Videokanál klubu

Ďakujem za slovo. Pán kolega Budaj, ja som veľmi pozorne počúvala vaše vystúpenie, ale priznám sa, že možno tá ku koncu sformulovaná kritika z vašej strany voči predkladateľom pozmeňujúceho návrhu je, nie je na mieste, pretože mali ste to adresovať naozaj predkladateľom pred rokom, ktorí predmetný návrh zákona do parlamentu priniesli. A to nebol náš poslanecký klub.
Moji kolegovia z poslaneckého klubu MOST - HÍD práve si všimli včas určité nedostatky predmetného zákona a my sa snažíme práve tieto nedostatky odstrániť. A ako sme už avizovali, tieto nedostatky sa budeme snažiť odstraňovať aj v procese toho druhého čítania, nakoľko, žiaľ, tento zákon nebol prijatý štandardným procesom, štandardným legislatívnym procesom, to znamená, nebolo to, nebolo tu ani medzirezortné pripomienkové konanie, čo mne osobne veľmi chýba pri takomto závažnom zákone.
Ale ako som už hovorila aj v reakcii na pána kolegu poslanca Viskupiča, my sa budeme snažiť zaoberať s týmto zákonom komplexnejšie, a keď ste spomínali vašu výtku, že na čo sa majú použiť výnosy z vyberaného poplatku, tak áno, súhlasím s vami, že treba obmedziť, aby obce nemali len možnosť to použiť na určité zariadenie alebo na výstavbu určitých zariadení, predmetný poplatok, ale aby sme im prikázali prednostne práve na tieto zariadenia to použiť. To znamená, že nie dať nejakú možnosť, že v prípade ľubovôle starostu alebo zastupiteľstva sa to môže použiť, napr. na zariadenie starostlivosti o deti, na škôlku alebo na sociálne bývanie, ale aby... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Viskupič, ja vás môžem uistiť, že v tejto veci máme vzácnu zhodu, pretože to, čo ste pomenovali v súvislosti s predmetným novelizovaným zákonom, je absolútne logické, a myslím si, že aj správne. A musím povedať, že my v klube MOST - HÍD sme sa zamysleli nad tými vecami, ktoré ste vytkli ako nedostatok predmetného zákona o miestnom poplatku za rozvoj, a budú sa riešiť konkrétne tie dve veci, to znamená aj otázka rodinných domov do 150 metrov štvorcových, pretože pôvodne ten návrh zákona, ktorý podávali ešte kolegovia pán poslanec Raši a Choma, takúto výluku nemali obmedzovať. Táto výluka sa tam, žiaľ, dostala až v druhom čítaní, myslím si, že pozmeňujúcim návrhom na výbore.
Takže my určite máme ambíciu to nejakým spôsobom korigovať, pretože ako ste správne pomenovali, práve tie rodinné domy zaťažujú viac tie satelitné obce, napr. pri Bratislave Rovinka, Lužná, Hamuliakovo atď. určite viac ako tie veľkometrážne bytovky. Pričom pri tých bytovkách naozaj sa ten poplatok vyberať má a pri tých rodinných domoch nie. Taktiež máme ambíciu riešiť to, aby vybratý poplatok bol použitý v mestskej časti, kde sa stavebné povolenie vydáva. Ja ako poslankyňa za mestskú časť Bratislava – Nové Mesto túto ambíciu do návrhu zákona rozhodne mám, chcem dať a dúfam, že pri tomto snažení nás aj vy, opoziční poslanci, podporíte.
Ďakujeme pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja len veľmi krátko. Tento zákon bol prijatý v 2015., riešil problematiku, problematiku, ktorá bola pre nás všetkých známa, a to, že pri veľkých investičných stavbách sa nezohľadnil ten verejný charakter záujmov, aby boli vyvolané verejnoprospešné investície. Zaviedol sa poplatok za rozvoj s tým, že budú jasné pravidlá. Keď ide nejaký investor niečo vybudovať, aby zaplatil poplatok za rozvoj a vlastne samospráva za presne zákonom určených pravidiel tieto prostriedky použije na verejnoprospešné ciele daného charakteru.
