Videokanál klubu

Ďakujem, kolega Viskupič, že si to doplnil aj o tento pohľad. Opäť tu vidíme, ako sa vlastne takýmto spôsobom deformuje podnikateľské prostredie, ako sa vlastne demoralizuje. Podnikatelia, ktorí sa snažia podnikať čestne a musia si svoju pozíciu na trhu naozaj férovou súťažou v konkurenčnom boji zaslúžiť, a sú tu firmy, ktoré proste majú krytie, ktoré nie je opodstatnené. Pretože naozaj vidíme, že tak ako aj celá tá debata sa tu odvíja, vidíme, že to nie je opodstatnené, že to nie je potrebné, že ten čas už skončil.
A opäť len pripomeniem vlastne z pohľadu toho podnikateľského prostredia, že sa tu jedná o dva- až šesťpercentnú maržu, ktorú vlastne tieto gastrolístkové firmy vyberajú, na ktorú vlastne ľudia doplácajú, a je úplne zbytočná, je imaginárne vytvorená len na to, aby sa mohli oni na tomto obohacovať. Tak to len na doplnenie.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, táto rozprava má svoje skryté inotaje. Zapojili sa do nej, hlavne hrot meča SMER-u – pán Číž a pán Bublavý. Síce každý tak troška si protirečia, lebo jeden to vidí tak systémovo a proste a nič ste nepovedali, a druhý dáva príklady, až sa dozvieme, Duško, prepáč, ale naozaj asi plénum bude zaujímať, čo ty teda máš toho tak strašne veľa na rováši (vyslovené s pobavením), že musíš za gastráče chodiť kupovať. Tak uvidíme.
Aby som ale odpovedal tomu systémovému, tej systémovej výtke alebo tomu, že sa nedostatočne a nepoctivo pripravujeme na tieto debaty, a jediný, kto sa tu poctivo pripravuje, je pán poslanec Číž, tak chcel by som povedať, že táto debata je už veľmi stará a veľmi fúzatá. Znamená to, že či s ministerstvom ešte za vlády Ivety Radičovej, alebo potom následne za vlády a mandátu smeráckej 83-ky a teraz už takmer rok po voľbách je tu stále veľká a konzistentná snaha o to, aby sme gastrolístky zdobrovoľnili.
Podľa mňa neexistuje naozaj lepší argument, tak ako hovoril Ján Budaj, že dva a dva sú štyri, znamená, že nechajme ľuďom rozhodnúť, či budú svoje nároky alebo svoje stravovacie návyky organizovať a nakupovať za čudnú ceninu. Čudnú ceninu, ktorú vydávajú štyria alebo piati emitenti, tak sa pekne volajú, keď tu máme jedného drahého, veľkého eminenta a ten vydáva menu, volá sa euro. Čiže ak vieme zvládnuť nákup veci osobnej spotreby, potravín, nákupy áut a všetko, čo realizujeme za eurá, prečo odrazu tu má, a ja ho furt čakám, ten argument, prichádzať nejaký argument, že musíme používať pri nákupe obedov alebo stravných jednotiek inú ceninu, a to sú gastrolístky?
Keďže všetci vieme, že tento argument nepríde, tak potom tu počúvame také smiešne výroky ohľadom toho, že ponúknite nejaký argument, ktorý by vedel akceptovať aj pán poslanec Číž. Keďže tu nesedíte, odpoviem vám tak ako do prázdnej lavice.
Pán poslanec Číž, myslím si, že ľudia zvládnu sa pri zmluve alebo v debate so svojím zamestnávateľom, zvládnu debatu natoľko, že mu povedia, že chcem gastrolístok alebo chcem hotovosť. Nič viac, nič menej v tej debate skryté nie je. Ak sa pýtate na systémové, respektíve nejaké analyzačné predpoklady tohoto nášho zámeru, tak vás odporučím na debatu z predchádzajúceho roka.
