Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v tejto zlúčenej rozprave sa vyjadriť k niektorým témam, ktoré, myslím si, ešte znesú komentár, pretože dlho hovoríme o tom, že presne toto fórum by malo byť na to, aby témy prinášalo, pri prvých čítaniach odhalilo teda idey svojich návrhov a tém, ktoré by chcelo vyriešiť, a zároveň po otvorení tejto diskusie a náznaku tých riešení poprosiť toto plénum, aby posunulo návrhy zákonov...
Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v tejto zlúčenej rozprave sa vyjadriť k niektorým témam, ktoré, myslím si, ešte znesú komentár, pretože dlho hovoríme o tom, že presne toto fórum by malo byť na to, aby témy prinášalo, pri prvých čítaniach odhalilo teda idey svojich návrhov a tém, ktoré by chcelo vyriešiť, a zároveň po otvorení tejto diskusie a náznaku tých riešení poprosiť toto plénum, aby posunulo návrhy zákonov do druhého čítania, aby sme ich mohli následne aj presadiť, aby mohli začať fungovať.
Vystúpenie rozdelím do dvoch okruhov.
Začnem voľne tým, kde Juro Droba skončil. A to bude téma gastrolístkov. A potom ako človek, ktorý sa dlho pohyboval v prostredí malého, možno až mikro- a stredného podnikania poviem zopár poznámok k niektorým bodom, ktoré, myslím si, sú dôležité na to, ako som spomínal v predchádzajúcom vstupe, aby vedeli urobiť účinný boj proti nezamestnanosti.
Téma gastrolístky je z môjho pohľadu téma takzvaného podnikateľského neba, kedy si niekto vymyslí, že presadí do zákona spôsob podnikania, zadefinuje si zopár sebe blízkych, možno dokonca rovno straníkov do firiem, ktoré môžu iba a len v tejto oblasti podnikať, a následne uvalí povinnosť úplne, úplne na všetkých. Toto je jednoducho nefér. A keď niekde existuje reálny príklad, že politická moc alebo sila štátu je zneužitá pre účely štyroch ľudí, tak je to presne príklad gastrolístkov.
Tú iróniu spomínal pán Jurzyca. A podľa mňa mal až zdvihnúť prst a povedať, že toto sa môže stať aj v iných oblastiach a niekto sem príde s nejakým reálnym nápadom. Napríklad mne napadá, že ak niekto bude chcieť pod rúškom sociálnodemokratického vyrovnávania sa problémov na školách zavádzať uniformy a vyčlení päť firiem, ktoré tie uniformy budú môcť šiť, je presný príklad toho, že vie niekto vytvoriť podnikateľské nebo, päť firiem bude dodávať uniformy, budú to straníci možno súčasnej koalície cez schránkové firmy, aby sa na to nevidelo, samozrejme, že sú v orgánoch týchto firiem, a budú zarábať na tom, že štát si vymyslel takýto kšeft, budú zarábať na tom, že si nebudú môcť pomôcť, a zároveň nad tým bude tá marketingová strecha a tá bude znieť, že potrebujeme vyriešiť to, aby sme deti na školách mali oblečené rovnako a neexistovali z hľadiska ich oblečenia sociálne rozdiely. Nie je to nápad. Je to irónia. A takto to, prosím vás, nerobme.
Preto gastrolístky zo všetkých argumentov, ktoré tu zazneli, je treba, ja to nazvem, zdobrovoľniť, čo sa vlastne rovná zrušeniu, pretože si myslím, že obeživo – euro – je dostatočný cenný papier na to, aby si ľudia vedeli realizovať svoju základnú potrebu. A to je ísť sa odstravovať.
Tie argumenty počúvame z druhej strany. Hlavne, myslím, aj minister Richter ich použil, že gastrolístky zabezpečujú udržiavanie stravovacích návykov a ľudia, ktorí by dostávali namiesto gastrolístkov eurá, by sa možno prestávali stravovať. A zároveň hovorí, že gastrolístky zabraňujú zneužívaniu eura na nákup alkoholu alebo že fajčiari si nemôžu kúpiť cigarety. To je falošný argument. Ak je niekto alkoholik, ak je niekto fajčiar a gastrolístky si vymení s kolegom alebo zvolí iný systém, viem, že je to zakázané, aby toto za alkohol a cigarety sa dalo vymieňať, ale netvárme sa, že sa to nedeje, možno niekedy aj priamo v prevádzkach, tak vytvára iba veľmi falošný argument na to, aby sme jednoducho zamestnancom po dohode so zamestnávateľom vyrobili jednu základnú vec, že by sa mohol rozhodnúť, či pre realizovanie svojej potreby sa odstravovať si vyberie peniaze alebo gastrolístky. Myslím si, že obrovské percento ľudí by si vybralo peniaze, a preto zdobrovoľnenie tejto voľby sa zdá mnohým, podľa mňa zainteresovaným možno aj priamo v tomto kšefte ako nedobrá vec.