Boli sme sa, teraz mali samosprávy prijať všeobecné záväzné nariadenia, ako upraviť tento poplatok, ale v praxi sa vyskytli také problémy, ktoré máme za cieľ teraz riešiť. Musím priznať, že s týmto prišiel náš zástupca starostu z Rači Rasťo Žitný, ktorý nám predostrel, že pri zatepľovaniach bytových domov, pri opravách celých stúpačiek existujúcich bytových domov a pri ďalších takých rekonštrukčných stavbách nie je možné rozdeliť ten zámer investora od toho, že keď niečo ide nové vybudovať, a to, že ide niečo len rekonštruovať, vylepšiť.
Táto krátka novela má za cieľ, aby rekonštrukcia, údržba, oprava, modernizácia bytového domu, pri ktorej sa nemení úhrn podľa tých plôch, čiže nezväčšujú sa tie stavby, aby mali možnosť vyňať spod bremena platenia tohto poplatku a takisto aby tieto stavby mohli byť vyňaté aj vo VZN-kách. Viacero samospráv naznačilo, že radšej ani nejde prijať všeobecne záväzné nariadenie, lebo nechce ukrivdiť tým vlastníkom nehnuteľností, ktorých by sa tento zákon alebo takéto poňatie zákona ho mohlo poškodiť. Hovoril som s pôvodnými navrhovateľmi tohto zákona, vôbec nemali takýto zámer, ale, bohužiaľ, výklad tohto zákona na jednotlivých samosprávach, na jednotlivých stavebných úradoch smeruje k tomu, že tento poplatok by bol vyberaný na základe všeobecných záväzných nariadení samospráv aj za tieto stavby.
Je to prvé čítanie, ja už teraz dúfam, že keď bude nejaký návrh, aby sme tento zákon ešte vylepšili, možno rozšírili o ďalšie takéto skrivodlivosti, alebo budú ďalšie námety k tomu, aby fakt platil ten miestny poplatok za rozvoj ten, kto má platiť, aby aj neplatil ten, kto by to nemal platiť, že v tom druhom čítaní vieme sa o tom porozprávať a sme otvorení k týmto návrhom.
Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy a páni, pani ministerka, vlastne prihlásil som sa do diskusie, pretože som toho názoru, že je potrebné, a vlastne je to názor, ktorý som konzultoval s pani ministerkou, je potrebné predložiť alebo rád by som predložil jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh k tomuto vládnemu návrhu zákona.
Ak dovolíte, najprv by som prečítal text tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, napriek tomu, že, samozrejme, bol zverejnený tak, ako sa to požaduje.
Navrhujem teda, aby v čl. I sa za bod 10 vložil nový bod 11, ktorý znie:
11. Doterajší text § 81 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa novým odsekom, ktorý znie:
"(2) Ministerstvo v spolupráci so súdmi preveruje správnosť údajov spracúvaných v centrálnom informačnom systéme s využitím hodnôt referenčných údajov. Ak to povaha veci nevylučuje, možno opravu údajov v centrálnom informačnom systéme využitím hodnôt referenčných údajov vykonávať automatizovaným spôsobom. Opravu podľa predchádzajúcej vety vykonáva ministerstvo v spolupráci so súdmi; predpisy o konaní pred súdmi sa nepoužijú."
Tento vlastne bod by mal nadobudnúť účinnosť dňom vyhlásenia samotného právneho predpisu. Následne by sa mali ostatné body prečíslovať.
Pár slov k odôvodneniu. Ako už spomenula pani ministerka, v tomto vládnom návrhu zákona o súdoch sa okrem, samozrejme, zriaďovania toho nového orgánu venuje pozornosť alebo upravuje sa aj vlastne využívanie informačného systému. A v rámci, v rámci prípravy práve na elektronickú komunikáciu cez dátové schránky sa ukázala alebo vznikla potreba riešiť aj otázku automatického zosúlaďovania údajov v Obchodnom registri s existujúcimi referenčnými registrami.
