Videokanál klubu

Ďakujem, Gábor, a keďže ty si taký známy priblížením, možno aj metaforami a nejakým symbolickým vyjadrením, ten meter a jeho lepenie alebo narovnávanie je podľa mňa veľmi dobrá metafora. Keďže tak, ako som ja spomínal v piatok, rokovanie o zmene rokovacieho poriadku zle začalo, zle pokračuje a mám obavu, že aj zle skončí, a to hlavne z tej príčiny, že už úplne na začiatku si stanovili, že budú veľmi nevyvážené pravidlá medzi vládou, medzi koaličnými poslancami, respektíve tí, ktorí sú zvolení do funkcie, napríklad predseda Národnej rady, a opozičnými poslancami. A ten meter naozaj, ja to podpisujem, sa im nepodarí vylepšiť žiadnym pozmeňovacím návrhom, preto mnohé výzvy, aby bol tento návrh stiahnutý a prepracovaný a začať to úplne odznova, padá na úrodnú pôdu.
A druhá vec, áno, podpisujem aj to, čo si hovoril úplne na záver, je, že obráťme pozornosť tohto pléna na významnejšie a dôležitejšie problémy, ktoré trápia občanov a ľudí na Slovensku, pretože táto debata z nášho pohľadu zašla už tam, kde ani predkladatelia asi nechceli. My sme si dnes pripli symbolicky na saká to, že niekto má záujem pochovať slobodu slova a pochovať demokraciu. Preto naše trikolóry majú z jednej časti čiernu farbu, pretože náhubkový zákon, ktorý sa snažia pripraviť, je pochovávanie rovností šancí... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Mrzí ma, že je nás tu tak málo, ale snáď sa nájde niekto z mafiánskych zoznamov, kto zverejní prepis môjho prejavu a potom si ho budete môcť prečítať všetci so záujmom. Veľa tých ľudí na slobode nezostalo, lebo za éry Daniela Lipšica boli mnohí pozatváraní, ale niektorí sú ešte stále vonku a majú takúto zábavku. Takže verím, že aj ostatní kolegovia sa dostanú potom k prepisom môjho prejavu.
No a teraz k samotnej novele rokovacieho poriadku. Odvolávam, čo som odvolal, a sľubujem, čo som sľúbil. Takto nejako sa vyvíja návrh novely rokovacieho poriadku.
Napríklad, pán poslanec Bernaťák, vy súhlasíte s novelou rokovacieho poriadku alebo s pozmeňujúcim návrhom, ktorý predkladáte aj s ostatnými kolegami k tejto novele? Lebo ste podpísaný aj pod jedným, aj pod druhým, ale navzájom sa trochu bijú. Takže, takže preto tá otázka, že či súhlasíte s tou novelou alebo s tým pozmeňovákom, lebo oboje úplne možné nie je. Vysvetlím aj na konkrétnych príkladoch.
Napríklad pôvodný návrh hovorí toto, citujem: "Cieľom predloženého návrhu zákona je zabezpečiť ochranu efektívneho fungovania Národnej rady počas jej schôdzí. Predložený návrh zákona v nadväznosti na sledovaný cieľ upravuje najmä ustanovenia týkajúce sa rozpravy, napríklad možnosť vystúpiť v rozprave len raz, možnosť voľby len jedného spôsobu prihlasovania sa do rozpravy." A čo hovorí pozmeňujúci návrh? "Je vhodnejším riešením, aby mal poslanec možnosť vystúpiť v rozprave nielen raz, ale dvakrát, a to prihlásením sa písomne pred začatím rozpravy, ako aj ústne počas rozpravy. Dve možnosti prihlásiť sa do rozpravy poskytnú poslancom dostatočný priestor na to, aby sa vyjadrili k prerokovanej téme."