Presne teraz bude mať rok, kedy Protimonopolný úrad vtedajšiemu vášmu ministerstvu sociálnych vecí navrhol: zrušte gastráče! Ja to zacitujem z dobovej tlače. "Protimonopolný úrad navrhol ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny, aby zvážil fungovanie systému stravných lístkov, lebo ho považuje za neefektívny. Rozhodnutie vyplýva zo zistení úradu, že na trhu so stravnými lístkami vznikli dve kartelové dohody, týkali sa piatich podnikateľov. Úrad 11. februára rozhodol o pokute 2,96 milióna eur podnikateľom, ktorí gastrolístky vydávajú, respektíve emitujú a distribuujú, avšak rozhodnutie nebolo navtedy právoplatné. Účastníci mohli podať rozklad."
Vysvetlím, čo boli tie dve kartelové dohody. Čiže po prvé, klientov si rozdelili a v obchodoch určili takzvaný gastráčový strop. Čiže tvrdili, že na, "Protimonopolný úrad tvrdil, že na základe prvej kartelovej dohody medzi rokmi 2009 až 2014 podnikatelia uplatňovali voči svojim klientom, zamestnávateľom aj z verejného, aj súkromného sektora dohodu, že nebudú súťažiť o klientov a vytvárať prostredie konkurencie. Ako nástroj na uplatnenie tejto stratégie si rozdelili klientov na tri kategórie, a to na voľných klientov, vlastných klientov a klientov konkurencie, vysvetlil Protimonopolný úrad. V prípade, že podnikatelia predsa len klienta konkurencie oslovili, tak mu dali ponuku, s ktorou nemohli uspieť.
Druhá dohoda, ktorá trvala od 2011 do 2014. roku, spočítali v limitácii maximálneho počtu stravovacích poukážok, ktoré boli prijímané (u pána Bublavého tiež) v obchodných reťazcoch. Dohodli sa na tom, že obchodné reťazce budú prijímať maximálne päť kusov stravných lístkov od jedného emitenta pri jednom nákupe. Čiže zásadným prvkom prvej dohody je systém vyrovnanej kompenzácie strát, čiže dohody o nároku podnikateľa získať nového klienta konkurencie za vopred dohodnutých podmienok v prípade straty vlastného klienta. Tým zabezpečili to, že na trhu mali v priebehu celého posudzovaného obdobia stabilné postavenie, nemenili sa medzi nimi trhové podiely, čiže sa dohodli vydavatelia stravných lístkov medzi sebou, aby sa trhové podiely nemenili, a teda cieľom bolo udržanie stabilných úrovní trhových podielov." Čiže nielenže dostali na základe platnej legislatívy štátom garantovaný kšeft, následne tento štátom garantovaný kšeft si rozdelili na trhu tak, že sa de facto medzi nimi podiely, medzi súkromným a verejným sektorom nemenil. "Protimonopolný úrad hovorí, že uplatňovaním kartelových dohôd sa podmienky na trhu zmenili tak, že neboli ovplyvňované hospodárskou súťažou, ale práve podmienkami dohody medzi týmito vydavateľmi stravných lístkov a tým pádom nevznikala konkurencia a nemohli ceny prípadne pre podnikateľov a verejný sektor klesať.
Pokiaľ ide o ten ďalší následok, tak to spôsobilo to, že na trhu sa uplatňovali vyššie provízie voči klientom, ako by tomu bolo, keby žiadna kartelová dohoda nebola prijatá, uviedla pani Kasenčáková z Protimonopolného úradu. Zámerom kartelu bolo teda zvýšenie výnosnosti na províziách." Čiže dobre strhať tých podnikateľov a dobre strhať verejný sektor priamo teda z obchodovania so stravnými lístkami. Čo môžme teda povedať, že Protimonopolný úrad vtedy konštatoval, že súťaž úplne zlyhala. Hospodárska súťaž na tomto trhu úplne zlyhala, to znamená, že trh je kartelizovaný, lebo v tom období bol kartelizovaný. "Myslíme si, že tento trh je aj do budúcna veľmi náchylný na ďalšie kartely." Čo je absolútne najdôležitejšie z týchto záverov Protimonopolného úradu, je, že sa obrátili listom na ministerstvo práce, ktoré má kompetenciu v tejto oblasti, a navrhli, aby zvážilo možnosť zmeny tohto benefitu, rozumejme, používania gastrolístkov. Úrad podľa pána Thóta navrhuje priamy finančný príspevok k mzde s rovnakým daňovým a odvodovým zvýhodnením ako gastrolístky.