V podstate v praxi v uvedení, v uverejnení v referenčnom registri napríklad fyzických osôb môže dôjsť k tomu, že bude potrebné spresniť adresu trvalého pobytu alebo napríklad bude treba opraviť zle uvedené rodné číslo. Je preto potrebné v snahe teda umožniť odstránenie, neformálne odstránenie takýchto drobných nedostatkov, je preto potrebné doplniť v tomto zákone, ktorý prerokúvame a vlastne ktorého pozmeňujúci návrh predkladám, je potrebné doplniť, aby sa vlastne umožnilo ministerstvu spravodlivosti tieto úkony robiť, zosúlaďovať, opravovať drobné chyby automaticky bez toho, aby sa na to tak ako v súčasnosti muselo v každom individuálnom prípade využívať samostatné konanie, čo, samozrejme, zbytočne byrokratizuje a zaťažuje tento proces.
Čiže vlastne ak táto zmena, tento pozmeňujúci návrh bude prijatý, do budúcna by sa malo uľahčiť iba to, aby údaje v týchto dátových schránkach boli kontrolované a hlavne spresňované na základe existujúcich referenčných registrov. Toľko teda k odôvodneniu môjho pozmeňujúceho návrhu.
Skončil som, pán podpredseda.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, je to vlastne jeden z mojich dôvodov, prečo som sa prihlásil k tomuto vystúpeniu. Dovoľte iba zrekapitulovať, že teda v rozprave v druhom čítaní vystúpili na základe písomnej prihlášky štyria páni poslanci a jeden pán poslanec na základe ústneho prihlásenia.
Aj vzhľadom na to, že boli podané pozmeňujúce návrhy, ja po dohode s pani ministerkou nebudem dávať návrh, aby sme skrátili lehotu na hlasovanie, a preto teda využijeme tú 48-hodinovú lehotu, ktorú dáva rokovací poriadok v takomto, v takejto situácii.
Ďakujem pekne.

107.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážená pani ministerka, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní uvedeného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.
Národná rada svojím uznesením č. 165 zo 7. septembra 2016 pridelila návrh tohto zákona na prerokovanie ústavnoprávneho výboru a výboru pre financie a rozpočet, taktiež výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Ako gestorský bol určený ústavnoprávny výbor, pričom Národná rada zároveň určila aj lehoty na prerokovanie tohto návrhu zákona v samotných výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanoviská k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona prerokovali všetky výbory, ktorým bol pridelený, a odporúčali ho Národnej rade schváliť. Z uznesení uvedených výborov vyplýva celkovo 49 pozmeňujúcich návrhov.
Gestorský ústavnoprávny výbor odporúča o týchto návrhoch hlasovať nasledovne. Odporúča teda spoločne hlasovať o bodoch 1, 2, 4, 5 a bodoch 7 až 69 s návrhom schváliť. Odporúča tiež spoločne hlasovať o bodoch 3 a 6 s návrhom neschváliť.
Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona schváliť aj ako celok, a to v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sú uvedené v spoločnej správe a ktorú gestorský výbor odporúča schváliť.
Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu zákona, čo je tlač 173a, bola schválená ústavnoprávnym výborom pod číslom 80 z 11. októbra 2016. Týmto uznesením ma výbor zároveň aj poveril ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania všetkých výborov a pri rokovaní o návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Vážený pán predseda, otvorte teda, prosím, rozpravu k tomuto návrhu zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Pán kolega, našťastie ste na konci dodali to, že teda nie a priori proti, lebo ja som to pomaly pochopil tak, že všetko je OK a načo sa bavíme o novele Exekučného poriadku. Ale na konci ste povedali, že áno, niečo je treba.
Ja len drobnosti. Sme o 20 rokov ďalej, ako keď sa tento Exekučný poriadok prijímal. V tom čase to bola moderná norma, pomohla. Lebo jasné, exekúcie cestou alebo výkon rozhodnutia cestou súdneho výkonu nefungovali. Proste vykonávatelia neboli na to pripravení, bolo to komplikované, nikto nešiel robiť súpisy zo súdnych exekútorov, proste áno, bolo to tak. Dnes sme o 20 rokov ďalej a myslím si, že Sociálna poisťovňa je tiež niekde inde, ako bola predtým, a dokáže tieto jednoduché exekúcie. Lebo často sú to úplne jednoduché exekúcie a dajú sa skutočne vyriešiť zrážkami, tak ako ste povedali tie tri prípady, ako sa dajú vyriešiť. A myslím si, že to bude efektívne.
