Videokanál klubu

Ďakujem. Pán poslanec Choma tu nie je.
Otázka č. 9 od poslanca Mareka Krajčího ministrovi zdravotníctva Slovenskej republiky Tomášovi Druckerovi: "K akému dátumu sa v súčasnosti plánuje spustenie systému eHealth v Slovenskej republike? Po jeho spustení údajne stratia zdravotné poisťovne možnosti kontroly preskripcie liekov, odhaľovania falošných receptov. Kto bude potom kontrolovať?"
Odpovedať bude zastupujúci pána ministra minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Ján Richter, nech sa páči.

Ďakujem.
Otázka č. 6, poslankyňa Silia Shahzad sa pýta ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Jána Richtera: "V poslednom období je ministerstvo práce spájané s niekoľkými závažnými kauzami, ako prípad Marko, Resocializačné centrum v Galante či medializovanie prípadov o priznávaní príspevkov na kompenzáciu, ako bol prípad onkologicky chorého chlapca Ferka, ktorému sa príspevok najprv nepriznal a následne úrad práce chybu priznal. Z týchto všetkých prípadov sa dá tušiť, že nejde len o individuálne zlyhávanie. Má ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v pláne zisťovať postupy na jednotlivých pracoviskách a zaviesť opatrenia, ktoré by zlepšili fungovanie týchto pracovísk?"

Ďakujem pekne za slovo aj za vaše vystúpenie, pán poslanec. Myslím, že pána poslanca Žarnaya netreba brániť, totižto nikto naňho neútočil. My sme slušne všetci položili otázky a rovnako ako on sme hovorili o tom, čo sme zažili, aké máme my skúsenosti.
Ale ja sa chcem aj vás spýtať, pretože, a mám pred sebou dôvodovú správu k predmetnému návrhu zákona, kde sa píše, čo je cieľom predkladaného návrhu zákona. A tu sa hovorí, že "cieľom je odpolitizovanie školstva vo veci výberu riaditeľa školy alebo školského zariadenia". Ďalej sa píše, že "podľa mnohých učiteľov sa takouto právnou úpravou vytvára priestor pre korupciu, klientelizmus, rodinkárstvo a politické nominácie riaditeľov". S týmto ale nemôžem súhlasiť, lebo mne z toho návrhu, resp. z dôvodovej správy nevyplýva, že za to ročné obdobie, odkedy platí právo veta, naozaj k tomu rodinkárstvu, k tomu klientelizmu, k tej korupcii došlo.
Na všetky tieto prípady, na ktoré upozornil pán kolega Žarnay, prišlo alebo k nemu mohlo dôjsť ešte pred tým časom, než táto novela, vami kritizovaná, vstúpila do platnosti. A my sa teraz ideme vracať do toho predchádzajúceho obdobia.
Takže ja sa chcem opýtať, či naozaj toto právo veta, kde dokonca pri druhom odmietnutí sa vyžaduje trojpätinová väčšina hlasov všetkých členov zastupiteľstva, je podľa vás menej a menej demokratické ako rozhodnutie rady školy, ktorá tiež môže byť kreovaná rôzne, možno aj vplyvom nejakých rodinných väzieb, nehovoriac o iných.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, ja som si tiež veľmi pozorne vypočula váš prejav a musím povedať, že tiež mám nejaké skúsenosti z členstva rady školy. Som členkou rady školy v dvoch školách, konkrétne na území Bratislavy, šesť rokov. Ale ja som asi v iných radách škôl, ako ste vy. Ja som sa v živote nestretla s takými neduhmi, na ktoré upozorňujete. Nevylučujem a nespochybňujem, že sa nemôžu stať.
Ale spýtam sa takto: Tieto veci, na ktoré ste spomínali, neprávosti a nekalosti, sa stali práve v tom období, v tom ročnom období, odkedy platí tá vami kritizovaná novela toho zákona? Ja si nemyslím. Práveže ste upozorňovali na obdobie, ktoré bolo pred tým, a preto musím súhlasiť s vami, čo ste povedali, že naozaj pri vykonávaní funkcie a povolania učiteľa, ako aj členov rady školy platí naozaj ten ľudský rozmer, charakter učiteľa.