Alebo iný príklad. Opozícia vám na predchádzajúcej schôdzi vyčítala nerovnosť medzi koalíciou a opozíciou, ktorá sa prejavovala tým, že poslanci by mali obmedzený časový priestor a členovia vlády by mohli vystúpiť neobmedzene, teda ak sa nejaký minister rozhodne vystúpiť, tak môže rozprávať de facto, koľko chce, bez časového ohraničenia a poslancom je tento priestor obmedzený na 20 minút. Pozmeňujúci návrh znie takto: "Ak požiada o slovo predseda Národnej rady, prezident republiky alebo predseda vlády, dĺžka ich rečníckeho času nie je obmedzená. Ak požiada o slovo podpredseda Národnej rady alebo člen vlády, dĺžka ich rečníckeho času je najviac 20 minút. Cieľom tejto úpravy je zabezpečiť rovnosť príležitostí pre poslancov na jednej strane a pre podpredsedov Národnej rady a členov vlády na strane druhej." Fajn, už je to trochu lepšie. Ak by sme mali ešte aj štvrté, piate alebo šieste čítanie zákonov, možno by ste pochopili, že celá táto novela je hlúposť a nakoniec by ste ju stiahli úplne.
Skúsim teraz znázorniť vývoj rokovacieho poriadku jednou vizuálnou pomôckou, ešte kým je to možné, kým ma odtiaľto nevykážete, alebo kým neprerušíte kvôli tomu rokovanie a nezačnete voči mne disciplinárne konanie. Takto vyzerá bežný meter (rečník ho názorne ilustruje). Dnešný rokovací poriadok meria rovnakým metrom aj opozíciu, aj koalíciu. Novela, ktorú ste predložili, meria dvojakým metrom, jedným pre koalíciu a druhým pre opozíciu. Pozmeňujúci návrh alebo zjednodušene novela novely, pre jednoduchšie pochopenie, sa urputne snaží túto nerovnosť odstrániť, ale moc sa vám to nedarí, pretože dvaja z troch koaličných lídrov budú mať aj naďalej neobmedzený priestor, pán predseda Národnej rady Danko a predseda vlády Fico budú môcť aj naďalej hovoriť tak dlho, ako sa im zachce. Takže lepíte, lepíte ten potrhaný meter, ale stále sa vám ho nepodarilo pozliepať tak, aby bol rovnaký.
Moja posledná výčitka sa týka toho, komu a čomu by sa mal tento parlament venovať. Mal by sa venovať bežným občanom alebo poslancom? Mal by sa parlament venovať tomu, aby sa zvýšila životná úroveň, aby sa mali lepšie, aby boli spokojnejší a šťastnejší učitelia, aby boli spokojnejší a šťastnejší rodičia, aby boli spokojnejší a šťastnejší dôchodcovia, aby boli spokojnejší a šťastnejší pacienti v nemocniciach, alebo tomu, aby boli spokojnejší a šťastnejší koaliční poslanci z toho, ako prešli opozícii cez rozum? Môj názor je, že by sme sa nemali venovať sebe, ale občanom.
Vážené dámy, vážení páni z koalície, ak sa chcete venovať sebe, choďte na kozmetiku, na manikúru alebo na pedikúru, ale nestrácajte čas niečím, čo život ľudí na Slovensku nezmení ani o takýto milimeter.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. No, na začiatok len ako musím poznamenať, že je nás tu podstatne menej, čo by som aj čakal iné. Tak budem pokračovať v svojej rozprave. Čakal som, že tu bude nás trošku predsa viac. Takže som v úvode chcel, alebo chcel som len pripomenúť, o čom som hovoril vlastne v úvode svojho príspevku. Chcel som poukázať na základný argumentačný omyl, kedy si zamieňame asi príčinu s následkom, ktoré viedli vlastne k rozbehnutiu procesu prác na novom rokovacom poriadku, kde som čerpal i z verejne dostupných názorov, ktoré boli publikované. Ja s tým problém nemám, priznávam sa, že som čerpal zo zdrojov, konkrétne to bol článok pána Radoslava Štefančíka, ktorý bol publikovaný v Denníku N už 17. augusta. A len pripomínam, len pripomínam, že potrebujeme robiť úplne iným spôsobom a inak všetko pre to, aby sme naozaj zvyšovali úroveň politickej kultúry. A teraz ku konkrétnym úpravám, jednak predkladanej novely i jednotlivých pozmeňujúcich návrhov.