Ale čo je hlavné, ušetrí to veľmi, veľmi veľa peňazí tým povinným, ktorí nie vždy sa dostali do tohto postavenia svojou vinou a čítame to často v médiách, proste, že jednoducho sa nájdu pohľadávky Sociálnej poisťovne, o ktorých pomaly ani nevedeli, a sú to normálni ľudia, ktorí dokážu tieto peniaze zaplatiť. Pravdaže, ak to ide k exekútorovi, tak sú to už rádovo podstatne vyššie peniaze, čo by bola škoda, aby sme takto ľuďom vyťahovali z vreciek.
Celkom nemáte pravdu, že teraz si musia vybavovať rýchlo obyvatelia, občania elektronický občiansky preukaz. Tam novela jednoznačne hovorí, že pôjde k exekútorovi ktorémukoľvek, najbližšieho, ktorého uvidí, a ten je povinný v zmysle tejto novely mu tento návrh elektronicky podať. Takže ja v tom nevidím zásadný problém, že teraz by sa zastavili alebo spomalili exekúcie. Ja si myslím, že je to progresívna právna úprava, ktorá jednoducho je potrebná v tejto dobe.
Ďakujem.

Vážená pani ministerka, pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, dovolím si v krátkosti zaujať moje stanovisko alebo názor na predkladanú novelu Exekučného poriadku a na takom malom príklade povedať, prečo je veľmi dôležité, aby táto právna úprava prešla tak, ako je aj navrhovaná.
S veľkým záujmom som si prečítal predložený návrh Exekučného poriadku, ktorá vychádza z doterajších viac ako 20-ročných skúseností pri uplatňovaní tohto zákona. Na začiatku chcem pochváliť pani ministerku aj tým, že vo veľmi krátkom čase dokázali priniesť do parlamentu zákon, ktorý radikálnym spôsobom zmení doterajšie pravidlá fungovania exekučného konania.
Z môjho pohľadu na návrh novely zákona som dospel najmä k nasledovným záverom:
Po prvé, zefektívni a urýchli sa celé exekučné konanie.
Po druhé, exekučné konanie sa stane hospodárnejším, a to tak vo vzťahu k povinnému, ako aj vo vzťahu k oprávnenému. Zavedením paušálnej odmeny exekútorov a paušálnych výdavkov budú najmä pri exekúciách na tzv. drobné pohľadávky vznikať a nahrádzať sa nižšie trovy exekučného konania. Neraz nám médiá priniesli dôkaz o neprimerane vysokých trovách exekúcie oproti vymáhanému nároku oprávneného.
Po tretie, exekučné konanie sa stane transparentným vo vzťahu k jej účastníkom.
Chcel by som sa v tomto mojom príspevku pristaviť pri niektorých ustanoveniach novely Exekučného poriadku. Najvýznamnejšou zmenou, ktorú v procese exekučného konania vnímam, je elektronické prideľovanie spisov súdnym exekútorom, a to náhodným výberom na krajovom princípe, čo odstráni disproporcie celého systému. Zachytil som, a dneska aj pani ministerka to potvrdila, informáciu, že tretina exekútorov; alebo teda deväť exekútorov berie tretinu všetkých exekúcií. Ešte raz, deväť exekútorov tretinu. Rádovo to predstavuje desiatky tisíc prípadov pre jedného exekútora. Pýtam sa, či je možné v takýchto exekútorských úradoch vykonávať exekúciu rýchle, hospodárne a najmä s odbornou starostlivosťou. Odpovedať na túto otázku zrejme ani nie je potrebné a úsudok si vytvoríte každý sám.
