Videokanál klubu

Ja budem tak trochu k celkovej situácii. Ja som rád, že práve hovoril pán Číž, lebo skutočne ilustroval to... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Na predrečníka by ste mali reagovať, nie na pána Číža.

Budaj, Ján, poslanec NR SR
Budem na predrečníka. Proces tvorby legislatívy, ktorý tu teraz sledujeme, je v Národnej rade jedným absurdným divadlom. Tu sa poslanci snažia vysvetliť často prázdnej sále, že dva a dva sú štyri. Niekedy to pojmú opačne: štyri sú dva a dva. Odpredu, odzadu, logickú vec. Na konci dňa čakáme opačné argumenty, tie nezaznejú. Tie nezaznejú, žiadne argumenty. O sedemnástej príde hodina hlasovania, odhlasuje sa, že dva a dva je päť, šesť alebo tri. Takisto bez argumentov a Národná rada v podobe absurdného divadla ide ďalej, pokračuje ďalej. Na druhý deň znovu prázdna sála, mlčanie, poslanci predložia nejaký návrh, ktorý je logický, ktorý odôvodní dva a dva sú štyri, z druhej strany nezaznie nič, o sedemnástej hodine sa odhlasuje, že dva a dva je osem.
Takto na absurdné divadlo sa zmenilo rokovanie Národnej rady o závažných problémoch, ktoré sa dotýkajú občanov Slovenska. Napokon gastrolístky sú každodennosť, ktorú nachádzajú vo svojej peňaženke, a každodennosť, ktorá im buď robí potešenie alebo ich obťažuje, a rozhodnúť sa dá o tom, len keď zaznejú argumenty. Nie slová, ktoré zazneli pred chvíľou, že dalo by sa o tom baviť, ale nemá to cenu. Nie je iná scéna a tu to má cenu, tu sme za občanov a tu majú odznievať argumenty.

Ďakujem. Dobre si popísal stav, aký tu máme. To znamená, niekto si vymyslel podnikateľské nebo, presadil do zákona, že zopár firiem bude vydávať lístočky, odčerpá zo systému, myslím, 60 mil. eur a tieto lístočky budú otravovať prevádzkovateľov gastrozariadení, budú otravovať samotných ľudí a nejakým zopár siedmim, ôsmim, desiatim ľuďom budú vyhovovať a zároveň títo ľudia si budú potom chovať svojich vlastných politikov, ktorých tu máme v pléne, a tí im toto podnikateľské nebo zabezpečujú.
Preto si myslím, tak ako sa pýta aj pán poslanec Pčolinský, že asi tu nebudeme od týchto ľudí počuť argumenty, lebo sú radi, že je to schované, že nemajú žiadny argument a neprídu ho sem povedať. Ale možno sa dočkáme niečoho, že gastrolístky budú nasledovať nejaké drinklístky, a nejaká z koaličných strán si vydefinuje, že budeme nealko nápoje kupovať za drinklístky a potom prídu cigaretové lístky a keďže sú traja v koalícii, tak nebudeme mať len gastráče, ale budeme mať aj drinkáče a cigáče. To znamená, že (smiech v sále) tieto podnikateľské nebá z jedného a z druhého, kedy si vymyslia, že ako sa dá na slovenskej chudobe zarobiť, tak to budú vymýšľať takto. Som zvedavý, či kapitán Danko príde s cigáčmi a Béla Bugár s drinkáčmi. Uvidíme. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pán navrhovateľ, pani spravodajkyňa, ja by som chcel krátko. Ďakujem za tie vystúpenia, ktoré tu boli. Teda ďakujem, Igor, že si to tak dobre odštartoval. Ja by som chcel trošku tiež do toho vniesť taký jeden pohľad, možno komplexnejší. Vidím, že už sa nám tu doplnili aj rady koaličných poslancov na výzvu pani Verešovej (vyslovené s pobavením). Snáď, snáď to popribúda, ale poďme k veci.
