Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, vážené kolegyne, pán guvernér, chcel by som teda zareagovať, možno povedať pár faktov alebo sa tak možno aj opýtať k vašej správe, pretože tá správa, však ako každá správa je tak neutrálne ladená, má v sebe fakty, ale vyplývajú z nej určité otázky.
Začal by som možno tým, že ako sa aj v tej správe hovorí, tak rast ekonomiky, alebo ako ste to nazvali, je spôsobený klesajúcimi...
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, vážené kolegyne, pán guvernér, chcel by som teda zareagovať, možno povedať pár faktov alebo sa tak možno aj opýtať k vašej správe, pretože tá správa, však ako každá správa je tak neutrálne ladená, má v sebe fakty, ale vyplývajú z nej určité otázky.
Začal by som možno tým, že ako sa aj v tej správe hovorí, tak rast ekonomiky, alebo ako ste to nazvali, je spôsobený klesajúcimi cenami ropy, ale myslím si, že u nás, a to by som sa chcel opýtať, že ako to vidíte vy, že ten rast ekonomiky minulý rok, ale myslím, že som to videl aj v nejakom vyjadrení z konca minulého roka u vás, vaše vyjadrenie, bol spôsobený hlavne dotáciou z eurofondov. Pretože ako môžme vidieť, tak vlastne výdavky v roku 2014 boli 33,4 mld. verejnej správy a výdavky v roku 2015 37 mld., ale vidíme, že v rozpočte oproti roku 2014 bolo trikrát viacej eurofondov, kde v roku 2014 to bolo 1,26 mld. eur a v roku 2015 to bolo 4,28 mld., čo je teda pomerne výrazný nárast. Keby sme to tak laicky zobrali, tak sú to 3 mld. eur, ktoré prišli vďaka eurofondom do ekonomiky, a myslím si, že toto je výrazný prílev peňazí do rastu alebo do ekonomiky, čím sa vlastne navýšil aj hrubý domáci produkt, alebo teda malo to veľký vplyv. Takže toto by ma zaujímalo, že ako toto hodnotíte.
Ďalšia dôležitá vec, ktorú ste aj vy spomenuli, alebo tak nepriamo je v tej správe spomenutá, a to je zvyšovanie zadlženosti domácností. Pretože vidíme tu taký úkaz, že deje sa to v celej Európe, úrokové miery klesajú a, samozrejme, na to reagujú ľudia, vidíme to teda hlavne v tom sektore spotrebiteľskom, kde, ako ste aj spomenuli, vlastne rastie dopyt po bytoch, tým pádom aj ceny. Ale čo z toho vyplýva?
A ja by som chcel povedať taký možno jeden príklad a potom ešte budem pokračovať, že vlastne človek, ktorý sa kvalifikoval na úver 100-tisíc eur, sa dnes, pred pár rokmi, sa dnes vďaka týmto nízkym úrokovým mieram kvalifikuje na povedzme 120-tisíceurový úver, avšak tá zaujímavá, čo sa taká, také momenty, čo sa deje v obyvateľstve, je, že ľudia nevyužijú túto možnosť nižších úrokových mier na to, aby možno si nejakým spôsobom šetrili a rýchlejšie ten úver splácali a možno ani nemajú možnosť, pretože práve tie ceny nehnuteľností, ako ste spomenuli, rastú, čiže na to, aby si dovolil ten istý štandard, musia kúpiť byť za vyššiu cenu a pri týchto úrokových mierach to nie je problém. Ale povedzme si na rovinu, ako dlho vieme garantovať takéto nízke úrokové miery? A akonáhle tie úrokové miery pôjdu hore, tak je otázka, do akej miery si obyvateľstvo bude schopné tieto úroky platiť a potom aj vlastne tie zlyhané, teraz máme veľmi dobrý počet zlyhaných úverov, je nízky, ale otázka je, či to tak bude aj naďalej, keď tie úrokové miery sa začnú zvyšovať práve preto, že tie ceny sú navýšené. A už sme tu raz takúto bublinu zažili, aj keď teda z iných dôvodov, ale to riziko tu je. V roku ´99 až 2000 sme investovali do ozdravenia bánk približne 12 % z HDP, čo je veľká čiastka.
Takže tu by som ešte povedal potom možno takú ďalšiu vec, že keď sa pozrieme, aj vo vašej správe vlastne to je, momentík, ja si zoberiem ten papier, vo vašej správe je to, že naša krajina v porovnaní s eurozónou má jeden z najvyšších, alebo nie že najvyšší, ale má medziročný rast úverov, za minulý rok to bolo 13,5 %, predtým sa to pohybovalo okolo 12 %, alebo nejak tak, kde, vidíme, v eurozóne ide opačný trend. Ten rast úverov klesá, čiže je menší nárast úverov. U nás teda vidíme, že práve toto potvrdzuje to, že tá zadlženosť aj nášho obyvateľstva rastie.