Pre ilustráciu uvediem jeden prípad, ktorý som ako zamestnávateľ riešil pre zamestnanca žijúceho v osade v Žiari nad Hronom. Áno, jednalo sa o obyvateľa marginalizovanej skupiny. Tento zamestnanec chcel vyriešiť svoju neľahkú situáciu s bývaním a vyhliadol si pozemok, resp. časť pozemku vo vlastníctve ďalšieho osadníka, ktorý v tejto oblasti vlastnil aj záhradnú chatku, s tým, že si tam postaví svoj príbytok. V dobrej viere, že koná správne, odovzdal tomuto, nazvem ho susedovi, pre neho nemalú finančnú čiastku ako zálohu na kúpnu cenu na tento pozemok. Na jeho prekvapenie, keď malo dôjsť k samotnému prevodu vlastníckeho práva na katastri nehnuteľností, zistil, že to nebude možné, nakoľko záhradná chatka a všetky pozemky sú zaťažené exekúciou vykonávanou v prospech jednej nebankovky. Keďže mal doplatiť susedovi ešte určitú ďalšiu, zdôrazňujem, že nie zanedbateľnú sumu kúpnej ceny, nevidel som problém v tom, aby sa to v súčinnosti s exekútorom vyriešilo v prospech všetkých strán alebo k spokojnosti všetkých strán. Exekútora, resp. jeho zamestnanca, s ktorým sa mi podarilo spojiť až po niekoľkodňovej snahe telefonicky a bol to veľký problém, som oslovil cestou mojej právničky so žiadosťou o poskytnutie súčinnosti pri riešení tohto problému. Navrhol som mu, že za účelom čiastočného uspokojenia pohľadávky oprávneného by bola zaslaná priamo na jeho účet zvyšná, podotýkam, nemalá časť kúpnej ceny s tým, že by zároveň on aj oprávnenému dal súhlas na prevod tejto časti pozemku, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy, a to bez tiarch.
Až vtedy som však zistil, ako sa komunikuje s kanceláriou, ktorá rieši niekoľko desiatok tisíc exekúcií. Skúsenosť je taká, že sa nič nevyriešilo, veď načo si komplikovať život, keď z dávok, ktoré dostáva povinný, exekútor pohľadávku postupne za niekoľko rokov vymôže a to aj napriek ponúknutej možnosti čiastočne uspokojiť oprávneného oveľa skôr, odhliadnuc od toho, že oklamaný zamestnanec v dôsledku svojej naivnosti a dôverčivosti prišiel zrejme natrvalo o svoje peniaze a exekúcia na majetok povinného trvajúca už niekoľko rokov pokračuje ďalej. Chcem zdôrazniť ešte jednu vec, a to že zamietavá odpoveď od exekútora na žiadosť o poskytnutie takejto súčinnosti prišla po jedenástich mesiacoch. A možno na to, aby tento prípad skončil inak, stačilo, aby exekútor mal menej agendy, nebol vzdialený 200 kilometrov od povinného a záležalo by mu na každom jednom exekučnom konaní, ktoré vykonáva.
Som presvedčený o tom, že elektronické prideľovanie spisov súdnym exekútorom, ktorých máme z môjho pohľadu dostatok, určite pomôže tomu, aby sa takéto a podobné prípady končili úplne inak. To je len malý príklad toho, prečo je potrebné zmeniť 20 rokov zaužívaný systém. Zrejme v tom čase nikto nepredpokladal, že oprávnení budú podávať návrhy na exekúciu niekoľko stoviek kilometrov od bydliska alebo sídla povinného, čo pravdaže nemá žiadnu logiku okrem tej, že chcem dohodiť kšeft známemu, však trovy spočívajúce vo vysokých náhradách cestovného zaplatí povinný, hoci budú neprimerane vysoké.
Zriadenie jedného Exekučného súdu v Banskej Bystrici je ďalším veľmi pozitívnym krokom, čím sa vymožiteľnosti práva dala podstatne väčšia váha, ako tomu bolo doteraz. Zvýšenie počtu zamestnancov súdu, najmä vyšších súdnych úradníkov, určite prispeje k rýchlejšiemu vymoženiu pohľadávok oprávnených. Zvýšenie zodpovednosti súdnych exekútorov vo vzťahu k oprávneným, ale aj povinným, možnosť elektronickej komunikácie pri získavaní informácií taktiež prispeje k zefektívneniu exekučných konaní a zabezpečí veriteľom vymoženie ich pohľadávok bez zbytočných prieťahov.