Myslím si, že poďme sa pozrieť na to, hovoríme tu o tom, že ekonomike sa darí, reálna mzda stúpa, rádovo okolo 3 %, napriek tomu vidíme a myslím, že čo je, čo je dôležité, aby pri tejto téme odznelo, je to, že na Slovensku máme veľké rozdiely v tom a aj v kvalite života ľudí. Je úplne iné, úplne inak sa na svoje výdavky pozerajú ľudia z mesta, pretože úplne iné majú aj príjmy, respektíve z veľkých miest, povedzme, Bratislava, Košice, Prešov, Žilina, vôbec týchto veľkých miest, a iné sú kraje, kde, ktoré nazývame hladové doliny.
Prečo to hovorím? Vidíme to napríklad aj na momentálne prebiehajúcej téme energií, kde už len, už len, ani nie už len, ale niekoľko stopercentné nárasty energií, či už sa jednalo o radovo desiatky eur alebo stovky eur, ale už aj radovo desiatky eur vyvolali v ľuďoch veľké emócie, pretože sú to pre nich pomerne veľké čiastky, ktoré do ich rozpočtu zasahujú. A práve sa ozývali ľudia, ktorí, ktorých príjmy sú naozaj veľmi nízke, sú či už, by som povedal, tesne nad hranicou minimálnej mzdy alebo sa pohybujú v radovo okolo päťsto, šesťsto eur.
Čo tým chcem povedať? Keď sa pozrieme na priemernú mzdu na východnom a strednom Slovensku, napríklad keď si zoberieme Prešovský kraj, tak priemerná mzda bola za celý kraj 779 eur a priemerná nominálna mzda v Banskobystrickom kraji 861 eur. Toto sú v hrubom, presne tak. Čiže toto sú priemerné mzdy. A to ešte vieme, že tieto mzdy sú ťahané veľkými mestami, kde teda tie mzdy sú samozrejme vyššie, pretože je tam aj, povedzme, odbornejšia práca, sú tam manažéri, pracujú tam manažéri a podobne. Takže keď si zobereme radového človeka, ktorý pracuje, povedzme, vo fabrike, na linke a podobne, tak sa dostávame na čistú mzdu okolo 450, maximálne 500 eur. Toto sú čiastky, kde zaváži každé euro o tom, ako ho môže, môže použiť. Čiže môžeme povedať, že títo ľudia mnohokrát naozaj žijú z ruky do úst, alebo počítajú každé euro na to, aby, aby vedeli zadovážiť živobytie sebe, svojej manželke a svojim deťom, aby vedeli nakúpiť všetky tie požiadavky, ktoré súvisia so školou, oblečením a podobne. A vieme, že tých výdavkov, všetci, ktorí ste rodičia, je naozaj dosť, každým rokom toho pribúda. A práve tam títo ľudia úplne vážia to euro v takom zmysle, že rozmýšľajú nad tým, ako si aj svoj obed pripravia. A my týmto ľuďom chceme diktovať, že majú sa ísť stravovať do reštaurácií. Ja teraz a priori nie som a myslím si, že je správne učiť ľudí, aby dbali na svoju životosprávu, aby dbali na to, že obed je dôležitý, aby sme ich aj podporovali v tom, aby išli a podporovali aj stravovacie a reštauračné zariadenia, samozrejme, ale nemôžme to očakávať od ľudí, ktorí žijú na hrane svojich výdavkov, a dokonca za tie isté peniaze, ako to aj pán Matovič povedal, si dokážu pripraviť omnoho väčší obed. Pretože musíme pripustiť, že v reštaurácii platíte maržu aj za to, že vám ten obed pripravia a že vám ho prinesú. Ale vy za tie isté peniaze si doma dokážete pripraviť omnoho väčší obed. A dokonca tou realitou je, že naozaj ľudia na severovýchode Slovenska a v hladových dolinách Slovenska si tie obedy musia pripraviť nie preto, že by nechceli ísť do reštaurácií, ale preto, že si to nemôžu dovoliť, že oni aj keď tie gastrolístky dostanú, tak ich musia použiť na nákup potravín, na to, aby si ten obed mohli spraviť sami, pretože ten, ten, to reštauračné zariadenie navštíviť nemôžu z toho dôvodu, že je to proste pre nich drahé. Takže, takže preto tie peniaze využívajú skôr na podporu svojho rodinného rozpočtu.