Zopakujem. Protimonopolný úrad navrhol, aby bol nastavený k mzdám priamy finančný príspevok k mzde s rovnakým daňovým a odvodovým zvýhodnením, ako majú gastrolístky. Pokiaľ by ministerstvo tento návrh neprijalo, úrad odporúča zmeniť súčasný systém na dobrovoľný. Zopakujem. Pokiaľ by ministerstvo nesúhlasilo, aby k výplatám bol priamy finančný príspevok s rovnakým nastavením daňových a odvodových úľav pre tieto gastrojednotky, tak úrad, Protimonopolný úrad navrhuje, aby bol súčasný systém zdobrovoľnený.
Aký návrh máme v laviciach? Máme návrh v laviciach, ktorý podala strana OĽANO – NOVA a SaS, myslím, alebo jej predstavitelia, aby sme používanie gastrolístkov zdobrovoľnili. Preto vás, pán poslanec Číž, upriamujem na túto štúdiu, ktorú nevypracovala ani opozícia, nevypracovali ju ani naši odborníci, vypracoval ju Protimopolný úrad, ktorý tvrdí, že v rámci podnikania s gastrolístkami je prostredie kartelizované. Vydiera to podnikateľov, vydiera to zamestnávateľov, ktorí organizujú stravné jednotky pre svojich zamestnancov aj vo verejnom sektore, a preto je lepšie pristúpiť k priamym platbám k platu alebo systém zdobrovoľniť. Neviem, kam by debata, ktorá naozaj smeruje k tomu, že dva plus dva sú štyri, mala ísť ďalej a aká iná váha argumentov je pre vás dôležitá, ako keď analytické jednotky, ktoré fungujú na Protimonopolnom úrade, vydali tento záver?
Čiže ak sa budete inšpirovať len týmto, nemáme tam žiadnych ani SaS, ani OĽANO, žiadnych politických nominantov. Myslím si, že objektívne zhodnotenie tohoto faktu by ste mohli zobrať v úvahu aj pri vašom záverečnom hlasovaní o našom návrhu a posunúť ho prípadne z druhého čítania. Ak by váš argument bol to, čo som spomínal vo faktickej, že máte stále snahu udržiavať, respektíve generovať nové podnikateľské nebá pre vám blízkych ľudí a zaviedli by ste po gastrolístkoch lístky na ošatné alebo na drinky alebo na cigarety, tak my vám v tom chceme účinne brániť. Preto navrhujeme zdobrovoľnenie gastrolístkov, aby sa zamestnanec mohol rozhodnúť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pani predsedajúca. No, ak ste, pán Bublavý, pripravený, ja sa na vás obrátim v tejto sfére, s tými nákupmi, teda. Ale vy sám vlastne argumentujete, pán Bublavý, jak sa vlastne podfukuje s tými gastrolístkami, lebo primárne ste argumentovali, že podporuje gastropriemysel, tie reštaurácie. No, vážený, keď vy za lístky si chodíte kupovať mäsko a varíte si v sobotu, nedeľu, tak vlastne gastropriemysel ide dolu vodou. Vy ste kazisvet celého úmyslu. Vy si to nosíte domov a varíte si pekné zdravé rezníky, a nie aby ste si dali na tom prepečenom tuku v tých reštauráciách to menu. Takto unikajú peniaze z nášho podnikania podobnými poslancami. (Výkrik v sále, prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš, Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec Bublavý, prosím vás, nevykrikujte!

Budaj, Ján, poslanec NR SR
Ja neviem pána poslanca Bublavého zastaviť.

Ďuriš, Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Áno, ja viem, že máte toho veľa na rováši. Budete mať ešte viac, keď budete vykrikovať.