Ja pochádzam tiež z učiteľskej rodiny. Môj otec odučil viac ako štyridsať rokov na škole, takže viem, o čom hovoríte. Poznám dosť dôverne to prostredie, ale nemôžem súhlasiť so všetkými vašimi tvrdeniami. Preto pravdepodobne predmetný návrh nepodporím.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Vážený pán poslanec, toto považujem za takú nováčikovskú chybu. Nechcem vás nejak osobne sa dotknúť, ale keď používam nejaké argumenty, tak používam tie argumenty pravdivo a fakticky. Paragraf 11 zákona hovorí, že; ods. 2, výnosy z poplatku na rozvoj je možné použiť a je vymenované. Čiže nie môže a rozhodne sa, je expressis verbis napísané, že na čo môže použiť tá obec. Čiže absolútne nie je pravdivé to, že na hocičo. Je tam vymenované, na čo môže.
A druhá vec, § 7 ods. 2 hovorí, že obec môže ustanoviť sadzby poplatku na rozvoj pre rôzne stavby, ale tam je zas vymenované, niektoré stavby môže vynechať, niektoré nie.
Jediný problém je pre mňa s týmto zákonom, že môže sa pod to schovať aj zateplenie. My teraz akurát do piatku predložíme novelu tohto zákona, kde osobitne vyjmeme, aby z toho neboli nejaké nedorozumenia, že za zatepľovanie sa poplatok nebude musieť týmto platiť.
Ale je nepredstaviteľné, že keď niekto stavia obrovské, súbor nehnuteľností, nebytové priestory, že nič neinvestuje do infraštruktúry, do zázemia tej danej obce. Toto sa vymyslelo kvôli tomuto, lebo u nás sa to voľajako nevžilo, že ten investor sám od seba nejaké parkovisko, nejakú škôlku alebo hocičo vybuduje. Čiže je to dobré... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte aj mne pár slov k predkladanému dohovoru. Dovoľte mi, aby som sa aj ja pokúsila presvedčiť vás k podpore tohto dohovoru dnes tu.
Z obdobia nárastu priemyselnej aktivity po druhej svetovej vojne do dnešného dňa priemerná teplota na Zemi vzrástla o niečo menej ako jeden stupeň Celzia. Možno sa to nezdá ako nejaká veľká zmena, ale akékoľvek zmeny v klíme, ktoré môžeme pozorovať dnes, sú výsledkom emisií, ktoré vypúšťali naši rodičia pred 50 rokmi. A objem emisií skleníkových plynov od toho času pred 50 rokmi dodnes len rástol až k dosiahnutiu svojho možno dočasného, ale veríme, že definitívneho vrcholu v roku 2014. V roku 2015 tie emisie dosiahli približne rovnakú úroveň a za tento rok ešte výsledky nemáme.
To znamená, že ak už dnes môžeme pozorovať niektoré následky zmeny klímy, napríklad nebývalé rozšírenie populácie lykožrúta v Tatrách, zmierňovanie zím, vysychanie niektorých vodných zdrojov alebo časté povodne v niektorých oblastiach našej krajiny, počas najbližších minimálne 48 rokov bude situácia, žiaľ, len horšia. Napokon dôkazom o čoraz rýchlejšom otepľovaní planéty je i fakt, že 15 zo 16 najteplejších rokov vôbec v histórii zaznamenávania teplôt nastalo po roku 2000. Priama súvislosť medzi ľudskou činnosťou, najmä priemyselnou, a nárastom globálnej teploty je dnes už vedecky dokázaná. Preto na pochybnosti už nie je priestor a je čas sústrediť sa na riešenie tohto problému.