Druhý argument, ktorý som počul, myslím, že z úst pána Buriana bol, že nie je tam nastavený systém, respektíve systém na zdanenie a zodvodovanie a podobne a že teda akým spôsobom k tomu prikročiť a bolo by to nesystémové. Ja mám pocit, že zrovna poslanci tohto pléna, ktorý paušálne náhrady nemajú pod žiadnym iným zdaňovacím mechanizmom, by si mali dať veľmi pozor na ústa v tejto téme, pretože ak paušálne náhrady pán Burian berie, tak tiež by sa mohol zamyslieť, či je to systémové, a keď máme dopriať našim ľuďom aspoň to, že sa môžu za peniaze odstravovať, tak viem si predstaviť, že tento systém zostane alebo sa nejaký navrhne. Čiže je to absolútne falošný argument. A nechať možno aj bez daňovej povinnosti ako príjem tento nárok na stravu v plnej výške nie je až tak nesystémová vec, ak ju pomeriame s tým, kde my neplatíme dane a odvody z našich paušálnych náhrad.
Myslím si, že ešte tretia vec, ktorú je veľmi dôležité pri gastrolístkoch spomenúť, je, áno, to, čo spomínal aj Juro Droba, rozhodnutie alebo nález Protimonopolného úradu, ktorý tieto firmy a ich spôsob podnikania nazval a odhalil ako kartel, čiže ďalší chorý prvok na trhu, ak sa máme tváriť, že tieto firmy pôsobia na trhu. A myslím si, že je to dostatočný tlak na to, aby každý kompetentný a rozumný člen tohto pléna zahlasoval za predložený návrh a jednoducho toto podnikateľské nebo pre zopár vyvolených zrušil.
Myslím si, že ak sa pozrieme do histórie týchto návrhov, tak tá debata je odblogovaná, dokonca v tejto volebnej kampani – poslednej – sa stala kvôli nálezu Protimonopolného úradu aj témou predvolebnej kampane. A tých, ktorí majú troška čas a cit pre verejnú mienku a názory ľudí, ktorí sú do tejto hry na nejaké stravovacie návyky zavlečení, čiže všetkých ľudí, ktorí sa živia prácou a dostávajú stravné lístky alebo toto čudné obeživo, tak je tu obrovský tlak práve, aby sa toto zrušilo. Argumenty tu nevychádzajú, je to téma, ktorá voľby, samozrejme, nerozhoduje, ale jednoznačne si neviem predstaviť kto zo zamestnancov by kopal za to, že miesto eur dostáva stravné lístky.
Myslím si, že nie je potrebné o tomto viacej hovoriť, pretože po debate, ktorú sme tu absolvovali, by bolo neúčelné presviedčať presvedčených a tváriť sa, že dokážeme presvedčiť nepresvedčených, alebo tých, ktorí majú iné motívy udržať tento biznis pri živote, aby zmenili svoj názor. Ja len chcem vyzvať aj z tohoto miesta, keďže nehovorím len k plénu parlamentu, ale aj určitým spôsobom k verejnosti, že bol by som veľmi citlivý a veľmi pozorne by som si teda prečítal, kto a ako sa k otázke zdrobrovoľnenia alebo zrušenia gastrolístkov pri hlasovaní o tomto návrhu zákona zachoval. A sú čím ďalej, tým viac vyzývaní ľudia, aby sa správali len a len konzistentne, teraz súčasťou vládnej koalície, ktorí často hlasovali aj v koalícii Ivety Radičovej, aj v minulej opozícii za tento návrh, sa správali spôsobom, že vstup do vlády nemení ich svedomie a presvedčenie a charakter a zahlasujú rovnakým spôsobom, ako hlasovali pred tri štvrte rokom, pred rokom a pol a v rámci 5-ročného obdobia, keď pozrieme, rovnako. To znamená, že aspoň určitá miera konzistencie svojho vlastného presvedčenia v tejto otázke by zrušenie gastrolístkov vedela vyriešiť, pretože by sme tak získali podľa mňa, ak som to dobre rátal, tak až ústavnú väčšinu. Čiže je to výzva, samozrejme na zástupcov strán SIEŤ a MOST – HÍD, ktoré sú súčasťou koalície, pokiaľ ide o niektorých nových, táto výzva neplatí, ale u tých, ktorí sa tu vyskytli znova, presne padá tam, kde má byť. V opozícii, myslím si, aj tým, že spolu predkladáme so stranou SaS viaceré návrhy aj tento návrh, je asi naše presvedčenie jasné. U ostatných aj na základe vývoja debaty vidím, že viac-menej ťaháme za jeden povraz.