Budaj, Ján, poslanec NR SR
Vzdávam sa ďalšej argumentácie a myslím, že je to jasné. Sme na jednej lodi, pán Bublavý. Preč s gastrolístkami!

Ďakujem pekne. Povedali ste tu viac takých vážnych argumentov, z ktorých najdôležitejší je pre mňa alebo aj pre mnohých, ktorí o tejto novele hovoríme pozitívne, že peniaze stále získavajú vlastní, tí, ktorí pracujú s gastrolístkami, hej. To znamená, firmy, ktoré poskytujú tieto gastrolístky. Ja len teda pripomeniem, že trh alebo biznis, nie trh, ale biznis týchto gastrofiriem neustále rastie. Ziskovosť firiem neustále rastie každý rok. Každý jeden rok. Neviem to rýchlo nájsť, ten správny graf, ale našla som, nie nenašla som ten správny. Len firma DEJEUNER LE CHEHQUE v roku 2015 mala čistý zisk 12 545 415 eur. Len jedna firma. Takto tu máme ďalšie firmy, ktorých, naozaj, ak sa pozriete na tie grafy rozvoja ich biznis plánu, skutočného ale, vychádza, že stále rastú. Dokiaľ budú rásť? Dokedy im neháme takúto príležitosť a možnosť? Sú to peniaze, ktoré sa strácajú v systéme alebo sú len pre určených ľudí. A ako som povedala, naozaj sú indície, že častokrát ide o previazanosť týchto firiem s ľuďmi z politiky. Aspoň vo viacerých firmách to tak je.
Pripomeniem takisto, že ziskovosť týchto firiem dosahuje aj 30 percent. Povedzte mi, že ktoré biznis modely takúto maržu majú možnosť získať, 30 percent. A možnože tí, ktorí varia, varia za maržu 5 % a sú radi, že vedia prežiť. Je to podľa mňa naozaj zverstvo a zbojníctvo, ktoré dopustil tento štát. Je... (Prerušenie vystúpenia časomerom).

Dámy a páni, ďakujem za slovo. Ja som v tejto veci bol na pomykove, pretože všetci pamätáme ten obrovský úpadok gastropodnikania po novembri ´89. Ľudia boli zvyknutí na závodné vývarovne a nech už boli akokoľvek smradľavé, jednoducho bolo to často v podniku. A keď začali krachovať a podniky vývarovne zatvárali, tak reštaurácie nevedeli chytiť dych. Túto fázu možno naozaj veľmi účinne vyriešili, vyriešili gastrolístky, ale táto fáza rozvoja gastropodnikania to sú deväťdesiate roky, začiatok tohto storočia. V každom prípade pochopil som aj z diskusie na pôde parlamentu aj z vlastnej diskusie s voličmi, že táto fáza je dávno za nami.
Odporcovia, ako som už povedal, zrušenia gastrolístkov neprichádzajú s argumentami, nanajvýš hovoria, že ľudia by to inak prepili alebo minuli na fajčivo alebo na čosi nezdravé. Naozaj nebudem sa snažiť predstihnúť vo fantázii kolegu Viskupiča, ktorý navrhol niekoľko ďalších vojnových poukážok na rôzne dobrá, od teda stravovacích až po zážitkové. Naozaj, ekonomika vie, prečo má finančnú alebo peňažnú hotovosť. Je to zameniteľná poukážka, predsa len univerzálnejšia, než akékoľvek podobné poukážky, ktoré si pamätáme alebo o ktorých nám rozprávali naši rodičia ako dôkaz núdznych čias po vojne.