Plne v tomto podporujem všetky body v pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu pani poslankyne Natálie Blahovej a pána poslanca Ondreja Dostála, ktoré sa pokúsili alebo pokúšajú o takmer nemožné. Jednoducho povedané, zachrániť, čo sa dá, napraviť tento, tento návrh a odstrániť z neho veci, ktoré naozaj, na ktoré budeme stále reagovať a budeme sa k nemu stále ozývať. Najmä vypustiť, mne osobne, akože pre mňa, tak v skryte duše dúfam, že predsa len by sa možno aspoň toto podarilo, vypustiť v § 27 ods. 7, čiže nielen vypustíme novelizačné opatrenie, ktoré zakazuje poslancom pri vystúpení použiť zvukovú, obrazovú alebo obrazovo-zvukovú prezentáciu, ale celé toto ustanovenie. Nielen preto, ako uvádza v pozmeňujúcom návrhu, citujem, "forma vystúpenia (voľný prednes, použitie poznámok, čítanie pripraveného textu) má byť ponechané na rečníka a nie je žiadny dôvod nariaďovať ju rečníkovi zákonom". Pretože, teraz to poriadne preženiem, za čo sa vopred ospravedlňujem, ale ak by bol Stephen Hawking poslancom v Národnej rade Slovenskej republiky, tak by nemohol byť podľa rokovacieho poriadku aktívne vystupujúcim poslancom. No aj preto, keďže toto jediné ustanovenie, čo som pozeral, opravte ma, ak sa mýlim, je, kde sa používa slovíčko "spravidla". A k tejto legislatívnej barličke mám veľké výhrady už od mojich prvých kontaktov so školskými zákonmi. Tam je to dosť časté. Slovo "spravidla" automaticky znamená, že existujú ešte aj iné možnosti. Vytvára sa tým priestor pre sugestívny výklad a pohľad na právnu úpravu. Je tam potom priestor na rôzne precedensy a špekulácie, prípadne i zneužitia.
K pozmeňujúcemu návrhu pánov poslancov Gábora Gála, Tibora Bernaťáka, Andreja Danka i Martina Glváča som počas jednak vystúpenia pána poslanca Gála a potom v preskenovej podobe v nádeji očakával vypustenie alebo preformulovanie tých najspornejších bodov, minimálne od aspoň § 32 ods. 3, ktorý znie, pre zopakovanie: "V rokovacej sále je zakázané používanie mobilných telefónov alebo iných technických zariadení umožňujúcich komunikáciu alebo záznam informácie na telefonovanie, vyhotovovanie fotografií, zvukových záznamov, audiovizuálnych záznamov alebo audiovizuálnych prenosov. To neplatí, ak ide o používanie technických zariadení kancelárie a ak ide o vyhotovenie fotografií, zvukových záznamov, audiovizuálnych záznamov alebo audiovizuálnych prenosov kanceláriou alebo zástupcami hromadných informačných prostriedkov. Voči osobe, ktorá poruší niektorý z týchto zákazov, predsedajúci postupuje podľa odseku 2." Veď dnes vyšiel v komentároch hlavne jeden postreh pána poslanca Beblavého, kde sa uvádza, že až 62 % dospelých Slovákov má vážne problémy s informačnými zručnosťami, kde musíte schopnosť pracovať s technológiami spojiť so schopnosťou pracovať s informáciami. A my pre to miesto toho, aby sa riešila príčina, neviem, prečo odtiaľ boli vysielané živé vstupy z rôznych technických zariadení, nielen smartfónov, ako sme videli aj v rozprave, dá sa to aj inak, tak nielenže zakážeme, ale hrozíme vykázaním zo sály ako daného poslanca ako neposlušného žiačika. Ale nestalo sa tak. Musím oceniť, že aspoň došlo k náprave, že poslanec môže vystúpiť i po ústnom prihlásení. Len upresním, ak sme už tak proti tým technickým prostriedkom, realizuje sa to stlačením tlačítka, ktoré môže zlyhať. A tu je, musím oceniť zase dnešné ústne prihlasovanie do rozpravy, kedy sa naozaj vyšlo mnohým v ústrety. Kiež by tomu bolo aj v budúcnosti. Ale prečo len desať minúť? Naozaj prečo? Dvadsať minút, desať minút, prečo sa dávali tieto časové relácie? Prečo nie viac? Alebo menej.