Druhá časť môjho vystúpenia by sa teda venovala problémom alebo návrhom zákonov, ktoré nesúvisia s gastrolístkami, ale súvisia s tým balíkom, nazvem ho voľne, Zákonníka práce. A mám tiež zopár poznámok, tak ako som to hovoril aj predtým, aby sme či už tému tzv. minimálnych mzdových nárokov alebo 36 mesiacov verzus 6 mesiacov pri možných súdnych sporoch, alebo agentúrne zamestnávanie zobrali veľmi na vedomie. A ja vyzývam už druhýkrát, aby sme ich vnímali v celku.
Zachytil som tlačovú konferenciu pána poslanca Beblavého a mám pocit, že nie veľmi pochopil účel predkladania štyridsiatich návrhov zákonov. A len sa voľne pýtam, na čo bolo toto treba. Myslím si, že je dosť jasné, že opozícia, a zopakujem to, má s témami prichádzať, má ich otvárať, má otvoriť diskusiu, prísť s riešeniami a snažiť sa pod tlakom tieto riešenia presadiť. Je len možno môj malý apel, ak sa mu zdajú tie jeho vyhlásenia na tlačovej konferencii, ktoré viedli jednak k množstvu a kvantite týchto návrhov alebo ku kritike z hľadiska recyklácie niektorých návrhov, že je táto debata tak troška úderom pod pás, pretože, áno, a nikto to nikdy nespochybnil, niektoré návrhy sme tu opakovane a opakovane a opakovane predkladali a robíme to práve preto, že neboli presadené. To, že sa naše názory nemenia a že využijúc štvrtú schôdzu parlamentu ako tú prvú riadnu, kde môžeme prísť s návrhmi zákonov, je predsa to, čo sa od opozície očakáva. Pýtal som sa vo faktickej poznámke, keďže sa tu vyhovárali na lehoty, že vláda mala spĺňať nejaké lehoty po programovom vyhlásení vlády a podobne, tak som sa skúsil opýtať aj vládnych poslancov, prečo oni sami neprišli s nejakým jedným jediným návrhom zákona, a odpoveď som do teraz nedostal. Čiže, pán poslanec Beblavý, vyzývam na tú diskusiu nie cez tlačovky, môžeme si sadnúť, a dúfam, že o kvantite, spôsobe podávania aj kvalite tých návrhov sa vieme pobaviť mimo tlačových konferencií. A budeme to robiť spôsobom, ako sa na opozíciu patrí, a to, že budeme kritizovať a atakovať vládu s našimi nápadmi, a nie strieľať do vlastných radov. Vypnutie friendly fire, ako možno sa hovorí, je len a len dobré a je, myslím si, v prospech Slovenska, a preto dúfam, že sa pochopíme, že 40 návrhov zákonov, respektíve všetky návrhy opozície, ktoré na tejto schôdzi, ktorú volám opozičná, boli predložené, vedie presne k tomu, kde opozícia má pôsobiť. A to je označenie tém a, keďže sme v prvom čítaní, čiže navrhnutie ideí, ako tieto témy riešiť.
Mal som ešte jednu poznámku k výzve od pána Buriana, kde ja som vnímal jeho vystúpenie skôr, a chcem mu zaň poďakovať, pretože je to jeden z mála vládnych poslancov, ktorý sa vôbec unúval vystúpiť v tomto pléne. A zaznelo v jeho vystúpení, že podáva teda ruku. Takže do budúcna by som chcel teda vidieť nejakú realizáciu tej podanej ruky. A keďže výsledok našej práce sa prejavuje hlavne v hlasovaní, tak možnože už vie teraz tú podanú ruku zrealizovať a vybrať návrhy zákonov, ktoré vie podporiť, pričom vie presvedčiť svoj vlastný klub, kolegov v koalícii. A tak môžeme tu mať riešenie posunutia návrhov zákonov do druhého čítania a realizácia podanej ruky sa pre potreby tohto pléna udeje v priamom prenose.