Pán Bublavý, ktorý, žiaľ, a teraz prichádza do sály, ktorý jediný vystúpil zo strany koalície, a verím, že aj teraz sa zapojí do diskusie, na obhajobu existencie gastrolístkov uviedol práve ten dôvod, že gastrolístky by ľudia prepili, prefajčili alebo teda, ak by neboli, tak by sa nestravovali, ale tú hodnotu by prepili, prefajčili alebo inak minuli. Lenže, vážený pán kolega, keď vy prídete nakupovať v obchodnom dome alebo v akomkoľvek nákupnom centre a máte v košíku svoj nákup, neverím, že nájdete pokladňu, ktorá vám nezoberie gastrolístky, hoci v tom košíku budete mať aj cigarety, aj alkohol popri iných veciach. Vy tie gastrolístky pri tejto pokladni bez problémov uplatníte a nie je určite žiaden taký obchodný reťazec, ktorý by dal svojim pokladníkom príkaz, že takéto nákupné košíky majú odohnať od pokladne. A napokon, ani nie je to dosť dobre možné. Tí ľudia naozaj dnes nakúpia do toho veľkorozmerného košíka toľko predmetov, že táto metóda výchovy občanov k stravovaniu je naozaj z iného storočia.
Opakujem ale ešte raz, sám osebe, ja som takisto pochyboval, či už tá funkcia gastrolístkov skončila a som dnes presvedčený, že podnikanie v tejto oblasti je naštartované, že ľudia dávajú zvýhodnené to tzv. menu cez obedné pauzy bez ohľadu na to, či im prinášajú hostia gastrolístky alebo im prinášajú hotovosť, ako tu už odznelo. Na niektorých miestach s tými gastrolístkami majú iba starosti a nevítajú ich.
Čiže jeden argument je, že za ne by sa nemal dať kúpiť alkohol, obávam sa, že ten argument pri nákupných centrách alebo už akýchkoľvek väčších obchodoch neplatí. Možno, keby tu boli špecializované obchody na alkohol a tam by ste prišli s gastrolístkami, tak možno tam by sa dal vynútiť, takéto opatrenie, ale v normálnom reálnom živote takéto obchody nemáme, a preto aj vynútiteľnosť tej ilúzie o tom, že za gastrolístky si ľudia nekupujú nič nezdravé, je iba ilúzia.
Druhý argument je na strane navrhovateľov a ten je oveľa vážnejší. Prečo sa zo systému stráca toľko peňazí? To je vážnejší argument. To znamená, na systéme, ktorý možno niekto založil bona fide v snahe povzbudiť gastropodnikanie, na tom systéme sa uchytili pijavice, ktoré vyťahujú zo systému peniaze. A nie sú to malé percentá. Pri takom obrovskom objeme, ako predstavujú gastrolístky, vidíme, že zo systému sa strácajú peniaze. Strácajú sa peniaze, ktoré mali ísť občanom a ktoré museli zaplatiť podnikatelia. Tie peniaze, na tých peniazoch získava ktosi tretí. V momente, keby ste zrušili gastrolístky, ten tretí prestane cicať z tohto systému svoje zisky.
Ak hovoríte, že radi vidíte, že sa rozbehlo gastropodnikanie, ja takisto. Ja som rád, že si môžme vybrať zo širokej ponuky reštaurácií a že aj na malých mestách celkom živo funguje toto podnikanie a všetci im doprajeme, lebo to je poctivo zarobené, to sú poctivo zarobené peniaze. Ale čo tie percentá, ktoré sa strácajú? Ktoré sú práve len kvôli existencii gastrolístkov? Podnikanie na gastrolístkoch, a to už v poriadku nie je, s tým predsa nemôže nikto súhlasiť. Také peniaze, aké tu miznú, by naozaj mali slúžiť na stravu alebo na iné užitočné veci, a nie na zisky tých, ktorí sa prilepili na myšlienku gastrolístkov, a parazitujú na nej týmto zvláštnym spôsobom podnikania.
Napokon pripomeniem len jedno. Návrh nedáva príkaz čo robiť s gastrolístkami. Návrh dáva novú možnosť zamestnancom, aby si vybrali, či chcú od zamestnávateľa gastrolístky alebo hotovosť. To je právomoc, ktorú, som presvedčený, že všetci voliči, aj voliči SMER-u by len privítali. Je na vás, páni poslanci, aj vládnej koalície, či sa spýtate svojich voličov, alebo či sa rozhodnete naďalej udržiavať odtekanie peňazí do veľmi nejasných rúk, ktoré neslúžia ani zdravšiemu stravovaniu a neslúžia ani podpore gastropodnikania, ktoré jednoducho miznú z celého systému. Lebo takto stojí otázka, či zahlasujete za zisky firiem, ktoré sprostredkovávajú obchod s gastrolístkami, alebo zahlasujete za novú právomoc občana, že v diskusii so zamestnávateľom si vyberie, či chce jednoducho hotovosť alebo gastrolístky.