Našťastie, je tu v § 30 možnosť doformulácií, citujem, "ak Národná rada bez rozpravy nerozhodne o predĺžení rečníckeho času". Chcem dúfať, že toto opatrenie bude platiť pre každého a bude dobrá vôľa tak urobiť bez ohľadu na stranícku príslušnosť rečníka, ak si to daná téma bude vyžadovať. Ale to ukáže budúcnosť. Tak ako aj budúcnosť ukáže, či práve touto novelou rokovacieho poriadku naozaj pozdvihneme úroveň kultúry rokovania v parlamente, či naozaj pozdvihneme celkovú našu spoločnú snahu o pozdvihnutie politickej kultúry našej spoločnosti. Verejnosť nás vníma dosť negatívne, to si povedzme rovno. A ak ešte stále môžem dúfať, že sa dá zamyslieť sa nad tým, že či by sme nemali zísť z tejto cesty a rozhodnúť sa spoločne vypracovať rokovací poriadok, ktorý by bol prijatý tým najširším konsenzom, verím tomu, že je ešte čas, že je ešte čas, aby sme to mohli napraviť.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, milí hostia, ktorí sledujú, pozerám, že je obsadený balkón, tak dovoľte aj mne, nie dlho, ale krátko, vystúpiť k preberanej novele rokovacieho poriadku. A dovoľte mi v úvode sa vysloviť: "The die is cast". Čiže kocky sú hodené. Žiaľ, musím konštatovať, že väčšina sa v tomto prípade rozhodla prekročiť pomyselný rubikon. A napriek odporu opozície, ktorý je tu počuť a aj vidieť, ste sa rozhodli pretlačiť zmenu rokovacieho poriadku. Dovolím si tu ale pripomenúť, že legislatívna úprava poslaneckej práce je len jednou z mnohých častí jedného veľkého systému, ktorý sa nazýva politická kultúra.
Presnejšie, že pri navrhovaných zmenách rokovacieho poriadku, keď sme počuli, tak inšpiráciou, a počuli sme to aj v argumentácii, mali byť príklady z demokratických štátov západnej Európy. Áno, uznávam, inšpirácia legislatívou Nemecka, Rakúska, Dánka či Belgicka znie presvedčivo. Ale ak sa chceme naozaj inšpirovať týmito krajinami, mali by sme sa pozrieť aj na tú spomínanú politickú kultúru. Nie je pritom potrebné robiť žiadnu zložitú komparatívnu analýzu naprieč demokratickou Európou. Skúsme si vybrať len jediný štát, napríklad Nemecko. Súčasťou nemeckej politickej kultúry sú celkom iné mimoriadne citlivé reakcie verejnosti na škandály politickej elity. To znamená, že ak sa napríklad v prípade mimoriadne populárneho ministra obrany, potencionálneho kandidáta na spolkového kancelára a navyše človeka s modrou krvou, s odstupom niekoľkých rokov pre-va-lí, že jeho dizertačná práca bola z veľkej časti okopírovaná z iných diel bez vyhotovujúceho uvedenia zdrojov, použitej literatúry, tak okrem toho, že o svoj doktorský titul príde, a práve z tohto dôvodu možno pre nás na Slovensku nepochopiteľného, abdikuje zo všetkých svojich verejných funkcií a vo vrcholovej politike definitívne skončí.
Potrebujeme iný druh analýzy. Nie o spôsoboch hlasovacej procedúry, pravidlách obliekania, zákazoch pitia, jedenia či o dĺžke príspevkov v rozprave. Objektom tejto analýzy by mala byť otázka, čo urobiť, aby sa Slovensko aspoň sčasti podobalo západoeurópskym demokraciám z pohľadu politickej kultúry ako celku. Verte mi, pokiaľ naozaj nechceme, aby opozícia, ako sa tu uvádza často, robila tu kabaret alebo cirkus, treba urobiť všetko pre to, aby inak k tomu nemala žiadnu zámienku. To znamená, že v prípade káuz ich začať vždy riešiť a poukazovať na problémy... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem. Ja len toľko. Áno, všimol som si aj, keď som dočítal, pozrel som si ten sken. Na zadnej strane sú prví štyria Gábol Gál, Tibor Bernaťák, Andrej Danko, Martin Glváč a chýba tu jedine pán podpredseda Hrnčiar z navrhovateľov zákona. Čiže to len svedčí o tom, že návrh zákona, ktorý bol predložený, pôvodný, bol rýchly, rýchlo kvasený, nekvalitný a neodborne pripravený, preto teraz narýchlo hasia a dopĺňajú a snažia sa ho sfunkčniť, aby bol aspoň ako-tak, aby táto novela rokovacieho poriadku bola aspoň ako-tak použiteľná pre potreby Národnej rady.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Na dve veci by som chcel poukázať v súvislosti s vystúpením môjho kolegu.