A ďalší dôležitý faktor podľa mňa, ktorý máme v našej krajine, je ten, že ten rozdiel medzi príjmami a výdavkami našich ľudí. Vieme, počujeme a hovoríme o tom, že máme veľa ľudí, ktorí žijú, keď tak poviem ľudovo, z výplaty do výplaty. Nie, nemusí to byť nevyhnutne tým, že by mali nízke príjmy, ale možno ani nevedia úplne hospodáriť, ale pri mnohých je to aj tým, že naozaj tie príjmy nie sú nejaké, resp. príjmy sa rovnajú výdavkom, a napriek tomu sú podnecované bankami do spotreby, pretože tie úrokové miery sú nízke.
A, samozrejme, ja chápem aj banky, ktoré si povedia, radšej budem investovať tú prebytočnú likviditu, ktorú mám, ju radšej budem podnecovať do spotreby, do úverov, pretože už je hoci len úroková miera 1,5 %, je zaujímavejšia ako tá, keby som si uložil tie peniaze do ECB prostredníctvom Národnej banky Slovenska.
Takže vlastne tuto nám vytvárajú banky tlak alebo silnú ponuku ešte na nárast tej zadlženosti nášho obyvateľstva, ktoré momentálne pri týchto úrokových mierach je zaujímavé, avšak treba si uvedomiť, že čo sa stane, keď by prišla povedzme nejaká recesia, ktorú sme tu už tiež zažili. Myslím, že samotná Národná banka Slovenska vytkla vláde možno rok - nepamätám si presne - dozadu, že našu zamestnanosť v ekonomike, alebo teda tou silnou časťou ekonomiky je práve automobilový priemysel. Máme tam zamestnaných veľmi veľa ľudí. A ak by toto, ak by doslova došlo k recesii, tak, samozrejme, toto je odvetvie, ktoré prvé, ako v prvom sa to odrazí, čo, samozrejme, bude mať dopad aj na zamestnanosť. A vieme, že pokles zamestnanosti bude mať automaticky práve pri tak vysokej zadlženosti veľmi negatívny vplyv. Ako sme na toto pripravení alebo či vôbec uvažujeme s takýmto scenárom a ako sa naňho chystáme?
Pretože ďalšia vec, možno si povieme dobre, máme klesajúci verejný dlh, ale je to naozaj tak? Pretože keď si to pozrieme v absolútnych číslach, tak áno. Alebo ináč to poviem. Dynamika rastu HDP vďaka tomu, že nalievame eurofondy, banky pumpujú peniaze do spotreby, tak HDP nám rastie. A toto sú asi dva kľúčové motory toho, prečo nám rastie ekonomika, a preto HDP rastie rýchlejšie, ako rastie verejný dlh, ale nemôžme povedať, že by verejný dlh klesal, však tak sa to ani nehovorilo, ale mediálne to mnohokrát je tak zaujímavé, že máme pocit, ale keď sa pozrieme na skutočné čísla, tak vidíme, že verejný dlh v roku 2014 bol 41,3 mld. a v roku 2015 43,158, ak chcem byť presný, čo je nárast o 2 mld. eur. Čiže nám sa zvyšuje aj náš verejný dlh.
A možno vláda tak ako práve tým, a teraz ako by som tak povedal, mediálne prezentuje, ako sa jej darí, ako zabezpečuje hospodársky rast. Ale opäť buďme možno trošku úprimní. Toto je následkom toho, čo sa deje v celej eurozóne. Ja by som bol opatrný vo vyjadreniach, že toto je výsledkom dobrej práce, lebo vezieme sa na vlne, ktorá zasahuje alebo postihuje, ale v tom dobrom slova zmysle, celú Európu. A nemôžme povedať, že toto je teda následkom nejakého dobrého hospodárenia.
A práve pri tom hospodárení by som skôr povedal, že tu sa môžme pozrieť na verejnú mienku. Dnes vidíme, že ľudia nechcú platiť dane, pretože majú pocit, že ich platia do čiernej diery. My využívame mnohokrát, by som povedal, také invazívne alebo násilné nástroje, alebo vymáhame vlastne dane takou hrubou silou. Ale myslím si, že práve toto je dôležité brať do úvahy a uvedomovať si, že aký má kredit pri hospodárení naša vláda. Pretože ak ľudia uvidia, že dane, ktoré platia, sú hospodárené dobre a prinášajú v konečnom dôsledku úžitok aj im, tak tie dane budú platiť omnoho radšej. Ale dnes takéto povedomie u ľudí nie je. Naozaj to povedomie je, že ľudia dane musia platiť, lebo tak to je nastavené, čo je dobré, ale proste robia to s nevôľou a skôr majú predstavu o tom, že proste ide to do nejakej čiernej diery a vôbec nemajú z toho žiadny benefit.
Takže to je také krátke zhrnutie, ktoré som ja chcel ešte k tomu položiť. Možno takých pár zamyslení a zároveň z toho vyplývajúcich otázok.
Pozerám ešte, čo som, či som niečo nevynechal. Nie, myslím, že je všetko, čo som chcel povedať. Takže by som vás poprosil možno aj o takú vašu reakciu.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