Zvážte to a pamätajte na to, že na konci dňa aj tento možno smiešny a už toľko rokov opakovaný spor, že či majú byť gastrolístky, nemajú, ten volič sleduje. A je to malá suma, ale v celkovom objeme pomerne závažná suma. Sleduje aj vás, či sa rozhodnete uprednostniť podnikateľov, ktorí ťažia zo systému, alebo sa rozhodnete dať občanom novú právomoc, aby si vybrali buď hotovosť, alebo gastrolístok.
Ďakujem.

Iba som tiež chcela zdôrazniť, že návrhom zákona nehovoríme o zrušení gastrolístkov, hovoríme o možnosti výberu, možnosti dohody medzi zamestnávateľom a zamestnancom, či teda strava formou gastrolístkov alebo formou hotovosti finančných prostriedkov na účet. Takže možnosť výberu. Nechajme na ľudí, aby sa rozhodli, pretože oni najlepšie vedia, čo chcú, čo potrebujú.

Ďakujem pekne. Mňa vždy prekvapí, kolegyňa Soňa, že vždy nájdeš v tom návrhu niečo, na čo naozaj mnohí nemyslia. Mňa teda veľmi zaujalo to, ako si porovnala inštitút gastrolístka s inštitútom osobitného príjemcu. A úplne súhlasím, sedí mi to a možno, že toto by bolo veľmi dobré, keby si vypočul náš kolega Bublavý, pretože my robíme z ľudí naozaj takých sociálne slabých ľudí, ktorí nie sú schopní rozhodovať o tom, čo za svoje peniaze sú schopní si kúpiť.
Chcela by som ešte možno podotknúť a zdôrazniť, že v tomto návrhu zákona, ktorý predkladá kolega Matovič, je možnosť pre zamestnanca, aby mohli vytvoriť alebo ošetriť zmluvou aj to, že dostanú peniaze za stravné od zamestnávateľa k svojej mzde a sú nezdanené rovnako ako aj gastrolístky. Takže aby nedošlo k nedorozumeniu. Tento návrh nehovorí o tom úplne zrušiť gastrolístky, ale nehať zamestnancom možnosť, aby sa mohli rozhodnúť, akou formou, akú formu si sami zvolia. Ja osobne predpokladám, že väčšina ľudí veľmi rada prijme peniaze plus k výplate.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Milí kolegovia, ja to možno zoberiem z takého praktického hľadiska, keďže celý život pracujem na charite, a teda aj naše mzdy na charite ako zamestnancov, nielen ľudí, ktorí sú v hmotnej núdzi, boli tak nízke, že jednoducho naozaj sme každý ten gastrolístok využívali na to, aby sme kúpili potraviny, navarili večeru a na druhý deň sme si ju priniesli do práce. Taká je realita aj u bežných ľudí, ktorí majú nízky príjem, aby ušetrili.