Po prvé, myslím si, že tak trochu neférovo sa ten pozmeňujúci návrh označuje ako pozmeňujúci návrh pána poslanca Gála. Ja mám otvorenú stránku Národnej rady, webovú stránku, kde je teda sken tohto pozmeňováka, a z tohto skenu vyplýva, že ide o pozmeňujúci návrh pána poslanca Gála, Bernaťáka, Danka a Glváča. A potom v rozprave vysvetlím, prečo považujem tento mikrodetail za dôležitý.
A druhé vec, pán kolega Lukáč sa pýtal na tú rovnosť, ktorá je deklarovaná v tomto pozmeňujúcom návrhu. Využijem príležitosť, že tu sedí aj jeden z predkladateľov a autorov pozmeňujúceho návrhu pán Bernaťák, a chcem sa spýtať, že kde je teda tá deklarovaná rovnosť, ak členom vlády umožníme vystúpiť v dĺžke trvania 20 minút, ale ak poslanec sa prihlási ústne do rozpravy, tak má možnosť vystúpiť 10 minút? Kde je tá rovnosť?

Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj ja niekoľkými vetami vyjadril sa k predmetnému prerokovanému návrhu novely rokovacieho poriadku. V prvom rade si treba uvedomiť, že rokovací poriadok je niečo, čo presahuje jedno volebné obdobie. A tak ako spomenul kolega Gálek, nie celkom sa mi pozdáva, že týmto spôsobom ideme obmedzovať niekoho, kto tu ešte len možno o štyri roky príde. Vnímam túto novelu rokovacieho poriadku ako zbytočnú a polarizujúcu toto plénum. Jedinou snahou tejto novely je dostať poslancov, zvlášť možno poslancov opozície pod kontrolu na žiadosť pána premiéra. Je zvláštne, že pán predseda Národnej rady mu v tomto ustúpil a ťahá za kratší koniec.
Tento návrh tým, že bol predložený narýchlo, podľa mňa aj neodborne, o čom svedčia pozmeňujúce návrhy, ktoré samotní predkladatelia po úvahe dali alebo predložili do tohto pléna.
Ja by som sa rád venoval niekoľkým bodom, ktoré prezentoval v piatok pán kolega poslanec Gál. V prvom bode v čl. IV § 24 ods. 1 za druhú vetu sa vkladá nová tretia veta, ktorá znie: "Návrh poslanca na doplnenie alebo na zmenu návrhu programu schôdze Národnej rady musí byť vyhotovený písomne, odovzdaný predsedajúcemu pred začatím schôdze Národnej rady." Jeho odôvodnenie: návrh na doplnenie alebo zmenu programu je potrebné odovzdať písomne predsedajúcemu ešte pred otvorením schôdze a to obdobným spôsobom, akým sa poslanci písomne prihlasujú do rozpravy. Návrh na doplnenie alebo zmenu programu poslanec neodovzdá predsedajúcemu až po prednesení návrhu, ako je to v navrhovanej novele. Týmto spôsobom bude možné zamedziť rôznym improvizáciám a populistickým podaniam vrátane licitácie. Známe licitácie ako minúty ticha, nezrozumiteľné alebo právnemu poriadku odporujúce návrhy by takouto úpravou bolo možné eliminovať. Mňa zaujalo zvlášť "doplnenie je potrebné odovzdať písomne, aby sa predišlo improvizáciám", možno, a "populistickým podaniam". Podľa mňa, neviem teda vyhodnotiť, čo navrhovatelia myslia pod pojmom populisticky, lebo aj tento návrh novely rokovacieho poriadku je populistický z môjho pohľadu, ale ako chcú zabrániť populistickým podaniam, mi nie je celkom jasné, keďže ja aj písomne môžem navrhnúť minútu ticha. Takže toto je možno otázka aj na navrhovateľov, ako sa s týmto bodom chcú vysporiadať.