Za veľký prínos považujem zavedenie pravidelných správ o stave exekučných konaní. Oprávnený tak bude mať prehľad o tom, aké úkony exekútor urobil, a sám môže vyhodnotiť, či jeho pohľadávka je vôbec vymožiteľná.
Veľmi pozitívne vnímam aj ustanovenie o trovách exekúcie, ktoré boli často terčom kritiky, najmä pri nízkych sumách vymáhaných nárokov, konkrétne časť o paušálnych výdavkoch. Toto ustanovenie by mohlo viesť k transparentnosti a hlavne k hospodárnosti samotného exekučného konania, kedy dlžník aj veriteľ budú vedieť, čo ich prípadná exekúcia bude stáť. Je už len otázka správneho nastavenia tohto paušálu vykonávacím predpisom. Zavedenie paušálnych výdavkov prispeje aj k zrýchleniu rozhodovania na súdoch, čo bude mať pozitívny dopad na celý justičný systém.
Zavedenie vymáhania pohľadávok Sociálnou poisťovňou cestou samotného výkonu rozhodnutia bude mať pozitívny dopad najmä na dlžníkov, ktorí nebudú musieť platiť veľké trovy exekúcie exekútorovi. Predpokladom úspešného zavedenia tohto inštitútu však bude z môjho pohľadu posilnenie zamestnancov Sociálnej poisťovne, ktorým pribudne nie zanedbateľná agenda, ktorú dodnes nemali. Verím však, že sa s tým aj Sociálna poisťovňa vysporiada.
Všetky zmeny Exekučného poriadku z môjho pohľadu budú viesť k väčšej vymožiteľnosti práva, o čo žiadajú najmä podnikatelia, a súčasné percento vymožených pohľadávok, ktoré, pokiaľ mám správne informácie, je niekde na úrovni 30 %, by sa mohlo postupne aj zvyšovať.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem.
Pán kolega Mihál, ja vítam takýto návrh a vítam aj to, že to bude sociálnou službou, registrovanou sociálnou službou. Dnes sme zriaďovateľmi zariadení, ktoré ani nevieme, ako sa volajú. My ich voláme jasle. Spomínali ste komunistov, áno. A presne tak sa postupuje aj pri zriadení niečoho, čo sa dneska volá jasle, lebo nemáme k tomu žiadnu inštitucionálnu podobu, nemáme k tomu zákony, nemáme k tomu predpisy regionálnej veterinárnej správy a funguje to nadivoko. Som rád, my máme jasle a stoja nás 400 euro, správne ste to možno vypočítali, 400 euro zhruba na dieťa, rodič platí 100 euro, a to je o tom, že doplácame ako mesto, lebo máme podielové dane a chceme mať túto službu a je to služba obyvateľom nášho mesta.
Čiže konečne budeme mať nejaké predpisy. Áno, prinesú aj zase zvýšené náklady aj pre to mesto, jednoducho budeme musieť niečo splniť, čo možno dneska nespĺňame, ale išli sme podľa starých predpisov. Nakoniec aj tá regionálna veterinárna správa išla ešte akoby, však vtedy to bolo takto, tak poďme to prispôsobiť, aby tie jasle nejak fungovali. Skutočne to vítam, že to bude mať registrovanú podobu, že to nebude niekto robiť len tak, že idem si zmyslieť a sedím doma, teraz budem naháňať pár detí a budem vyberať po 200, po 300, po 400, to je jedno po koľko. Jednak je to určite aj načierno toto robené, takže fajn, že niečo takéto vznikne.
Dá sa všetko. Dá sa všetko dopracovávať alebo vylepšovať, ale dajme tomu konečne nejakú inštitucionalizovanú podobu, lebo je už veľmi dlho odvtedy, čo to jednoducho nemá takú podobu. A fungujeme aj verejní poskytovatelia tejto služby vo vákuu, vo vzduchoprázdne. Takže, či to budú súkromné, lebo vy ste sa viac-menej na tie súkromné obracali, ale ani verejné nevieme nejako v normálnom režime fungovať. Ja preto vítam, že vôbec niečo vzniká.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.