A preto aj ten návrh, s ktorým prichádzame, že nech si vyberú, nech tu je tá sloboda. Pretože aj dneska pán poslanec Kresák v doobedňajšej rozprave hovoril o tom, ako volič si môže vybrať a môže zvoliť, či človek dokáže sedieť na dvoch stoličkách alebo troch stoličkách, že ak je, ak ten volič teda uzná za vhodné, že ten človek dokáže sedieť na troch stoličkách a robiť tri funkcie, tak, tak nech si vyberie. Tuto dávame právo, ale, ale človeku nedáme právo na to, aby si rozhodol, ako použije svoje peniaze na obed. Tak vidím, už aj tuto je určitá veľká nerovnováha medzi tým, akú slobodu človeku priznávame, akú slobodu človeku nepriznávame a v čom mu priznávame a v čom mu nepriznávame.
Takže táto rozdielnosť, ktorú na Slovensku máme, a, žiaľ, zatiaľ nevidíme žiadne riešenia ani zo strany vlády, ktorá by prinášala vyrovnanie týchto regionálnych rozdielov v jednotlivých kútoch Slovenska, ktoré by mohlo potom priniesť, áno, takú tú rovnováhu v tom, že Slováci zarábajú po celom Slovensku približne rovnako a všetci si môžu dovoliť ísť do tej reštaurácie si kúpiť ten obed.
Druhá rovina je aj čas. Sú mnohé zamestnania, kedy ten človek nemá dostatok času na to, aby si sadol do reštaurácie a skonzumoval ten obed, a preto dá prednosť tomu, že si ten obed spraví sám. Alebo sú to potom úplné preferencie, či už sú to stravovacie návyky alebo sú to rôzne diéty a podobne a mohli by sme ísť do, kopec detailov, ktoré nie je potrebné, ale to všetko hovorí v prospech slobody toho zamestnanca, aby si mohol toto vybrať.
Takže prvá rovina určite je tá ekonomická z pohľadu samotného človeka. Nie každý si to môže dovoliť a je veľmi veľa ľudí či už na severovýchode alebo južnom, teda východno-južnom, juhovýchode Slovenska, v hladových dolinách, ktorí si toto dovoliť nemôžu.
Druhý veľmi dôležitý faktor je práve administratívna záťaž. Byrokratický index za minulý rok vypočítal byrokratickú záťaž na bežného podnikateľa na 140 hodín denne. Je to 75 úkonov, pardon, 140 hodín ročne. Sedemdesiat päť úkonov ročne, ktoré priemerný podnikateľ musí vykonať, je to 17,5 pracovných dní. Tento byrokratický index to udáva a je to vo výške 1 471 eur nákladov. Vidíme, že práve toto je vysoké číslo, ktoré nám je alarmujúce a hovorí o tom, že mali by sme práve prichádzať s riešeniami, ktoré uberú z byrokratickej záťaže. A toto určite, bez pochýb gastrolístky spadajú do byrokratickej záťaže, pretože ten podnikateľ s tým má oštaru, s tým, že musí tieto lístky zabezpečovať a vyhodnocovať, rozpočítavať a podobne. Je to preňho len ďalšia mena, s ktorou musí pracovať, ako už podotkol aj navrhovateľ. Takže to je ďalší dôležitý rozmer, to je administratívna záťaž.