Ďalším bodom, tam by som sa chcel venovať, alebo ktorý by som možno chcel, aby mi to bolo vysvetlené, je v čl. I bod 9 vkladá sa nový bod 10, ktorý znie: "Predsedovi Národnej rady, podpredsedom Národnej rady, prezidentovi republiky a členom vlády sa udelí slovo kedykoľvek o to požiadajú. Ak požiada o slovo predseda Národnej rady, prezident Slovenskej republiky alebo predseda vlády, dĺžka ich rečníckeho času nie je obmedzená. Ak požiada o slovo podpredseda Národnej rady alebo člen vlády, dĺžka ich rečníckeho času je najviac 20 minút. V prípade prerokovania návrhu na vyslovenie nedôvery členovi vlády podľa § 109 dĺžka rečníckeho času tohto člena vlády nie je obmedzená." Odôvodnenie: "Cieľom tejto úpravy je zabezpečiť rovnosť príležitostí pre poslancov na jednej strane a pre podpredsedov Národnej rady a členov vlády na strane druhej v prípade, ak požiadajú a slovo a nevystupujú ako navrhovatelia zákona." A tak ďalej a tak ďalej. Ja sa pýtam, kde je tu rovnosť v tomto bode? Síce obmedzíme ministrov na rovnakom čase ako ktoréhokoľvek poslanca, ale minister môže vystúpiť koľkokrát požiada o slovo. Kde je tá rovnosť? Tá rovnosť tu jednoducho nie je. A skóre, ako uviedol, dnes už teda nie je poslanec, Daniel Lipšic, je skóre 21, 20:1; 20 ľudí zhruba, ministri, podpredsedovia a predseda Národnej rady, samozrejme, aj pán premiér, pán prezident môžu hovoriť v podstate bez obmedzenia, ministri s nejakým malým časovým obmedzením a z opozičných poslancov v podstate len podpredsedníčka Národnej rady, aj tá s čiastočným obmedzením. Čiže tiež otázka navrhovateľa, kde tu je cieľ, teda cieľom tejto úpravy je zabezpečiť rovnosť, kde je tá rovnosť? Lebo ja ju tu nevidím.
Ďalším bodom, ktorému by som sa chcel venovať, je bod 10, ods. 29 znie: "Poslanec môže v rozprave podať k prerokovanej veci pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy, ktoré musia byť vyhotovené písomne alebo dané na zverejnenie na webovom sídle Národnej rady, § 82 ods. 2., najneskôr bezprostredne pred ich prednesením v rozprave. Poslanec prednesie svoje pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy na záver svojho vystúpenia v rozprave, a to doslovným prečítaním pozmeňujúceho, alebo doplňujúceho návrhu bez odôvodnenia. Začatie prednesu a skončenie prednesu písomne vyhotoveného pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu je poslanec povinný oznámiť predsedajúcemu." Odôvodnenie: "Pre jednoznačnosť určenia, kedy poslanec predkladá svoj doplňujúci alebo pozmeňujúci návrh, čo navrhuje, aby tak učinil na záver svojho vystúpenia, čas prednesu písomne vyhotoveného doplňujúceho, alebo pozmeňujúceho návrhu sa do dĺžky rečníckeho času nezapočítava. Táto zmena má za cieľ sprehľadnenie celého procesu, keďže doslovné čítanie doplňujúceho alebo pozmeňujúceho návrhu až na záver nenaruší samotné rečnícke vystúpenie poslanca. Poslanec má možnosť poskytnúť ústne odôvodnenie svojho doplňujúceho alebo pozmeňujúceho návrhu priamo v rámci samotného vystúpenia." To, čo navrhujete, vlastne popierate týmto tu. Najprv je návrh, potom je odôvodnenie. Vy navrhujete najprv rozprávať o čomsi a nakoniec zdôvodníme, prečo sme 17 alebo 18 minút rozprávali o niečom, čo z poslancov prítomných v sále, aj keď častokrát v poloprázdnej sále, nikto nevie, o čom rozprávame, ale zdôvodníme to nakoniec prečo. Absolútne táto vec, tento bod úplne postráda akúkoľvek logiku a ratio.