Posledné dve poznámky, ktoré chcem povedať.
Nebudem tak hutne a vetou po vete komentovať vystúpenie pána Blahu na Facebooku, pretože si myslím, že je jedným z nás, že pri debate mal plné právo sa prihlásiť písomne, mal plné právo prihlásiť sa ústne a ak mal ambíciu nejakým spôsobom skomentovať 40 návrhov opozície, mal sedieť tu, mal to povedať pre toto plénum, aby sme mohli reagovať a nerobili sme z tohoto pléna iba akúsi doplnkovú činnosť, pretože pre neho je dôležitejší ten Facebook. Vyzývam ho do budúcna, ak chce zavádzať a klamať pre získavanie svojej popularity a laikov na Facebooku, nech sa tohoto zdrží. Nesvedčí to debate, nesvedčí to demokratovi, nesvedčí to úrovni toho, čo poslanec Národnej rady má prezentovať. Ak napíše a nevie sa ospravedlňovať za tú vyslovenú lož, demagógiu a získava za to pozornosť a možno aj sympatie neinformovanej časti verejnosti a nevie absolvovať priamy stret s predkladateľom alebo ktorýmkoľvek z nás tuná v pléne, je to podľa mňa, a nebudem ostrý, ale to poviem, zbabelé. Vidím, že viacerí z vás kývate hlavou. A myslím si tým pádom, že to cítime rovnako. Čiže nabudúce, pán poslanec Blaha, ak budete mať záujem povedať, akým spôsobom chceme meniť Zákonník práce, prídite do tohto pléna, prihláste sa sem možno aj dvakrát, budeme veľmi radi odpovedať na vaše podpásové a demagogické útoky na to, že my chceme ľuďom, ktorí sú nezamestnaní, vytvárať pracovné miesta.
A tým pádom voľne sa premostím k otázke tripartity, ja som sa ju tu snažil naznačiť pri mojom prvom vystúpení. A to je, že máme tri entity, o ktoré by sme sa mali zaujímať. A to sú ľudia zamestnania, ľudia, ktorí zamestnanie dávajú, a ľudia nezamestnaní, ak si voľne preložíme tripartitu, tak sú to aj odbory, ako aj tí, ktorí zamestnávajú, ktorí zastupujú zamestnancov, aj tí veľkí zamestnávatelia, ktorí sú pri tripartite zastúpení svojimi zástupcami, a je tam ten jeden dôležitý prvok a to je vláda a vláda by mala mať v prvom rade na mysli boj s nezamestnanosťou a aj v tomto dialógu ťahať za ten správny koniec a vytvárať podmienky na to, aby mohla práca vznikať, a tým pádom reálne zastupovať záujmy nezamestnaných. To by mala robiť.
Jozef Mihál tu naznačil to, že Zákonník práce nemôže byť symetrický alebo vyvážený, musí byť v prospech zamestnanca, s tým všetci súhlasíme, a ten pomer toho naklonenia by sa mal presne tu na tripartite dojednávať. To, že vláda umelo vyhne tento pomer v prospech jednej skupiny, znamená, že nebojuje za tých, za ktorých má, a to sú nezamestnaní, a umelo navyšuje ako keby pod rúškom svojho ideologického presvedčenia tému v neprospech zamestnancov a tým pádom pri mnohých veciach, či je to tých 36 mesiacov, či je to agentúrne zamestnávanie, či sú to gastrolístky, či sú to minimálne mzdové nároky a ďalšie byrokratické veci, ktoré sa snažíme zrušiť, bráni ľuďom zamestnania dávajúcim, aby mohli tie zamestnania vznikať. A preto si myslím, že je dôležité, aby sme v balíku , keďže sme v spojenej rozprave, tieto návrhy prijali.
Toľko moje poznámky a prosím ctené plénum o podporu návrhov aj tú optiku, že sa jedná balík, a nie rozoberanie po jednotlivých konkrétnych veciach, a ďakujem vám teraz za pozornosť.
Skryt prepis