Vážení kolegovia, majme radi našu krajinu. Ctime si našich občanov, spoluobčanov. O čo sme my horší ako susedné krajiny, Česi, Maďari, Rakúšania? O nič. O nič. My nepijeme viac, ani nie sme menej nezodpovední, preto navrhujeme z opatrnosti to minimum.
Oproti tým dvom novelám, ktoré sme predkladali predtým, je toto oveľa užší návrh, a to sa netýka tých, ktorí budú piť, alkoholikov, alebo tých, ktorí sa budú s prepáčením ožierať, to sa vzťahuje na 0,5 promile. To je také množstvo alkoholu v krvi, ktorá ešte neovplyvní; a to nehovorím ja, to hovoria súdnolekárski znalci; neovplyvní ani vnímanie, ani motoriku, ani posudzovanie situácie človeka. Vy tu furt rozprávate o tom, že bude niekto mať vypité. No vypité môže mať len do tej hranice a tá hranica je presne taká, aby ten cyklista ešte vedel a veľmi dobre vedel pochopiť svoju zodpovednosť, že je účastníkom cestnej premávky. Aby naňho to nevplývalo negatívne, aby neohrozil jednak seba a ani ostatných účastníkov cestnej premávky.
A keď položím túto otázku, ktorú ste už viacerí kládli, že čo keď bude havária. No viete, ja som to, túto otázku, keď som nastolil tento problém policajtom, tí s tým nemali problém. No však keď má cyklista dovolené dať 0,5, tak má povolené do 0,5. Nespravil žiadny priestupok, neporušil žiaden zákon. Nebude vinný, prečo by bol vinný, nebude vinný, lebo zákon mu nezakázal mať alkohol v krvi do výšky 0,5 promile. Keď to bude mať iný účastník cestnej premávky, vodič motorového vozidla alebo tento cyklista to bude mať na cyklotrasách, ale mimo intravilánu obce, tak áno, už bude problém, lebo to zákon mu takúto možnosť nedovoľuje. Čiže to sú také teoretické úvahy, ktoré keď si prečítate zákon a pochopíte ten zákon, tak je vám jasno.
Tlačiť bicykel. Skončí, to je to isté, pán poslanec Budaj. Skončí zastavané územie obce, tam končí aj platnosť zákona. Končí cestička pre cyklistov, končí aj možnosť bicyklovať sa aj s alkoholom v krvi. Ale stále prízvukujem. Síce pán poslanec Hambálek má pravdu, to je od jedinca k jedincovi, že koľko toho môže vypiť, ale stále, že keď má niekto 0,5 promile, ten sa nepotáca. Nie, to je presne, to je presne to, že je to 0,5 promile. Že koľko môže vypiť ten dotyčný na tých 0,5, to je presne to množstvo, kde už musíme mať tú zodpovednosť my sami, ako máme tú zodpovednosť, keď žúrujeme a ideme ráno si sadnúť do auta. Zbytkový alkohol, sa cítime veľmi vrelí, ako absolútne svieži, ale koľkí nafúkali? To je tá zodpovednosť, ktorú musíme mať aj pri tom, čo si sadneme na bicykel a vypijeme si jedno pivo, jeden strik, jeden radler alebo niečo iné.
Takže ja to považujem za veľmi opatrný, ale rozumný kompromis. Hovorím, že nie sme o nič horší. V krajinách, kde oveľa vyššie limity, napríklad 0,8 platí, nemajú pocit, že by ten zákon potrebovali sprísniť. Nemajú také dopravné nehody, ktoré by evokovali k tomu, že tá právna úprava je zlá. Naši občania sú dospelí ľudia, ako majú ctiť aj ostatné zákony daňové, ostatné priestupkové zákony, tak majú si ctiť aj tento zákon. Že majú mať svoje limity, čo sa týka množstva alkoholu, ale aj možnosť sa bicyklovať len na zastavanom území obce alebo na cestičkách pre cyklistov.
Ďakujem.