Ďalším z bodov je čl. V prvom bode bod 12 znie: "Predsedajúci vyzve zachovať poriadok poslanca, ktorý svojimi prejavmi alebo činmi v rokovacej sále prekročil hranice slušnosti a ktorý svojím konaním narúša priebeh rokovania. Ak výzva na zachovanie poriadku nevedie u poslanca k náprave, predsedajúci vykáže poslanca z rokovacej sály až do skončenia rokovania v tom istom dni. (...) Ak ani po opätovnom vykázaní poslanec neopustí rokovaciu sálu, môže predsedajúci prerušiť schôdzu Národnej rady na čas nevyhnutne potrebný na obnovenie poriadku. Predseda Národnej rady v tomto prípade bezodkladne zvolá poslanecké grémium. (...) Vykázaný poslanec má právo v dni, v ktorom bol vykázaný, zúčastniť sa na hlasovaní o každom návrhu okrem hlasovania o procedurálnych návrhoch." Odôvodnenie tohto článku: "Je možné, že vykázaním poslanca z rokovacej sály sa nedosiahne sledovaný účel, ktorým je zabezpečenie poriadku v rokovacej sále, pretože je možné, že vykázaný poslanec rokovaciu sálu neopustí, bude tak musieť dôjsť k prerušeniu schôdze." V tomto bode mám v podstate, vidím otázku, je to na svojvôli predsedajúceho, ktorý určí, že či sa ten-ktorý poslanec správa slušne, vhodne, nevhodne, či ruší rozprávaním ostatných, či uráža ostatných. A ja sa pýtam, ako predsedajúci, ktorý má to právo, určí hranicu slušnosti? Podľa akého metra, podľa čoho určíme, či je slušnosť, podľa, aké hľadisko alebo stanovisko, alebo kde bude nejaký kódex alebo niečo, podľa čoho budeme vedieť, čo je slušnosť? Alebo pokiaľ je niečo slušné, pokiaľ slušné nie je?
A potom by som sa venoval ešte jednému bodu, ktorý nie je ale predmetom pozmeňovacích návrhov pána Gála. Ale to je v podstate bod 13 § 32 ods. 3: "V rokovacej sále je zakázané používanie mobilných telefónov alebo iných technických zariadení umožňujúcich komunikáciu alebo záznam informácií na telefonovanie, vyhotovovanie fotografií, zvukových záznamov, audiovizuálnych záznamov alebo audiovizuálnych prenosov." Podľa tohto tu je samozrejme jasné, že už pán poslanec Budaj, Sopko alebo Jurzyca nebude môcť použiť notebook. (Reakcia predkladateľa.) To máš tu, pán kolega. Ešte raz, v rokovacej sále je zakázané používanie mobilných telefónov alebo iných technických zariadení umožňujúcich komunikáciu a záznam informácií. To môžem robiť aj na notebooku, aj na mobile. (Reakcia predkladateľa.) Na vyhotovovanie fotografií, zvukových záznamov... To je možné, je možné... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec, do mikrofónu, nedebatujte s navrhovateľom!

Lukáč, Jozef, poslanec NR SR
Navrhovateľ mi tu odporuje a skáče do reči (vyslovené s pobavením), ale v princípe toto nebude možné. Ale tento bod a tento zákaz viac-menej vieme, prečo tam je, pretože mnohí poslanci vyhotovovali záznamy. Ale z pohľadu nepoužívania týchto zariadení v sále môže ísť aj o to, o akúsi cenzúru, aby poslanci, ktorí sedia v pléne a hrajú sa na mobiloch, neboli prichytení alebo aby ich niekto neodfotil zhora, čo majú v notebookoch, čo majú v mobiloch. Dá sa na to pozerať aj takto. V podstate toto je podnet od občana, ktorý hovorí, prečo nesmiete to alebo ono, aby sme nevideli, čo robíte? No áno, nie je dobré, aby občania, ktorí sú na balkóne, alebo diváci z balkóna videli, čo robíme, lebo to, čo robíme my, je tajné.