Parížsky dohovor si, ako už bolo spomínané, kladie nesmierne ambiciózny cieľ: udržať nárast teploty pod hranicou dva stupne Celzia do konca tohto storočia. Pritom nastúpený trend v prípade, že by sme nekonali, svedčí skôr o oteplení o štyri stupne Celzia. Pre ilustráciu, oteplenie ovzdušia o každý jeden stupeň Celzia zodpovedá nárastu hladiny svetového oceánu o pol metra, a teda zaplavovaniu veľkých častí kontinentálnej pevniny a ostrovov, nehovoriac o náraste počtu prírodných katastrof, úbytku vodných zdrojov a iných, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobia migračnú vlnu možno omnoho väčších rozmerov, než akej tu čelíme dnes. A environmentálni migranti budú smerovať z extrémne horúcich a suchých oblastí severnej Afriky, Blízkeho východu alebo zatopených, zaplavených oblastí južnej a juhovýchodnej Ázie smerom na sever a aj do Európy, ktorá bude následkami klimatických zmien trpieť relatívne menej. Ak hovorím relatívne, myslím tým stav, kedy budeme musieť čeliť novým chorobám, doposiaľ prítomným len v teplejších oblastiach, napríklad ako ochorenia spôsobené vírusom Zika, pestovať iné druhy plodín, ktoré budú lepšie prispôsobené novým klimatickým podmienkam, a omnoho viac šetriť vodou, ktorá bude ďaleko vzácnejšia, než je dnes.
Týmto nechcem na stenu maľovať katastrofické scenáre a nechcem vás ani strašiť, chcela by som len, aby si každý z nás uvedomil vážnosť tohto problému, ktorý bol, žiaľ, príliš dlho bagatelizovaný a zanedbávaný. A práve pre reálne hroziace vážne následky klimatických zmien, ktoré nás už postihujú a budú, žiaľ, postihovať len silnejšie, si treba uvedomiť dve veci.
V prvom rade nemôžeme sa zbaviť zodpovednosti s tým, že zmena klímy je problémom environmentalistov a klimatológov, ktorý je možné vyriešiť súborom nejakých technických opatrení. Áno, je to súčasť riešenia, ale nie, nie je to technický problém. Ide o politický problém, dámy a páni, pretože sa týka budúcnosti nás všetkých, je vecou kolektívnych a nie individuálnych rozhodnutí, vyžaduje široký globálny konsenzus a silnú politickú vôľu. A práve preto jediným možným riešením je dodržiavanie širokej globálnej dohody, akou je práve predkladaný Parížsky dohovor.
Po druhé, treba konať čím skôr, pretože ide o beh na veľmi dlhú trať, keď už si len uvedomíme ten päťdesiatročný cyklus prejavovania sa emisií na klíme. To nech nás však neodrádza, skôr naopak, začnime konať čím skôr.
Máme na stole prelomovú dohodu, ktorá konečne vytvára podmienky na reálne činy v boji proti klimatickej zmene. Ide o odstraňovanie jej príčin, zmierňovanie dopadov a vytváranie mechanizmov pre adaptáciu na nové, zmenené podmienky, teda veľmi komplexné riešenie. Keďže je predovšetkým dohodou politickou, jej kredibilita závisí najmä od rýchleho procesu ratifikácie ako signálu, že ju jednotlivé signatárske štáty berú vážne a sú pripravené napĺňať záväzky z nej vyplývajúce. Nesmieme dopustiť podobné zlyhanie ako v prípade Kjótskeho protokolu, na ktorého ratifikáciu dostatočným počtom štátov sa čakalo neuveriteľných osem rokov, čo ho oslabilo natoľko, že bol už vopred odsúdený na neúspech. V prípade Parížskej dohody si môžeme dovoliť byť optimistickejší, napokon, ako sme už dnes počuli, pred niekoľkými dňami ju ratifikovali Spojené štáty americké a Čína, najvýznamnejší znečisťovatelia, ktorí sa doposiaľ k podobným dohodám odmietli viazať. Ide teda o prelom v histórii.