Ďalšia je práve tá finančná záťaž, ktorú tu tiež spomenul pán Matovič, jednak pre samotného človeka a jednak v tom, že určité percento odchádza v prospech firiem, ktoré sa tomu venujú, a tým pádom je tým ochudobňovaný aj samotný, samotný človek.
Posledná rovina, ktorú by som chcel do toho vniesť, je práve tá rovina samotných tých papierikov alebo tej podoby, v akej sa to nachádza. To, že človeku, aj už som to čiastočne spomenul, je to celé o tej dôvere, že človeka tu ideme vydeľovať a vlastne odovzdávame mu nejaký papierik. Veľmi sa mi páčila aj tá ilustrácia toho, že človek ináč vníma hlad, ak má v peňaženke, "vníma ináč hlad", ak má v peňaženke gastrolístok, nejaký papierik, alebo ak má peniaze. Veď sa tu bavíme o dospelých ľuďoch, o dospelých ľuďoch, ktorí sú zodpovední za svoje rodiny, za svoje hypotéky, za kopec iných výdavkov, za svoje zdravie v konečnom dôsledku. A my tu ideme teraz dbať o to, aby, resp. dať im nejaké papieriky na to, ktoré im majú evokovať nejaký pocit toho, že áno, musím sa zdravo stravovať a toto ma tu zväzuje na to, aby som teda musel ísť tou konkrétnou cestou spotreby. Že už aj dnes vidíme, že ľudia nachádzajú spôsoby, ako, ako to obísť, že tento nástroj naozaj je nefunkčný. Myslím si, že roky praxe ukázali, že tento nástroj je nefunkčný. A preto je čas ho podrobiť tej skúške toho slobodného výberu. Lebo myslím si, že v tomto je náš návrh veľmi objektívny, že dáva na výber, že naozaj uvidíme, koľko ľudí sa preňho nakoniec rozhodne a ukáže sa, do akej miery ten nástroj je naozaj opodstatnený.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za podporu nášmu návrhu, ktorú teda vyslovili predstavitelia dvoch iných politických strán.

Ja osobne predpokladám, že ho celá vládna koalícia, tento návrh zákona podporí, pretože ak by proti tomu niečo poslanci vládnej koalície mali, tak by tu teraz sedeli a by sa prihlasovali do rozpravy a hovorili by argumenty proti navrhovateľovi, prečo to tak nesmie byť. Toto očakávala som ako pred rokom, ako nová poslankyňa, že tu má byť tá diskusia a že toto je ten dôstojný priebeh parlamentnej schôdze, že rokujeme a diskutujeme a hovoríme o zákone, ktorý sa predkladá. Tu sa však absolútne nediskutuje a to len z dôvodu toho, že na druhej strane nikto nemá k tomu čo povedať, iba sa zahlasuje proti tak, ako majú nakázané. Tak takto som si to skutočne nepredstavovala.

Kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som bližšie predstavil návrh zákona a prečo tento návrh považujeme za dôležitý. Dnes vieme sami, alebo teda neviem ako vy, keď sledujete vaše deti, ale ja keď pozerám na našu Klárku, Rebeku, tak veľakrát sú technicky omnoho už zdatnejšie, ako som ja. Jednoducho žijeme dobu elektronickú a pomaly nám začnú autá lietať a nebudú mať šoférov. Ale v tejto dobe, kedy sú štáty na svete, ktoré rozmýšľajú a úplne vážne rozmýšľajú a vytýčili si cestu k tomu, že budú mať bezhotovostnú ekonomiku, že v ich krajine sa tými papierovými peniazmi platiť už nebude, ani kovovými, ale všetko sa bude platiť platobnou kartou, tak v tejto dobe my naďalej tu ako kebyže sme stále sto rokov za opicami a snažíme sa ľuďom nahovoriť, že je dôležité mať v peňaženke papierik, ktorý vám pripomenie, že ste hladný.