Keď to zhrniem, v podstate tým, že vlastne na pôvodný návrh, ktorý bol podaný, je už toľko pozmeňovacích návrhov, bolo by dobré stiahnuť tento návrh a urobiť nový, zapracovať doňho návrhy koalície a opozície a urobiť návrh naprieč politickým spektrom, ktorý nebude na jedno funkčné obdobie alebo jedno volebné obdobie, ale ku ktorému sa nebudeme musieť vracať niekoľko volebných období.
Ďakujem.

Dovoľte mi, aby som aj takto verejne, keďže v piatok v rámci faktickej poznámky som sa vyjadrila smerom k pánovi poslancovi Gálovi tak, že ho to urazilo a urazilo to aj národnostné menšiny. Chcem tu verejne povedať, že slová neboli myslené na urážku, ale boli naozaj len zle pochopené. Ctím si a vážim si každú jednu národnosť, každého jedného občana, a preto sa aj takto verejne ospravedlňujem, cez esemesku som tak učinila aj v dnešnom rozhovore pánovi Gálovi, aj verejne sa chcem ospravedlniť všetkým národnostným menšinám, ktorých sa to dotklo.
Dovolím si jednu krátku poznámku. Je mi ľúto, že vlastne týmto sporom bol poznačený, aj hlasovanie o pozmeňovacom návrhu, s ktorým súhlasila pani ministerka, a teda chcem len podotknúť, že poslanci, ktorí majú plné ústa ochrany detí, sa týmto spôsobom poli... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán poslanec urobil veľmi dobrý prejav najmä v tých momentoch, kde upozornil na poškodzovanie parlamentarizmu. Parlamentarizmus je naša spoločná hodnota, parlamentarizmus stojí nad tým, kto je koalícia, kto je opozícia. Parlamentarizmus je tolerancia a vzájomná politická kultúra. Tú odovzdáme ďalej, keď sa vytvorí nejaký kultúrny jav, nejaké zvykové právo, preberú ho po nás tí ďalší. Vy nás vraciate do 90. rokov, kde HZDS a jeho spojenci neznášali opozíciu a domnievali sa, že oni ju naozaj definitívne zničia, že opozícia je niečo nenormálne, čo narušuje život v parlamente. Chceli vylúčiť celú jednu stranu, desiatky poslancov a potom si tam sedieť sami a diskutovať si len o svojom. Preboha, hádam teraz v 21. storočí nerozmýšľajú takto predkladatelia zákona? Že oni si poriešia pokojné vládnutie tým, že umlčia opozíciu. K parlamentarizmu patrí tolerancia a zniesť kritiku akéhokoľvek charakteru, verbálnu kritiku v parlamente. Nič iné sa tu nerobilo. Vaše zákazy, vaše umlčiavanie parlamentu dokazuje len, že ste si pomýlili storočie.

Ďakujem za slovo. V závere vo mne zarezonovala zvlášť jedna veta "stiahnuť zlý návrh zákona nie je známkou slabosti, ale známkou racionality", úplne sa pridávam a súhlasím s návrhom pána poslanca Žarnaya, ktorému ďakujem aj za jeho vystúpenie. A skutočne vidíme, že naozaj tento návrh nepriniesol nič dobrého a podľa mňa nič dobrého neprinesie. Snaží sa nejakým zvláštnym spôsobom vyriešiť niečo, čo sa má riešiť inak, a nie takouto násilnou a nezmyselnou, zbytočnou a škodlivou novelou rokovacieho poriadku.
Ako bývalý učiteľ veľmi oceňujem aj ten učiteľský prístup. Aj u študentov sa nedá všetko vyriešiť len nejakou novelou alebo zmenou školského poriadku, je to veľmi často o vzťahoch, o vzájomnej úcte, o tom, že spolu komunikujeme, o tom, že motivujeme. Áno, existujú aj nejaké pravidlá, existujú aj nejaké sankcie, ale myslieť si, že vychováme dobrých študentov a zabezpečíme dobrú atmosféru v triede, v škole len tým, že pritiahneme šróby v školskom poriadku, to sa nedá. Takže ďakujem ešte raz pánu kolegovi, aj učiteľovi, aj poslancovi, Otovi Žarnayovi za jeho prejav.