Bezodkladné konanie v tomto prípade má nielen symbolický, ale i praktický rozmer. Čím skôr Európska únia ratifikuje Parížsky dohovor, tým skôr, ako už povedal pán minister, sa ona i jej členské štáty môžu aktívne podieľať na diskusii o konkrétnych opatreniach na jeho realizáciu tak, aby tieto opatrenia boli čo najmenej bolestivé. A naopak, aby boli príležitosťou stať sa napríklad lídrom v zelených technológiách, v elektromobilite alebo iných formách prechodu na bezuhlíkové hospodárstvo.
Áno, niektoré z opatrení vyplývajúcich z ratifikácie Parížskeho dohovoru možno budú náročné, možno budú aj záťažou pre štátny rozpočet, ako tu bolo naznačené, ale na toto mám dve odpovede.
Po prvé, je na nás, ako využijeme príležitosti investičné, podnikateľské, príležitosti na vytváranie nových pracovných miest, ktoré prechod na bezuhlíkové hospodárstvo vytvorí. Ak budeme šikovní a chopíme sa šance tým správnym spôsobom, môže to mať nakoniec pozitívny dopad pre našu ekonomiku, pre našich občanov aj pre štátny rozpočet.
A po druhé, ak dnes hovoríme o potenciálnych nákladoch, treba si zároveň uvedomiť, že ak neurobíme nič, situácia sa bude len zhoršovať a náklady budú len a len narastať. A jedného dňa ich jednoducho budeme musieť znášať.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, stojíme pred výzvou, ktorá sa týka každého poslanca, každého ministra, nielen ministra životného prostredia, každého občana, ide totiž, nechcem byť prehnane patetická, ale skutočne o budúcnosť nás všetkých. Boj proti klimatickej zmene je bojom, ktorý si nemôžeme dovoliť prehrať. Približne o tri mesiace privediem na svet človeka, pre ktorého si veľmi želám, aby táto planéta bola krásnym a žiteľným miestom pre život aj v čase, keď dovŕši dôchodkový vek, hoci ja tu už nebudem. A jeden z najvýznamnejších krokov, ak nie najvýznamnejší a ak nie jediný, ktorý pre to dnes môžem urobiť, je to, že dnes zahlasujem za ratifikáciu Parížskeho dohovoru Slovenskou republikou. A prosím vás, aby ste v záujme vlastnom i v záujme budúcich generácií rovnako urobili aj vy.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem.
Rovnako sa chcem, pán kolega Galek, poďakovať, už to spomínala pani kolegyňa Antošová, za podporu tejto dohody. A budem veľmi prekvapený, to, čo ste povedali, že teda sú rôzne názory a že budú aj proti hlasovať. Lebo tam musí byť nejaký argument. Nesúhlasím s touto dohodou alebo nesúhlasím, že sa rokuje dnes o tejto dohode. Ale nemôže mať výhrady nikto, ja si myslím, normálne zmýšľajúci a pre budúcnosť nielen Slovenska, ale celého sveta a budúcnosť našich detí, že podporí túto dohodu.
To, čo bude nasledovať, bude veľmi ťažké. Ale konečne sa dalo dokopy 196, ak dobre som čítal, alebo 180 krajín, ktoré dali spoločný záväzok. Nie sú tam konkrétne záväzky. Sú tam všeobecné záväzky. Ale aj to je veľmi dôležité. A veľmi dôležité je, že Čína a Spojené štáty ju ratifikovali. Najdôležitejšie z môjho pohľadu dnes, lebo čokoľvek iné a ktokoľvek iný by to ratifikoval a ony nie, tak taká dohoda je svojím spôsobom veľmi ťažko naplniteľná. A ten výsledok alebo ten cieľ, ktorý je definovaný, by bol veľmi ťažko dosiahnuteľný.
Takže ešte raz ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pani kolegyňa, ja iba teda pomerne veľmi stručne musím povedať, že nie celkom dobre som porozumel vášmu vystúpeniu. Pretože na jednej strane, samozrejme, upozorňujete na veci, na ktoré sa dnes nedá odpovedať. Ja neviem, ako je možné dnes snažiť sa racionálne žiadať od pána ministra odpovede na otázky, ktoré súvisia s absolútne ďalšími rezortmi, za ktoré nenesie zodpovednosť, ale naviac aj na otázky, na ktoré my dnes objektívne nevieme odpovedať. A práve v predkladacej správe k tejto medzinárodnej zmluve sa uvádzajú aj dôvody, prečo sa to nedá.