Áno, môžem už dopredu hovoriť, že ako bude argumentovať SMER v tejto veci a zrejme dnes v jednom šíku aj s poslancami SNS, aj MOST-u – HÍD, že pri tých predošlých rozpravách, keď sme predkladali tento návrh, aby sme vlastne ľuďom slobodne umožnili rozhodnúť, zamestnancom, slobodne sa rozhodli, umožnili rozhodnúť, že či chcú dostávať stravné vo forme papierikov, tzv. stravovacích poukážok alebo teda nejakej platobnej karty na stravu, alebo chcú v takej istej výške dostať príspevok na stravu, ktorý nebude podliehať ani zdaneniu, ani odvodom, čiže v podstate dostanú de facto to isté, len teda miesto nejakého navyše papierika budú mať normálne buď peniaze na účte, alebo hotovosť, tak SMER v minulosti argumentoval jedným kľúčovým argumentom, že to nemôžu schváliť. Predsa nemôžu dovoliť, aby ľudia takto hazardovali so svojím zdravím, lebo v prípade ak by sme takýmto spôsobom umožnili človeku sa slobodne rozhodnúť, slobodne rozhodnúť, tak ľudia by sa menej stravovali.
Prepáčte, ale chcel by som zdôrazniť absurdnosť tohto akože argumentu. Ešte raz. Však v peňaženke, ja som si požičal jednu stravenku, v peňaženke ľudia bežne majú peniaze a stravovaciu poukážku. A ja sa pýtam, aký je rozdiel medzi päť eurami a stravovacou poukážkou päť eur? Chcem sa naozaj opýtať, že či si niekto naozaj myslí alebo že ľudia seno žerú, že či teraz ja cítim iný pocit hladu, keď tam mám iba peniaze, ako keď si tam dám ten stravný lístok? Ja si osobne myslím a myslím si, že každý normálny človek si to na Slovensku myslí, že hlad nezávisí od toho, že či máte v peňaženke päťeurový stravný lístok alebo päťeurovú bankovku alebo päť eur na karte, s ktorou platíte v jedálni, do ktorej na obed chodíte, ale záleží od toho, či jednoducho máte k dispozícii spôsob alebo teda nejakú tú formu, ktorou môžte obed zaplatiť. Čiže áno, páni poslanci a poslankyne SMER-u zrejme aj teraz vytiahnu tento kľúčový argument, že nemôžeme predsa zrušiť tie stravenky, lebo ľudia sa budú menej stravovať. Inak povedané, preložené do ľudskej reči, hlad slovenských zamestnancov záleží od toho, či majú stravenku v peňaženke a je vtedy väčší, ako keď tam majú päť eur. Je to jednoducho blud. Veľmi ma to mrzí, že takýmto falošným argumentom sa snažíte obhajovať niečo, čo je čisté zdieranie ľudí.
Firmy, ktoré emitujú stravné lístky na Slovensku, de facto paralelnú menu voči mene, ktorú máme, ktoré zbytočne zaťažujú ľudí, zamestnávateľov a takisto aj reštaurácie, v ktorých ľudia s tými stravnými lístkami platiť musia, a nie že ich zaťažujú, ale ich zároveň aj okrádajú, tak tieto firmy dokopy na tomto biznise zarobia približne 60 mil. eur. Jednoduchá matematika, keďže máme približne milión ľudí, ktorí, zaokrúhľujem, milión ľudí, ktorí používajú stravné lístky alebo majú vlastne takouto formou vyplácaný príspevok na stravu, keď raz firmy, ktoré obchodujú so stravnými lístkami zarobia na stravných lístkoch za rok 60 mil. eur a zarobia 60 mil. eur na milióne zamestnancov, tak o koľko okradnú toho jedného zamestnanca? O 60 eur.