Možno, ak by som to zobrala z filozofického pohľadu, tak v rámci sociálneho systému existuje tzv. inštitút osobitného príjemcu. Vtedy ten inštitút dáva ako keby nejaký budžet na to, aby v určitých obchodoch si ľudia, ktorí nedokážu gazdovať s peniazmi, nakúpili potraviny. Ja sa pýtam, či toto nie je rovnaký systém s tými gastrolístkami. To isté, ako sa robí v sociálnom systéme pre ľudí, ktorí nedokážu gazdovať s peniazmi, volá sa to inštitút osobitného príjemcu, toto isté robíme s dospelými ľuďmi a s ľuďmi, ktorí pracujú, a rozhodujeme o tom, kde tie naše peniaze pôjdu. Či pôjdu naozaj do reštaurácií, keď ľudia nemajú dostatok finančných prostriedkov, aby si denné menu doplatili. Čiže varenie na jednej strane ako alternatíva. Môj syn chodieval do škôlky a nechcel tam jesť. Vždy keď som sa vrátila poňho do škôlky, vždy mi povedali, že nejedol. Proste bola som nútená začať variť, aby aspoň niečo jedol. Musela som kontrolovať, aby predsa aspoň na večeru alebo na olovrant mal niečo zdravé, lebo keď viem, že opäť prídem a opäť mi povedia v škôlke, že celý deň nič nechcel jesť, aby bol najedený. Preto sme vlastne začali doma variť.
Naozaj som gastrolístky používala na to, že som si nakúpila potraviny a navarila som. Večer sme sa najedli a na obed som to potom mala v práci na druhý deň. Toto bola realita, ktorú som robila a nehovorím o tom, že to robia, neviem, akí ľudia. Robila som to ja a jednoducho, náš Adrián jedol, ja som jednoducho mala obed na druhý deň a zistila som, že máme aj na splácanie hypotéky, lebo sme si tie peniaze zadelili tak, že jednoducho sme si financovanie poriešili.
Problém s tými lístkami v tých potravinách bol v tom, že nie všade brali tie lístky. A keďže ja pochádzam z väčšieho mesta a niekedy tam neboli také hypermarkety ako možno už teraz, tak sme chodili do potravín, ktoré boli trošku predraženejšie, ale platili tam gastrolístky. Čiže ďalší problém bol v tom, že ja som si síce kúpila tie potraviny, ale kúpila som si ich za drahšie, ako by som bežne ako gazdiná nakúpila. To znamená, toto je ďalší problém, aj keď si chcete kúpiť potraviny, ak nemáte v blízkosti nejaké potraviny, ktoré sú lacnejšie, tak za ten gastrolístok v konečnom dôsledku zaplatíte viac. A normálny sedliacky rozum by mi to povedal, že nie, jednoducho je to predražené, do tých potravín by som to nešla kúpiť.
Ďalšia vec, ktorej sa chcem dotknúť, je bezlepková diéta. Pribúda nám ľudí, ktorí sú odkázaní na bezlepkovú stravu, či to deti alebo dospelí. Ja pochádzam zo stavbárskej rodiny, a teda mám blízko aj k pracovníkom, ktorí pracujú na stavbách, atď., momentálne mi už dvaja vraveli, že celý život žili, že sú zdraví chlapi. Zrazu sa im stalo, že majú intoleranciu na lepok a jednoducho majú sa začať stravovať bezlepkovou diétou. Samozrejme nič nedodržiavali a začali mať obrovské problémy, skončilo to operáciami. Čiže následne si povedali, že dobre, tak budeme teda dodržiavať bezlepkovú diétu. Ale keď prišli na to, múka bezlepková stojí 3,29, 2,29 a gastrolístok od ich zamestnávateľa 3,30. Kdeže sa on naje bezlepkovej stravy, dakde chlap zo stavby za takúto cenu?! Chvalabohu, že obaja stavbári pracujú v našom regióne, sú doma, to znamená, že tá žena opäť za tie gastrolístky nakúpi tie potraviny, ktoré ten jej manžel ako toleruje, a ide o veľké množstvo jedla. Taký malý chlebík stojí 3 euro, hej, ale to nie je ani kilový, a ten chlap, keď príde z riadnej roboty, sa potrebuje aj najesť. To znamená, že tie gastrolístky, absolútne neriešia situáciu. Každá tá keš by pomohla tej rodine, aby sa naozaj o tú bezlepkovú stravu postarala sama o seba.
Čo sa týka príspevku na diétne stravovanie, je to vlastne podľa skupín, v ktorých sa nachádzate. Môžete dostať mesačne od úradu práce 11 euro, možno 18 euro alebo 36, to je max, to je strop. Pri tých cenách, ako vám hovorím, že malý chlebík, ani nie pol kilový stojí 3 euro.