Čo si ale vy vôbec nevšímate, a tomu ja, priznám sa, tiež nie veľmi rozumiem, je skutočnosť, že vlastne táto Parížska dohoda je výsledok konsenzu, ktorý sa podarilo dosiahnuť medzi 196 štátmi. Je to riešenie globálneho problému. Slovensko tým, že sa prihlási k tejto medzinárodnej zmluve, samozrejme, dáva jasný signál, ale vieme všetci reálne, aká malá je naša úloha v tejto oblasti. Ale samozrejme, to politické je strašne dôležité, ale samozrejme, aj to vecné z tohto pohľadu, pretože životné prostredie a miera otepľovania aj je pre nás všetkých veľmi, veľmi dôležitá.
Len argumentovať dnes tým, že vlastne nevieme vyčísliť v tomto momente isté dopady, pokladám za hrozný alibizmus. Aj preto sa musím pýtať, ste vo vašom vystúpení vlastne za to, aby Slovensko, alebo chceli ste deklarovať to, aby Slovensko ignorovalo tento trend, aby Slovensko sa neprihlásilo k potrebe znižovať globálne oteplenie? Ako priznám sa, sám za seba poviem, že celkom jednoznačne nemám problém podporiť a aj podporím túto Parížsku dohodu, pretože je to aj práve o našich deťoch a je to o tom, k čomu sa Slovensko zaväzuje, že to urobí. Vy ste vyslovili množstvo požiadaviek, ale Slovensko ich bude plniť, keď pristúpi k tejto dohode.
Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Pani kolegyňa, nedá mi pripomenúť, že rokujeme o Parížskej dohode. Vy ste tu vypočítali všetky činnosti, ktoré majú vplyv na zmenu klímy. Parížska dohoda je rámcová dohoda, rámcový dokument, na základe ktorej budú prijaté európska legislatíva, naše zákony. Bolo by veľmi nezodpovedné, keby pán minister alebo ktokoľvek tu dal nejaké číslo – či to bude 100 miliónov, 200 miliónov – do októbra. Jasné, že ho nedá. A keď to bude veľa peňazí, nebudete hlasovať za túto dohodu?
Áno, ja viem. Zaťažujeme svojím spôsobom naše generácie. Aj môj osemtýždňový syn bude musieť hľadať tie peniaze a bude to veľmi veľa peňazí. Povedzme si to rovno. Avšak dnes ich nevieme vyčísliť. To je pravda.
A viete, prečo to chceme prijať teraz? Aby sme sedeli v prvom rade spolu s krajinami Európskej únie a rozhodovali o tom, čo sa bude prijímať, aká legislatíva, na vykonanie tejto dohody.
A nedá mi nezareagovať aj na tie médiá, ktoré ste povedali. Ja tu nesedím kvôli médiám. Vy možno áno. Vám tu chýbajú médiá, ale ja rokujem v tejto sále pre budúcnosť a preto, aby tu boli prijímané dobré zákony tejto krajiny. Takže to ma mrzí, že médiá sú tá príčina.
Čiže vlastne bavíme sa o tom, že do októbra sa má odložiť rokovanie o tejto dohode, a do októbra nebudeme vedieť žiadne číslo. To vieme veľmi dobre. Na výbore sme si to povedali, lebo každé jedno číslo by bolo hausnumero a vymyslené. A bude to veľa peňazí? A pýtam sa vás, či nebudete vtedy hlasovať, keď to bude veľa peňazí.
A dávam vám za pravdu. Všetky tie činnosti majú vplyv na zmenu klímy a bude sa to musieť postupne riešiť. Ale budú to riešiť, aj my ešte, našťastie, ale aj naše deti a naše vnúčence, a to som relatívne mladý.
Ďakujem.

Rovnako pripomínam členom pôdohospodárskeho výboru a životného prostredia, že o dvanástej máme výbor, je zvolaný.