Čiže vaše argumenty o tom, že predsa musia tí ľudia mať tie stravenky, lebo inak nebudú cítiť hlad, sú falošné argumenty a týmto sa snažíte iba zachovať biznis stravenkovým spoločnostiam. A veľmi by ma zaujímalo teda, v ktorej kdo má z vás akcie, je tichý spoločník alebo nejakú, cyperského spoločníka zašitého, schránkovú firmu, v niektorých týchto stravenkových spoločnostiach. Áno, je známe, že aj sponzori vašej strany začali obchodovať vo veľkom v tomto biznise. Dnes niektorí, áno, sú moderní, miesto papierikov dávajú už platobné karty stravovacie. Stále to je ale o tom istom. Firmy, ktoré sú zbytočný medzičlánok medzi, medzi vlastne peňaženkou človeka, v ktorej by mohol mať peniaze, a medzi tým reštauračným zariadením alebo potravinami, v ktorých by si zamestnanec kúpil svoje potraviny, ktoré by uznal za vhodné. Tie firmy, ktoré tam zbytočne zavádzajú a dlhé roky zavádzajú, a SMER s SNS ich dlhé roky vehementne chváli. E, chváli? Háji a chráni a obávam sa, že bude aj MOST – HÍD. Tieto firmy zamestnancov okradnú o 60 mil. eur, lebo toto je ich ročný zisk. Vy tu jednoducho podporujete pijavice, ktoré žijú iba z toho, že tu vydávajú nejaké papieriky, obťažujú zamestnancov, zamestnávateľov, reštaurácie, od reštaurácií si zoberú peniaze, od zamestnávateľa si zoberú peniaze.
Áno, ten zamestnanec môže mať pocit, že však som zaplatil päť eur alebo tri eurá, alebo štyri eurá za svoje meničko, vlastne však ma v ničom neokradli. Ale tá reštaurácia, keď ju raz, niekto od nej pýta veľké percentá za to, že vlastne umožní, aby mala takéhoto stravníka, tak tá reštaurácia to tomu stravníkovi samozrejme zráta. Jednoducho to mäso nemá tú hmotnosť, akú by malo, možno tam neni príloha, aká by mala, možno je kúpené v Poľsku a nie na Slovensku. Jednoducho v tej kvalite mu to určite to stravovacie zariadenie dá pocítiť, alebo mu to dá pocítiť v cene. Lebo keď raz je to 60 eur do roka, stravovacích dní máme plus-mínus, alebo pracovných 250, tak je to približne štvrtina z toho, inak povedané, z jedného obedu alebo jeden obed, ktorý sa stravuje zamestnanec v reštaurácii, je približne predražený o 20 až 30 centov iba kvôli tomu, že tam sú nasadené pijavice, stravenkové spoločnosti, ktoré vy hájite, všemožne hájite a používate pri tom hájení absurdné argumenty, že ľudia ak by nemali stravenky, tak umrú od hladu, lebo potom sa nebudú stravovať.
Preto prichádzame s návrhom zákona, aby sa zamestnanec slobodne rozhodol. Tam, kde majú kolektívnu zmluvu, okej, zastupujú ho odbory. A keď sa odbory dohodnú so zamestnávateľom, že budeme mať v našej firme vyplácané stravné v hotovosti alebo teda na účet, tak to bude a jednoducho zrušia stravenky. Tam, kde odbory nemajú alebo nemajú kolektívnu zmluvu, tak v tom prípade sa individuálne zamestnanec, keď bude chcieť, príde za zamestnávateľom, požiada ho, že viete čo, ja by som chcel predsaj tie peniaze, lebo ja nechcem teda tú stravenku, už som na ňu prestal veriť. Alebo jednoducho bude to volič SMER-u, odskúša to na sebe, zistí, že on má hlad aj bez toho, že by mal stravenku pri sebe, tak jednoducho vypýta si, že namiesto stravenky bude mať peniaze alebo v hotovosti alebo na účte.
