehotenstva existuje v tele matky ľudský život. Život je pre nás všetkých plynulé spektrum, ktoré má svoj začiatok v tele matky a končí sa smrťou, a časti toho spektra sa označujú výrazmi ako plod, kojenec, dieťa, adolescent a dospelý. Musíme si konečne odvážne priznať, že sa tu pri potrate ničí ľudský život na zvláštnom stupni vývoja, a keďže väčšina tehotenstiev prebieha úspešne, musíme sa na potrat pozerať ako na prerušenie procesu, ktorého výsledkom by v opačnom prípade bol nový občan sveta. Popieranie tejto skutočnosti je najpríkrejšou formou morálneho uhýbania.
Keby som ten článok písal po 20 rokoch, to znamená okolo roku ’94-’97, na základe nových informácií o genetike a reprodukčnej technológii, oplodnenie v skúmavke a tak ďalej, tvrdil by som, že ľudský život začína dokonca ešte skôr, už v komplexnom procese oplodnenia na ozajstnom to zázraku chémie, fyziológie a molekulárnej biológie vo vnútri vajcovodu. Keď príde oplodnené vajíčko, ktoré sa pomaly začína deliť a organizovať, keď príde do maternice, život už pulzuje celé tri dni. Mladosť, dospelosť, staroba, to všetko sú úseky postupujúceho spektra života. Keď som začal študovať fetálnu medicínu, svitlo mi konečne, že 9 mesiacov pred narodením je len ďalším úsekom tohto spektra. Znie to takmer ironicky, ale tých 9 mesiacov môže byť najdôležitejších z celého nášho života. Vtedy sa začínajú formovať naše orgány, mozog a my prežívame prvé zmyslové skúsenosti. V matkinom tele možno rozlišovať rozličné dub..., ako dieťa reaguje na hudbu, dieťa vycíti,“... (Ruch v sále, zaznievanie gongu a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Páni poslanci!
Grausová, Natália, poslankyňa NR SR
... „či sa matka má dobre, či je šťastná alebo či sa bojí. Prvých deväť mesiacov, to je čas učenia, v ktorom sa človek organizuje. Ukončenie života v tomto štádiu je teda neakceptovateľné, je to zločin, potrat je zločin,“ hovorí profesor Bernard Nat..., Bernard Nathanson. „Jednoducho niet pochýb o tom, že aj embryo v najrannejšom štádiu je ľudskou bytosťou. Celý jeho genetický kód a všetky jeho vlastnosti sú nesporne ľudské. Embryo je živé, sebaurčujúce a nie je tou istou bytosťou ako matka. Embryo je samostatným celkom.
Najpresvedčujúcejším argumentom je to, že embryo je už od najrannejšej fázy pred zahniezdením v maternici autonómnou, hoci je závislou, ľudskou bytosťou so všetkými svojimi morálnymi následkami, čo nazývame vektorová teória života. Z väčšiny embryí sa stanú zdravé dokonalo sformované ľudské bytosti, ktoré šťastne nasledovali vektor života, ako keď sa surfer kĺže po perfektnej vlne. Na začiatku nášho života zaujíma vektor najpozitívnejšiu pozíciu, počas starnutia sa nemilosrdne odkláňa k tej najnegatívnejšej. Embryá sú závislé bytosti aj plody sú závislé bytosti, aj predčasne narodené deti sú závislé bytosti a aj novorodenci sú závislé bytosti. A my všetci sme vlastne závislí od náklonnosti a tolerancie druhých a od rozličných biologických a lekárskych zariadení a prístrojov, sluchových aparátov, okuliarov atď., kardiostimulátorov, dialýzových prístrojov a tak ďalej a tak ďalej. Som lekár, a preto viac dôverujem overiteľným informáciám než nejakým hmlistým subjektívnym údajom a teóriám, a preto verím, že oplodnená vaječná bunka, zygota, je nové indivíduum.
Keď som bol začiatkom 70. rokov prostredníctvom ultrazvuku konfrontovaný s pohľadom na embryo v tele matky, jednoducho som stratil svoju vieru v správnosť umelého potratu. Sám som ich urobil veľa, ale je to slepý zákrok, lekár nevidí, čo robí, zasunie do maternice nástroj, zapne motor, pričom sa dá do pohybu odsávačka a niečo vysáva. Nakoniec zostane v nádobe hrbôčka mäsa. V roku 1984 som požiadal priateľa, ktorý za deň urobil 15 až 20 potratov, aby pri najbližšom potrate zapol sonograf a všetko mi to zaznamenal. Urobil to. Keď si spolu so mnou prezrel tie záznamy, zasiahlo ho to tak hlboko, že už nikdy neurobil nijaký potrat. Ja som v tom čase potraty nerobil už 5 rokov. Ale to, čo som videl na ultrazvuku, mnou otriaslo do hĺbky duše. Závery boli šokujúce. Na základe toho vznikol film Nemý výkrik, ktorý ste mnohí videli.“ Reakcia... „Reakcie prišli okamžite, všetci sme boli nesmierne rozrušení, lebo Nemý výkrik znamenal nesmiernu hrozbu pre zástancov potratov a vykonal naozajstný boj, pri ktorom nešlo o normálne debaty, vôbec sme nedebatovali, ale vzájomne sme na seba kričali. Po prvý raz sme mali na našej strane techniku a zástancovia potratov nemali nič. Aj teraz my, ktorí sme zástancom života dieťaťa, máme na našej strane techniku a zástancovia potratov naozaj nemajú nič, len svoju pomýlenú ideológiu.
Prečo sa nám, ktorí sme robili potraty, nepodarilo uvedomiť si, čo robíme? Veď pri potrate, ktorý sme dokončili, sme na vlastné oči videli kúsky tkaniva, a predsa sme neboli schopní odpútať sa od starého spôsobu myslenia a osvojiť si nový, totiž že sme v skutočnosti zničili, zabili ľudský život. Ultrazvuková technika nám nielenže umožnila na vlastné oči vidieť, že plod je fungujúci organizmus, ale aj zmerať jeho funkcie, účinne stanoviť jeho váhu, vek, pohlavie, pozorovať, ako prehltáva, ciká, vidieť ho v spánku i pri bdení a mohli sme pozorovať, že jeho pohyby boli takisto cieľavedomé ako pohyby novorodenca. Bez šokujúceho účinku empirických dôkazov a bez priameho emocionálneho účinku, ktorý v takej forme môže vyvolať iba pohľad na dieťa, ani jeden z nás by nezískal pevné vnútorné jadro duchovnej sily, aby sme si uvedomili nemierny rozsah zla, ktoré sme spôsobili.
Nespravodlivé zákony existujú. Máme sa teda s tým uspokojiť alebo sa máme snažiť zmeniť ich?“
Toľko z vyjadrenia profesora Bernarda Nathansona.
Umelé... Moje, môj dodatok. Umelé potraty sú zásadným porušovaním ľudských práv bezbranného nenarodeného dieťaťa. Vo svetle najvyšší..., najnovších vedeckých poznatkov, ktoré ukázali, že ľudský život začína oplodnením, musíme konštatovať, že umelý potrat je úkladná vražda a nijaké spoločenstvo, ktoré má úkladnú vraždu uzákonenú, sa nemôže považovať za civilizované.
Ďakujem za pozornosť.