Ďalej čím by som chcela tak tiež sa prikloniť k tomu, aby sme všetci zvážili, či naozaj to nie je len nahrávanie peňazí možno nejakým monopolom, ktorých tu je päť, je aj to, že naozaj, zvýšilo sa denné menu. Neviem, či my, poslanci si to všímame, ale v januári sme boli doma a ja som bola v Dóme sv. Anny a naši zamestnanci mi hovoria, ale už nie toľko stojí. Už každá tá reštaurácia si tie, tú úhradu za to denné menu navýšila. To znamená, aj to denné menu sa zvyšuje tým ľuďom. A pokiaľ im ten zamestnávateľ zaplatí len tú, to, čo musí, samozrejme do toho lístka si to musí doplatiť ten človek, ale následne to menu je ešte vyššie, čiže dopláca si to ešte raz ten človek. Tak o čom my vlastne rozprávame? Veď zdravý sedliacky rozum hovorí úplne niečo iné. A to nie je o tom, o politike, zato, že to predkladá Matovič, ale je to zdravý sedliacky rozum. A ja to mám z vlastného života. Takže naozaj, nehovorme len už možno o nejakých asociálnych ľuďoch, ale o bežných ľuďoch, ktorým rozum zastavuje, že keď raz mám bezlepkovú diétu a makám na stavbe, že ja tie peniaze nedostanem k výplate.
Takže zdravý sedliacky rozum všetkým politickým stranám prajem.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán poslanec síce odišiel, ale odkazujem mu, že nepozná vôbec realitu. Pán Bublavý, neviem, do akých obchodov vy chodíte. Alebo teda vidno, že poslanci nemajú gastrolístky, keby ste sa porozprávali s pár ľuďmi z vašej dediny, tí by vám jasne povedali, čo si môžete za stravné lístky kúpiť. Fakt je, že si môže, môže sa občan dostať ku čomukoľvek za stravný lístok. Nenahovárajte si to, môže. Taká bola snaha, ale skutočnosť je taká, že dnes môžete veľmi ľahko obísť.
Podľa mňa éra stravných lístkov už mala dávno skončiť. Urobili svoju úlohu, tú nepopieram, určite je možné, že spôsobila nejaký nárast, že ľudia začali sa stravovať, ale nerobme z nich, prosím vás, ovce. Veď každý vie, čo je pre jeho organizmus najlepšie. Vy mi chcete povedať, že keby ľudia nedostali do vrecka gastrolístok, tak by sa nešli naobedovať teplého obeda? Prosím vás, nebuďte smiešny! Naozaj, verím tomu, že tá zamestnanosť by nejakým spôsobom neklesla. Nijakým spôsobom by neklesla. Dokonca už aj dnes sú niektorí, niektorí prevádzkovatelia reštaurácií, ktorí odmietajú gastrolístky, lebo je to pre nich oveľa nákladnejšie. Im nikto nepreplatí lístok, ktorý je poškodený. Bohužiaľ, býva to pre nich oveľa nákladnejšie.
Takže zopakujem to, čo som povedala v úvode, to, pre koho tento biznis funguje. Len pre emitentov a obávam sa, že tí emitenti sú častokrát napojení práve na predstaviteľov vládnych politických strán.
Ďakujem.

V posledných dňoch často opakujem, že vládna garnitúra si myslí, že ľudia sú ovce. A presne je to aj v prípade týchto gastrolístkov. Nuž, Slováci a Slovenky majú rozum a naozaj sa vedia rozhodnúť, čo a ako a kedy budú jesť. Pretože hlad ich donúti jesť a musia ísť do reštaurácie. Takže prosím vás pekne, nechajme na ľuďoch, ako sa rozhodnú, oni sa určite každý deň najedia. Dajme im peniaze, dajme im lístky, dajme im možnosť vy-brať, ale nepodporujme iba biznis. Veď aj nie nadarmo Protimonopolný úrad odporučil vláde, vašej vláde, aby zrušila gastrolístky.