Čiže nehovoríme o tom, že násilím, nehovoríme o tom, že zoberme ľuďom stravenky a nedajme im žiadnu náhradu. Nie, chceme namiesto straveniek, aby mali presne tie isté peniaze, presne za tých istých daňových a odvodových povinností. A chceme pri ľuďoch, ktorí sú nie v odboroch, aby sa slobodne rozhodli, či áno alebo nie. Tam, kde odbory majú, rozhodne kolektívne vyjednávania, kolektívna zmluva. Čiže chceme dať ľuďom slobodu, ktorú si zaslúžia. Chceme dať ľuďom úctu, lebo robiť z nich nesvojprávne individuá, ako robíte vy v SMER-e zo svojich voličov, keď tvrdíte, že vaši voliči sú hladní iba vtedy, kedy majú stravenky v peňaženke a iba vtedy sa stravujú, tak je naozaj pohŕdanie vašimi voličmi. A veľmi ma mrzí, že týmto falošným argumentom zakrývate to, že iba hájite biznis stravenkových spoločností, ktoré, ako som povedal, ako pijavice vycuciavajú ľuďom z peňaženiek, tým zamestnancom, zamestnávateľom a reštauráciám, ale doplatia na to zamestnanci, vycuciavajú im 60 mil. eur ročného zisku.
Čiže ten návrh náš je veľmi jednoduchý. Ľudia nech sa slobodne rozhodnú a keď sa tak rozhodnú, budú dostávať presne tie isté peniaze na účet alebo v hotovosti. Bol by som veľmi rád, ak by ste si konečne vstúpili do svedomia, prestali hájiť záujmy stravenkových spoločností, pijavíc, ktoré vyciciavajú 60 mil. eur, každému jednému zamestnancovi 60 eur ročne, a aby ste konečne začali vašich ľudí považovať za rozmýšľajúcich a nie za nejakých húpajúcich koníkov, ktorí vám uveria báchorky o tom, že budú hladní iba vtedy, keď budú mať stravenky v peňaženke.

Kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som predstavil návrh zákona, ktorý predkladám, ja neviem, piaty-, šiestykrát možno počas môjho pôsobenia v politike. Prvýkrát, keď sa o ňom hlasovalo, tak dodnes si to pamätám, že skoro prešiel o jeden hlas. Ten hlas vtedy bol, patril Pavlovi Hrušovskému a akosi sa mu nedarilo vraj zastrčiť kartu do hlasovacieho zariadenia. Aj keď ho jeho sused Richard Sulík upozorňoval, že, Paľo, neblázni, čo robíš. Tak on, akože sa mu trásla ruka a snažil sa to tam trafiť a po tých dvadsaťročných skúsenostiach v parlamente akosi sa mu to do toho času hlasovania nepodarilo. Veľmi ma to mrzelo, keďže som aj predtým videl, ako v podstate bol na takej družnej debate s Jánom Slotom, o ktorom sa tak verejne tu pošuškávalo a pošuškáva, že naďalej je majiteľom jednej z firiem, ktoré emitujú stravné lístky. A preto som to považoval za podraz vtedy, aj zo strany KDH, aj zo strany Pavla Hrušovského, že o jeden jediný hlas neprešiel návrh, ktorým sme mohli ľudí zbaviť trápnych papierikov z peňaženky. Ale nie tým, že by sme im stravné lístky zobrali, ale že miesto stravných lístkov by mali presne takú istú sumu, ale v peniazoch.
Toto je podstata nášho návrhu zákona a rád ho potom bližšie predstavím v rozprave, do ktorej sa zároveň aj tým spôsobom hneď hlásim.

Ďakujem pekne. Ja určite nechcem zopakovať, čo už tu bolo povedané, lebo môžem s tým len úplne súhlasiť. Už len to samotné, že vyhralo súťaž byrokratického nezmyslu je, jednoznačne poukazuje na absurdnosť. A teda takisto, ako povedal kolega Viskupič, určite podporím tento návrh, pretože je veľmi dôležitý a treba to dať do poriadku a odstrániť. Takže vďaka.